Total War Saga: Troy (RECENZIA) – Stojí nový experiment Creative Assembly za to?

Total War Saga: Troy (RECENZIA PC) – Obsah článku

1. V Total War Saga: Troy vypláva za Helenou stovka lodí
2. Na vybudovanie vašej ríše vám tu bude stačiť päť surovín
3. Diplomacia v Total War Saga: Troy vyrieši všeličo, svet s ňou však nezískate
4. Bojové pole v tomto svete ovládajú legendárne monštrá
5. Keby si tvorcovia Total War Saga: Troy vybrali jasný smer, možno by to dopadlo lepšie
6. Recenzia Total War Saga: Troy: záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre Total War Saga: Troy PC

V Total War Saga: Troy vypláva za Helenou stovka lodí

Trójska vojna je konflikt, o ktorom toho historici veľa nevedia. Veľká časť diel, ktoré sa ho pokúšajú určitým spôsobom prezentovať svetu, preto stojí na gréckom epose Ilias vytvorenom gréckym básnikom Homérom. Na samom počiatku tohto veľkolepého stretu dvoch kultúr malo dôjsť k únosu Heleny, ktorá bola ženou spartského kráľa Menelaa. Ten na túto urážku nemohol reagovať inak, než vyraziť spolu so svojím bratom Agamemnonom a všetkými gréckymi vodcami v ústrety Tróji, domovskému mestu princa Parisa, ktorý mal únos na svedomí. Nasledovalo desaťročné obliehanie, na ktorého konci metropola padla. Štart Total War Saga: Troy rozhodne nie je tak divoký ako rozprávanie zapísané do kníh, čo je spôsobené predovšetkým tým, že elementárna myšlienka tohto diela sa nesie na tradičnom koncepte série Total War.

V praxi to znamená, že namiesto toho, aby bol hráč zo štartu postavený pred veľkolepý konflikt, môže byť rád za to, že má po ruke jednu armádu a niekoľko dediniek, ktoré jeho vojsku zarábajú na živobytie. Vlastne by sa dalo povedať, že tu máme situáciu podobnú tomu, čo sme mohli vidieť vo filme Trója (2004) od Wolfganga Petersena. Herné frakcie však tentokrát nezjednocuje pod svojou vlajkou s Achillom súperiaci Agamemnon, ale ten, ktorého si zvolíte. K dispozícii tu totiž nie sú iba dve frakcie bojujúce o Helenu, ale nezpočet maličkých súperiacich kráľovstiev, takže predtým, než sa pustíte do boja, ktorý sa zapísal do histórie, si musíte vybrať stranu, za ktorú si podrobíte slabšie okolité mestá.

Celkovo je vám tu ponúknutých osem nezávislých frakcií, ktoré sú rovnomerne rozdelené medzi dve odlišne zmýšľajúce kultúry postavené históriou proti sebe. Ak patríte medzi fanúšikov pomsty a ofenzívy, stanú sa pre vás ideálnou voľbou Danajci, pri ktorých sa dá ujať buď geniálneho Odyssea, panovačného Agamemnona, bojovného Achilla alebo Menelaa stávkujúceho na utváranie spojenectiev. V prípade, že preferujete skôr obranu, sú tu pre vás Trojania na čele s defenzívnym Hektorom, lukostrelcom Paridom, mysteriózne ladeným Aeneom a Sarpédonom orientovaným na obchod. Ako už to tak v prípade série Total War býva, každý z vojvodcov má špecifické zručnosti, ktoré ho spolu s jeho frakciou odlišujú od ostatných legendárnych vodcov.

Na vybudovanie vašej ríše vám tu bude stačiť päť surovín

Aj keď sa od seba vodcovia jednotlivých herných frakcií líšia, všetky zoskupenia disponujú prakticky totožným systémom ekonomiky. Vzhľadom na to, že peniaze v ére trójskych vojen nehrali príliš veľkú úlohu, rozhodli sa tvorcovia Total War Saga: Troy staviť na päť základných surovín, ktoré v plnej miere nahrádzajú všetko hradiace financie, ktoré bolo možné nájsť doteraz vo všetkých dieloch hernej série Total War. V počiatočných etapách hrania budete na existenciu potrebovať predovšetkým drevo a potraviny. S pomocou toho prvého si postavíte počiatočné budovy a expandujete svoje mestá. Jedlo slúži predovšetkým na nábor jednoduchých jednotiek a ich následnú údržbu, pretože s prázdnym žalúdkom sa zle bojuje a každé vojsko jednoducho potrebuje stabilné zásobovanie.

