Zľavnené audioknihy

Vlastimil Vondruška (6) * 9. mája 1955, Kladno – PhDr. Vlastimil Vondruška, CSc. je český historik, publicista a autor historických detektívnych príbehov. Za literárnu činnosť získal v roku 1987 Cenu literárneho fondu, roku 2005 bol ocenený Zlatou stuhou v kategórii Literatúra faktu a populárno-náučná literatúra pre mládež a v rokoch 2006 a 2007 dostal aj Cenu čitateľov nakladateľstvo MOBA. Roku 1979 úspešne zakončil štúdium histórie a národopisu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a potom sa niekoľko rokov venoval vedeckej práci v Československej akadémii vied, kde spolupracoval s Ústavom pre etnografiu a folkloristiku. V 80. rokoch bol riaditeľom historickej časti Národného múzea a od 90. rokov začal spoločne so svojou ženou podnikať v oblasti výroby kópií historického skla. Obľubu písať získal už v mladosti, teraz je autorom viac ako 50 vedeckých štúdií, mnohých historických románov pre dospelých a niekoľkých populárnych a oceňovaných knižiek pre deti a mládež. Spolupracuje s Českým rozhlasom, v ktorom pravidelne vystupuje a predstavuje poslucháčom zaujímavé udalosti z českých dejín a života ľudí v stredoveku. Svojich čitateľov si v súčasnosti získal najmä historickou ságou z doby vlády Přemyslovcov: Přemyslovská epopej I – Velký král Přemysl I. Otakar, Přemyslovská epopej II – Jednooký král Václav I.,Přemyslovská epopej III – Král rytíř Přemysl II. Otakar a Přemyslovská epopej IV. – Král básník Václav II. Veľmi populárne sú aj cykly historických detektívok z dávnych čias minulých (Hříšní lidé Království českého, 1995), ďalej napínavé prózy z 16. storočia (Letopisy královské komory I – VIII, 2006 – 2013) a od roku 2002 pravidelne vychádza čitateľsky pútavý cyklus s kráľovským prokurátorom Oldřichom z Chlumu z doby vlády kráľa Přemysla Otakara II.

Georges Simenon (5)

Kolektív autorov (5)

Karel Čapek (4) Nová hodnota

Jo Nesbo (4) * 29. marca 1960, Oslo – „Jo Nesbo sa môže stať ďalším Munchom alebo Ibsenom... a či existuje na svete spravodlivosť, bude raz Harry Hole rovnako slávny ako Harry Potter...“ hovorí CNN. Jo Nesbo, kráľ severskej krimi, je súčasný nórsky spisovateľ a hudobník. Za svoje romány získal množstvo literárnych ocenení, jeho knihy boli preložené do 35 jazykov a vyšli v 140 krajinách. Narodil sa do rodiny knihovníčky a vášnivého čitateľa. Od detstva ho okrem futbalu zaujímala aj hra na gitaru a rocková hudba. Spoločne s mladším bratom založili kapelu Di Derry a dobyli nórsku rockovú scénu s rekordným počtom predaných albumov a až 180 odohranými koncertami ročne. Písaniu sa začal naplno venovať až v roku 1997, kedy mu vyšiel prvý detektívny román Netopier (Flaggermusmannen), v ktorom prvýkrát predstavil postavu veľmi osobitého a svojrázneho kriminalistu Harryho Hola. Kniha okamžite zožala obrovský úspech a jej autor za ňu dostal cenu Rivertonprisen za najlepší literárny počin s kriminálnou tematikou. Ohlas vzbudili aj ďalšie knihy zo série s detektívom Harrym Holom – Šváby (Kakerlakkene), Červenka (Rodstrupe), Nemesis (Sorgenfri), Pentagram ( Marekors), Spasiteľ (Frelseren), Snehuliak (Snomannen), Leopard (Panserhjerte), Prízrak (Gjenferd) a Polícia (2013). Mladších čitateľov si získal humornou sériou kníh s hlavným hrdinom doktorom Proktorom: Doktor Proktor a prdiaci prášok (2007). Originálne a vtipne ilustrované príbehy sú plné humoru, fantázie a bláznivých situácií, ktoré zaujali deti a mládež na celom svete.

Vladimír John (4)

Agatha Christie (3)

Asa Larsson (3)

Peter May (3) (* 20. 12. 1951, Glasgow, Scotland) Peter May je škótsky spisovateľ, obľúbený televízny scenárista a novinár, ktorý momentálne žije aj tvorí vo Francúzsku. Keď v dvadsiatich siedmich rokoch vydal prvý román The Reporter (1978), bol požiadaný, aby ho prepísal do podoby scenára pre seriál BBC. Od tej doby sa venuje televíznej tvorbe. Má na konte viac ako tisíc položiek vrátane seriálov The Standard a Machair. V poslednej dobe obohacuje svet literatúry strhujúcimi krimi románmi a trilermi, ktoré sú populárne na celom svete a pri ktorých tŕnie napätím nejeden čitateľ. Súčasným svetovým bestsellerom je kriminálna trilógia Ostrov Lewis. Prvý román z trilógie odohrávajúci sa v Mayovom rodnom Škótsku nesie názov Skala (podľa originálu The Blackhouse) a vyšiel v roku 2009. Po vydaní v septembri 2011 figuroval osem týždňov na britskom rebríčku bestsellerov, bol prezentovaný v prestížnom Richard and Judy Book Club, zvíťazil v ankete o najobľúbenejšiu knihu jesene 2011 a BBC plánuje natočiť jeho filmovú verziu. V septembri 2012 vyšiel druhý diel s názvom Muž z Ostrova Lewis (The Lewis Man) a v januári 2013 záverečný diel trilógie – Šachové figúrky (The Chessmen). Knihy sa neustále držia v rebríčkoch a sú nadšene prijímané svetovou tlačou, recenzné ohlasy plné superlatívov vychádzajú v najprestížnejších denníkoch a ich literárnych prílohách.

