Vyberte prvok na stránke, ktorého sa chyba týka

Pozor! Teraz máme dopravu zadarmo! Napríklad na prvé vianočné darčeky.

Rozprávky

0

Najpredávanejšie

1.
Cesta za králem trollů Ihneď prehrateľné online
Film k online zhlédnutí
€2,29

23 položiek
Značky a parametre
AČFK (1)
Biograf Jan Svěrák (1)
BioIllusion (1)
CinemArt (4)
Film Europe (1)
Státní fond kinematografie (12)
Urania (3)
Kvalita
SD (432p) (4)
SD (576p) (7)
HD (720p) (1)
Full HD (1080p) (11)
Rok vydania
1973
2017

Scénar
Hynek Bočan (2)
Jiří Just (2)
Oto Hofman (2)
Zdeněk Svěrák (2)
František Pavlíček (1)
Karel Kachyňa (1)
Karel Steigerwald (1)
Marek Kališ (1)
Miloš Macourek (1)
Oldřich Lipský (1)
Zdeněk Troška (1)
Zdeněk Zelenka (1)
Věra Plívová-Šimková (1)
Ota Hofman (1)
Bohumila Zelenková (1)
Daniel Miňovský (1)
Hajao Mijazaki (1)
Kamilla Krogsveen (1)
Laurie Craig (1)
Karen McCullah (1)
Kirsten Smith (1)
Jiří Barta, Edgar Dutka (1)
David Solomons (1)
Alexej Cicilin (1)
Vladimir Nikolaev (1)
Aleksey Zamyslov (1)
Andrey Korenkov (1)
Robert Lence (1)
Aleksander Kirkwood Brown (1)
Espen Enger (1)
Titulky
České (1)
Anglické (1)
Bez titulkov (7)
žáner
Akčné a dobrodružné (2)
Animované (4)
Dobrodružný (1)
Fantasy (4)
Hudobný (1)
Komédie (2)
Mysteriózny (1)
Rozprávky (23)
Rodinný (8)
Romantický (1)
Václav Vorlíček (3)
Hynek Bočan (2)
Zdeněk Troška (2)
Antonín Moskalyk (1)
Jan Svěrák (1)
Karel Kachyňa (1)
Oldřich Lipský (1)
(4. júla 1924, Pelhřimov – 19. októbra 1986, Praha) Oldřich Lipský bol veľmi významným českým režisérom a scenáristom. Už počas vojny pôsobil v ochotníckom divadle. Po skončení druhej svetovej vojny sa presťahoval do Prahy, kde študoval právo a filozofiu, ale po čase dal prednosť umeniu a začal sa viac venovať divadlu a filmu. Ako herec sa predstavil napríklad v snímkach Řeka čaruje (1945) a Červená ještěrka (1948). Svoj prvý film natočil v roku 1954, a to veľmi obľúbenú komédiu Cirkus bude! V tomto diele si zahralo množstvo popredných československých hercov a skvelých artistov. Cirkus ho veľmi oslovil, a tak natočil ďalšie filmy, ako sú Limonádový Joe (1964), Čtyři vraždy stačí drahoušku (1970), Slaměný klobouk (1971), Adéla ještě nevečeřela (1977), Tajemství hradu v Karpatech (1981) alebo Zabil jsem Einsteina, pánové... (1969). Začal spolupracovať aj s legendárnou českou dvojicou, a to so Zdeňkom Svěrákom a Ladislavom Smoljakom. Vznikli tak diela, ako napríklad Jáchyme hoď ho do stroje (1974), Marečku podejte mi pero (1976), Ať žijí duchové! (1977) či Tři veteráni (1983).
