AI – Umelá inteligencia (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ)

AI – Umelá inteligencia (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ) – OBSAH

1. Čo je to umelá inteligencia? Definícia
2. História umelej inteligencie
3. Počuli ste o Turingovom teste?
4. Rozoznal by dinosaurus čivavu od muffinu?
5. Tvorba umelej inteligencie – ako pristupujeme k AI?
6. Od inteligentnej sponky k nenápadným digitálnym pomocníkom
7. Od expertných systémov k neurónovým sieťam
8. Umelá inteligencia v telefónoch
9. Prvé mobilné procesory už majú zabudovanú umelú inteligenciu
10. Umelú inteligenciu využíva čoraz viac fotoaparátov
11. Prínosy AI v telefónoch
12. Na strojovom učení fungujú aj virtuálne asistentky
13. Umelá inteligencia v hrách
14. Postupný vývoj AI vo videohernom priemysle
15. Možnosti herných AI sú nekonečné. Na čo sa môžeme tešiť?
16. Budúcnosť umelej inteligencie alebo kam smerujú technológie?

Čo je to umelá inteligencia? Definícia

Umelá inteligencia je stručne povedané vedný odbor či disciplína, ktorá sa zaoberá vývojom algoritmov a strojov vykazujúcich znaky inteligentného správania. O presnú definíciu však nejde, pretože vysvetlení tohto relatívne nového pojmu sa ponúka hneď niekoľko a žiadne z nich zatiaľ nie je všeobecne prijímané. Umelá inteligencia ako celok stavia vo veľkej miere na základoch mnohých ďalších vedných odborov, a to predovšetkým na informatike, matematike, štatistike, logike, lingvistike či neurovedách. Bežne sa môžeme stretnúť aj so skratkovým označením UI alebo AI (anglicky Artificial Intelligence).

História umelej inteligencie

História umelej inteligencie siaha až do 50. rokov minulého storočia a zhrnutie všetkých významných udalostí by určite vystačilo na samostatný článok. Objasníme si tak aspoň fakt, že po prvýkrát bol tento pojem oficiálne definovaný v roku 1955 americkým informatikom a kognitívnym vedcom Johnom McCarthym, ktorý je tak právom považovaný za otca umelej inteligencie. Významným krokom smerom k implementácii dosiahnutých poznatkov sa potom v 70. rokoch stali takzvané expertné systémy a dodnes používaný programovací jazyk Prolog, ktorý je založený na predikátovej logike.

Kybernetika a informatika

Precíznejšie a intenzívnejšie sa umelou inteligenciou začala zaoberať kybernetika – ako náuka o princípoch riadenia a prenosu informácií v strojoch, živých organizmoch a spoločenstvách. Matematický popis aj pomerne zložitých systémov naznačoval zaujímavé možnosti. Výpočtová technika však pred niekoľkými desaťročiami nemala šancu reálne otestovať všetky v tej dobe známe teórie. Ale odbor informatiky zaoberajúci sa tvorbou strojov vykazujúcich známky inteligentného správania (čo je práve AI) sa teoreticky vyvíja už pomerne dlho.

Umelá inteligencia dnes

Už od čias, kedy Karel Čapek vo svojej veľkolepej dráme R.U.R. z roku 1920 prvýkrát použil slovo robot, prahnú ľudia po strojoch, ktoré budú na nerozoznanie od nich samotných. Avšak aj po uplynutí necelých 100 rokov môžeme stále povedať, že sa vývoj umelej inteligencie nachádza vo svojich začiatkoch. Niektoré zdanlivo jednoduché a triviálne procesy, ktoré sú pre posun odboru AI kľúčové (napr. rozpoznanie objektov v obraze), sa nakoniec stali pre dnešné počítače obrovskou výzvou.

Medzi úspechy umelej inteligencie z poslednej doby patrí napríklad Sophie – humanoidná robotka z dielne Hanson Robotics. Tá si za svoj krátky život (aktivovaná bola roku 2015) prešla už niekoľkými ostro sledovanými interview po celom svete, pričom jej schopnosti konverzácie, a predovšetkým potom napodobenie ľudských gest je v porovnaní s podobnými robotmi aj napriek istú kostrbatosť na veľmi vysokej úrovni. Zabudnúť nesmieme samozrejme ani na samoriadiace vozidlá (napr. Tesla), ktoré disponujú veľmi sofistikovaným autonómnym systémom a už dnes dokážu bez väčších problémov plnohodnotne zastúpiť ľudského vodiča.