Potravinami nepotešíte v Total War Saga: Troy iba vojakov. Uspokojiť s nimi môžete aj jedného zo siedmich bohov, ktorých si možno s pomocou obetovania dostatočného množstva jedla získať na svoju stranu. Venovať vami získanú úrodu je možné Hére, Diovi, Aresovi, Aténe, Poseidonovi, Apolónovi a Afrodite. Každý z bohov vás po dosiahnutí určitej úrovne priazne odmení unikátnou škálou benefitov posilňujúcich jednotky vo vašej armáde, stabilitu v mestách či tempo ekonomiky. V okamihu, keď si zaistíte ich maximálnu priazeň, otvoríte si prístup k naverbovaniu bytostí z legiend ochotných bojovať vo vašom vojsku, alebo pre vás konať rôznorodé skutky na poli špionáže. K dispozícii vám tu totiž nebudú podrobení iba prerastený ľudia, ale tiež do kostýmu navlečení jedinci vydávajúci sa za satyrov, z hory požehnaných veštcov a gorgony.

Všetky legendárne postavy zoslané bohmi tu vlastne predstavujú silnejšiu formu klasických agentov, ako ich poznáme z tradičných dielov historickej série Total War. Ak túžite po tom zdvihnúť náladu vo svojich mestách, stačí len naverbovať satyra a vyslať ho do akcie, počas ktorej obyvateľstvo poriadne nabudí. Ak naopak chcete, aby sa nepriateľskej osade nedarilo dvakrát dobre, vyšlete k nej gorgonu, ktorej pohľad (alebo presnejšie povedané desivý zjav) dokáže zastaviť srdce nejedného smrteľníka. Oproti tradičným kňazom a špiónom majú však títo špecialisti iba obmedzený počet použití. Akonáhle ich sily vyčerpáte, musíte ich naverbovať znova, na čo musíte využiť zlato, ktoré je jednou z piatich elementárnych surovín.

Celkový výpočet materiálov však jedlom, drevom a zlatom nekončí. V momente, keď zatúžite po budovách vyššej úrovne, nezostane vám nič iné, než sa pustiť do ťažby kameňa, ktorý je následne možné použiť na budovanie kvalitnejších štruktúr, ktoré vám otvoria lepšie jednotky. Na verbovanie v boji efektívnejších špecialistov si však už iba s jedlom nevystačíte, pretože výzbroj jednoducho niečo stojí, takže ich musíte zaplatiť použitím bronzových plieškov. Tie sú finálnou surovinou, s ktorou na svojej ceste za vybudovaním svojej ríše a následnom zjednotením herných frakcií Total War Saga: Troy pracujete.

Diplomacia v Total War Saga: Troy vyrieši všeličo, svet s ňou však nezískate

Budovanie samotné je v Total War Saga: Troy spracované obdobne ako pri väčšine dielov série Total War z posledných rokov. V hlavných mestách máte k dispozícii celkom sedem voľných parciel, zatiaľ čo v prípade menších osád sú to len tri nezastavané miesta, na ktorých je možné postaviť administratívne, vojenské, produkčné a náboženské budovy. Každá z frakcií má navyše k dispozícii niekoľko unikátnych štruktúr a s nimi spojené špeciálne jednotky a benefity. Vyprodukované predmety tu však neslúžia len na výstavbu, ale aj na výmenný obchod, ktorý je základným kameňom Total War Saga: Troy.

Absencia peňazí otvorila v Total War Saga: Troy nové spôsoby, ako možno s ostatnými národmi v počiatočnej fáze viesť dialóg. Každá frakcia tu má totiž prístup len k určitému objemu zdrojov, s ktorými následne môže pracovať. Niektorí majú viac kameňa, iným chýba drevo alebo majú zúfalý nedostatok jedla, na čo sú nútení reagovať, pretože vojaci nie sú červotoče, ktorým stačí k životu kvalitný drevený trám. Aby uspokojili ich túžby, sú nútení s tými, ktorí majú potravín nadbytok, diskutovať a vymeniť ich s nimi za to, čím ich sklady doslova pretekajú. Aby som povedal pravdu, do istej miery mi tento koncept sadol viac ako ekonomika v Total War: Three Kingdoms, kde som nakoniec pomocou jedla získal celú Čínu, čo síce nebolo vyložene nereálne, myšlienke série Total War to však veľmi nezodpovedalo.

