Čo je teplota svetla a prečo je dôležitá?
Svetlo môže mať rôznu farbu a rôznu teplotu. Teplé svetlo je typicky príjemne oranžové až červené a má iné vlastnosti ako svetlo studené, ktoré býva naopak modré alebo biele. Či už sa bavíme o používaní displejov elektroniky, alebo o voľbe svietidiel do domácnosti, mali by sme brať farbu svetla do úvahy, pretože má na nás fyziologický vplyv. V tomto smere sa najčastejšie hovorí o tzv. modrom svetle, proti ktorému používame najrôznejšie filtre. Tam sa to však nekončí. Ako to funguje a čo vlastne farba svetla je, sa dozviete v tomto článku.
Teplota svetla – OBSAH
- Teplota farieb svetla – čo to je?
- Akú farebnú teplotu majú rôzne zdroje svetla?
- Teplá biela vs. studená biela – ako chromatickosť svetla ovplyvňuje náš denný rytmus?
- Čím svietiť v rôznej dennej fáze?
Teplota farieb svetla – čo to je?
Veľmi zjednodušene: teplota svetla je farba vybraná na spektre od červenej, cez žltú a bielu, až po modrú. Hodnoty na nej značíme v kelvinoch, čo sú základné jednotky pre teplotu v medzinárodnej sústave SI. Úplne v ľavej časti nájdeme červenú farbu, ktorú má napríklad plameň sviečky. Zhruba uprostred sa nachádza neutrálna biela farba a vpravo od nej už iba studené modré farby, s akými sa typicky stretneme pri LED displejoch alebo v prípade jasnej modrej oblohy. Paradoxne, čím viac kelvinov (K) farba má, tým je „studenšia“.
Kelviny a farba – ako sa to rýmuje?
Kelvin je jednotka teploty. Keď sa však bavíme o teplote svetla, riešime predovšetkým jeho vnímanú farbu. Ako ale celý tento vzťah teplota – farba funguje? Nie je to nič zložité. Teplotu farby odvodzujeme od farby, akú by v našich očiach malo ideálne čierne teleso zahriate na špecifickú teplotu. Pokiaľ toto teleso zahrejeme na 1 800 K (cca 1 527 °C), bude žiariť na červeno (teplo). Pokiaľ ho zahrejeme na 5 000 K (cca 4 727 °C), bude žiariť na bielo (neutrálne). A ak ho zahrejeme na 12 000 K (cca 11 727 °C), bude žiariť na modro (studeno).
Je zrejmé, že farebná teplota svetla sa nevzťahuje na celé spektrum farieb, ale len na jeho časť. Tú určujú farby, ktoré môže nadobúdať zahriaty čierny zdroj svetla bez pridaného sfarbenia. Preto v tomto spektre nájdeme len červenú, žltú, bielu a modrú farbu, ostatné farby sú buď úplne neviditeľné, alebo sa javia ako niektorá z vyššie spomínaných farieb.
Akú farebnú teplotu majú rôzne zdroje svetla?
V živote sa stretneme s rôznymi zdrojmi svetla. Môže ísť o zdroje prírodné (slnečné žiarenie, oheň či napr. blesky) alebo o zdroje umelé (svietidlá vonku aj v domácnosti, displeje mobilov a počítačov a pod.). Svetlo z týchto zdrojov má vždy nejaký farebný odtieň, nejakú sýtosť a nejaký jas. A pokiaľ nie je zelené či fialové, obvykle môžeme hovoriť aj o tom, že má nejakú farebnú teplotu. Vďaka nasledujúcej tabuľke získate lepšiu predstavu o tom, akú farbu má svetlo z rozličných zdrojov:
| Teplota farby | Zdroj |
|---|---|
| 800 K | Žeravé uhlíky, červené diódy |
| 1 800 K | Svetlo sviečky, neskorý západ Slnka |
| 2 600 K | Svetlo bežnej žiarovky |
| 3 200 K | Teplé LED svetlo, východ a západ Slnka |
| 4 000 K | Žiarivka |
| 5 000 – 6 000 K | Priame slnečné svetlo za jasného dňa |
| 6 500 K | Denné svetlo pri zatiahnutej oblohe |
| 6 500 – 9 000 K | Studené LED svetlá, LCD obrazovky |
| 10 000– 15 000 K | Jasné nebo priamo nad hlavou, obloha pod mrakom, umelé UV svetlo |
*hodnoty a farby v tabuľke sú len orientačné.
Rôzne zdroje môžu vyžarovať inak teplé svetlo, čo by malo mať vplyv na naše rozhodovanie sa, kedy a kde budeme daný svetelný zdroj používať. Teplé svetlo sa od toho studeného líši nielen nami vnímanou farbou, a teda atmosférou, ktorú v domácnosti vytvára, ale aj vplyvmi, ktoré na nás má. Teplé svetlo pôsobí útulne, príjemne, a vo večerných hodinách nám pomôže zaspať. Naopak studené svetlo je moderné, ostré a napomáha našej aktivite. Prečo tomu tak je, si povieme v nasledujúcej časti článku.
Teplá biela vs. studená biela – ako chromatickosť svetla ovplyvňuje náš denný rytmus?