Ota Koval (1)
Věra Plívová-Šimková (1)
Zdeněk Zelenka (1)
Sandor Jesse (1)
Marta Ferencová (1)
Hajao Mijazaki (1)
Nils Gaup (1)
Tommy O'Haver (1)
Jiří Barta (1)
John Stephenson (1)
Alexej Cicilin (1)
Mikkel Brænne Sandemose (1)
Jiří Lábus (3)
(* 26. Januára 1950 v Prahe, Československo) Jiří Lábus nepochybne patrí medzi najvýraznejšie osobnosti českého herectva svojej generácie. Už od útleho detstva sa túžil stať hercom, a preto po dokončení gymnázia bola Divadelná akadémia jasnú voľbou. Okolo roku 1973 sa začal objavovať vo filme a v televízii, často v roliach záporných a excentrických, v ktorých na seba Lábus vždy dokázal upozorniť výrazným komediálnym talentom. Ten prvýkrát ukázal vo filmoch Zatykač na královnu a Páni kluci. Veľkú obľubu si získal úlohou čarodejníka v televíznom seriáli Arabela, ktorá mu bola písaná priamo na mieru. Hoci Rumburak bol zápornou postavou, v divákoch vzbudzoval veľké sympatie a možno povedať, že sa stal pre Jiřího Lábusa životnou rolou. Osemdesiate roky boli pre Lábusa v znamení spolupráce s Oldřichom Kaiserom, s ktorým vytvoril výbornú komickú dvojicu v zábavnom programe Možná přijde i kouzelník. Nasledovalo stvárnenie postavy Bedřicha v obľúbenej komédii Slunce, seno, jahody a ich dvoch pokračovaniach. V 90. rokoch Lábus svojím výkonom vo filme Amerika všetkých presvedčil, že dokáže stvárniť aj vážne a dramatické role. Za tento výkon mu bol udelený Český lev. Za zmienku stoja aj ďalšie filmy, ako napríklad Spiklenci slasti, Zapomenuté světlo nebo Lotrando a Zubejda. V roku 1997 dokonca získal cenu Thálie za rolu podvádzaného manžela vo Vianovej hre Hlava medúzy. Jiří Lábus sa okrem herectva venuje aj dabingu. Jeho široké hlasové schopnosti a svojrázny spôsob reči mu priniesli množstvo ponúk, takže ho môžeme počuť napríklad v seriáli Mash alebo v paródii Simpsonovci.
Oldřich Kaiser (3)
Karel Heřmánek (2)
Libuše Šafránková (2)
(* 7. júna 1953, Brno) Libuše Šafránková je českou filmovou, televíznou a divadelnou herečkou. Je vydatá za herca Jozefa Abrháma. Od detstva chodila do dramatických krúžkoch a hrala aj v divadle. V roku 2008 vyhrala anketu Českej televízie Hvězda mého srdce o najobľúbenejšieho herca a herečku. V roku 1996 bola ocenená Českým levom za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Kolja. V roku 2003 získala cenu TýTý v kategórii herečka. Stala sa jednou z najvýznamnejších herečiek v dejinách českého divadla a filmu. Zahrala si napr. vo filmoch Babička (1971), Tři oříšky pro popelku (1973), Přijela k nám pouť (1973), Můj brácha má prima bráchu (1975), Brácha za všechny peníze (1978), Vrchní prchni! (1981), Sůl nad zlato (1982), Slavnosti sněženek (1983), Vesničko má středisková (1985), Obecná škola (1991), Donšajni (2013), Jak jsme hráli čáru.
Marie Rosůlková (2)
Milena Dvorská (2)
Pavel Trávníček (2)
Vlastimil Hašek (2)
Agnes Kittelsen (1)
Anders Baasmo Christiansen (1)
Anne Hathaway (1)
(* 12. novembra 1982 v Brooklyne, New York, USA) Anne Hathawayová zdedila herecké nadanie po matke, ktorá je herečkou a speváčkou. Meno zhodné s manželkou Williama Shakespeara nemá náhodou, rodičia jej ho vybrali zámerne. Začiatok hereckej kariéry Anne obstaral nie príliš úspešný televízny seriál Get Real, napriek tomu zaň bola nominovaná na cenu Teen Choice Award. Nasledoval komerčne aj recenzentsky úspešnejší Denník princeznej (2001), v ktorom si zahrala hneď ústrednú postavu princeznej Mii Thermopolisovej. Za túto rolu prišla druhá nominácia na Teen Choice Award. V roku 2005 sa ujala úlohy Lureen v oscarovej Skrotenej hore. S Meryl Streepovou si zahrala v romantickej dráme Diabol nosí Pradu (2006), ktorej predlohou bola kniha Lauren Weisbergerová. Vo filme Vášeň a cit (2007) stvárnila britskú spisovateľku Jane Austenovú. Ujala sa aj role zimnej kráľovnej v snímke Alica v ríši divov (2010). Muzikál Bedári (2012) priniesol Anne Oscara, Zlatý glóbus aj cenu BAFTA za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej úlohe. V tom istom roku si zahrala aj v titule Temný rytier povstal. V roku 2014 sa objavila v dobrodružnom sci-fi filme Interstellar.
