České filmy

(* 23. februára 1938, Praha) Jiří Menzel je jedným z najuznávanejších českých režisérov a scenáristov. Jeho režijná filmografia bola veľakrát oceňovaná nielen doma, ale aj v zahraničí. Za filmovú adaptáciu novely Ostře sledované vlaky (1966) získal v roku 1967 Oscara. Podľa svojráznych poviedok Bohumila Hrabala ďalej natočil snímku Perličky na dně (1965) a trezorový film Skřivánci na niti (1969), za ktorý mu udelil cenu Zlatého medveďa na festivale v Berlíne v roku 1990. Osobitú poetiku Vladislava Vančuru zachytil v komédii Rozmarné léto (1967) natočenej podľa rovnomennej knihy. Ďalšími úspešnými adaptáciami sú mimoriadne pojaté snímky, ako napríklad Postřižiny (1980), Konec starých časů (1989) alebo Slavnosti sněženek (1983). Spolupracoval aj so Zdeňkom Svěrákom, na ktorého námety natočil jedinečné filmy, ako napríklad Na samotě u lesa (1976) či Vesničko má středisková (1985).

(4. júla 1924, Pelhřimov – 19. októbra 1986, Praha) Oldřich Lipský bol veľmi významným českým režisérom a scenáristom. Už počas vojny pôsobil v ochotníckom divadle. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahoval do Prahy, kde študoval právo a filozofiu, ale po čase dal prednosť umeniu a začal sa viac venovať divadlu a filmu. Ako herec sa predstavil napríklad v snímkach Řeka čaruje (1945) a Červená ještěrka (1948). Svoj prvý film natočil v roku 1954, a to veľmi obľúbenú komédiu Cirkus bude! V tomto diele si zahralo množstvo popredných československých hercov a skvelých artistov. Cirkus ho veľmi oslovil, a tak natočil ďalšie filmy, ako sú Limonádový Joe (1964), Čtyři vraždy stačí drahoušku (1970), Slaměný klobouk (1971), Adéla ještě nevečeřela (1977), Tajemství hradu v Karpatech (1981) alebo Zabil jsem Einsteina, pánové... (1969). Začal spolupracovať aj s legendárnou českou dvojicou, a to so Zdeňkom Svěrákom a Ladislavom Smoljakom. Vznikli tak diela, ako napríklad Jáchyme hoď ho do stroje (1974), Marečku podejte mi pero (1976), Ať žijí duchové! (1977) či Tři veteráni (1983).

Věra Chytilová bola klenotom nielen českého filmu. Narodila sa v roku 1929 v Ostrave. Opustila nás vo veku 85 rokov v roku 2014. Pôsobila ako režisérka, scenáristka, herečka a svoje vedomosti odovzdávala ako profesorka na FAMU. V roku 2000 získala cenu Český lev za dlhoročný umelecký prínos českému filmu. Už od počiatku jej tvorby provokovala. Vo svojich filmoch rada používala motív vyostrených etických dilem. Vždy sa snažila vyjadriť svoje názory a dosiahnuť svoje ciele. Režisér Jan Schmidt o nej povedal: „...pokiaľ išlo o to presadiť sa a nebáť, bola Věra Chytilová majster“. Nezľakla sa ani komunizmu, kedy neváhala riskovať. Širšej verejnosti sa prvýkrát ukázala vo filme Císařův pekař a pekařův císař (1951) v jednej z vedľajších rolí. Svoj prvý profesionálny film z pozície režisérky (Pytel blech) natočila v roku 1962. Za svoj dlhý život stihla natočiť celé množstvo výnimočných filmov – za všetky napríklad Dědictví aneb Kurvahošigutntag (1992), ), Vyhnání z ráje (2001), Pasti, pasti, pastičky (1998), Kopytem sem, kopytem tam (1988), Ovoce stromů rajských jíme (1969) či Sedmikrásky (1966). Svoju stopu zanechala aj ako dokumentaristka – už v roku 1978 vo svojom dokumentárnom filme Čas je neúprosný sa zaoberala témou ľudského starnutia.