Edgar Allan Poe (3) (* 19. januára 1809, Boston, USA – 7. októbra 1849, Baltimore, USA) Edgar Allan Poe bol americký prozaik a básnik. Písal fantastické a mystické príbehy a je považovaný za zakladateľa detektívneho a hororového žánru. V jeho tvorbe môžeme uvidieť aj prvky sci-fi. Po smrti matky a otcovom odchode sa trojročného Edgara ujala rodina Allanovcov, po ktorých prijal meno. Poe vyštudoval literatúru a už počas štúdia mal problémy s alkoholom, dlhmi a depresiami. Poe bol nevyrovnaná osobnosť, v dôsledku čoho sa stretával s problémami v práci. Bol však inteligentný a zdvorilý. Zaoberal sa okrem iného aj mysticizmom, čo sa prejavilo v jeho diele. Poe je autorom mnohých poviedok a básní. Jeho dielo inšpirovalo množstvo neskorších autorov, napríklad Arthura Conana Doyla. Autorovým životným dielom a majstrovským kúskom je báseň Havran. Je o samotárskom mužovi, ktorý prežíva muky z horúčky a spomienok na mŕtve dievča Lenoru. Vydáva aj hororovú poviedku Zánik domu Usher a svoju najslávnejšiu prózu, Jama a kyvadlo (audiokniha), o človeku odsúdenom inkvizíciou na smrť za kacírstvo. V knihe Zlatý Skarabeus Poe ukazuje, že veľa zdanlivo nevysvetliteľných náhod hraničiacich až s mágiou môže mať prosté logické a racionálne vysvetlenie. Edgar Allan Poe bol 3. októbra 1849 nájdený opitý na jednom baltimorskom chodníku. Okamžite bol prevezený do nemocnice, kde však po 4 dňoch zomrel na prekrvenie mozgu. V našej ponuke nájdete aj veľa audiokníh s dielmi E. A. Poea.

George R. R. Martin (3) (* 20. september 1948 v Bayonne, New Jersey) George Raymond Richard Martin je známy americký spisovateľ čitateľsky úspešných románových sérií a noviel, ktoré patria do žánru sci-fi a fantasy. Za svoje knihy získal spisovateľské ocenenia Hugo a Nebula, cenu Brama Stokera či World Fantasy Award. Kult priaznivcov okolo spisovateľa Georgea RR Martina sa utvoril predovšetkým po vydaní prvých dielov epickej ságy Pieseň ľadu a ohňa (A Song of Ice and Fire), podľa ktorej bol následne natočený divácky populárny seriál káblovej televízie HBO. Sám autor sa podieľa aj na scenároch. Doposiaľ nedokončená sága zahŕňa diely - Hra o tróny, 2000 (A Game of Thrones, 1996), Stret kráľov, 2001 (A Clash of Kings, 1999), Búrka mečov, 2002 (A Storm of Swords , 2000), Hostina pre vrany, 2006 (a Feast for Crows, 2005) a Tanec s drakmi, 2012 (a Dance with Dragons, 2011). Nový diel ponesie názov Víchry zimy (The Winds of Winter), ale zatiaľ je uverejnených len niekoľko kapitol. Napínavá sága si získava čitateľov aj divákov na celom svete. Podobne ako v prípade slávnych drám Williama Shakespeara tu figurujú hlavní hrdinovia s tragickými osudmi, láska je vždy vopred odsúdená na zánik a do rozporu sa dostáva tvrdá pravda a milosrdné klamstvo. Je tiež autorom noviel o rytieroch a obľúbených poviedkových zbierok, ako napríklad Pieseň pre Lyu , 2002 (a Song for Lya, 1976), Spevy hviezd a tieňov, 2006 (Songs of Stars and Shadows, 1977), Rytier Siedmich kráľovstiev (a Knight of the Seven Kingdoms, 2014) a mnohých ďalších.

J. R. R. Tolkien (3) (* 3. januára 1892 - 2. septembra 1973) John Ronald Reuel Tolkien je považovaný za zakladateľa žánru modernej fantasy. Kultový anglický spisovateľ bol významným jazykovedcom, znalcom starej angličtiny, severštiny a zároveň profesorom na Univerzite v Oxforde. V roku 1972 získal od kráľovnej Alžbety II. Rád britského impéria. Od roku 1916 pracoval na svojom celoživotnom diele, mytologickom cykle Kniha stratených príbehov, neskôr nazvanom Silmarillion (česky 2012). Syn Christopher Tolkien ho vydal až po smrti svojho otca. Knižný debut o mýtickej krajine uviedol v roku 1937 pod názvom Hobit aneb cesta tam a zase zpátky (česky 1978). Čitatelia boli prvýkrát oboznámení s úplne svojbytným fantazijným svetom, ktorý mal vybudovaný vlastnú históriu, mytológiu, jazyk aj hierarchiu jednotlivých ríš. Na nebývalý úspech naviazal trilógiou Pán prsteňov, ktorá sa skladá z dielov - Spoločenstvo Prsteňa, Dve veže a Návrat kráľa. Syn Christopher Tolkien sa ďalej podieľal na vydaní tragických povestí z pera jeho otca, ktoré nesú názov Húrinovy děti. Tolkienove knihy sa dočkali aj sfilmovania, na ktorom sa podieľal novozélandský režisér Peter Jackson. Dva z týchto titulov ponúkame aj ako audioknihy - Pán prsteňov: Spoločenstvo Prsteňa a Hobit: Neočakávaná cesta.

Jiří Žáček (3)

Jonathan Lynn (3)

Josef Veselý (3)

Peter Mayle (3)

Andrzej Sapkowski (2) (* 21. 6. 1948, Poľsko) Andrzej Sapkowski je poľský spisovateľ, známy predovšetkým ako tvorca poviedok a románovej série o zaklínačovi Geraltovi z Rivie a princeznej Ciri. Ako jeden z najpopulárnejších autorov slovanskej fantasy je veľmi obľúbený aj v Českej republike, na Slovensku, v Rusku, Nemecku, Portugalsku, vo Francúzsku, Švajčiarsku aj Španielsku. Jeho príbehy sa stali predlohou pre filmové aj seriálové spracovanie, ale na ich základe vznikla aj veľmi rozšírená RPG hra pre PC a konzoly. V roku 1999 vyšli nové preložené geraltovské poviedky Zaklínač I - Posledné želanie, ktoré sa skladajú z príbehov zo Strieborného meča, Večného ohňa, Meča osudu, doplnené kompletné poviedkou Hlas rozumu a priloženou čiernobielou mapou sveta podľa Stanislava Komárka. Neskôr vyšlo aj pokračovanie - Zaklínač II. - Meč osudu, Zaklínač III. - Krv elfov, Zaklínač IV. - Čas opovrhnutia, Zaklínač V. - Krst ohňom, Zaklínač VI. - Veža lastovičky a Zaklínač VII. - Pani jazera. Jedným z posledných titulov je samostatný román s názvom Zaklínač - Búrková sezóna (2014), v ktorom sa autor opätovne navracia k svojmu najpopulárnejšiemu hrdinovi - zaklínačovi Geraltovi.