Bežnou súčasťou mobilných telefónov, počítačov aj počítačových monitorov, sú dnes tzv. filtre modrého svetla. Pokiaľ tento filter zapnete, všetky farby na obrazovke pôsobia teplejšie – dostanú oranžový nádych. To má jeden hlavný dôvod: intenzívne modré (studené) svetlo zabraňuje produkcii hormónu melatonínu, ktorý sa niekedy nazýva „hormón spánku“, pretože jeho vysoká hladina je nevyhnutná pre ľahké zaspávanie. Pretože sa dnes vystavujeme žiareniu mobilov a počítačov aj v neskorých večerných hodinách, môžu byť tieto obrazovky príčinou problémov so zaspávaním či nespavosťou. Obmedziť modrú zložku a znížiť jas obrazovky je preto jednou z vecí, ktoré môžeme pre lepší spánok urobiť.
Podobný vplyv na nás však má aj ostatné svetlo, s ktorým sa počas dňa stretneme. Cirkadiánny rytmus, ktorý ovplyvňuje našu bdelosť a spánok, je totiž svetlom riadený. Cez deň sme modrému svetlu vystavovaní úplne prirodzene, pretože denné svetlo obsahuje aj modrú zložku. Problém však nastáva večer a v noci – evolučne sme nastavení na postupný svetelný útlm až úplnú tmu. Pokiaľ boli naši predkovia posledné tisíce rokov vystavovaní silnému svetelnému žiareniu aj večer, išlo o teplé svetlo – oheň alebo západ slnka.
V záujme ľahkého zaspávania by sme teda mali večer a v noci svietiť iba teplým a málo intenzívnym svetlom. Pokiaľ sa totiž vystavujeme studenému modrému svetlu aj vo večerných hodinách, naše telo si (zjednodušene) myslí, že je stále deň, a namiesto toho, aby sa pripravovalo na spánok, zostáva pripravené na aktivitu. A prečo sú hlavný problém displeja? Zatiaľ čo žiarivka produkuje farbu svetla 4 000 K (približne), displeje notebookov a telefónov sú oveľa studenšie (6 500 – 9 000 K), a navyše nám neustále žiaria priamo do tváre. Vo večerných hodinách by sme sa teda ich používaniu mali vyvarovať. Modré svetlo však nie je zlo, len si treba uvedomiť, kedy nie je vhodné sa mu vystavovať.
Čím svietiť v rôznej dennej fáze?
Ak ste si prečítali riadky vyššie, máte pravdepodobne už celkom jasnú predstavu o tom, aké zdroje svetla by ste mali používať v akú dennú fázu. Aby ste ráno naštartovali deň, je vhodné začať studenším svetlom, ktoré vďaka modrej zložke podporí kognitívne funkcie. Či už kupujete celá interiérové svetlá, alebo len žiarovky či žiarivky, sústreďte sa na také produkty, ktoré majú vysokú farebnú teplotu svetla, pokojne aj viac ako 5 000 K. Montujte ich ale radšej iba do tých miestností, kde budete cez deň pracovať, a kde sa nezdržiavate do neskorých večerných hodín.
Ako už totiž vieme, modré svetlo nám môže narušiť cirkadiánny rytmus, a je teda dobré ho maximálne obmedziť už niekoľko hodín pred spaním. Lampy a lampičky do spálne by preto mali mať teplé svetlo, ideálne s hodnotou v kelvinoch nižšou ako 3 000. To isté možno povedať o väčšine ostatných vnútorných svetiel, či už budú v obývacej izbe, v kuchyni, v jedálni, na chodbe alebo v kúpeľni. Je ale pravda, že na rozdiel od svetiel v spálni svietime týmito svetlami dlhodobo aj v inej dennej fáze ako neskoro večer, a nič preto nepokazíte ani v tom prípade, ak budú trochu teplejšie. Taká univerzálna teplota svetla sa pohybuje okolo 4 000 K.
Čo však robiť v situácii, keď v rovnakej miestnosti pracujeme aj spíme, ako je to čoraz častejšie okrem iného aj vďaka čoraz populárnejšej práci z domu, teda home office? Riešením je inteligentné osvetlenie, predovšetkým smart žiarovky s premenlivou teplotou svetla. Pri nich ľahko nastavíte teplotu svetla podľa dennej fázy, čo znamená, že ráno a cez deň môže žiarovka svietiť jasnou bielou farbou, a vo večerných hodinách bude jej svetlo automaticky teplejšie, takže bude príjemne žlté. Niektoré smart stolné lampy fungujú aj ako svetelné budíky, čo znamená, že vás jemne prebudia postupne zosilňujúcim svetlom, podobne ako by vás budil východ slnka.
Na farebnú teplotu svetla by sme si mali spomenúť najmä vo večerných hodinách, kedy nie je vhodné používať studené LED svetlá. Lepšie je teplé biele svetlo, prípadne svetlo žlté či oranžové. Myslieť by sme však mali aj na studené svetlo z displejov elektronických zariadení. Studené zdroje totiž vyžarujú veľké množstvo modrého svetla, ktoré má vplyv na cirkadiánny rytmus, a vo večerných hodinách spôsobuje napr. problémy so zaspávaním.