Bolek Polívka (1)
(* 31. júla 1949, Vizovice) Boleslav Polívka je český herec, komik a mím. Narodil sa ako najmladší z troch synov. Vyštudoval brnenskú JAMU a v roku 1972 sa stal významným členom divadla Husa na provázku. V roku 1993 si založil vlastnú scénu, a to Divadlo Bolka Polívky. Stvárnil celé množstvo divadelných, filmových aj televíznych rolí. Je otcom šiestich detí, ktoré má so štyrmi rôznymi ženami. Do povedomia filmových fanúšikov sa prvýkrát zapísal v snímke Kalamita (1981). Nasledovali filmy Šašek a královna (1987) a dnes už legendárne Dědictví aneb Kurvahošigutntág (1992), v ktorom Bolek vytvoril kultovú postavu večne opitého Bohuša, ktorý zdedil obrovský majetok a nie príliš vhodne s ním nakladá. Bolek sa aj objavil vo filmoch Jana Hřebejka. Spomeňme napríklad Pelíšky (1999), Musíme si pomáhat (2000) či Pupendo (2003). Za úlohu vo filme Musíme si pomáhat získal jedného zo svojich dvoch Českých levov. Druhého dostal za úlohu vo filme Zapomenuté světlo (1996). Vo filme U mě dobrý (2008) stvárnil Bolek rolu bývalého varietného kúzelníka Mrklasa. Vo filme Roming (2007) zase svojrázneho Stana. Zahral si aj basgitaristu v hudobnej komédii Revival (2013). Vystupoval aj so svojimi vlastnými reláciami Manéž Bolka Polívky a Bolkoviny.
Carola Braunbock (1)
Cary Elwes (1)
Eva Jeníčková (1)
František Filipovský (1)
Freddie Highmore (1)
Gabriela Wilhelmová (1)
Helena Růžičková (1)
(13. júna 1936, Praha – 4. januára 2004, Plzeň) Helena Růžičková, rodným menom Helena Málková, bola populárnou českou herečkou, nezameniteľná nielen svojou korpulentnou postavou, ale hlavne osobitým humorom. Jej manželom bol herec Jiří Růžička st., na svadbe jej išla za svedka jej veľká kamarátka Jiřina Bohdalová. Bola matkou herca Jiřího Růžičku ml., s ktorým hrala v niekoľkých českých filmoch. Vyučila sa ako zubná laborantka. Od detstva sa pohybovala v divadle, skúšala sa dostať na DAMU, kam však nikdy nebola prijatá. Medzi jej najvydarenejšie role patrí Heduš v trilógii Homolkových a rola Škopkovej v trilógii Slunce, seno... režiséra Zdeňka Trošku. Napísala niekoľko kníh o jej boji s rakovinou. Zomrela vo veku 67 rokov. Hrala v množstve filmoch, ale aj v rozprávkach aj seriáloch. Medzi ne patrí napr. Každý mladý muž (1965), Happy end (1967), Farářův konec (1968), Ecce homo Homolka (1969), Hogo fogo Homolka (1970), Dívka na koštěti (1971), Čert a Káča (1970), Babička (1971), Homolka a tobolka (1972), Tři oříšky pro Popelku (1973), Zítra to roztočíme, drahoušku (1976), Co je doma, to se počítá, pánové... (1980), Příště budeme chytřejší, staroušku! (1982), Slunce, seno, jahody (1983), O princezně Jasněnce a létajícím ševci (1987), Slunce, seno a pár facek (1989), Slunce, seno, erotika (1991), Trhala fialky dynamitem (1992), Z pekla štěstí 2 (2001), Kameňák 2 (2004).