Arthur Conan Doyle (2)

David Walliams (2)

Dmitry Glukhovsky (2)

Dominik Landsman (2)

Frederick Forsyth (2)

Fredrik Backman (2)

Lars Kepler (2) Za umeleckým pseudonymom Lars Kepler sa skrýva manželská dvojica známych švédskych autorov, Alexandra Coelho Ahndorilová a Alexander Ahndoril. Obaja milujú napätie a trilery, preto sa rozhodli spoločne venovať tomuto žánru a rozvinúť ho o nové prvky a zápletky. Pod pseudonymom napísali prvý detektívny román. Ich identita mala byť skrytá, aby si ich čitatelia nespájali s predchádzajúcou tvorbou. Po obrovskom úspechu prvej knihy bola dvojica autorov odhalená a teraz pokračuje v tvorbe ďalších detektívnych príbehov. Manželia v súčasnosti žijú v Štokholme a vychovávajú spolu tri dcéry. V roku 2009 bola vydaná prvá kriminálna detektívka s názvom Hypnotizér (Hypnotisören), ktorá sa ihneď stala svetovým bestsellerom a predala sa do viac ako tridsiatich krajín. V tejto knihe bola prvýkrát predstavená hlavná postava záhadného švédskeho vyšetrovateľa s fínskymi predkami, Joona Linnu. Priaznivci chladnej severskej krimi ocenia aj ďalšie, doteraz vydané knihy, ako sú Paganiniho zmluva (Paganinikontraktet), Svedkyňa ohňa (Eldvittnet) a Piesočný muž (Sandmannen). Príbehy sa opierajú o záhadná tajomstvo, napínavé kriminálne zápletky a nejedného čitateľa zaujme aj nemilosrdné severské prostredie.

Martina Drijverová (2)

William Shakespeare (2)

Anthony Rupert Jay (2)

Astrid Lindgrenová (2)

Henning Mankell (2) * 3. február 1948, Stockholm – „Aj keď môj otec zomrel skôr, kým bol vydaný môj prvý román, vedel som, že vo mňa veril, a bol si istý, že budem mať úspech ako spisovateľ.“ Henning Mankell je popredný švédsky spisovateľ a úspešný autor populárnych detektívnych románov, divadelných hier a príbehov pre deti. Na svojom účte má viac ako 40 miliónov kusov predaných kníh, ktoré boli preložené až do 41 rôznych jazykov. V roku 2008 sa stal deviatym najpredávanejším autorom na svete. V roku 1973 debutoval románom Bergsprängaren (Ostreľovač skál) o robotníckom hnutí vo Švédsku. V tomto roku prvýkrát odcestoval do Mozambiku, kde v súčasnosti striedavo žije a pracuje ako riaditeľ divadla Teatro Avenida. Veľký literárny prielom pre Henninga Mankella nastal v roku 1990, kedy po prvýkrát vyšiel jeho kriminálny román Vrahovia bez tváre (Mördare utan ansikte) na čele s novým hrdinom, policajným superintendantom Kurtom Wallanderom. Táto kniha získala ocenenie Akadémie švédskych autorov detektívnej literatúry a ešte toho istého roku aj cenu Švédskej akadémie pre kriminálnu literatúru Sklenený kľúč za najlepšiu škandinávsku detektívku. Mankell následne pokračoval v sérii úspešných detektívnych príbehov aj s hlavnou postavou, slávnym Kurtom Wallanderom.

Chalíl Džibrán (2)

Jeffery Deaver (2) (* 6. mája 1950, USA) Bývalý novinár, ľudový spevák a právnik, autor tridsiatich dvoch románov, je v súčasnosti špičkou medzi autormi svetových bestsellerov. Jeho knihy sa predávajú v 150 krajinách sveta a boli preložené do viac ako dvadsiatich piatich jazykov. Svoju prvú knihu napísal už v 11 rokoch. Preslávil sa však až sériou kriminálnych románov s ochrnutým kriminalistom Lincolnom Rhymom. Prvý diel série s názvom Zberateľ kostí (The Bone Collector, 1997) zaznamenal obrovský úspech a stal sa predlohou pre rovnomennú snímku s Angelinou Jolie a Denzelom Washingtonem. Okrem úspešných kriminálnych sérií a niekoľkých poviedkových kníh s detektívnou tematikou je autorom populárnych románov, ako Hořící drát (český 2010), Zahrada bestií (Garden of Beasts, 2004), Příští oběti (česky 2010) a mnohých ďalších.

Marek Janáč (2)

Petra Soukupová (2) (* 1982, Československo) Petra Soukupová je českou spisovateľkou, scenáristkou a dramaturgičkou. Na filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe úspešne absolvovala scenáristiku a dramaturgiu. Potom sa stala scenáristkou divácky populárneho sitcomu Comeback (2008 – 2010) a od roku 2011 pôsobí ako dramaturgička v seriáli Ulice. Do literatúry vstúpila prvou knihou s názvom K moři (2007), za ktorú dostala Cenu Jiřího Ortena 2008 pre mladých literátov. Ďalším úspešným počinom sa stal triptych rozsiahlych poviedok Zmizet (2009), ktorý bol následne ocenený prestížnou Magnesia litera za rok 2010. K poviedke Na nakrátko vytvorila aj úspešný scenár, ktorý získal Cenu Sazky za nerealizovaný scenár. Na pultoch českých kníhkupectiev sa ďalej objavil titul Marta v roce vetřelce (2011) a prvá próza určená mladším čitateľom – Bertík a čmuchadlo (2014). Na konci marca 2015 sa pripravuje vydanie ďalšieho románu s názvom Pod sněhem.

Stieg Larsson (2) (* 15. august 1954, Skelleftea - 9. novembra 2004, Štokholm) Stieg Larsson bol švédsky novinár, spisovateľ a významný odporca pravicového extrémizmu. V roku 2008 sa umiestnil na rebríčku ako druhý najpredávanejší autor beletrie na svete. Jeho tvorba bola ocenená množstvom literárnych cien. Za svoj život stihol napísať len tri detektívne romány, ktoré boli publikované až po jeho smrti, pretože písal len pre svoje potešenie a odreagovanie. Jednotlivé diely trilógie Milénium sa ihneď stali bestsellery. Sú to Muži, ktorí nenávidia ženy (Män som hatar kvinnor, 2005), Dievča, ktoré sa hralo s ohňom (Flickan som lekte med Elden, 2006) a Dievča, ktoré koplo do osieho hniezda (Luftslottet som sprängdes, 2007). Kriminálne romány sa taktiež stali inšpiráciou pre vznik rovnomenných filmových snímok, ktoré zaznamenali divácky úspech.