Umelá inteligencia dnes pomáha životnému prostrediu

Spoločnosť Microsoft prišla s grantovým projektom, ktorého hlavným zámerom je nájsť riešenia globálnych enviromentálnych problémov. Grant AI for Earth, ktorý je súčasťou granotvého programu AI for Good, zlúčil AI technológiu s cloudovými službami. Vďaka tomuto spojeniu vznikli projekty, vďaka ktorým sa zbierajú údaje na identifikáciu ekosystému, dokonca zozbierané údaje zabezpečia poľnohospodárom udržať zvýšiť ich udržateľnú výrobu. Grant sa aktuálne využíva aj na Slovensku prostredníctvom start-up projektu Rain for Climate.

AI analyzuje dianie vo včeľom úli

Záchranári si uvedomujú záhadné zmiznutia včiel z planéty, aj preto sa stala včela medonosná ohrozeným druhom. Podľa zverejnených informácií došlo až k 25 % úbytku včiel medonosných z Európy od roku 1985, dokonca až 40 % úbytok včiel zasiahol USA. Slovenskému občianskemu združeniu Zachráň včely nebola táto situácia ľahostajná, a preto vytvorili umelú inteligenciu, ktorá sa inštaluje do úľa. Ich elektronika – Srdce úľa, dokáže týmto spôsobom zbierať a analyzovať údaje o aktuálnom dianí v úli bez akéhokoľvek zásahu či otrasu. Pomocou ich AI technológie získavajú informácie napríklad o vlhkosti, teplote, tlaku v úli, ale aj o počte či rojení včiel. Informácie a aktuálny stav môžete kontrolovať vo svojom smartfóne prostredníctvom aplikácie.

Už ste počuli o Turingovom teste umelej inteligencie?

Pokiaľ sa niekedy budete o umelú inteligenciu viac zaujímať, takmer s istotou narazíte na Turingov test (pôvodne „imitačné hra“), ktorý nesie meno po svojom tvorcovi, slávnom britskom matematikovi a zakladateľovi modernej informatiky, Alanovi Turingovi. Tento test sa zameriava na jednu zo základných a paradoxne aj najproblematickejších otázok týkajúcich sa umelej inteligencie – ako vlastne o niečom (niekom) rozhodnúť, či vykazuje známky inteligentného správania, alebo nie? Turingova odpoveď je pomerne jednoduchá – ak človek nedokáže na základe konverzácie so strojom a ďalším človekom určiť, ktorý z nich je stroj, potom umelá inteligencia testom prešla.

Rozoznal by dinosaurus čivavu od muffinu?

Pri vývoji a návrhu AI sa inšpirujeme v evolúcii vývoja inteligencie vo vesmíre, respektíve v prírode na Zemi. Napríklad ustrnutie – ako obranná stratégia prežitia – fungovalo do tej doby, než predátori zlepšili svoje rozpoznávacie schopnosti. Praveký jašter totiž svoju korisť nedokázal „uvidieť“, pokiaľ sa nehýbala, a preto sa aj mimikry napomáhajúce lepšiemu splynutiu s prostredím zdokonaľovali až na samej hranici možností. Pokiaľ potom má človek (alebo aj mnohé novodobé šelmy) nájsť svoju korisť, musí vedieť spracovať vstupný obrazový signál na lepšej úrovni ako praveký dinosaurus – a základom úspešného lovu (a prežitia) je správne vyhodnotenie, čo vlastne vidí.

Dnes už systémy na princípe AI vedia pomerne ľahko a rýchlo vyhľadať „sebe podobné“ obrázky, ale s rozpoznaním, čo na nich je, majú stále občas problém – posúďte sami, vyhodnotíme „okamžite“, či je na obrázku čivava, alebo muffin? Vývoj techník a prístupov, ktoré pomáhajú strojom s problémom porozumenia obrazovej informácie (neurónové siete, strojové učenie), ide však rýchlo dopredu a pokroky zaznamenávame prakticky každým dňom.

Tvorba umelej inteligencie – ako pristupujeme k AI?