Ivan Trojan (1)
(* 30. júna 1964, Praha) Ivan Trojan je popredný český herec a dablér. Za najlepší mužský herecký výkon dostal päť Českých levov. V roku 2000 získal aj Cenu Thálie v kategórii činohra za rolu Oblomova, Cenu Alfréda Radoka za najlepší mužský herecký výkon v divadelnej inscenácii Ucpanej systém a roku 2013 bol ohodnotený ocenením Zlatá nymfa pre herca vo vedľajšej úlohe v dráme Hořící keř (2013). Narodil sa do hereckej rodiny a po vzore svojho otca Ladislava Trojana úspešne absolvoval štúdium herectva na DAMU. Potom získal angažmán v Realistickom divadle, Divadle Na Vinohradoch a v ďalších rokoch sa stal čelným predstaviteľom Dejvického divadla. Za manželku má herečku Kláru Pollertovú-Trojanovú, jeho brat je známy filmový producent a režisér Ondřej Trojan. Jednu z výraznejší filmových rolí stvárnil v tragikomédii Davida Ondříčka – Samotáři (2000). Následne zažiaril v dráme Smradi (2002), Želary (2003), komédii Jedna ruka netleská (2003), tragikomédii Příběhy obyčejného šílenství (2005) či v rozprávke Anděl Páně (2005). Zahral si aj v snímke Jana Hřebejka Medvídek (2007), dráme Petra Zelenku Karamazovi (2008) a mnohých televíznych seriáloch, ako je napríklad Okresní přebor (2010) alebo České staletí (2013).
Jakob Oftebro (1)
Jakub Marek (1)
Jakub Prachař (1)
Jan Hrušínský (1)
(* 9. júna 1955, Praha) Jan Hrušínský je rovnako ako jeho otec, Rudolf Hrušínský, českým hercom a zároveň aj riaditeľom Divadelnej spoločnosti. Na divadelných doskách vystupuje už od útleho detstva, preto po úspešnom absolvovaní DAMU bolo o jeho kariére rozhodnuté. Získal angažmán v Činohernom štúdiu v Ústí nad Labem, pôsobil v Divadle Na zábradlí, Divadle Rokoko či v Divadle ABC. Roku 2002 založil Divadelnú spoločnosť Jana Hrušínského. Na televíznych obrazovkách sa pravidelne objavuje už od 60. rokov, avšak prvú väčšiu rolu stvárnil až v snímkach Lítost (1970), Dívka na koštěti (1971) a Babička (1971). Ďalej zažiaril v rodinných komédiách Můj brácha má prima bráchu (1975) a Brácha za všechny peníze (1978). Často vystupoval v rozprávkach (Jak se budí princezny, 1977), ale nevyhýbal sa ani dramatickým rolám – Lásky mezi kapkami deště (1979), Straka v hrsti (1982), Mág (1987) či v Menzelovej komédii Konec starých časů (1989). V posledných rokoch ho filmový divák mohol zahliadnuť napríklad v dráme Želary (2003), tragikomédii Občanský průkaz (2010), vojnovej dráme Habermannův mlýn (2010) či seriále České století (2010).
Jana Andrsová (1)
Jana Dítětová (1)
(7. októbra 1926, Plzeň - 9. novembra 1991, Praha) Jana Dítětova, vlastným menom Jana Kalabzová, bola českou herečkou. V trinástich rokoch začínala v hereckej škole E. F. Buriana, kde skončila v roku 1941. Potom hrala na Kladne, v Prahe a v rokoch 1951 až 1989 bola členkou hereckého súboru Realistického divadla na Smíchove. Zahrala si napríklad. vo filmoch Karel a já, Prstýnek, Žert, Anna proletářka, Dovolená s Andělem, S čerty nejsou žerty, Jak vytrhnout velrybě stoličku, Jak dostat tatínka do polepšovny.