Petr Stančík (2)

Caroline Kepnes (2)

Ingela Korsell (2)

Josef Bernard Prokop (2)

Alan Piskač (1)

Andy Weir (1)

Ben Aaronovitch (1)

Bernard Cornwell (1)

Caroline Graham (1)

Cressida Cowellová (1)

Daniel Defoe (1)

Daniel Glattauer (1)

David Drábek (1)

Eduard Fiker (1)

Evžen Boček (1) Evžen Boček, povolaním kastelán na zámku v Miloticiach, je súčasný český autor humoristickej prózy. Vo svojich knihách často tematizuje šľachtu a prostredie českých zámkov. Zdrojom humoru bývajú generačné, sociálne aj kultúrne rozdiely a prekreslenie aristokratických hrdinov. Debutoval Denníkom kastelána (1999), pri ktorého tvorbe sa inšpiroval vlastnými profesijnými zážitkami. Príbeh rozpráva o hrdinovi, ktorý opúšťa veľkomesto a odchádza na pokojný vidiek, aby zachránil svoju rodinu a našiel zmysel života. Za román Posledná aristokratka získal ocenenie Miloslava Švandrlíka za najhumornejšiu knihu roka 2012. Hlavnou postavou je potomok šľachtického rodu, František Antonín gróf Kostka z Kocky, ktorý žije v New Yorku. Po páde komunistického režimu sa vracia do Čiech, kde zdedí zámok aj jeho personál. A práve tu sa rozbieha séria nečakaných komických situácií a hlášok, ktoré pobavili nejedného čitateľa. Kniha je pokračovaním čitateľsky úspešného románu aristokratka vo vare, kde sa stretávame aj so šľachtičnou Máriou Kostkovou z Kocky aj s bláznivými zamestnancami „najchudobnejšieho“ zámku v Čechách.

František Novotný (1)

Graham Greene (1)

Charitón (1)

Charles Dickens (1)

Chris Priestley (1)

Ilja Kučera ml. (1)

Ivan Kraus (1)

Jan Neruda (1)

Jaroslav Rudiš (1)

Jiří Anderle (1)

Josef Smrčka (1)

Jussi Adler-Olsen (1) * 2. augusta 1950, KodaňJussi Adler-Olsen je dánsky novinár, redaktor, nakladateľ a autor kriminálnych príbehov zo severského prostredia. Jeho knihy sú v súčasnosti čitateľsky veľmi úspešné a často ich spája tematika psychických porúch a medzinárodných konšpiračných teórií. Detstvo prežil ako syn popredného sexuológa a psychiatra v oficiálnych rezidenciách lekárov v niekoľkých psychiatrických liečebniach po celom Dánsku. Táto životná skúsenosť silne ovplyvnila jeho románovú tvorbu. Autorovo špecifické zmýšľanie, zmysel pre humor, nadhľad a irónia sú bezpochyby hlavné príčiny čitateľského úspechu a svetového záujmu. Knižná prvotina Alfabethuset (Abecedný dom, 1997) sa ihneď stala bestsellerom. Nadviazali na ňu romány Og hun takkede guderne (A ďakovala bohom, 2003) a Washingtonský dekrét (2006, česky 2014). Popularitu si získal aj rozsiahlou detektívnou ságou o kodanskom policajnom oddelení Q na čele s hrdinom Carlom Morckom: Žena v klietke (2011), Zabijaci (2012) Odkaz vo fľaši (2013), a i.

Ladislav Fuks (1)

Ladislav Špaček (1)

Martin Vajčner (1)

Michal Macháček (1)

Ota Pavel (1)

Paulo Coelho (1) (* 24. augusta 1947, Rio de Janeiro) Paulo Coelho je známy brazílsky autor psychologických románov a zároveň jeden z najčítanejších spisovateľov posledných desaťročí. V roku 2002 sa stal členom Brazílskej literárnej akadémie. Jeho knihy krajinách v 168 krajinách sveta a je možné si ich prečítať až v 73 jazykoch. Skôr než sa stal spisovateľom, pracoval ako dramatik, novinár, televízny scenárista a piesňový textár brazílskych spevákov. Ako mladý musel čeliť ťažkému životnému osudu a svoju cestu za úspechom potom včlenil aj do niektorých svojich príbehov. Najúspešnejším knižnom bestsellerom Paula Coelha je bezpochyby román Alchymista (1998, česky 1999), vďaka ktorému bol Coelho zapísaný do Guinnessovej knihy rekordov ako autor najprekladanejšej knihy. Významným dielom je aj autobiografický príbeh o neobyčajnej ceste katolíckeho pútnika do Santiaga de Compostela s názvom Pútnik - Mágov denník (1987, česky 2002), kde sa Coelho inšpiroval vlastnými zážitkami z duchovnej púti. V súčasnosti vychádza román Nevera (česky 2014) o mladej redaktorke Linde, ktorá sa pod vplyvom sexuálneho žiadostivosti odhodlá k manželskej zrade.

Roald Dahl (1)

Rudolf Křesťan (1)

Rudolf Těsnohlídek (1)

Stephen King (1) (* 21. september 1947, Portland, Maine) Stephen Edwin King je popredný americký spisovateľ a jeden z čitateľsky najvyhľadávanejších autorov hororov a temných fantasy príbehov súčasnosti. Svojich čitateľov ohromuje už od konca 70. rokov, na konte má už vyše 40 knižných titulov a neustále si získava nových priaznivcov. Je držiteľom mnohých významných ocenení a na motívy jeho románov bola natočené celé množstvo kultových snímok a televíznych seriálov. Na filmových adaptáciách sa často podieľali známi herci a režiséri, ako napríklad Stanley Kubrick alebo Frank Darabont, ktorí dodali Kingovým mrazivo tajomným a dramatickým príbehom ojedinelú atmosférou. Medzi najúspešnejšie filmové snímky možno uviesť napríklad Carrie, Osvietenie, Vykúpenie z väznice Shawshank, Zelená míľa a veľa ďalších. Sám Stephen King si vyskúšal prácu režiséra aj epizódneho herca. Okrem obľúbenej knižnej fantasy série Temná veža (The Dark Tower) a knižných bestsellerov, ako sú Prekliatie Salemu, Cintorín zvieratiek alebo Misery, sa veľkého úspechu dočkal aj novší titul Doktor spánok (2013, česky 2014 ), ktorý je priamym pokračovaním románu Osvietenie.

