Románová sága z čias otrokárstva na americkom Juhu ocenená prestížnou Pulitzerovou cenou
Najväčšou túžbou je túžba po slobode...
Cora je otrokyňa na bavlníkovej plantáži v Georgii, kde ľudia žijú v príšerných podmienkach. Core je na tom ešte o niečo horšie ako väčšina ostatných, túto mladú ženu odvrhla aj černošská dedina. Caesar, otrok, ktorého páni nedávno prikúpili, rozpráva Core o podzemnej železnici a presvedčí ju k riskantnému úteku na sever. Vo Whiteheadovej predstave nepredstavuje Podzemní železnice len historický krycí názov pre sieť tajných ciest, dráha tu získava aj fyzickú podobu. Strojvodcovia a sprievodcovia skutočne obsluhujú ilegálne podzemné trate a tunely. Coru a Caesara odváža na sever schátraný nákladný vagón, ktorý hlboko pod povrchom zeme ťahá s námahou parná lokomotíva. Prvá zastávka – Južná Karolína, utečencom sa spočiatku zdá ako pozemský raj. Pod pokojnou maskou krajiny sa však rodí desivý plán namierený proti čiernym obyvateľom. Coru a Caesara navyše prenasleduje Ridgeway, lovec otrokov. Cora sa znovu dáva na útek. Vydáva sa na strastiplnú cestu zo štátu do štátu, aby našla skutočnú slobodu. Podobne ako hrdina Gulliverových ciest sa v jednotlivých fázach svojho putovania stretáva s rôznymi svetmi.
Colson Whitehead majstrovsky vykresľuje formy násilia páchaného na černochoch v období pred občianskou vojnou a jeho rozprávanie postupne nenápadne prerastá do veľkej americkej ságy. Podzemní železnice totiž nerozpráva len o zúfalom odhodlaní jednej ženy, ktorá túži uniknúť hrôzam otroctva, ponúka nám aj pôsobivú reflexiu dejín.