Dušan Klejn pochádza zo Slovenska. Má za sebou pohnutý osud - kvôli svojmu židovskému pôvodu bol ako dieťa spoločne so svojím bratom a matkou väznený v koncentračnom tábore Terezín. Po vojne sa našťastie všetko k dobrému obrátilo a bol v roku 1958 prijatý na FAMU. K svojej Alma mater sa vrátil v roku 2002 - pôsobí tu ako profesor odboru filmového, televízneho a fotografického umenia a nových médií. Od roku 1975 až do roku 1991 bol zamestnaný ako režisér v barrandovských štúdiách. Vo svojich počiatkoch sa s obľubou zaoberal natáčaním kriminálnych, špionážnych a v menšej miere dobrodružných filmov. V 80. rokoch dokonca experimentoval s konceptom "interaktívneho" televízneho filmu ovplyvňovaného divákmi. Jeho ohlas začal stúpať v čase, keď sa zameral na komédie. Práve tu zaznamenáva svoje najväčšie úspechy - v roku 1982 natáča preslávený film Ako svet prichádza o básnikov, ku ktorému vzápätí pridáva pokračovanie Ako básnici prichádzajú o ilúzie (1984), Ako básnikom chutí život (1987) a Koniec básnikov v Čechách (1993). Svoju ságu o lekárovi Štefanovi (herec Pavel Kříž) završuje zatiaľ posledným dielom Ako básnici nestrácajú nádej (2003). Básnici však nie sú jeho jediným výrazným počinom. Do sŕdc divákov sa zapísal aj skvelými filmami ako Dobrí holuby sa vracajú (1988) a Vážení priatelia, áno (1989). Herca Pavla Kríža obsadil aj do svojho ďalšieho filmu Anjelské oči (1994). Pri príležitosti svojich 75. narodenín uviedol, že je jeho snom natočiť ešte jeden film - pokračovanie Básnikov. Dúfajme, že svoj cieľ dosiahne.

(* 27. júna 1967, Praha) Jan Hřebejk je český filmový, televízny aj divadelný režisér a scenárista. Počas štúdií na pražskej FAMU natočil študentskú snímku s názvom Co všechno chcete vědět o sexu a bojíte se to prožít (1988). Debutoval v roku 1993, kedy natočil svoj prvý celovečerný film na motívy knižnej predlohy spisovateľa Petra Šabacha. Muzikálová komédia Šakalí léta (1933) bola ocenená štyrmi Českými levmi. Divácky najúspešnejšími snímky sú bezpochyby komédia Pelíšky (1999), Musíme si pomáhat (2000) a Pupendo (2003), na ktorých spolupracoval so scenáristom Petrom Jarchovským. Snímka Musíme si pomáhat získala šesť Českých levov a nomináciu na Oscara. V súčasnosti je považovaný za jedného z najlepších českých režisérov a českí diváci netrpezlivo čakajú na každú novú premiéru.

(* 19. novembra 1946, Plzeň) Jaroslav Soukup je českým režisérom, scenáristom a producentom. Vyštudoval réžiu hraného filmu na pražskej FAMU, potom pôsobil ako asistent réžie na filme Psi a lidé (1971). V roku 1976 debutoval snímkou Boty plné vody (poviedka – Zimní vítr). V roku 1979 bola do kín uvedená dráma Drsná planina natočená podľa knihy Rudolfa Kalčíka, ktorá popisuje príbeh českých pohraničníkov v rokoch 1946 – 1949, hlavnú úlohu tu vytvoril Jiří Bartoška. O rok neskôr natočil drámu Romaneto (1980), v ktorej sa zameral na život novinára a spisovateľa Jakuba Arbesa, ktorého zahral Viktor Preiss. Medzi cenené snímky patrí Záchvěv strachu s Radoslav Brzobohatým (1983). V roku 1982 prišiel s filmom Vítr v kapse, zameraným na mladšiu generáciu (v hlavných úlohách Lukáš Vaculík a Sagvan Tofi). S prvým menovaným si zopakoval spoluprácu v snímke Láska z pasáže (1984). Medzi jeho ďalšie úspešné filmy patrí snímka Pěsti ve tmě (1986) s Markom Vašutom či hudobný film Discopříběh (1987), v hlavnej úlohe s Rudolfom Hrušínským najmladším a Ladislavom Potměšilom. O štyri roky neskôr na tento film nadviazal druhým dielom Discopříběh 2. Divácký úspech zaznamenali aj jeho ďalšie filmy Kamarád do deště II. – Příběh z Brooklynu (1992), Divoká srdce (1989), Svatba upírů (1993) v hlavnej úlohe s Ivetou Bartošovou a Rudolfom Hrušínským najmladším a hlavne komediálna trilógia Byl jednou jeden polda (1995), Byl jednou jeden polda II. – Major Maisner opäť zasahuje! (1997) a Byl jednou jeden polda III. - Major Maisner a tancujúci drak (1999). Na rovnakej vlne sa niesla aj snímka z roku 2001 Jak ukrást Dagmaru. V súčasnej dobe je podpísaný pod televíznym seriálom Policie Modrava.