Vo výsledku sa zo surovín stala celkom zásadná zložka pri diplomatických rokovaniach. Budovať budete s ich pomocou obranné spojenectvá, dočasné dohody o neútočení a vojenské aliancie, prostredníctvom ktorých si skôr alebo neskôr máte šancu podrobiť celý svet. Prítomná je tu tiež možnosť získania územia diplomatickou cestou, čo je prvok, ktorý mi napríklad v Total War: Warhammer II nesmierne chýba, pretože som v ňom nútený pri kompletovaní provincií napádať frakcie, na ktoré by som za normálnych okolností nezaútočil. Samotná diplomacia tu funguje relatívne dobre, minimálne teda v počiatočných fázach. Horšie je to v neskorších etapách, pretože sa zrejme aktivuje agresívna polovica ich ja činiaca nelogické rozhodnutia, v čom je tu AI podobná umelým inteligenciám z väčšiny predchádzajúcich Total War.

Bojové pole v tomto svete ovládajú legendárne monštrá

Na bojisku sa našťastie umelá inteligencia chová lepšie ako na kampaňovej mape. Bohužiaľ pre ňu jej ale nie je poskytnutá dostatočne rozsiahla škála jednotiek, s ktorou by mohla operovať. Stabilne je preto nútená používať rovnaké taktiky čas od času ozvláštnené prítomnosťou nejakého toho mýtického monštra. Vojvodcovia v Total War Saga: Troy patria podobne ako nestvorní bojovníci medzi elitu, ktorá definuje výsledok bitiek, na ktoré majú obyčajní pešiaci kvôli nesmiernej sile šampiónov a príšer relatívne malý vplyv. Rovnako tak sa mi zdalo, že strety príliš neovplyvňuje ani tvorcami tak veľmi ospevovaná zbroj, pretože snáď každý bojovník mal nepríjemne vysokú pohyblivosť, nech už mal na sebe navlečené čokoľvek.

Tempo bitiek je vďaka mierne nerealistickému pohybu jednotiek vcelku rýchle, väčšina z nich mi zabrala niečo okolo piatich až siedmich minút. Musím však povedať, že som sa u nich príliš nebavil, pretože sa kvôli výrazne obmedzenej škále jednotiek začali jednotlivé situácie opakovať, čo pri takto ladených RTS nie je nič až tak neobvyklé. Väčšina stratégií však disponuje rozsiahlejším spektrom unikátnych frakcií, ktorými Total War Saga: Troy bohužiaľ neoplýva, takže sa veľmi skoro dostanete do nekonečnej špirály, s ktorou sa nakoniec vysporiadate tak, že začnete deväťdesiat percent stretov riešiť prostredníctvom automatického rozhodovania. To síce nepredstavuje na vyšších úrovniach obťažnosti vzhľadom na balanciu ideálnu cestu, je to však lepšie ako sa trápiť bitkami, ktoré sú kvôli absencii širšej škály bojovníkov a monštier takmer na jedno kopyto.  

Hoci som tempom bitiek, škálou jednotiek ani ich balansom veľmi očarený nebol, jedno musím tvorcom uznať. Dizajn obliehacích aj obyčajných máp má v Total War Saga: Troy niečo do seba. Každá bitka sa odohráva v trošku odlišnom priestore, vďaka čomu sa máte možnosť s nepriateľmi stretnúť zakaždým na inak formovanom bojisku, za čo tvorcov chválim, pretože mi podobný koncept ponúkla len hŕstka zástupcov tejto značky. Škoda len, že sa im nepodarilo sa lepšie vysporiadať so spomínanými nedostatkami, nebyť ich, potom by sa tento diel stal najvýraznejším zástupcom spin-off série Saga.

Keby si tvorcovia Total War Saga: Troy vybrali jasný smer, možno by to dopadlo lepšie

Total War Saga: Troy je prvým veľkým titulom štúdia Creative Assembly Sofia doteraz pracujúceho primárne na vedľajších tituloch a expanziách pre Total War: Rome II. Prakticky ide o ich záverečnú prácu, s ktorej pomocou sa mohli dostať do vyššej ligy. Vo finále sa im podarilo uspieť tak nejako na päťdesiat percent. Dodali nám totiž Total War so slušnými kampaňovými mechanizmami, inovatívnym formátom surovín, zaujímavými postavami a systémom terénu, ktorý by mohol byť v budúcnosti využitý. Bohužiaľ však čiastočne zlyhali v ohľade bitiek, ktoré nie sú kvôli absencii prepracovanejšej škály jednotiek a značne nedomyslenému balansu zrovna najkvalitnejším prvkom tohto diela, čo je v prípade zástupcu značky stavajúceho na veľkolepých stretoch problém. Keby sa autori uchýlili viac k mýtom, mohlo to teoreticky skončiť lepšie.

Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu hry.