Ako už ste pravdepodobne sami spoznali, tvorba umelej inteligencie je veľmi komplexná záležitosť, ktorá si žiada značnú porciu znalostí z mnohých rôznych odborov. V priebehu rokov tak vzniklo hneď niekoľko prístupov riešiacich AI ako celok, či ako súbor čiastkových problémov – medzi jedny z historicky najznámejších prístupov sa radia expertné systémy a neurónové siete.

AI ovplyvní trh práce. Zoberie aj poskytne pracovné príležitosti

Moderná doba a nástup umelej inteligencie už nejakú dobu naznačuje, že využitím robotiky a AI dokážeme ľudskú prácu nahradiť inteligentnými strojmi. Z posledných zahraničných štúdií zaoberajúce sa vplyvom nasadenia umelej inteligencie a robotiky do pracovného života sa očakáva, že vďaka zariadeniam s umelou inteligenciou budeme vedieť automatizovať až 47 % bežných pracovných povolaní. To však neznamená, že pracovné miesta nebudú. Modernizácia a vstup umelej inteligencie do nášho života usmerňujú, o aké povolania bude mať záujem trh práce v budúcnosti. Predpokladá sa záujem o technickú zdatnosť so schopnosťou programovania. Dôležitá bude špecializácia na prácu s dátami.

Od inteligentnej sponky k nenápadným digitálnym pomocníkom

Pamätá si dnes ešte niekto „inteligentnú sponku“? Išlo o jedného z prvých našepkávačov od Microsoftu, ktorý bol v MS Office. Bol to pomerne hlúpy a pre stredne pokročilého používateľa veľmi otravný prvok – animovaná sponka, čo v prvej verzii radila stále dookola to isté, kým sa nevypla. Ak vezmete jednoduchý „rozhodovací“ počítačový program a k nemu pridáte konečnú množinu možných situácií a reakcií na ne, získate základ podobného expertného systému. Kedysi sa s ním so striedavo sľubnými výsledkami experimentovalo napríklad v diagnostike – od porúch na zariadeniach až po stanovení lekárskej diagnózy. V niektorých oblastiach sa dodnes používa. Ani to ešte nie je žiadna inteligencia – aj keď to tak na prvý pohľad môže vyzerať.

Od expertných systémov k neurónovým sieťam

Na inteligenciu sa musí inak. Ako veľmi nádejné sa už pred rokmi ukázalo využitie neurónovej siete. Tu nám pre inšpiráciu poslúžili reálne neuróny a ich vzájomné spojenie (synapsie) v mozgu živých organizmov.

Už prvé počítačové modely ukazovali, že môže ísť o správnu cestu. Stačilo nasimulovať niekoľko málo neurónov a prepojiť každý s každým virtuálnymi synapsiami, niektorým pridať vstupy (napríklad tlačidlá) a iné prepojiť s výstupmi (napríklad na žiarovky) – a postupne im boli ako učebný materiál predkladané rôzne vstupné stavy a správne odpovede na ne. Učením sa menia „váhy synapsií“ medzi jednotlivými neurónmi – signál niektorých z nich sa posilní, inde sa utlmí. Sieť potom niekedy dokázala správne reagovať aj na vstup, ktorý jej učiteľ (učiaci program) nikdy nepredložil. A pokiaľ sa riešenie jednoduchého zadania (napríklad boolovskej operácie) naučila sieť s desiatimi neurónmi, aj keď sa jeden, dva odobrali, stále to fungovalo!

Veľké pokroky sa urobili v OCR (Optical Character Recognition – rozpoznávanie znakov) – kde stačí výstupný signál kamery (napríklad „len“ 20 × 20 pixelov) predložiť prvej vrstve neurónov (niekedy ich nemusí byť 20 × 20 – ale redukujú sa napríklad na polovicu) a výstupná vrstva sa spojí s odpoveďou – vidím číslo 1 – 9. Takáto sieť sa dá dnes naučiť počas pár minút (max. hodín), aby spoznávala s veľkou úspešnosťou aj poškodené alebo naškrabané znaky.