Miloslav Šmídmajer sa narodil roku 1959. Pôsobí ako producent, režisér a scenárista. V roku 1983 vyštudoval bohemistiku a germanistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Je zakladateľom produkčných spoločností PLUTO film & video a BIO ILLUSION. Miloslav Šmídmajer nie je však len úspešným manažérom. Českej kinematografii prispel aj mnohými počinmi z kresla režiséra. V tomto smere bol jeho prvým dielom celovečerný dokument "Drž se toho snu" (1990) o živote Miloša Formana. Išlo o úspešný debut, ako možno doložiť pozitívnymi reakciami z radov divákov a kritikov. A práve dokumentárne filmy sa stali aj hlavným ťažiskom jeho ďalšej tvorby. K dnešnému dňu ich má na svojom konte už takmer dvadsať. Medzi jeho obľúbené témy patria životy významných osobností. Podarilo sa mu tak už verne a zároveň nekonvenčne zachytiť život celému množstvu výrazných celebrít – napríklad aj Lucie Bílej. Práve s ňou spolupracoval aj pri svojom prvom nedokumentárnom diele – muzikáli Johanka z Arku (2003). Aj tu zabodoval, a preto o pár rokov neskôr natočil rozprávku Peklo s princeznou (2009) a najmä originálnu komédiu Probudím se včera (2012) s Jiřím Mádlom. V súčasnosti pripravuje komédii Celebrity, v ktorej dozaista potvrdí svoju reputáciu vynikajúceho režiséra.

(9. decembra 1931 Praha – 6. júna 2010 Kladno) Ladislav Smoljak bol filmový aj divadelný režisér, scenárista, herec a cimrmanológ. Veľmi úzko spolupracoval so Zdeňkom Svěrákom, s ktorým písali hry pre Divadlo Járy Cimrmana. Po absolvovaní gymnázia sa hlásil na DAMU, avšak neúspešne. Bol teda prijatý a neskôr promoval na Vysokej škole pedagogickej. Niekoľko nasledujúcich rokov pracoval ako pedagóg. Počas toho pracoval aj ako publicista a recenzent. V roku 1966 zakladá so svojimi priateľmi Zdeňkom Svěrákom a Jiřím Šebánkom Divadlo Járy Cimrmana. V tomto divadle sa hrajú hry výlučne o českom géniovi, a to o Járovi Cimrmanovi. Ako herec sa pred televíznou kamerou objavuje prvýkrát v roku 1968 vo filme Zločin v šantánu a dva roky na to tiež vo filme Pane, vy ste vdova. Potom prišli na rad filmy, na ktorých sa podieľal aj ako režisér a scenárista a to napospol spoločne so Zdeňkom Svěrákom. Z ich tvorby vzniklo množstvo známych a výborných filmov ako sú: Jáchyme, hoď ho do stroje (1974), Marečku podejte mi pero (1976), Na samotě u lesa, Kulový blesk (1978), Vrchni prchni (1980), Jára Cimrman ležící, spící (1983) či Nejistá sezóna (1987). V ich filmoch si postupne zahrali snáď všetci doboví známi herci.