• Zdroje: Vlastné

Recenzie Total War Saga: Troy: záverečné hodnotenie

Total War Saga: Troy (DOJMY Z HRANIA) – Obsah článku

1. Ťaženie za Meneláa praje v Total War Saga: Troy fanúšikom expanzie
2. Legendárne monštrá dokážu zahnať na útek pokojne celé vojsko
3. Nepriateľské frakcie robia často úplne nelogické rozhodnutia, bitky im však prekvapivo idú
4. Budú tvorcovia schopní Total War Saga: Troy pred vydaním ešte doladiť?
5. HW nároky pre Total War Saga: Troy PC

Ťaženie za Meneláa praje v Total War Saga: Troy fanúšikom expanzie

V rámci prezentácie Total War Saga: Troy som dostal k dispozícii dve diametrálne odlišné frakcie vedené hrdinami orientovanými na iný typ boja. Vybrať si však nebolo vôbec jednoduché, pretože obaja vodcovia odpovedali môjmu hernému štýlu. Na jednej strane tu bol na strelecké jednotky vsádzajúci Parid, na druhej Meneláos, v prípade ktorého sa mi veľmi pozdávala jeho defenzívna špecializácia spolu s veľkým nadaním pre diplomaciu, ktorá mu umožňovala verbovať spojeneckých profesionálov unikátnych pre jednotlivé herné zoskupenia. Nakoniec som každému z nich venoval polovicu času, ktorý mi bol autormi na otestovanie ich diela poskytnutý. Prvý scenár som však absolvoval za lukostrelcov, pretože sa jednoducho vyžívajú v kosení nepriateľov z väčšej vzdialenosti.

Na prvý pohľad nebola Paridova situácia nijako závažná. Bol totiž zo všetkých strán obklopený dŕžavami svojho brata Hektora. Keď som sa s ňou však oboznámil viac, veľmi rýchlo som zistil, že to s ním nebude až také ružové, ako to pri počiatočnom pohľade vyzeralo. Okrem trójskych brehov mal totiž nespočetné množstvo nepriateľov odhodlaných mu ísť po krku, a aby toho nebolo málo, nutnosť zotrvávať s Helenou či v jej blízkosti celkovej situácii príliš nepomáhala. Expanzia do okolia preto bola až prekvapivo náročná, navyše som sa musel často podriaďovať príkazom Paridovho otca Priama stabilne premýšľajúceho nad tým, kto bude vlastne nakoniec pánom celej Tróje a k nej patriaceho územia, čo bolo občas tiež dosť frustrujúce. Vo finále som sa s jeho údelom nakoniec zvládol pobiť, úplne mi však nesadol.

Štartová pozícia kráľa Meneláa vyzerala spočiatku obdobne ako tá Paridova. Našťastie okrem neho nesídlil iba jeho brat Agamemnón, ale tiež bezpočet menších kráľovstiev. Tie bolo možné jednoducho pričleniť pomocou sily k mojej pomaly rastúcej frakcii, takže som sa počas prvej desiatky ťahov stal lokálnou veľmocou schopnou si podrobiť prakticky každého, kto neakceptoval politické kroky moje, či môjho neveľmi vzdialeného brata, ktorému sa bohužiaľ už tak dobre nedarilo. Prakticky by sa dalo povedať, že sa na mojej moci stal dlhodobo závislým, čo nebolo úplne ideálne, pretože potom predstavoval ľahký cieľ pre svojich agresívnych susedov.

V prípade, že by som mal po stránke plynulosti kampane hodnotiť prvých štyridsať ťahov, zrejme by som nemal tvorcom veľmi čo vytknúť. Táto fáza totiž nie je orientovaná na veľké strety, ale na prosté pohlcovanie menších národov, čím sa Total War Saga: Troy príliš nelíši od ostatných zástupcov tejto značky. Aby som však povedal pravdu, trošku sa obávam toho, že skôr alebo neskôr ťaženie stratí potrebný ťah na bránku motivujúci vás k ďalšej expanzii a upadne do stereotypu, s ktorým napríklad fantasy diely série Total War bojujú o niečo efektívnejšie ako tie historické.

Legendárne monštrá dokážu zahnať na útek pokojne celé vojsko

Už od oznámenia Total War Saga: Troy nás veľmi zaujímalo, ako bude nakoniec spracovaná elementárna škála jednotiek. Spektrum prezentované v aktuálne dostupnej verzii však nie je vôbec zlé. V palete každého vojska je možné nájsť podobne ako v Total War: Three Kingdoms niekoľko bojovníkov špecifických pre danú frakciu, ku ktorým sa za väčšinu kráľovstiev len tak nedostanete. Všetci vám však okrem špecialistov ponúknu rôzne variácie ľahkej, strednej a ťažkej pechoty disponujúcej rozličnými zbraňami, ktoré by mali spolu s váhovou kategóriou definovať to, ako sa im bude dariť v boji. Nie som si však istý, či je ich vybalansovanie momentálne úplne v poriadku, pretože som bol svedkom napríklad toho, ako oddiel stredne-ťažkých bojovníkov s obojručnými sekerami rozsekala nižšia trieda.