Umelá inteligencia v telefónoch

Umelá inteligencia sa stále viac dostáva k slovu aj v mobilných telefónoch. Niektoré smartfóny ju už dokonca majú integrovanú vo svojich procesoroch, kde výrazne pomáha napríklad s fotením. S AI sa ale môže takmer každý z nás tvárou v tvár stretnúť pri využití tzv. virtuálnych asistentiek, ako sú Siri, Google Assistant, ale aj ďalšie. K čomu je ale vlastne umelá inteligencia v telefónoch dobrá a v akých podobách sa s ňou môžeme stretnúť?

Prvé mobilné procesory už majú zabudovanú umelú inteligenciu

Nie je žiadnou novinkou, že dnešné inteligentné telefóny sú už mnohokrát výkonnejšie ako hociktorý notebook. Vďačia za to stále výkonnejším čipsetom pod kapotou, ktoré okrem rastúcich svalov pomaly začínajú podporovať umelú inteligenciu. Nie, že by toho klasické procesory neboli schopné. Sú v tom ale pramálo efektívne a pri plnom zapojení umelej inteligencie by sa výdrž batérie telefónu scvrkla na minimum.

Jedným zo špeciálnych procesorov s umelou inteligenciou je HiSilicon Kirin 970, ktorý nájdeme napríklad vo fotomobiloch Huawei P20 a P20 Pro či Mate 10 Pro. Kirin 970 obsahuje integrovaný neurónový koprocesor s umelou inteligenciou, ktorý spracováva zverené operácie oveľa rýchlejšie a efektívnejšie než samotné CPU. Okrem lepšieho škálovania výkonu pri veľkom zaťažení alebo nižšej spotrebe môžeme výsledky vidieť napríklad pri bleskurýchlej analýze stoviek fotografií po vyfotení. Umelá inteligencia tiež dokáže používateľovi ponúknuť v pravú chvíľu tie správne funkcie a tipy.

Zvláštny obvod pre umelú inteligenciu má aj najnovší čip Apple A11 Bionic, použitý v iPhone 8, iPhone 8 Plus a iPhone X. Okrem dvoch výkonných jadier s označením Monsoon a štyroch úsporných jadier Mistral tu má svoje miesto aj zvláštny dvojjadrový neurálny čip. Ten, podobne ako v prípade čipu Kirin 970, spracováva úlohy s využitím neurónových sietí. Napríklad je to analýza obrazových dát pri prihlasovaní pomocou tváre, sledovanie tváre pri hrách s animoji alebo monitorovanie okolia vo virtuálnej realite.

Umelú inteligenciu využíva čoraz viac fotoaparátov

Jednou z najviditeľnejších oblastí mobilných telefónov, v ktorej sa prejavuje umelá inteligencia, je fotoaparát. Konkrétne automatický režim, pri ktorom prebieha na pozadí niekoľko procesov ako rozoznávanie fotených objektov a následné nastavovanie zodpovedajúcich parametrov. Ako už sa zmieňujeme vyššie, klasické procesory to oproti tým sa schopnosťou strojového učenia vedia len veľmi obmedzene. Napríklad taký Kirin 970 je schopný spracovať tisíce obrázkov za minútu, čím vykazuje mnohonásobne vyšší výkon a efektivitu ako „obyčajné“ procesory.

Prínosy AI v telefónoch

Výsledky umelej inteligencie ale nevidíme len vo fotoaparáte. S čím všetkým nám pomáha?

• Pri fotení rozpoznáva scénu a volí vhodné nastavenie pri automatickom režime.
• Rozpoznáva tvár používateľa pri odomykaní.
• Pomáha pri tvorbe tzv. animovaných emoji, s ktorými ako prvý prišiel iPhone X.
• Aplikuje virtuálny obraz do reálneho sveta, teda vytvára virtuálnu realitu.
• Rozpoznáva používateľov hlas.
• Servíruje používateľovi vhodné funkcie, pretože sa od neho učí.
• Šetrí batériu, pretože algoritmy AI sú vysoko efektívne.

Na strojovom učení fungujú aj virtuálne asistentky

Väčšina bodov v predchádzajúcej kapitole je výsadou výkonných mobilných procesorov. Umelú inteligenciu ale dnes môžu okúsiť aj majitelia starších či menej výkonných mobilných telefónov, a to pomocou virtuálnych asistentov. Ide o cloudovú umelú inteligenciu, teda k ich využitiu potrebujete byť pripojený na internet. Ktoré sú tie najznámejšie?