(10. decembra 1935, Bratislava – 24. októbra 2001, Praha) Jaromil Jireš bol významný český filmový scenárista a režisér. Vďaka jeho rannej tvorbe ho radíme medzi tvorcov tzv. Českej novej vlny a zostal významným tvorcom aj počas nasledujúcich desaťročí. K jeho najvýznamnejším dielam určite môžeme zaradiť adaptáciu románu Milana Kunderu Žert, ďalej adaptáciu románu Vítězslava Nezvala Valerie a týden divů, a zaiste aj adaptáciu románu Vladimíra Párala Mladý muž a bílá velryba. Určite nemôžeme opomenúť jeho podiel na poviedkovom filme Perličky na dně na motívy Bohumila Hrabala, ale aj Causa Králík, Helimadoe, Lev s bílou hřívou či Učitel tance.

(* 4. júla 1958, Praha) Jiří Chlumský je českým režisérom. Po vyštudovaní filmovej réžie na Pražskej Filmovej Akadémii pracoval ako asistent réžie v spoločnosti Krátky Film Praha. Pre BBC a Channel 4 natočil niekoľko dokumentov. Do kín prerazil v roku 1998 s komédiou Stůj, nebo se netrefím, v hlavných úlohách s Josefom Abrhámom, Ivanou Chýlkovou a Jiřím Bartoškom. Medzi jeho doménu však patria najmä rozprávky, napr. Zmrazený Vasil (1993), Jediná na světě (1995), Černokněžník (1997) alebo O svatební krajce (2003). Jiří Chlumský ďalej nakrútil množstvo televíznych seriálov: Hop nebo trop (2004), Eden (2005), Kriminálka Anděl (2008), Doktoři z Počátků (2013). Medzi jeho ďalšie filmy patria napr. Hodiny od Fourniera (1995), Schůze (1999), Pán hradu (1999), Prachy dělaj člověka (2006), Konečná stanice (2004), Martin a Venuša (2012), kde si zahrali Marek Taclík a Kristína Boková-Lišková, alebo 7 dní hříchů (2012) s Ondřejom Vetchým a Vicou Kerekes.

(* 1. januára 1972, Brno) Benjamin Tuček je českým scenáristom, filmovým režisérom a spisovateľom. Hrá na klávesy v skupine The Ritchie Success, vydal zbierku poviedok Velmi krátké vlny. V roku 2000 doštudoval dramaturgiu na pražskej FAMU. Spolupracoval na filme S. Gedeona Návrat idiota (1999). V roku 2002 debutoval filmom Děvčátko (hl. úloha Dorota Nvotová), vďaka ktorému získala herečka Jana Hubinská Českého leva za herecký výkon. V tom istom roku si Tuček zahral v komediálnej dráme Rok Ďábla. Medzi jeho dokumentárnu tvorbu patria napr. filmy Komedie (2001), Cisco - wireless world (2004), Tantra (2010), Plán (2014). Ako scenárista sa podieľal na filmoch Mistři (2004), Protektor (2009), ktorý bol ocenený šiestimi Českými levmi, televíznom seriáli Terapie (2011) či snímke Polski film (2012).

(* 23. júna 1969, Praha) David Ondříček je českým režisérom a producentom, synom svetoznámeho kameramana Miroslava Ondříčka (Hoří, má panenko, Vlasy, Amadeus). V roku 1992 vyštudoval dokumentaristiku na FAMU. Debutoval v roku 1996 filmom Šeptej, ktorý sa stal druhým najnavštevovanejším filmom v ČR v roku 1996 a získal nomináciu na Tiger Award na MFF v Rotterdame v roku 1997 a vyhral Promotional Award na Festivale mladého európskeho filmu v Cottbuse. O tri roky neskôr sa stal zakladateľom produkčnej spoločnosti Lucky Man Films, s ktorou nakrútil celovečerný film Samotáři (2000), ktorý mu priniesol veľký úspech v ČR aj v zahraničí a získal niekoľko cien. Spoločne s Jiřím Macháčkom napísal scenár k filmu Jedna ruka netleská ( 2003), v roku 2006 nakrútil film Grandhotel podľa rovnomennej knihy Jaroslava Rudiša. K celovečernému filmu sa vrátil až o šesť rokov neskôr kriminálnym príbehom z 50. rokov Ve stínu, v ktorom sa hlavnej úlohy zhostil Ondříčkov obľúbený herec Ivan Trojan.