V priebehu hrania som si mal okrem základných jednotiek možnosť ohmatať tiež monštrá z gréckych bájí. Do rúk sa mi dostala najskôr elementárna verzia kentaurov, ktorí na mňa urobili dojem predovšetkým svojou obratnosťou a prekvapivo vysokou efektivitou v krátkych šarvátkach. Akonáhle som však naverboval Minotaura, veľmi rýchlo som na nich zabudol, pretože tento legendami opradený sekáč s helmou z býčej lebky mi svojou silou a strach vyvolávajúcimi schopnosťami vyhral nejednu bitku. Stačilo ho len poslať na správne miesto a potom mu prikázať, aby zo svojich útrob vydal hrôzu vyvolávajúci rev rapídne znižujúci nepriateľskú morálku. Akonáhle túto akciu vykonal, minimálne polovica protivníkovej pechoty prestala bojovať a dala sa na zbesilý útek meniaci vyrovnanú bitku na čistokrvný masaker.

Celková sila tohto legendárneho monštra sa mi zdá až nepríjemne vysoká. Navyše ho možno naverbovať počas prvých dvadsiatich ťahov, takže ste schopní drviť armády pomocou jeho revu skôr, než sa celá kampaň poriadne rozbehne. Úprimne vôbec nerozumiem, prečo táto postava, ktorá prakticky nemá medzi obyčajnými jednotkami žiadnu poriadnu protiváhu, disponuje škálou schopností na čele s plošným výrazným znížením morálky, ktoré by mu mohlo závidieť nejedno monštrum z Total War: Warhammer II. Snáď z neho autori Total War Saga: Troy urobia niečo skutočne nedostupné, na čo si hráč siahne až napríklad v polovici hry.

Extrémna sila niektorých legendárnych monštier nebola jedinou vecou, ktorá ma pri hraní Total War Saga: Troy trošku nepríjemne prekvapila. Druhým faktorom, ktorý bohužiaľ nestál za veľa, bolo spracovanie hrdinov. To, že som dostal k dispozícii len štyri typy šampiónov, by som dokázal celkom hravo prekusnúť. Problém bol v tom, že ich vývojový strom nebol dostatočne detailne prepracovaný. Ich dopad na boj samotný bol navyše veľmi výrazný v prípade všetkých hrdinov, čo sa výrazne líšilo od autormi pôvodne prezentovanej myšlienky, že k dispozícii dostaneme v boji síce nebývale zdatného človeka s perfektnou výzbrojou, ale nie nesmrteľného šampióna po vzore Total War: Three Kingdoms. Dúfajme teda, že sa tvorcovia s týmto prvkom ešte pohrajú.

Nepriateľské frakcie robia často úplne nelogické rozhodnutia, bitky im však prekvapivo idú

Dosť už však o jednotkách. Hoci má byť Trója totožne ako iné diely Total War značne orientovaná na veľkolepé bitky, chýbať tu nebude ani budovanie miest spolu s diplomaciou, ktorá bola v minulosti tvorcami výrazne vylepšená. Prvá spomínaná zložka bude fungovať na dosť podobnom princípe ako vo väčšine historických zástupcov tejto značky, len s tým rozdielom, že namiesto peňazí je pre stavbu a následné vylepšovanie budov nutné disponovať určitým typom surovín. Tie možno získať buď z ťažobných miest, alebo cez výmenný obchod s ostatnými hernými frakciami, ktoré sú neustále pripravené na transakciu.

Za materiály si môžete získať ich priazeň, nimi kontrolované územie, potrebné suroviny, alebo navýšiť záujem o uzatvorenie určitej dohody. Uzatváranie zmlúv sa mi tu zdalo až prekvapivo jednoduché a do istého momentu som si už myslel, že vývojári na AI skutočne zapracovali, pretože reagovala relatívne rozumne. Potom však prišiel dvadsiaty ťah, ktorý odštartoval nedomyslené vyhlasovanie vojen zo strany umelej inteligencie, ktoré neraz viedlo k tomu, že som agresívnemu sokovi, ktorý opustil svoje územie, zabral pokojne niekoľko miest behom pár ťahov. Keby sa touto cestou vybral iba jeden vládca, považoval by som to za malú chybu v systéme, lenže krátko na to nasledoval rad ďalších samovrahov s nulovou šancou mi čokoľvek urobiť.