Siri

Prototypom inteligentnej virtuálnej asistentky je Siri, vyvíjaná Applom. Dostupná je na iPhonoch a iPadoch a simuluje skutočnú asistentku, ktorá pomáha s bežnými úkonmi. Pomocou vašich hlasových príkazov vie zatelefonovať alebo napísať správu vami vybranej osobe, vytvoriť poznámku, vyhľadať informácie na internete či pobaviť vtipom alebo vtipnou konverzáciou. Siri, ktorá sa typicky aktivuje podržaním domovského tlačidla, zvláda hovoriť anglicky, ale slovenčinu zatiaľ nepodporuje. Systém rozpoznávania hlasu využíva tiež inteligentný reproduktor Apple HomePod alebo multimediálne centrum Apple TV.

Google Asistent

Svojho inteligentného softvérového pomocníka využívajúceho algoritmy umelej inteligencie má aj Google. Volá sa Google Asistent a je k dispozícii nielen na telefónoch s Androidom, ale aj na iPhonoch či reproduktoroch Google Home a Google Home Mini. Aktivuje sa podobne ako Siri na jablčných telefónoch alebo iPadoch, teda dotykom a podržaním domovského tlačidla. Google Asistent, podobne ako Siri, zatiaľ nepodporuje slovenčinu. Podľa posledných správ by sa ale našu reč mohol naučiť už tento rok.

Cortana

Hlasová asistentka Cortana od Microsoftu je k dispozícii pre telefóny s Androidom (Google Play) aj iPhony (App Store). Možno ju využívať aj na počítačoch a notebookoch s Windows 10 či na telefónoch s operačným systémom Windows Phone. Vie prekladať do desiatok jazykov vrátane slovenčiny, náš jazyk ale podporuje len v písanej forme. Cortana je teda najlepšie využiteľná v zámorí.

Bixby

Pozadu nesmie zostať ani juhokórejský gigant Samsung, ktorý spolu so Samsungom Galaxy S8 vlani ukázal aj svojho inteligentného pomocníka, Bixby. Na S8, ale aj tohtoročnom top modely Galaxy S9, možno dokonca nájsť špeciálne tlačidlo na jeho aktiváciu. Bixby ale bohužiaľ slovenčinu nepodporuje.

Amazon Alexa

Amazon Alexa je virtuálna asistentka vyvíjaná americkým obchodným gigantom Amazon. Na rozdiel od vyššie uvedených asistentov je Alexa integrovaná takmer výhradne v zariadeniach pre inteligentné domácnosti, avšak ako doplnkovú aplikáciu si ju môžete stiahnuť tiež pre vaše Android či iOS zariadenia. Najčastejšie sa potom s Alexou stretnete v hlasovo ovládanom reproduktore Amazon Echo, ktorého druhá generácia je pravdepodobne najväčším konkurentom pre inteligentného domáceho asistenta Google Home. Ani v prípade Alexy sme sa bohužiaľ podpory slovenského jazyka zatiaľ nedočkali.

Umelá inteligencia v hrách

Kým si výskumné zariadenia napríklad v robotike dávajú za cieľ vytvoriť plne funkčnú inteligenciu, ktorá by v krajnom prípade bola schopná vlastného uvažovania, umelá inteligencia vo videohrách má úlohu podstatne jednoduchšiu – správať sa ako človek. Nie byť človekom, ale iba ho napodobňovať, a to v rámci špecifických činností. Jedným z veľkých limitov AI vo videohrách je totiž špecializácia. Pokiaľ vytvoríte umelú inteligenciu na šach, akokoľvek bude dobrá, nikdy nebude schopná hrať napríklad piškvorky, hoci v podstate ide o podobné aktivity.

Umelá inteligencia je tak síce v hrách naozaj každým rokom lepšia a lepšia, ako ale niektorí výskumníci upozorňujú, ide skôr o inteligentné programy, nie o umelú inteligenciu v pravom slova zmysle. Kvôli svojej nedokonalosti tak občas siahne k podvádzaniu. Napríklad AI v akčných hrách rozoznáva polohu nepriateľa podobne ako vy, teda pomocou vizuálnych a zvukových vnemov. Ak chce ale byť podstatne lepšia, jednoducho sa herného enginu spýta na vašu polohu.