Jana Hlaváčová (1)
Jaroslav Čejka (1)
Jiří Schmitzer (1)
Jiří Sovák (1)
Jiřina Bohdalová (1)
Jitka Asterová (1)
Josef Kemr (1)
(* 20. júna 1922, Praha – 15. januára 1995, Praha) Josef Kemr sa preslávil ako významný český herec. Na doskách divadla sa objavoval už od svojich jedenástich rokov, avšak profesionálom sa stal v osemnástich rokoch, keď získal angažmán v divadelnej spoločnosti A. Budínské-Červíčkovej. Ďalej pôsobil na javisku divadla v Kladne, v divadle Akropolis, Divadle S. K. Neumanna a Mestských divadlách pražských. Od polovice 60. rokov bol členom Národného divadla v Prahe. V roku 1993 sa stal držiteľom prestížnej ceny Thálie za celoživotné dielo. Pred kamerou sa prvýkrát objavil vo filme Lízin let do nebe (1937). Jeho rozsiahla herecká filmografia obsahuje veľké množstvo dôležitých filmov československej resp. českej kinematografie Starci na chmelu (1964), Markéta Lazarová (1967), Spalovač mrtvol (1968), Čest a sláva (1968), historická dráma režiséra Otakara Vávru – Kladivo na čarodejnice (1969), Pasáček z doliny (1977) či Božská Ema (1979). Okrem filmov stvárnil nezabudnuteľné role aj v televíznych seriáloch Eliška a její rod (1966), F. L. Věk (1970), Chalupáři (1975) či Cirkus Humberto (1988). Komediálny talent preukázal v snímkach, ako napr. Náš dedek Josef (1976), Partia Hic (1976), kultovej rodinnej komédii režiséra Jiřího Menzela Na samotě u lesa (1976), komédii Marečku, podejte mi pero (1976) alebo rodinnej komédii s populárnym pánom Tau Od zítřka nečaruji (1978). Nezabudnuteľné úlohy stvárnil aj v rodinných filmoch Na pytlácké stezce a jeho voľnom pokračovaní Za trnkovým keřem (1980). Hral aj v úspešných rozprávkach Šíleně smutná princezná (1968), Deváté srdce (1978) či S čerty nejsou žerty (1984). Posledným filmom Jozefa Kemra bol filmový prepis poviedok Ivana Olbrachta Golet v údolí (1995).
Josef Somr (1)
(* 15. Apríla 1934 vo Vracove pri Kyjove, Československo) Slávny český herec sa narodil v moravskej obci ako prostredný z troch synov v rodine železničiarov. Počas štúdia na JAMU ho herectvo úplne uchvátilo a naplno sa začal zaujímať aj o hudbu a literatúru. Po škole odišiel do svojho prvého angažmánu v Českom Těšíne. Tam pôsobil dva roky, potom prijal miesto v Divadle bratov Mrštíkovcov v Brne. Po troch rokoch stál na doskách divadla v Pardubiciach. Talent Jozefa Somra si všimol nejeden režisér. Jiří Menzel si Jozefa vybral do úlohy železničiara vo svojej oscarovej snímke Ostro sledované vlaky a úspešným stvárnením tejto role sa zaradil medzi českú hereckú elitu. Jeho najoceňovanejším hereckým výkonom bola rola vo filmovej adaptácii Kunderovho románu Žert, v ktorom presvedčivo zahral postavu zatrpknutého Ľudovíta Jakla. V 80. rokoch natočil niekoľko rozprávok, z ktorých najznámejšie sú Deváté srdce a Tři veterání. Ďalej zažiaril vo filmoch Pozor vizita, Slávnosti sněženek, Dobří holubi se vracejí a Černí baroni. Za rolu v Hrubínovom diele Romanca pro krídlovku na scéne Národného divadla získal cenu Thálie na rok 1997, rovnaké ocenenie prevzal aj roku 2001 za predstavenie Gin Game v pražskej Viole. V roku 2002 ukončil svoje pôsobenie v Národnom divadle a odišiel do dôchodku. Po prekonaní vážnejších zdravotných ťažkostí však znovu začal hosťovať v divadlách, pracovať pre televíziu a rozhlas. V roku 2005 bola jeho celoživotná práca ocenená prezidentom republiky, ktorý mu udelil medailu Za zásluhy.
Július Satinský (1)
(20. augusta 1941, Bratislava – 29. decembra 2002, Bratislava) Julius Satinský bol slovenským hercom, komikom, dramatikom, spisovateľom a autorom literatúry pre deti. Celé detstvo prežil v Bratislave. Hovoril niekoľkými cudzími jazykmi. Jeho potomkovia sú dcéra Lucia a syn Ján. V roku 1989 získal titul zaslúžilý umelec. In memoriam bol v roku 2003 vyznamenaný slovenskou Medailou Za zásluhy. V roku 1958 vyhral recitačnú súťaž Hviezdoslavov Kubín. Úspešne vyštudoval pedagogiku na strednej pedagogickej škole. Vždy túžil po herectve, na jeho štúdium však nebol prijatý. V rokoch 1962 – 1966 študoval na Vysokej škole múzických umení dramaturgiu, ako dramaturg pracoval v Československej televízii v Bratislave (1964 – 1967). Od roku 1959 spoločne s Milanom Lasicom vystupovali ako komická dvojica v autorských reláciách. Napísal veľké množstvo scénok, dialógov, celovečerných programov, ale je aj autorom niekoľkých kníh s tematikou spomienok na Bratislavu a obľúbených kníh pre deti. Zahral si napr. vo filmoch Buldoci a třešně (1981), Pomocník (1981), S tebou mě baví svět (1982), Srdečný pozdrav ze Zeměkoule (1982), Tři veteráni (1983), Vesničko má středisková (1985), Vážení přátelé, ano (1989), Zlatnanka (1990), Požírač medvědů (1996), Rumplcimprcampr (1997), Kruté radosti (2002). Je autorom kníh, ako napr. Večery pre dvoch (1996), Jubileum (1990), Mně z toho trefí šlak! (1994), Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr (2003).