Správanie AI na kampaňovej mape bolo podľa mňa kvôli zmieneným diplomatickým krokom dosť nedomyslené. Na bojovom poli sa jej však darilo oveľa lepšie, než som očakával. Jej primárnym cieľom sa nestával iba stred, ale aj jednotlivé krídla, ktoré sa pokúšala napadnúť zo zálohy s jedným či dvoma vyčlenenými oddielmi, čím sa odlíšila od umelých inteligencií pokúšajúcich sa iba o prerazenie línie. Zdokonalený bol tiež dizajn bojísk a predovšetkým obliehacích máp, ktoré dávajú obrancom možnosť si vybrať, kde vlastne chcú svoj posledný boj viesť.

Budú tvorcovia schopní Total War Saga: Troy pred vydaním ešte doladiť?

Po riadnom ohmataní Total War Saga: Troy musím povedať, že z tohto kúsku mám pomerne zmiešané pocity. Vo výsledku ide o AA Total War, na ktorom je vidieť určitá snaha o malé a tiež veľké inovácie. Celkovo sa mi však zdá, že minimálne z toho, čo mi tvorcovia aktuálne prezentovali, neboli schopní návrh väčšiny prvkov dotiahnuť skutočne do konca, z čoho ako skalný fanúšik série Total War veľmi veľkú radosť nemám. Keď budeme mať šťastie, potom sa primárnymi esami Total War Saga: Troy stane diplomacia spolu s prepracovaným konceptom surovín a AI zdatnou na bojovom poli. Pokiaľ naopak vývojári nestihnú niektoré aspekty doladiť, dostaneme hru s nevyriešeným používateľským rozhraním, zlou vyváženosťou jednotiek a tradične divoko konajúcou kampaňovou umelou inteligenciou.

• Zdroje: Vlastné

Total War Saga: Troy – Dojmy z Gamescomu 2019

1. Navzdory bájam
2. V Total War Saga: Troy by to bez bohov a príšer nešlo, ale...
3. Kentauri, Minotauri a ďalšia háveď
4. Bez hrdinov by to nešlo
5. Ja na brata, brat na mňa
6. Total War Saga: Troy v kontúrach amfory
7. HW nároky pre Total War Saga: Troy PC

Navzdory bájam

• Dojmy z GC 2019: 19. 9. 2019 • Autor: Jakub Němec

Konečne môžem vyjsť s pravdou von. Informácie o Total War Saga: Troy sa vo mne kumulovali takmer mesiac a ja som nemohol nikde ani muknúť, aby som neporušil prísne podmienky mlčanlivosti, ktoré si odo mňa spoločnosť SEGA vymohla pred návštevou prezentácie na nedávnej výstave Gamescom. Docela som sa čudoval všetkým bezpečnostným opatreniam, pretože o téme ďalšieho strategického súboja sa už dlhšiu dobu šuškalo a sami ste si o ňom mohli prečítať v našich špekuláciách počas prázdnin. Tvorcovia z britského štúdia Creative Assembly sa teda naozaj vydávajú do bájkami pretkaného obdobia gréckych dejín, ale Homerovými eposmi sa nechali len voľne inšpirovať.

Musím sa priznať, že sa mi prístup autorov veľmi páči. Sami si uvedomujú, že z tzv. temného obdobia antických dejín nemáme veľa písomných prameňov, pokiaľ teda neberieme do úvahy Illias a Odysseu od slepého gréckeho barda (čo sa, ako je známe, ale oplatilo napríklad Heinrichovi Schliemannovi, že?), ale napriek tomu sa do epochy na prelome doby bronzovej a železnej vydali. Otvorene priznávajú, že tak ďaleko do minulosti vo svojich hrách ešte nezašli, a preto pristupujú ku spracovávanej látke viac než s rešpektom. Tvorcovia sa totiž snažia väčšinu herných prvkov dizajnovať podľa historických prameňov, takže na povesti, mýtické príšery a božské pikle nie je veľa priestoru.

Ak ste teda čakali preklenovací diel medzi fantasy ságou Total War: Warhammer a tradičnými historickými dielmi, bežte si nájsť vreckovku, pretože teraz prídete o všetky svoje ilúzie: Total War Saga: Troy sa totiž bude snažiť všetky báje okolo dobývania mesta v Malej Ázii spojeným gréckym vojskom, v ktorého čele stáli Atény, Sparta a Mykény, racionálne vysvetliť. Veľmi pekne to tvorcovia demonštrovali na hernom pláne (mape sveta), ktorého neobjavené časti skrývali maľby podľa legiend miestneho obyvateľstva. V mieste, kde sa často potápali lode, teda podľa povestí sídli mocný Kraken či zvodné Sirény, ale keď daný priestor sami návštevite, zistíte, že sú tu len nebezpečné útesy a spodné prúdy.