Světlana Alexijevičová (1)

Zdeněk Svěrák (1) (* 28. marca 1936, Praha) Zdeněk Svěrák je popredný český dramatik, scenárista, herec a autor piesňových textov. Napísal aj niekoľko knižiek pre deti a humorných poviedok pre dospelých. Po štúdiách na Vysokej škole pedagogickej sa venoval práci v Československom rozhlase, kde vznikla postava Járy Cimrmana a kde tiež prvýkrát stretol Jaroslava Uhlířa, s ktorým dodnes spolupracuje. V roku 1967 vzniklo Divadlo Járy Cimrmana, pre ktoré Svěrák napísal prvú hru s názvom Akt, a potom vytvoril autorskú dvojicu s Ladislavom Smoljakom. Okrem hier, napísali aj niekoľko filmových scenárov, napríklad pre filmy Vrchní, prchni!, Tři veteráni a iné. V niektorých filmových záberoch sa objavovali aj ako herci. V 80. rokoch Svěrák spolupracoval s režisérom Vítom Olmerom. Na začiatku 90. rokov vytváral scenáre pre svojho syna, režiséra Jana Svěráka. Vznikli tak veľmi známe a populárne snímky ako Obecná škola, Tmavomodrý svět, Vratné láhve či slávny film Kolja, ktorý okrem iných ocenení získal Oscara za najlepší neanglicky hovorený film roka 1996. Okrem scenárov je autorom textov mnohých obľúbených a preslávených piesní, v ktorých tiež spieva. Oceňovaná je aj jeho tvorba pre deti a mládež. Napísal niekoľko rozprávok a podieľal sa na vzniku večerníčka Radovany a radovánky. Pre dospelých napísal niekoľko kníh drobné prózy s názvami Povídky (2009), Nové povídky (2012) a Po strništi bos (2014), ktoré sú plné jemného a inteligentného humoru.

Adina Mandlová (1)

Alexander Dumas (1)

Alexandre Dumas ml. (1)

Anders de la Motte (1)

Antony Rupert Jay (1)

Bohumil Hrabal (1) (* 28. marca 1914, Brno – 3. februára 1997, Praha) Bohumil Hrabal bol významným českým prozaikom, ktorého tvorba patrí predovšetkým do druhej polovice 20. storočia. Za svoje knihy získal množstvo národných aj medzinárodných prestížnych ocenení. Jeho diela sa hojne prekladajú do cudzích jazykov, ale mali aj zásadný vplyv na rozvoj českej prózy. Jeho knihy sa dočkali aj filmového spracovania, vznikol tak napríklad kultový snímok Jiřího Menzela – Ostro sledované vlaky (1965), ktorý získal Oscara za cudzojazyčný film. Ďalej bol natočený film Skřivánci na niti (1969), Postřižiny (1976), Slavnosti sněženek (1978) či napríklad tragikomédia Obsluhoval jsem anglického krále (2006). Do literatúry vstúpil ako básnik koncom 30. rokov, postupne však preorientoval svoju tvorbu smerom k próze a najmä v 60. rokoch sa stal jednou z najvýraznejších osobností. Hrabalové príbehy sa vyznačujú značnou rôznorodosťou, experimentmi a premenlivosťou. Ocitajú sa často na pomedzí medzi realitou a imagináciou, groteskou a skepsou. Hrabal často čerpal zo svojho života a rozprávania strýka Pepina. Prvou realistickou prózou bez interpunkcie sa stala poviedka Jarmilka, ktorá bola napísaná už v roku 1952, ale vydanie sa dočkala až roku 1992. Hrabal debutoval rokom 1956 textom s názvom Hovory lidí, ďalej bol vydaný poviedkový súbor Perlička na dně (1963). Jednou jedinou vetou napísal experimentálny text Taneční hodiny pre starších a pokročilých (1964). Je aj autorom tragikomickej novely zasadenej do okupačného obdobia – Ostro sledované vlaky (1965) a niekoľkých veľmi cenených spomienkových próz – Postřižiny (1976), Svadby v domě (1987), Slávnosti sněženek (1978). Životnú dráhu čašníka a hoteliéra zachytil v románe Obsluhoval jsem anglického krále (1980). Príbeh starého samotára, robotníka v zberni papierov, vystihol v meditatívnej próze Příliš hlučná samota (1980). Napísal aj meditatívne esejistickú novelu Něžný Barbar (1981) o priateľstve bohémov Vladimíra Boudníka, spisovateľa Bohumila Hrabala a filozofa Egona Bondyho.

Brad Stone (1)

Dan Brown (1) * 22. júna 1964 Exeter, New Hampshire – Dan Brown sa narodil roku 1964 v Exeteri v štáte New Hampshire. Vyštudoval na tamojšej univerzite a niekoľko rokov sa pokúšal uchytiť sa v Los Angeles ako skladateľ. Keď neuspel, vrátil sa do rodného mesta, nejaký čas vyučoval na univerzite angličtinu, ale vzápätí ho zlákala profesia spisovateľa. V roku 1996 vydal svoju prvotinu Digitálna pevnosť (Digital Fortress) z prostredia tajných služieb. O tri roky neskôr slávil úspech s románom Anjeli a démoni (Angels and Demons), v ktorom sa prvýkrát objavila postava harvardského profesora Roberta Langdona, a v roku 2001 nasledovala Klamári (Deception Point). V roku 2003 sa však z autora relatívne úspešných thrillerov stal podľa výsledkov ankety časopisu Time jeden z najvplyvnejších ľudí na svete a z jeho ďalšieho románu celosvetový fenomén. Da Vinciho kód (The Da Vinci Code, Argo vydalo aj v odlišnom preklade pod názvom Da Vinciho kód) zaznamenala nevídaný úspech. Veľmi úspešný bol aj ďalší triler s hlavným hrdinom Robertom Langdonom – Stratený symbol (The Lost Symbol) a Inferno (Inferno).

