Wolfenstein 2: The New Colossus bola (a stále je) ohromná FPS, ktorú má na svedomí švédske štúdio MachineGames. Vyslúžila si od nás výborných 85 % a navyše sa dostala medzi naše najlepšie hry roku 2017. Hovoril som si, že pripravované DLC bude minimálne rovnako zábavné, pretože čo by sa mohlo pokaziť na ďalšej porcii nacistickej sekanej z tohto univerza? Bohužiaľ sa ukázalo, že prvá DLC The Adventures of Gunslinger Joe ponúklo veľa toho istého a navrch prihodilo obludne uponáhľaný a podivný koniec. Nerád to hovorím vopred, ale The Diaries of Agent Silent Death v tomto trende pokračuje. Viac v našej recenzii.
(10.02.18) Ani v tomto prídavku nehľadajte žiadnu divokú a vzrušujúce zápletku. Príbeh je tak jednoduchý, ako je to len možné. Agentka Silent Death (Jessica Valiant) a jej manžel sú obaja špiónmi, ktorí bojujú za slobodu a zvrhnutie nacistického režimu. V istom bode sa im však sudetskí Nemci dostanú na kobylku, čo skončí zatknutím manžela a nakoniec aj jeho nevyhnutnou popravou. Agentka Silent Death je potom nejakú dobu mimo službu, načo je vzápätí povolaná späť do akcie. Úloha? Zniesť zo sveta muža zodpovedného za smrť jej manžela.
Samotný charakter Silent Death nepatrí práve medzi tie najoriginálnejšie, aj keď musím povedať, že vykreslenie tejto postavy v The Diaries of Agent Silent Death je oproti iným herným ženským charakterom dosť atypické. Silent Death je tu vyobrazená ako skúsená bojová veteránka, ktorá bola povolaná späť do akcie po dlhej a slzavej dovolenke. Navyše onú „prestávku“ sprevádzal alkoholový opar kamkoľvek sa agentka vydala, ak mi rozumiete. V tomto prípade by ste očakávali skôr typicky cynického a bojom zoceleného chlapáka, ktorého len tak niečo nerozhodí, ale tu túto rolu zastupuje žena, čo je vlastne celkom príjemné osvieženie.
Ako už samotný názov hry naznačuje, v The Diaries of Agent Silent Death sa budete hlavne prikrádať. A to veľa. Hneď zo začiatku vo svojom arzenáli nájdete rad vrhacích nožov a pištoľ s tlmičom na tiché usmrtenie na dlhšiu vzdialenosť. Väčšina miestností a naprieč všetky tri úrovne v DLC sú pretkané temnými kútmi a malými priestormi, do ktorých sa môžete vtlačiť a vyhnúť sa tak hliadkujúcim strážam. Bohužiaľ tu tiež leží môj najväčší problém s The Diaries of Agent Silent Death.
Ak si môžem v hre vybrať, radšej všetko riešim ticho a plazivo, takže som si myslel, že sa tu budem cítiť ako doma, pretože toto DLC je práve o zakrádaní... lenže stealth je podľa mňa v The Diaries of Agent Silent Death tým vôbec najslabším článkom. Blíženie tu nie je tak prepracované, ako napríklad v Dishonored alebo Assassins Creed. Úrovne sú príliš statické a nemenné, takže nemôžete napríklad zatvárať dvere, aby ste sa vyhli pozornosti. V hre nenájdete žiadny ukazovateľ toho, kam sa nepriateľ práve pozerá a nemôžete dokonca ani popadnúť mŕtveho sudetského Nemca a odtiahnuť ho do tieňov. Je síce fajn, že si Silent Death osvojila „schopnosť“ spomaliť čas, kedykoľvek je objavená, ale zasvätiť celé DLC iba stealth režimu mi príde ako chyba, pretože zakrádanie a všetko s ním spojené vo Wolfensteine skrátka nedosahuje takých kvalít ako v hre, ktorá je týmto prvkom žánrovo definovaná (tj. stealth akcie typu už spomínaného Dishonored).
Samozrejme sa môžete pokúsiť hru prebehnúť s burácajúcimi zbraňami, pretože vám DLC nijako neprikazuje sa za každú cenu prikrádať, ale zostať v tieni je stále tá najlepšia možnosť, ako sa vysporiadať s nepriateľmi. A keď už hovorím o hraní bez využitia stealth systému – v jednom z posledných levelov je takmer nemožné zostať neodhalený, ale je to možno len tým, že nad niektorými vecami príliš rozmýšľam a zbytočne si ich pre seba sťažuje. Agentka Silent Death môže mať iba 40 bodov zbroje namiesto typických 100, čo vás ešte viac núti k tomu, aby ste zostali ukrytí, pretože následné prestrelky potom končia pomerne rýchlo, a to vašou smrťou.