V Total War Saga: Troy by to bez bohov a príšer nešlo, ale...

Podobne sa v Creative Assembly hrajú tiež s ďalšími reáliami. Homér veľmi často spomína božské sily, ktoré ovplyvňujú správanie hrdinov či im dokonca pomáhajú, na čo tvorcovia nezabúdajú, a preto ich v Total War Saga: Troy nájdete hneď sedem. Nečakajte však priame zasahovanie ako v Age of Mythology, ktoré sa úplne ponúka ako vzor, ale oveľa dômyselnejšie spracovanie vplyvu obyvateľov Olympu. Ako trefne poznamenal jeden z lead dizajnérov Nikolov Todor, s ktorým som mal tú česť viesť polhodinový rozhovor, keby boh chcel, tak by predsa nič nenaznačoval a sám by daný problém vyriešil svojou nadprirodzenou silou, prečo by našepkával?

Podľa tvorcov ľudia veriaci v pantheon bytostí vedených vládcom Diom prítomnosťou bohov vysvetľovali svoje, niekedy aj nelogické konanie. Preto Achilles nezabil každého, kto sa mu znepáčil, Aténa ho totiž umravňovala. Kým priazeň jednej strany gréckych bohov bola na strane agresorov, iní stáli na strane Tróje, teda Hectora, Heleny a Parisa s tým jeho priekliatym jablkom. Mechanika bohov tak bude viac spočívať v ich uctievaní a na psychike ľudí. Pokiaľ si námorníci budú myslieť, že ich Poseidon má v obľube, poženú sa po mori ako vietor, v opačnom prípade budú pádlovať bojazlivo a v strachu, takže loď popláva ako v sirupe. Podobne môžeme pristupovať k bohom vojny Athéne (taktika) a Áreovi (krvilačnosť, odvaha), ktorí budú motivovať vojakov.

Kentauri, Minotauri a ďalšia háveď

Ak ešte v kútiku duše dúfate aspoň v monštrá, ktoré by mohli dopĺňať heroických Hoplitov na bojisku, tak teraz zhasne posledná iskrička nádeje. Pojem Minotaurus či Kentaur sa naozaj v hre objavia, ale v inej podobe než by bájemilovní hráči asi chceli. Pri rozhovore s Nikolovom som sa dozvedel, že pôvodný Minotaurus, besniace stvorenie z knósského labyrintu, nie je nikto iný ako odvážny bojovník v býčej koži, ktorý sa s divošským krikom bezhlavo vrhá do radov nepriateľov, kde ich seká svojím mečom, šíri hrôzu a svojou nebojácnosťou zašliape morálku súpera do zeme. Ako inak si vysvetliť počínanie takého blázna než jeho obludne nadpozemskou silou?

Homérsku poetiku si tak určite osvojí a nastúpi moderný racionalizmus, ktorý fanúšikov God of War, Age of Mythology či pripravovaného Gods & Monsters vyložene sklame. Ja som bol v prvej chvíli tiež prekvapený, ale keď sa Nikolov rozhovoril o kentauroch, mal ma úplne v hrsti. V gréckom období temna totiž nebolo úplne všedným zážitkom stretnúť jazdca na koni, nieto ešte trénovanú jazdu vyrážajúcu do boja. Zdesení vojaci nevideli vojakov v sedlách, ale ich predstavivosť im vytvorila ilúziu muža zrasteného so zvieraťom, ktoré rozsieva smrť v radoch nepriateľov. Nielenže vysvetlenie game dizajnéra dáva logiku, ale nepriamo nám tak potvrdilo prítomnosť jazdy v Total War Saga: Troy.

Bez hrdinov by to nešlo

Napriek tomu sa väčšina vojnových konfliktov bude odohrávať medzi pechotou, ktorej homogenitu tu a tam naruší nájazd vojnového vozu. Tvorcovia sa príliš nerozpovedali o zložení jednotlivých armád, ale vzhľadom na obdobie by som neočakával veľmi veľké rozdiely medzi samotnou výbavou vojakov. Dôležité budú skôr ich štatistiky podľa veliacich hrdinov, ktorých vplyv na bojisku bude úplne výnimočný. Na začiatku každej príbehovej bitky budú mať ku svojim zverencom patetický preslov, následne sa postavia do ich čela a vybehnú v ústrety nepriateľom.