(* 18. februára 1932, Čáslav) Miloš Forman je popredný český režisér, scenárista a herec, ktorý v súčasnosti žije a tvorí v USA. Za najlepšiu réžiu získal dva Oscary, tri Zlaté glóbusy a ocenenie BAFTA. Už počas štúdií na pražskej FAMU bol aktívny pomocník a asistent Alfréda Radoka. Do roku 1968 pôsobil v Československu a spolu s kameramanom Miroslavom Ondříčkom natočil niekoľko úspešných snímok, ako Lásky jedné plavovlásky (1965) alebo film Hoří má panenko (1967), ktorý získal aj jednu nomináciu na Oscara. V roku 1975 natočil v USA jeden zo svojich najlepších snímok o americkom trestanci, v hlavnej úlohe s Jackom Nicholsonom. Táto filmová adaptácia s názvom Přelet nad kukaččím hnízdem získala päť Oscarov a štyri nominácie. Filmových divákov oslovil kultovým muzikálom Vlasy (1979). Dráma Ragtime (1981) mu vyniesla nomináciu na Zlatý glóbus. Jeho najväčším filmárskym dielom sa stala životopisná dráma Amadeus (1984), ktorá bola ocenená 13 nomináciami na Oscara, z ktorých sa 8 premenilo na zlatú sošku. Za réžiu si získal ešte Zlatý Glóbus, cenu britskej aj francúzskej filmovej akadémie aj L.A. Director Guild Award.

Tomáš Vorel st. je známy a úspešný režisér, scenárista a občasný herec. Podľa čínskeho horoskopu je kohút, ktorý je charakteristický naparujúci sa egocentrickosťou a snahou stať sa vládcom kurníku: "To sa prejavuje tým, že chcem režírovať druhej a že túžim po viacerých ženách, ako je spoločenský prijateľné", uvádza vo svojom životopise. Vyštudoval réžiu na FAMU, na ktorú prestúpil z ČVUT. Od roku 1976 pôsobil v satirickom divadle Sklep a skupine Mimóza. Má na svojom konte celé množstvo študentských filmov. Jeho prvým profesionálnym dielom bol kultový poviedkový film Pražská 5 (1988), ktorý si u divákov získal zaslúžený ohlas. Svoju vysokú reputáciu vzápätí potvrdil muzikálom Dym (1990). V roku 2000 nakrútil film Cesta z města (soundtrack) s hercom Tomášom Hanákom v hlavnej úlohe. Mladšie publikum jeho kvality mohli oceniť v komédiách Gympl (2007, soundtrack) a v pokračovaní Vejška (2014, soundtrack). V oboch filmoch po boku Jiřího Mádla vystupuje aj syn Tomáša Vorla st. - Tomáš Vorel ml. Vo svojich na prvý pohľad nenáročných filmoch však s obľubou reflektuje aj zložitejšie témy.

(* 1976, Sokolov) Rudolf Havlík je českým spisovateľom, scenáristom a režisérom. Vyštudoval Strednú priemyselnú školu grafickú v Prahe. Rád cestuje, väčšinu voľného času trávi v Ázii. Zážitky z ciest publikuje v knihách a v blogoch, bol už dvakrát ocenený ako blogger roka. Zážitky na cestách ho inšpirovali pri vzniku jeho prvého celovečerného filmu Zejtra napořád (2014), v ktorom sa v hlavných úlohách objavili Pavel Batěk, Vica Kerekes, Filip Blažek, Jiří Lábus alebo Klára Issová.