Karin Lesch (1)
Kateřina Pokorná (1)
Klára Jandová (1)
Libuše Havelková (1)
Lubomír Kostelka (1)
Luděk Munzar (1)
Magda Reifová (1)
Marie Horáková (1)
Martin Písařík (1)
Michaela Kuklová (1)
Miroslava Šafránková (1)
Naďa Konvalinková (1)
Oldřich Navrátil (1)
Ondřej Vetchý (1)
(* 16. mája 1962, Jihlava) Ondřej Vetchý vyštudoval pražské konzervatórium. Potom hral v Činohernom štúdiu v Ústí nad Labem a v divadle E. F. Buriana. V súčasnosti je členom pražského Činoherného klubu. Stvárnil množstvo filmových aj televíznych rolí. Venuje sa bojovým športom a v džude je držiteľom 1. danu. Je ženatý, z prvého manželstva má dcéru Veroniku a z druhého manželstva dcéru Rebeku. Vo filme sa prvýkrát objavil v roku 1981 v epizódnej úlohe detskej snímky Neříkej mi majore. Väčšina z nás si ho však bude pamätať za výbornú úlohu zo snímky S čerty nejsou žerty (1985). Prvú veľkú hlavnú rolu si Ondřej Vetchý zahral v titule Dům pro dva (1988), v ktorom stvárnil ľahkomyseľného zvodcu, ktorý sa spolieha na svoju roztomilú drzosť. Za výkon v tomto filme bol ocenený cenou Félix. Za zmienku určite stojí aj úloha vojaka Kefalína z komédie Černí baroni (1991). Alebo rola energického otca, ktorý vplyvom vonkajších okolností prepadne depresiám v snímke Báječná léta pod psa (1997). Často spolupracoval s duom Zdeňkom a Jánom Svěrákovými. Tí ho už vo svojej prvotine Obecná škola (1990) obsadili do úlohy vodiča električky. V oscarovom Koljovi (1996) si zahral hrobára Broža. Ďalšia spolupráca bola hneď hlavná rola Františka Slamy vo filme Tmavomodrý svět (2001). Za svoju bohatú kariéru bol Ondrej päťkrát nominovaný na Českého leva. Cenu nakoniec získal za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe za film Okresní přebor – Poslední zápas Pepika Hnátka, ktorý je prequelom seriálu Okresní přebor. Veľmi úspešný je aj film Příběh Kmotra, podľa knihy Jaroslava Kmenta, Kmotr Mrázek.
Pavel Hachle (1)
Petr Čepek (1)
Petr Čtvrtníček (1)
Petr Svojtka (1)
Radek Hoppe (1)
Radek Kuchař (1)
Radovan Lukavský (1)
Rolf Hoppe (1)
Rudolf Hrušínský (1)
(17. októbra 1920, Nový Etynk – 13. apríla 1994, Praha) Rudolf Hrušínský bol významným českým hercom, divadelným a filmovým režisérom. Napísal jednu detektívnu divadelnú hru. První případ z roku 1944. Pochádza zo slávneho hereckého rodu Červíčkových a Budínských. Získal niekoľko ocenení, napr. Titul Zaslúžilý umelec (1965), Zaslúžilý člen ND (1982), titul Národný umelec (1988), Cenu Senior Prix (1993). Má dvoch synov, Rudolfa a Jána, obaja sa stali tiež herci. Už v detstve účinkoval v divadle. Študoval na gymnáziu v Prahe, ale vzhľadom na časté absencie kvôli divadelnej činnosti bol vylúčený. Pôsobil v niekoľkých divadlách: v holešovickej Uranii, v Burianovom Déčku, v Divadle na Vinohradoch, v Městských divadlech pražských, v Národnom divadle v Prahe. Do svojich 25 rokov hral v 17 filmoch. Zahral si napr. vo filmoch Humoreska (1939), Noční motýl (1941), Předtucha (1947), Dobrý vojak Švejk (1956), Poslušně hlásím (1957), Kam čert nemůže (1959), Spalovač mŕtvol (1968), Skřivánci na niti (1969), Adéla ještě nevečeřela (1977), Postřižiny (1980), Slávnosti sněženek (1983), Tři veteráni (1983), Smrt krásných srnců (1986), Obecná škola (1991).