Počas tejto pasáže som si všimol veľmi pekný detail – vojaci môžu odložiť štíty na chrbát a len s kopijou či mečom oveľa rýchlejšie vyšprintovať k protivníkom. Posilnia tak svoju pohyblivosť a agresivitu, na druhú stranu sa stanú zraniteľnejšími. Myslím si, že podobných taktických lahôdok v Tota War Saga: Troy postupne nájdeme oveľa viac, aj keď by možno postačili rozdiely medzi veliteľmi. Tí sa nielenže môžu stretnúť v pamätných súbojoch priamo na bojisku (podoba s Total War: Three Kingdoms čisto náhodná, že?), ale výrazne prehovorí do strategických plánov jednotlivých frakcií, ktorých sa v hre objaví osem.

Očakávam, že celkovo medzi nimi budú menšie rozdiely, podobne ako v Total War Saga: Thrones of Britannia, takže voľba generála bude mať najväčší vplyv. V prezentácii sa najviac hovorilo o Achillovi, horkokrvnom bojovníkovi, ktorého druhovia rozsievajú skazu na bojisku, ale v hospodárskych otázkach zaostávajú, a Hectorovi, ktorého armáda disponuje logicky najväčšími obrannými bonusmi a strategickou vyspelosťou. Z vývojárov som okrem Achilla a Hectora vymámil ešte niekoľko vodcov – vládca Tróje Priamos a pôvodca vojny Paris na strane obrancov, „vynálezca“ dreveného koňa Odysseus (ktorého príbehová kampaň sa bude venovať aj jeho ceste na Ithaku) a spartský kráľ Meneláos.

Ja na brata, brat na mňa

Celkom určite sa dá predpokladať, že do bojov zasiahne tiež mykénsky panovník Agamemnón, takže jedinou záhadou je v súčasnosti veliteľ ôsmej, trójskej frakcie, pokiaľ to nebude samotná Helena. Nech už si vyberiete akúkoľvek stranu sporu, počítajte s tým, že pre vás bude veľmi dôležité udržiavanie priateľských vzťahov v aliancii. Môžete sa síce vzbúriť a napríklad s Achillom vyplieniť kompletný grécky tábor, ale bude sa vám následne postupovať oveľa zložitejšie. Jednotliví spojenci vám tiež môžu zadávať úlohy, po ktorých splnení obdržíte lákavý bonus. Ako príklad uviedol Nikolov Todor Hectorovu obranu Tróje pred nájazdmi, za čo mu môže Priamos odovzdať toto opevnené veľkomesto ako nové sídlo.

So svojimi koaličnými partnermi budete tiež môcť zdieľať suroviny, o ktorých typoch som sa síce nič nedozvedel, ale bolo mi povedané, že peniaze ako základné platidlo budú odstavené na vedľajšiu koľaj (v podstate v podobe veľmi vzácneho zlata), pretože by mal klásť dôraz na výmenný obchod. Zdroje sa budú získavať obsadzovaním jednotlivých častí mapy, a každé územie by malo mať svoj potenciál. V tomto ohľade sa má ešte na Total War Saga: Troy pracovať, takže tvorcovia neboli nijako konkrétni. V každom prípade by mal byť na hospodársku časť kladený až prekvapivo veľký dôraz – trójska vojna trvala desať rokov, čo znamená nutnosť vybudovať si zázemie.

Total War Saga: Troy v kontúrach amfory

Na záver som si klasicky nechal audiovizuálnu stránku. Nebudem vám však ťahať medové fúzy pod nosom, do pestrofarebného sveta rozkvitnutých lúk kontrastujúcich s piesočnými dunami rozpálených púšťa som sa okamžite zamiloval. Možno za to môžu dozvuky z Assassin's Creed Odyssey alebo veľmi vydarený hudobný podkres, ale trójsky výlet v podaní Creative Assembly dokáže úplne bez problémov preniesť antickú atmosféru na vaše obrazovky. Ešte viac sa mi páčil samotný interface a neobjavené časti mapy, pretože rešpektujú tradičnú figurálnu maľbu z gréckej keramiky (podobne sa tvorcovia pohrali so zázemím Thrones of Britannia hrajúcim keltsko-vikingskou tematikou).

Ak sa nič nepokazí (a ja naozaj pevne verím, že si tvorcovia všetko postrážia), máme sa v tejto spin-offovej stratégii od Creative Assembly naozaj na čo tešiť. Mytologická tematika síce musí ustúpiť racionálnemu duchu, ale to nič nemení na fakte, že Total War Saga: Troy srší sviežimi nápadmi, ktoré by mohli posunúť strategické bojovanie zase o kúsok dopredu.

• Zdroje: Vlastné