(31. decembra 1959 v Prahe) Ondřej Trojan je český filmový aj divadelný herec, režisér a producent. Jeho nadanie nie je určite náhodné, pretože pochádza z umeleckej rodiny, jeho otec aj mladší brat Ivan sú významnými českými hercami. Po absolvovaní FAMU v roku 1991 sa preslávil snímkou Pějme píseň dohola scenáristov Jana Hřebejka a Petra Jarchovského. Nasledovala úspešná snímka Želary, ktorá bola natočená na motívy novely spisovateľky Květy Legátovej a bola jedenásťkrát nominovaná na ocenenie Český lev, dokonca aj na Oscara. Jeho režisérske aj herecké zručnosti z oblasti divadla môžete vidieť najmä v pražskom Divadle Sklep, kde v roku 1994 režíroval adaptáciu hry Václava Havla a Karla Brynda Život před sebou, ktorú Divadlo Sklep uvádzalo pod názvom Mlyny. Zahral si aj drobné úlohy vo filmoch Cesta z města, Skřítek, Správce statku, Gympl. Osvedčil sa aj ako výborný producent a v spolupráci s Janom Hřebejkom vytvoril nezabudnuteľné diela, ako sú Musíme si pomáhat, Pupendo, Horem pádem, Kráska v nesnázích, Medvídek, U mě dobrý, Občanský průkaz a Pějme píseň dohola.

Petr Šícha sa narodil v roku 1954. Je synom herečky Niny Jiránkovej. Sám je režisérom a občasným hercom. Jeho režijný debut pochádza z roku 1987 - Priatelia Bermudského trojuholníka. Išlo o originálny počin skladajúci sa z trojice mysterióznych poviedok. V hlavných úlohách sa tu objavili Dagmar Veškrnová-Havlová, Milan Steindler či Ondřej Vetchý. Jeho najznámejší film Bastardi (2010) sa snaží nastaviť zrkadlo českému praktickému školstvu. Medzi divákmi si tento kontroverzný počin získal veľkú obľubu najmä snahou o vyhnutie sa klišé a dôrazom na maximálnu vernosť. Pozornosti sa dočkala aj jeho komédia Školský výlet z roku 2012. Tu sa partia spolužiakov vydala na pobyt do kúpeľov, čo sa nevyhlo mnohých peripetiám, vtipným situáciám, ale aj prvým láskam a osobným drámam. Vo filme účinkovali napr. Sandra Nováková či Lubomír Lipský. Autorom scenára k filmu je kritikmi s obľubou komentovaný Tomáš Magnusek, s ktorým spolupracoval Petr Šícha aj pri realizácii filmu Bastardi.

(* 21. augusta 1967, Praha) Petr Zelenka je český dramatik, scenárista a režisér, syn známych scenáristov Otta Zelenku a Bohumily Zelenkovej. Na pražskej FAMU študoval dramaturgiu a scenáristiku. V roku 1996 natočil dokumentárny film Mňága Happy-end o skupine Mňága a Žďorp, v ktorom humorne líči a zároveň mystifikuje vznik tejto valašskej kapely. Ďalším dokumentárnym filmom s hudobnou témou bol Visací zámek 1982 – 2007. V roku 2002 natočil Rok Ďábla, ktorý zobrazuje a humorne skresľuje pohľad na turné Jaromíra Nohavicu, Karla Plíhala a skupiny Čechomor. Zelenka debutoval v roku 1997 tragikomédiou Knoflíkáři. Snímok bol ocenený štyrmi Českými levmi a cenou Tiger na MFF v Rotterdame. Napísal aj scenár ku komédii Samotáři (2000) ktorá sa stala filmom roka. Prestížnu Cenu Alfréda Radoka získal za divadelnú drámu Příběhy obyčejného šílenství, ktorú v roku 2005 previedol do rovnomennej filmovej podoby. Za divácky populárnu snímku získal dva České levy. V súčasnosti sa ako režisér a scenárista podieľa na televíznom seriáli Terapie (2011).

(* 11. mája 1957, Praha) Petr Nikolaev je český režisér a scenárista. Po štúdiách FAMU sa presťahoval do Francúzska, kde sa živil ako maliar izieb alebo lepič plagátov. Potom sa venoval réžii vzdelávacích relácií a vyučoval aj na súkromnej filmovej škole ESRA. Do Prahy sa vrátil v roku 1992 a o päť rokov neskôr debutoval snímkou Báječná léta pod psa, ktorá bola úspešnou adaptáciou knižného bestselleru Michala Viewegha. Na motívy knihy a scenára Zdeňka Mahlera ďalej natočil vojnovú drámu Lidice (2011), ktorá získala 5 nominácií na Českého leva. V roku 2013 sa ako režisér podieľal na filmovom stvárnení knižného bestselleru investigatívneho novinára Jaroslava Kmenta s názvom Příběh kmotra.