Don Miguel Ruiz (1)

E. L. James (1)

E.A.Poe (1)

Eduard Petiška (1)

Ernest Hemingway (1)

Eva Kantůrková (1)

Filip Jánský (1)

Forrest Carter (1)

František Nepil (1)

Franz Kafka (1)

Friedrich Dürrenmatt (1)

Gillian Flynn (1)

Guy de Maupassant (1)

Helen Fieldingová (1)

Henrik Ibsen (1)

Honoré de Balzac (1)

Irena Obermannová (1)

Iva Procházková (1)

Ivanka Devátá (1)

Jack London (1)

Jan Procházka (1)

Jan Šmíd (1)

Jan Werich (1)

Jane Austenová (1)

Jay Elliot (1)

Jindřich Plachta (1)

Jiří Menzel (1)

Jiří W. Procházka (1)

Jonas Jonasson (1) * 6. júla 1961, Švédsko – Jonas Jonasson je švédsky novinár a spisovateľ. Úspech zaznamenal predovšetkým ako autor humoristických románov. Jeho románová prvotina o vynaliezavom dôchodcovia Storočný starček, ktorý vyliezol z okna a zmizol (Hundraaringen som klev ut genom fönstret och försvann, 2009) bola preložená do 40 jazykov a v roku 2010 sa stala najpredávanejšou knihou vo Švédsku. Získal za ňu množstvo literárnych ocenení a na jej motívy bola natočená divácky úspešná rovnomenná snímka. „Rozhodne ma ovplyvnil Švejk. Keď na neho príde, nemôžete určite povedať, či to bol najhlúpejší človek prvej svetovej vojny, alebo či bol jediný, kto rozumel, o čo vtedy šlo. To isté sa dá povedať o Allanovi“ – Jonas Jonasson. Podobný čitateľský ohlas získala aj jeho druhá kniha – Analfabetka, ktorá vedela počítať (Analfabeten som kunde räkna). Humoristický román sa opäť točí okolo postavy nevšednej hlavnej hrdinky, konkrétne černošského dievčaťa Nombeko Mayeki, je plný neočakávaných momentov a situačného humoru s prvkami irónie.

Josef Škvorecký (1)

Josef Věromír Pleva (1)

Kateřina Tučková (1) * 31. októbra 1980, Brno. Kateřina Tučková je súčasnou autorkou prózy, odborných statí a nezávislou kurátorkou. Bola nominovaná na Cenu Jiřího Ortena a Cenu Josefa Škvoreckého a dostala čitateľskú cenu Magnesia Litera za rok 2010. Vyštudovala dejiny umenia a český jazyk a literatúru na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity, momentálne pôsobí ako doktorandka Ústavu pre dejiny umenia Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe. V roku 2004 založila projekt s názvom ARSkontakt, ktorého účelom je podpora mladých a začínajúcich maliarov. Ako spisovateľka prvýkrát vystúpila na verejnosť s novelou Montespaniáda (Větrné mlýny, 2006). Veľký ohlas čitateľov aj kritiky však získal až jej román o odsune Nemcov s názvom Vyhnání Gerty Schnirch (2009), v ktorom sa inšpirovala hospodárskym životom a pokojnou juhomoravskou krajinou, už poznala zo svojho detstva. Zatiaľ poslednou vydanou knihou je román Žítkovské bohyně (2012) , v ktorom sa znova obracia k českej histórii a približuje príbeh dávnych žítkovských liečiteliek s mimoriadnymi schopnosťami.

Lev Nikolajevič Tolstoj (1)

Ludvík Vaculík (1)

Lyndsay Fayeová (1)

Madeleine Albrightová (1)

Markéta Baňková (1)

Michail Afanasjevič Bulgakov (1)

Michal Viewegh (1) (* 31. marca 1962, Praha) Michal Viewegh je českým spisovateľom, scenáristom a publicistom. Preslávil sa najmä ako autor spoločenských románov a parodických próz. Je aj držiteľom prestížnej Ceny Jiřího Ortena z roku 1993. Jeho otec bol inžinier chémie, matka právničkou. Po absolvovaní gymnázia v Benešove (1980) dva roky študoval na Vysokej škole ekonomickej v Prahe. Štúdium prerušil a chvíľu pracoval ako nočný strážca v podniku Chemapol Praha, príležitostne aj ako sprievodcovia vlaku a stavebný figurant. Potom sa do školy vrátil a v roku 1988 dokončil štúdiá češtiny a pedagogiky na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej. Stal sa učiteľom na základnej škole v Zbraslavi, redaktorom nakladateľstva Český spisovatel a od roku 1995 spisovateľom z povolania. Od 80. rokov prispieval do Mladej fronty, Mladého světa, písal aj do časopisu Playboy, Literárnych a Lidových novín. Preslávil sa aj ako autor literárnych predlôh a scenárov k známym a divácky úspešným filmom, ako sú Výchova dívek v Čechách (1996), Báječná léta pod psa (1997), Román pro ženy (2005), Účastnici zájezdu (2006), Nestyda (2008), Svatá čtveřice (2012) a iné.

Miroslav Bobek (1)

Miroslav Žamboch (1) (* 13. januára 1972 Hranice) Miroslav Žamboch je súčasný český autor, ktorý sa venuje prevažne fantasy literatúre a science fiction. ,,Milujem príbehy. Existujú dobré a zlé príbehy, žiadne iné delenie nie je podstatné. “ Jeho prozaickou prvotinou je poviedka Zpověď válečníka (1995), s ktorou vyhral v súťaži O najlepšiu fantasy, a s ktorou okamžite získal priazeň českých čitateľov. Poviedka je inšpirovaná jednou z piesní skupiny Lucie. Napísal aj niekoľko rozsiahlych knižných sérií, ako napríklad Líheň, Koniáš, Bakly - Bez slitování, Agent John Francis Kovář (Prokletí legendy: Dámská hra) či Agent X-Hawk 01. Často ide o napínavé romány, novely a poviedkové cykly, v ktorých vystupujú známi hrdinovia, ale objavujú sa aj nové postavy a charaktery. Naraziť môžete aj na upírov, vlkolakov, čarodejníkov, ale aj tajných agentov a nemilosrdných zabijakov. Ponorte sa do príbehov plných napätia, akcie, nečakaných momentov, tajomstiev a zbraní.

Nikolaj Vasiljevič Gogol (1)

Oscar Wilde (1)

Petra Neomillnerová (1)

Robert Galbraith (1) (* 31. júla 1965 v Yate) Pod umeleckým pseudonymom Robert Galbraith sa neskrýva nikto iný ako autorka slávnej ságy o Harrym Potterovi, Joanne Rowlingová. Britská spisovateľka je aj autorkou novely pre dospelých – Prázdne miesto (The Casual Vacancy, 2012). Séria kníh o čarodejníckom hrdinovi priniesla Rowlingovej nečakaný úspech. Romány získali množstvo ocenení a predalo sa ich viac ako 400 miliónov kópií. Podľa novín The Sunday Times bola Rowlingová v roku 2008 označená ako 12. najbohatšia žena v Británii. V súčasnosti sa venuje aj charitatívnej činnosti a aktívne podporuje niekoľko charitatívnych organizácií. Pod pseudonymom Robert Galbraith vyšiel v roku 2013 (po česky 2014) napínavý detektívny román Volanie Kukučky (The Cuckoo's Calling), ktorý je zároveň prvým dielom plánovanej krimi série o súkromnom detektívovi a vojnovom veteránovi z Afganistanu, Cormoran Strikeovi, ktorého si často najímajú žiarliví zbohatlíci. Hlavný hrdina sa tak dostáva do sveta luxusu, bohatých mužov, krásnych žien, kde mu však samotnému veľakrát hrozí smrteľné nebezpečenstvo. Pokračovanie s anglickým názvom The Silkworm by malo vyjsť v českom preklade v roku 2015.