Postupný vývoj AI vo videohernom priemysle

Úplné počiatky siahajú do roku 1951. Vtedy bola pre salónnu hru NIM vytvorená pravdepodobne prvá videoherná umelá inteligencia a s prehľadom dokázala porážať živých hráčov – išlo však o veľmi jednoduchú hračku. Pri komplexnejších hrách došlo k prielomu až o mnoho rokov neskôr. Jedným z míľnikov bol prvý Half-Life (1998), v ktorom autori dokázali vytvoriť ilúziu fungujúcej jednotky SWAT, ktorá komunikuje medzi sebou, hoci išlo skôr o zmes dobre pripravených skriptov a systémov pravidiel. Pokiaľ dnes medzi hráčmi začnete hovoriť o najlepšej umelej inteligencii, väčšina si okamžite spomenie na hororovú strieľačku F.E.A.R. z roku 2005. Tá sa vyznačovala nepriateľmi, ktorí prirodzene reagovali na zmeny v prostredí a boli schopní aj zložitejšej vzájomnej spolupráce.

Umelú inteligenciu v hrách ale nevyužívajú iba akčné strieľačky, hoci tu je imitácia ľudského správania možno najťažšou úlohou. Zaujímavou oblasťou sú aj stratégie, kde má AI na jednej strane podstatne jednoduchšiu pozíciu, pretože oproti živému hráčovi dokáže vypočítavať a vykonávať mnoho činností súčasne, na druhú stranu veľké množstvo jednotiek robí počítačovej inteligencii problémy aj dnes. Preto toľkokrát zúria nad tým, že jednotky do seba narážajú a lezú si do cesty. Korigovať toľko virtuálnych mozočkov skrátka nie je jednoduché.

S pokusom o pokročilejšiu umelú inteligenciu prišla aj ambiciózna stratégia Black & White (2001), ktorá sa dostala do Guinessovej knihy rekordov za svoju adaptívnu AI, ktorá sa učila na základe hráčových rozhodnutí a postupne sa vyvíjala. Zo všeobecného pohľadu umelej inteligencie však nešlo o nič prevratné, pretože tzv. „pool“ (rozsah, škála) schopností a vedomostí, vďaka ktorým sa AI mohla vyvíjať, nebol nijako obrovský. Aj v rámci hier však vznikajú zaujímavé nápady. Technický inštitút v štáte Georgia napríklad vyvinul AI, ktorá dokáže jednoduchým sledovaním hry naprogramovať jej plne funkčnú kópiu, zatiaľ však zvláda iba jednoduchšie 2D skákačky ako napríklad prvé tituly s Mariom.

Možnosti herných AI sú nekonečné. Na čo sa môžeme tešiť?

Do budúcnosti sa z hľadiska videohernej AI počíta napríklad s väčšou integráciou do života mimo hry ako takej. Šéf najväčšieho herného Publisher Electronic Arts Andrew Wilson napríklad vidí budúcnosť tak, že jeho topánky, v ktorých hrá futbal, budú napojené na tituly ako FIFA, kde za reálne hranie futbalu dostane virtuálnu odmenu.

Destiny 2 (2017) s vlastnou aplikáciou pre virtuálne asistentku Alexa od Amazonu už niečo podobné vie dnes, kedy hlasovými povelmi môžete ovládať hru samotnú. Zaujímavé bude tiež sledovať, ako sa rozvoj AI premietne do hranie vo virtuálnej a rozšírenej realite. Na rozdiel od iných oblastí elektroniky sa však nemusíme báť, že by herné konzoly či PC prevzala z ničoho nič kontrolu sama nad sebou, pretože videoherný AI zatiaľ nesmeruje k tomu stať sa „samoučiacim“ programom.

Budúcnosť umelej inteligencie alebo kam smerujú technológie?

Pred tridsiatimi rokmi to po prvých zdanlivo veľkých úspechoch vyzeralo, že nič nebráni tomu, aby sme si už v roku 2000 mohli porozprávať s umelou inteligenciou – filmy ako Terminátor alebo úsmevný príbeh oživeného bojového robota „Číslo 5 žije“ nám naznačovali, že to môže byť čoskoro. Bolo by vhodné spomenúť aj pojem „Deep learning“ – jeho možnosti a problémy pri dosiahnutí ďalšieho posunu, ale je to zrejme nad rámec jedného krátkeho článku. Podobne „Big data“ a prepojenie internetu vecí (IoT) s ďalšími modernými technológiami – virtuálna a rozšírená realita...