Stanislav Tříska (1)
Tereza Bebarová (1)
(* 8. júla 1975, Bohumín) Tereza Bebarová je česká herečka, speváčka a dabérka. Po úspešnom ukončení Janáčkovej konzervatória v Ostrave získala trvalé angažmán v divadle Aréna a neskôr aj Národním divadle moravskoslezském. Počas štúdií účinkovala aj v Divadle Petra Bezruča a v Divadle bábok. V súčasnosti je držiteľkou Ceny Thálie za rolu Funny v muzikáli Funny Girl a stala sa aj televíznym objavom roka za úlohu Svetlany v seriáli Ulica. Brilantný dabing herečky Angeliny Jolie vo filme Siedmy hriech ju vyniesol ocenenie Františka Filipovského. Pred kamerami sa pravidelne objavuje od roku 1996, kedy bola obsadená do komédie Konto separato (1996). Televízny fanúšikovia ju môže vidieť aj v televíznych seriáloch, napríklad v Četnických humoreskách (1997), Ulici (2005), Vyprávěj (2009) a pod. Zahrala si aj v komédii Zdeňka Trošku s názvom Doktor od jezera hrochů (2010) a v Babovřeskách 3 ( 2015). Svoj hlas prepožičala Fifinke v animovanej snímke Čtyřlístek ve službách krále (2013).
Uršula Kluková (1)
Veronika Freimanová (1)
(* 24. september 1955, Praha, Československo) Veronika Freimanová je čaká herečka, ktorá sa najviac preslávila v snímkach Sněženky a machři, Kolja, Snowboarďáci či v seriáli Vyprávěj. Ako malá sa venovala baletu a tiež ako dieťa začínala hrať vo filmoch. Už pri štúdiu Štátneho konzervatória hosťovala v Činohernom klube. Na vrchole svojej kariéry hosťuje v Divadle u hasičů a najmä v Divadle bez zábradlí. Hrala aj v rozprávke o malom dievčatku Nefňukej, Veverko! Vidieť ju môžete aj v komédii Václava Havla režírovanej Jiřím Menzelom Žebrácká opera, v ktorej si zahrala po boku hviezd ako je Libuša Šafránková či Josef Abrhám. Veroniku Freimanovú môžete vidieť aj v novších filmoch – Rafťáci, Sněženky a machři po 25 letech a O království z nudlí a štěstí bez konce. Je aj seriálovou herečkou, hrala či hrá v mnohých seriáloch. Medzi tie významnejšie patria napríklad Hraběnky, Vyprávěj, Cesty domů alebo populárna První republika.
Vida Skalská-Neuwirthová (1)
Vilma Cibulková (1)
(* 26. marca 1963, Ostrov nad Ohří) Vilma Cibulková je česká divadelná aj filmová herečka a dabérka. Vyštudovala herectvo na pražskej DAMU spolu s ďalšími poprednými hercami, ako napríklad Karel Roden, Ivana Chýlková, Jitka Asterová či Eva Holubová. Počas štúdií vystupovala na známych divadelných scénach, na ktorých ju môžeme vidieť dodnes. V roku 2007 dostala cenu Thálie za herecký výkon v dráme Picasso. Pred filmovú kameru sa prvýkrát postavila na začiatku 80. rokov. Okrem účinkovania v populárnych televíznych seriáloch sa objavila v úspešných filmových adaptáciách románov Michala Viewegha, ako sú komédia Báječná léta pod psa (1997) a Výchova dívek v Čechách (1997). Ďalej prijala rolu v snímke Pupendo (2003) režiséra Jana Hřebejka, za ktorú získala cenu Českého leva. V súčasnej dobe má neustále množstvo hereckých príležitostí, vystupuje v divadle Ungelt a zahrala si napríklad v krimitrileri Hranaři (2011), v ktorom sa objavila spolu so Sašom Rašilovom, Katarínou Brožovou a Miroslavom Etzlerom.