Rôzny (1)

Sofokles (1)

Stanisław Lem (1)

Stefan Zweig (1)

Thomas Harris (1)

Timur Vermes (1)

Viktor Fischl (1)

Vilém Mrštík (1)

Vilma Kadlečková (1) (* 27. mája 1971, Praha) Vilma Kadlečková je popredná česká autorka scifi a fantasy próz, priaznivkyňa československého fandomu a spoluautorkou hry Dračí doupě. Pracovala aj ako redaktorka v nakladateľstve Harlequin a z domova vykonáva pozíciu prekladateľky. Za svoje literárne dielo dostala niekoľko ocenení, ako je napríklad cena O najlepšiu fantasy, O stříbřitělesklý halmochron, Huňáč zelený, Cena Karla Čapka a pod. Od 90. rokov sa venovala scifi sérii Legendy o Argenitu, ktorá zavedie čitateľa do budúcej histórie vesmíru, kde sa vyskytuje unikátny nerast s psychotronickým schopnosťami – Argenit. Po tomto cykle sa autorka na nejakú dobu odmlčala a s vydávaním opäť začala až od roku 2007. V súčasnosti vychádza nová scifi pentalógia s názvom Mycélium. Prvý diel, Mycélium I: Jantárové oči (2013), mapuje nový svet na planéte Osse, kde sa začala využívať tamojšia myceliálna technológia. Ďalej vyšlo čitateľsky úspešné pokračovanie Mycelium II: Led pod kůží (2013), Mycelium III: Pád do temnot (2014) a Mycelium IV: Vidění (2014).

Virginia Wolfová (1)

Vladimír Hulpach (1)

Vladimír Komárek (1)

Voskovec a Werich (1)

Waldemar Matuška (1)

William L. Simon (1)

Paula Hawkins (1)

Květa Legátová (1)

Stephen Clarke (1)

David Hidden (1)

Patrick Quentin (1)

Samuel Bjork (1)

Simon Mawer (1)

Frank Herbert (1)

Tereza Janišová (1)

Ashlee Vance (1)

Ransom Riggs (1)

P. G. Wodehouse (1)

M. R. Carey (1)

Philip K. Dick (1)

Zuzana Hubeňáková (1)

Lenka Horňáková-Civade (1)

Petr Ludwig (1)

Cal Newport (1)

Angela Duckworthová (1)

Austin Kleon (1)

David Allen (1)

Carol Dwecková (1)

Chris Voss (1)

Robert Vlach (1)

Steven Pressfield (1)

Renáta Fučíková (1)

Rôzni interpréti (14)

Josef Somr (10)

David Novotný (6)

Helena Dvořáková (6)

Jan Vondráček (6)

Jiří Dvořák (5)

Lukáš Hlavica (5)

Miroslav Táborský (5)

Pavel Rímský (5)

Filip Švarc (4)

Igor Bareš (4)

Jan Vlasák (4)

Martin Růžek (4)

Martin Stránský (4)

Růžena Merunková (4)

Taťjana Medvecká (4)

Viktor Preiss (4)

Gabriela Vránová (3)

Ivan Trojan (3)

Jan Hyhlík (3)

Jaroslava Adamová (3)

Jiří Adamíra (3)

Jiří Ornest (3)

Jiří Štěpnička (3)

Josef Veselý (3)

Lenka Vlasáková (3)

Luděk Munzar (3)

Milena Steinmasslová (3)

Pavel Soukup (3)

Rudolf Hrušínský (3)

Valérie Zawadská (3)

Iva Valešová (3)

Ladislav Mrkvička (3)

Miloš Nedbal (3)

Petr Hanák (3)

Alena Vránová (2)

Alois Švehlík (2)

Eduard Cupák (2)

František Němec (2)

Hana Maciuchová (2)

Jan Meduna (2)

Jana Stryková (2)

Jaromír Meduna (2)

Jiří Klem (2)

Jiří Vyorálek (2)

Josef Vinklář (2)

Klára Sedláčková (2)

Kryštof Hádek (2)

Lucie Pernetová (2)

Marek Holý (2)

Miloš Hlavica (2)

Miroslav Masopust (2)

Oldřich Kaiser (2)

Petr Kostka (2)

Petr Štěpánek (2)

Tereza Bebarová (2)

Václav Neužil (2)

Vladimír Hauser (2)

Vladislav Beneš (2)

David Prachař (2)

František Drefler (2)

František Filipovský (2)

Helena Brabcová (2)

Jan Dolanský (2)

Jana Andresíková (2)

Jiří Adamíra a ďalší (2)

Marek Janáč (2)

Marie Tomsová (2)

Miloš Kopecký (2)

Rudolf Deyl ml. (2)

Simona Stašová (2)

Svatopluk Beneš (2)

Věra Kubánková (2)

Vilma Cibulková (2)

Vladimír Čech (2)

Vlastimil Hašek (2)

Petr Theodor Pidrman (2)

Alan Piskač (1)

Aleš Procházka (1)

Andrea Elsnerová (1)

Apolena Veldová (1)

Atletická kráľovná (1)

Barbora Hrzánová (1)

Čestmír Řanda (1)

Dana Černá (1)

Dana Syslová (1)

Daniela Kolářová (1)

Hana Kofránková (1)

Hynek Čermák (1)

Ilja Prachař (1)

Ilja Racek (1)

Ivan Kraus (1)

Jan Hartl (1)

Jan Pivec (1)

Jan Přeučil (1)

Jan Šťastný (1)

Jan Teplý (1)

Jan Tříska (1)

Jan Vondráček (moderátor) (1)

Jan Werich (1)

Jan Zadražil (1)

Jana Plodková (1)

Jana Štvrtecká-Kaločová (1)

Jiří Anderle (1)