V súčasnej dobe je na prvý pohľad zrejmé praktické nasadzovanie „fragmentov na báze AI“ predovšetkým v oblasti komunikácie: jedným z priekopníkov je Google, ktorého vyhľadávač už nie je len obyčajnou databázou s expertným systémom, ale učiaci sa stroj. K rozpoznávaniu písma pribudlo pokročilejšie rozpoznanie obrazov a tvárí (zaregistrovali ste možno prvé nedávne testy v Číne, kde rozsiahla sieť kamerových systémov po celej krajine sľubuje nájsť kohokoľvek za niekoľko minút; možno poznáte seriál Lovci zločincov).

Pomerne ďaleko sme aj v rozpoznaní hlasu (anglicky už sa dá diktovať text priamo do počítača s 98 % a väčšou úspešnosťou) a asistentka Alexa od Amazonu sa dá prepojiť s radom prístrojov v inteligentnej domácnosti, ktoré potom možno hovorenou rečou ovládať. Zlepšuje sa syntetický hlasový výstup z počítača – aj ten je zdokonaľovaný pomocou učiacich algoritmov – a niekedy je od ľudského hlasu skoro na nerozoznanie (pozor na call centrá – s kým hovoríte).

Málokto si plne uvedomuje, čo s ľuďmi za posledných dvadsať rokov vykonal internet, sociálne siete a inteligentné telefóny. Svet okolo nás sa mení. Nielen naše počítače a naše mobily. Menia sa technológie, pribúdajú z veľkej časti robotizované továrne, inteligentné drony, samoriadiace autá. Naši digitálni asistenti sa tu zjavili ako tajomný džin vypustený z fľaše, avšak zatiaľ je len a len na nás, na čo ho budeme chcieť používať.

AI – umelá inteligencia: Autori článku

Jan Čopák

Ing. Jan Čopák – vyštudoval odbor technická kybernetika na ČVUT FEL, diplomová práca „Stochastické správanie deterministických systémov“ bola prvá, svojho druhu v ČR. Bezprostredne po škole chvíľu spolupracoval pri vývoji neurónových sietí, kde teoreticky posudzoval vplyv chaosu/šumu a chýb učiteľa na strojové učenie. Teraz sa v spoločnosti Octopus-engine zaoberá modernými technológiami – kam patrí: Virtuálna a augmentovaná realita, kryptomeny, internet vecí a big data vizualizaton + AI. Viac na: http://octopusengine.org.

Filip Němec

Hry boli mojím najlepším priateľom aj milenkou už od detstva. O hrách som začal písať už na strednej škole, čím som vysedávanie pri herných strojoch ospravedlňoval najskôr pred rodičmi a teraz pred manželkou. V minulosti som vo forme textu aj herných relácií prispieval do magazínov ako Games.cz, Eurogamer.cz či Zing.cz. V Alza Magazíne mám na starosti herné konzoly všetkého druhu a z hier potom najmä preteky, v osobnej rovine som navyše hlavným strojcom vyostrených diskusií medzi konzolistami a PC Master Race.

Tomáš Ševčík

Volám sa Tomáš Ševčík a v súčasnosti som študentom Fakulty informatiky Masarykovej univerzity v Brne. Pre Alza.cz pracujem už od mája 2017 a moju stopu môžete nájsť v mnohých rôznorodých článkoch – zaoberám sa najmä ich formátom, editáciou, finálnou grafickou/SEO podobou a občas aj nejakým tým písaním. Vo voľnom čase nepohrdnem akoukoľvek hrou, či už doskovou alebo počítačovou, rád tvorím amatérsku grafiku, programujem a som nadšencom do moderných technológií.

Jozef Kišantal

Milovník technológií, produktivity, behania, jazdy na bicykli a priaznivec moderných tendencií v spoločnosti. Rád sa hrám s mobilnými hračkami všetkých platforiem, hlavu si čistím v prírode a veľkú radosť mi robí rodina.