Vladimír Dlouhý (1)
(* 10. júna 1958, Praha – 20. júna 2010, Praha) Vladimír Dlouhý bol známym divadelným aj filmovým hercom a predným českým dabérom. Za herecký výkon vo vedľajšej úlohe v snímkach Hlídač č. 47 (2008) a Kajínek (2010) získal dva České levy. Jeho mladším bratom je herec Michal Dlouhý. Pred kamerou sa objavoval už od útleho detstva, ako dvanásťročný debutoval snímkou Už zase skáču přes kaluže (1970) a dostal zaň ocenenie Zlatý Dudek. Vďaka ohromnému talentu sa stal hviezdou 70. rokov a ako veľmi mladý si zahral napríklad v dráme Počkám, až zabiješ (1973), psychologickej dráme Mapa zámořských objevů (1978), fantasy komédii Hop – a je tu lidoop (1977) či v populárnej rozprávke Arabela (1979). Jeho rozsiahla herecká filmografia zahŕňa množstvo kultových českých snímok, medzi ktoré možno zaradiť rozprávku S čerty nejsou žerty (1984), kriminálnu drámu Láska z pasáže (1984), krimikomédiu Přepadení (1986) a Případy pana Janíka (1991), psychologickú drámu Bumerang (1996), poviedkovú komédiu režiséra Petra Zelenku – Knoflíkáři (1997) či filmovú adaptáciu románu Michala Viewegha s názvom Báječná léta pod psa (1997). V posledných rokoch sa objavil napríklad v komédii Revízor (2005), vojnovej dráme Krev zmizelého (2005), dráme Swingtime (2006), úspešnom trileri Hlídač č. 47, dramatickej snímke Klub osamělých srdcí (2009) či v kriminálnom príbehu Domina (2010).
Vladimír Huber (1)
Vladimír Menšík (1)
Vlastimil Brodský (1)
Vojtěch Dyk (1)
Winfried Glatzeder (1)
Žaneta Fuchsová (1)
Peer Augustinski (1)
Barbora Hrzánová (1)
Minnie Driver (1)
Tara Fitzgerald (1)
Tomáš Klus (1)
Zdeněk Piškula (1)
Sabina Rojková (1)
Denisa Pfauserová (1)
Josef Rarach (1)
Rumi Hiiragi (1)
Takashi Naite (1)
Rjúnosuke Kamiki (1)
Vilde Zeiner (1)
Hugh Dancy (1)
Aidan McArdle (1)
John Sessions (1)
Jessica Claridge (1)
Dominick Benedikt (1)
Karel Dobrý (1)
Sára Sandeva (1)
Richard Jaroslav Müller (1)
Ondřej Rychlý (1)
Marta Sovová (1)
Filip Tomsa (1)
Vebjørn Enger (1)
Synnøve Macody Lund (1)
Mads Sjøgård Pettersen (1)
Eili Harboe (1)
Dĺžka
71 min
124 min

ČR (16)
USA (2)
Nórsko (2)
Japonsko (2)
Veľká Británia (2)
SK (1)
Nemecko (1)
Francúzsko (1)
Poľsko (1)
Dánsko (1)
Írsko (1)
Slovensko (1)
Rusko (1)
Zobraziť položky

Zadajte názov tovaru

Poznámka:

Pred 6 dni kúpila Barbora, Bystricka
 
Cesta za králem trollů Ihneď prehrateľné online
€2,29




Skúste nové Alza Premium Moja Alza Prihlásiť Ako nakúpiť
WEB15
Váš osobný asistent
Alza Premium
Rád pro vás zjistím stav objednávky či pomohu s výběrem zboží.
Napsat dotaz
Zavolejte mi
Nová konverzácia
Zavoláme Vám a odborne poradime
+421 2 5710 1800
Otázka na objednávku
Otázka na tovar
Prosím, zadajte svoj telefón:
Zavolajte mi