Jiří Čapka (1)

Jiří Lábus (1)

Jiří Sovák (1)

Jiří Suk (1)

Jiří Žák (1)

Jiřina Bohdalová (1)

Jitka Sedláčková (1)

Josef Kemr (1)

Josef Skupa (1)

Josef Smrčka (1)

Kamil Halbich (kolegyňa z repre Janka) (1)

Karel Höger (1)

Klára Issová (1)

Klára Sedláčková Oltová (1)

Ladislav Frej (1)

Ladislav Špaček (1)

Ladislav Trojan (1)

Libuše Šafránková (1)

Luboš Ondráček (1)

Luboš Veselý (1)

Lucie Polišenská (kolegyňa z repre Mirka) a ďalší (1)

Martha Issová (1)

Martin Finger (1)

Martin Matejka (1)

Martin Myšička (1)

Martin Sláma (1)

Martin Vajčner (1)

Martin Veliký (1)

Martina Krátká (1)

Miloslav Mejzlík (1)

Oldřich Vlach (1)

Otakar Brousek (1)

Otakar Brousek ml. (1)

Otakar Brousek st. (1)

Pavla Maršálková (1)

Pavla Tomicová (Milena (1)

Radek Holub (1)

Radovan Lukavský (1)

réžia Aleš Vrzák (1)

Richard Honzovič (1)

Rostislav Novák st. (tréner Hácha) (1)

Rudolf Křesťan (1)

Saša Rašilov (1)

Simona Postlerová (1)

Soběslav Sejk (1)

Tomáš Kobr (1)

Václav Postránecký (1)

Václav Voska (1)

Vanda Hybnerová (1)

Vasil Fridrich (1)

Vladimír Ráž (1)

Zdeněk Maryška (1)

Zdeněk Svěrák (1)

Zuzana Bydžovská (1)

Neuvedené (1)

A. Strejček (1)

Alena Vránová a další (1)

Alexej Pyško (1)

Berenika Kohoutová (1)

Blanka Waleská (1)

Bohuš Záhorský (1)

Boris Rösner (1)

Bořivoj Navrátil (1)

D. Choděrová (1)

Dana Černá a Marie Marešová. Úprava a réžia Hana Kofránková (1)

David Matásek (1)

Drahomíra Fialková (1)

Eduard Dubský (1)

Eduard Kohout (1)

Felix Le Breux (1)

Filip Čapka (1)

František Derfler (1)

František Dočkal (1)

František Nepil (1)

Helena Friedrichová (1)

Igor Bare (1)

Irena Kačírková (1)

Ivana Jirešová (1)

Ivanka Devátá (1)

Jakub Hejdánek (1)

Jan Čenský (1)

Jana Drbohlavová (1)

Jana Štěpánková (1)

Jarmila Krulišová (1)

JAROMÍR HUSÁK (1)

Jaromír Spal (1)

Jaroslav Ježek (1)

Jaroslav Konečný (1)

Jaroslav Ples (1)

Jaroslava Obermaierová (1)

Jaroslava Pokorná (1)

Jiří Císler a Jiří Adamíra (1)

Jiří Holý a ďalší (1)

Jiří Hromada Dramaturgie: Jiří Vondráček (1)

Jiří Kalužný (1)

Jiří Lábus a Jaroslava Kretschmerová (1)

Josef Abrhám (1)

Josef Langmiler (1)

Josef Patočka a ďalší (1)

Ladislav Boháč (1)

Ladislav Kazda (1)

Linda Rybová (1)

Lucie Bílá (1)

Lucie F. Šternerová (1)

Lukáš Hlavica a ďalší (1)

Magdaléna Borová (1)

Marcel Vašinka (1)

Marie Rosůlková (1)

Marie Vášová (1)

Marta Vančurová (1)

Martin Frič a ďalší (1)

MARTIN PREISS (1)

Martina Hudečková (1)

Milena Dvorská (1)

Miroslav Donutil (1)

MIROSLAV ETZLER (1)

Miroslava Hozová (1)

Nelly Gaierová (1)

Oldřich Janovský (1)

Oldřich Vízner (1)

Pavel Soukup Překlad: Martin Hilský Dramaturgie: Jitka Škápíková Režie: Markéta Jahodová Rozhlasová nahrávka z roku 2002 (1)

Perla Kotmelová (1)

Petr Kubes (1)

Petr Oliva (1)

Petra Špalková (1)

Petra Špalková (1)

překlad František Fröhlich. (1)

Radek Valenta (1)

Radoslav Brzobohatý (1)

Renata Honzovičová Volfová (1)

réžia Pavel Linhart (1)

Réžia: Markéta Jahodová (1)

Roman Štolpa (1)

Rozita Erbanová (1)

Simona Babčáková (1)

Simona Peková (1)

Slávka Budínová (1)

Stanislav Zindulka (1)

Stella Zázvorková (1)

š Ivana Plíhalová a ďalší. (1)

Tatiana Vilhelmová (1)

Václav Vydra st. (1)

Veronika Gajerová (1)

Veronika Kubařová (1)

Viktor Dvořák (1)

Vladimír Brabec (1)

Vladimír Dlouhý (1)

Vladimír Komárek (1)

Vlastimil Brodský a ďalší (1)

Voskovec a Werich (1)

Waldemar Matuška (1)

Zdeněk Dítě a ďalší (1)

Zdeněk Velen (1)

Jana Pidrmanová (1)

Barbora Nesvadbová (1)

Ondřej Halámek (1)

Magdalena Straková (1)

Martin Písařík (1)

Jan Cina (1)

Audioknihy (86)

Zahraničná literatúra (51)

Detektívky, thrillery (43)

Česká literatura (40)

Dejiny a história (18)

Humor, satira a komédia (17)

Fantasy a sci-fi (15)

Pro děti (14)

Spoločenská próza (13)

Nová hodnota (12)

Spomienky a biografie (12)

Klasické diela (11)

Osobný rozvoj (11)

Poviedky (9)

Divadlo, rozhlas, televízia (6)

Ekonomika a biznis (6)

Populárne náučná (5)

Dobrodružné romány (4)

Horory a mystika (4)

Pre mládež (3)

Poézia (2)

Literatúra faktu a publicistika (1)

Životná filozofia, náboženstvo (1)

Erotické (1)

Akta Enzo (audio) (1)

Cormoran Strike audio (1)

Doktor Proktor audio (1)

Zaklínač (audio) (1)

Mycelium (audio) (1)

Peter Grant (audio) (1)

PAX (audio) (1)

česky (174)

česky (1)