(* 3. januára 1954, Náchod) Miroslav Janek je českým dokumentárnym režisérom, kameramanom a strihačom. V rokoch 1969 - 1979 sa venoval tvorbe krátkych filmov v Československu, potom emigroval do Nemecka resp. USA, kde pracoval ako strihač a kameraman. Natočil tam okolo desať autorských nezávislých filmov, napr. Visitor, Heroes (1983), Little City in Space, Now I lay me (1987). Ako strihač spolupracoval s Geofreyom Reggiom na celovečerných dokumentoch Qatsi trilógie: Koyaanisqatsi, Powaqqatsi, Naqoyqatsi a krátkometrážnom Anima mundi. Od roku 1993 pracuje pre Českú televíziu na krátkych dokumentárnych filmoch, ktoré získali množstvo ocenení. V roku 1998 začal pracovať ako pedagóg na FAMU. Z jeho tvorby spomeňme napr. Dokumenty Nespatřené (1996), Hamsa, ja jsem (1998), Previanti, výjevy ze života vesnických muzikantů (1999), Občan Havel (2007), Umanutá (2012 ) či Evangelium podle Brabence (2014). V tom istom roku dokončil dokument Olga, ktorý popisuje civilný život Oľgy Havlovej.

(* 11. júna 1967, Praha) Petr Václav je českým filmovým režisérom. Kritika ho považuje za jedného z najosobitejších režisérov súčasných českých filmov. Pochádza z úspešnej rodiny, otec Jiří Václav je hudobný skladateľ a matka Ljuba Václavová je dokumentaristka. Vyštudoval dokumentárnu katedru na FAMU. Počas štúdií dosiahol medzinárodný úspech vďaka snímke Pani Le Murie (1993), vyhral prvú cenu za najlepší dokumentárny film na Medzinárodnom festivale filmových škôl v Mníchove a bol nominovaný na Oscara v kategórii študentských filmov. Od roku 2003 žije a pracuje vo Francúzsku. Rovnako ako matka sa Petr Václav venoval sociálnej tematike, čo sa premietlo do jeho celovečerného filmu Marian (1996), v ktorom okrem rómskych nehercov zaujal výkon Radka Holuba. Snímka bola ocenená Strieborným leopardom, cenou Fipresci a zvláštnym uznaním poroty FICC. V roku 2001 obsadil Karla Rodena do hlavnej úlohy filmu Paralelní světy, s ktorým vyhral Zlatého rybárika na festivale českých filmov Finále v Plzni a bol nominovaný na Českého leva. Za film Cesta von získal ocenenie za najlepšiu réžiu a najlepší scenár na Cenách českej filmovej kritiky 2014.

(* 23. októbra 1986, České Budějovice) Jiří Mádl je úspešným českým filmovým hercom a začínajúcim režisérom. V roku 2006 vyštudoval Biskupské gymnázium J. N. Neumanna v Českých Budějoviciach. V roku 2007 sa pokúšal dostať na FAMU, ale neuspel. O dva roky neskôr absolvoval odbor Sociálna a masová komunikácia na Univerzite Jána Amosa Komenského v Prahe. Preslávil sa rolou Jáchyma vo filme Snowboarďáci (2004, soundtrack), ktorý režíroval Karel Janák. Snímka ihneď po svojom uvedení priniesla Jirkovi veľkú popularitu. Jeho herecká kariéra sa rozvíjala a zahral si v ďalších českých úspešných komédiách Rafťáci (2006) a Ro(c)k Podvraťáků (2006). Tieto role Jiřího Mádla, rovnako ako Vojtu Kotka, posunuli medzi mladé herecké talenty českého filmu. Ďalšie úspešné role vytvoril vo filmoch Jak se krotí krokodýli (2006), Gympl (2007), Taková normální rodinka (2008), Bathory (2008), Probudím se včera (2012), Colette (2013), Vejška (2014). Jeho režisérskym debutom bola komédia Pojedeme k moři (2014).