Podobne ako The Adventures of Gunslinger Joe ani The Diaries of Agent Silent Death neprekvapilo svoju „dĺžkou“. Dával som si schválne záležať na tom, aby som našiel všetko, čo možno nájsť, ale ani tak som nedokázal herný čas natiahnuť na viac ako štyri hodiny. Na pokračovanie ma prevažne motivovali rôzne dokumenty, ktoré viac rozvíjali príbeh Wolfensteina 2, ale ani tie nie sú ktovieako pôsobivé, takže ak niektoré náhodou miniete, o veľa sa nepripravíte.
Bohužiaľ sa ukazuje, že úspešná základná hra nemusí hneď predznamenávať tiež kvalitné DLC. Ako The Adventures of Gunslinger Joe, tak aj The Diaries of Agent Silent Death trpia krátkou hernou dobou a nedotiahnutými hernými mechanikami, kedy máte na výber len z jedného bojového štýlu. Za cenu okolo 25 eur (season pass) dostanete dohromady okolo 9 až 12 hodín v závislosti od vášho herného štýlu, čo je na FPS solídne, ale rozkúskovane to tak nepôsobí.
Keď už spomínam The Adventures of Gunslinger Joe – v recenzii som sa sťažoval na neuspokojivý finálny súboj s bossom, kedy stačilo stlačiť jedno tlačidlo v quick-time eventu a bolo vymaľované. The Diaries of Agent Silent Death si v tomto prípade polepšilo. Teda aspoň pri súboji, pretože samotný koniec hry je snáď ešte vlažnejší ako ten v prvom DLC. Okrem toho je naozaj zvláštne, že mi v pamäti utkvel skôr súboj s druhým bossom, hollywoodskym producentom než s tým záverečným, pri ktorom by sa mali takpovediac vytiahnuť všetky karty na stôl. Producentovi posmešky na vašu osobu skrz interkom boli obzvlášť vypečené a ja som sa nemohol dočkať chvíle, kedy ho budem môcť vypitvať a zavrieť mu konečne ústa.
Takto to vyzerá všetko negatívne a môžete nadobudnúť dojem, že The Diaries of Agent Silent Death pôsobí ako jedno obrovské sklamanie, ale to neznamená, že by som sa počas hrania nudil. DLC je postavené na kvalitnej základni Wolfenstein 2: The New Colossus, čo znamená, že prestrelky, pohyb, grafika a zvukové spracovanie sú stále na úrovni, ktorú by sme od tejto značky očakával. Takže ak pôsobím prehnane kriticky, potom je to preto, že viem, ako dobrá základná hra je a ako výborné by DLC mohlo byť. The Diaries of Agent Silent Death jednoducho neponúka nič, kvôli čomu by ste do neho museli za každú cenu investovať. Tak snáď teda dopadne tretí pokus, ktorý vychádza v marci tohto roka, o niečo lepšie.
The Diaries of Agent Silent Death sme recenzovali na PC. DLC je dostupné aj na PS4 a Xbox One.
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky | |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 7 64-bit | Windows 10 64-bit |
Procesor | Intel Core i7-3770/AMD FX-8350 | Intel Core i7-4770/AMD FX-9370 |
Grafická karta | NVIDIA GeForce GTX 770/Radeon R9 290 | NVIDIA GeForce GTX 1060/Radeon RX 470 |
DirectX | DirectX 11.0 | DirectX 11.0 |
Operačná pamäť | 8 GB RAM | 16 GB RAM |
HDD | 55 GB | 55 GB |
Klady
Zápory
Jiří Fait
Volám sa Jiří Fait a dalo by sa povedať, že videohry sú motorom môjho života už od doby, čo sa mi po prvýkrát dostala pod ruku guľôčková myš. Takže som vlastne taký herný „boomer“ a som na to patrične hrdý. Okrem športu, ktorý pod EA a 2K prišli o dušu, nepohrdnem takmer žiadnym žánrom, pokiaľ ma príbeh danej hry udrží pred monitorom. Na poli hernej žurnalistky zo seba stále oklepávam neskúsenú zelenú trávu, ale o to väčšia zábava je krôčik po krôčiku sa posúvať vpred.