Half-Life: Alyx (RECENZIA) – Jeden deň v živote odbojárky

Half-Life: Alyx (RECENZIA) – Obsah článku

1. Alyx Vance vs. podliak z vesmíru
2. Atmosférická strieľačka s hororovým napätím
3. Half-Life: Alyx posúva hranice VR titulov
4. Využitie priestoru ako herného princípu
5. Technologická nirvána
6. Z audiovizuálu sa posadíte na zadok
7. Half-Life: Alyx tvorí herné dejiny
8. Recenzia Half-Life: Alyx: záverečné hodnotenie
9. HW nároky pre Half-Life: Alyx PC

Alyx Vance vs. podliak z vesmíru

Séria Half-Life si drží punc hernej legendy, ktorá sa nejakým spôsobom dotkla snáď každého, kto má čo do činenia s virtuálnou zábavou pri počítači či konzole, a ktorá utvárala názor verejnosti na žáner akčných strieľačiek. Určite si spomeniete, kedy ste o Gordonovi Freemanovi počuli prvýkrát (v mojom prípade to bola hodina češtiny, v ktorej sa spolužiak maskujúci nesplnený referát rozrozprával o náročnom dni inštalatéra vo vymyslenej poviedke Pol života od Gabea Newella) a čím vás svet Black Mesy, popr. Mesta 17 nadchol. Či už to bola inovatívna hrateľnosť, dystopický príbeh o invázii z vesmíru alebo nadšenie z energického univerza s hororovým nádychom, v tom máte sami určite jasno.

Teraz už môžeme zatlačiť nostalgickú slzu a očakávať svetlé zajtrajšky, pretože štúdio Valve prináša ďalšiu kapitolu svojej epopeje, v ktorej však nebude hrať hlavnú úlohu vedátor Freeman ovládajúci naše počítače, ale odvážna odbojárka Alyx, ktorá so svojím otcom Elim Vancom bojuje vo VR proti uzurpátorským silám Combine a mutantom z preďalekej galaxie. Dej vás prenesie niekoľko rokov pred udalosti druhého dielu Half-Life, teda do Mesta 17 situovaného niekam do východnej Európy (takže na avie a trabanty sa nezabudlo), v ktorom sa podzemné organizácie s Alyx v popredí snažia zničiť tajomnú zbraň v rukách technicky vyspelejšieho nepriateľa. Informáciou, že sa všetko zamotá a nič nepôjde podľa plánu, vás asi neprekvapím, čo?

Atmosférická strieľačka s hororovým napätím

Po dohraní, ktoré mi trvalo okolo trinástich hodín, musím uznať, že sa scenáristom podarilo včleniť príbehovú zápletku do už existujúceho univerza výborne. Tak dobre, až si človek hovorí, že to snáď museli plánovať už pred tými šestnástimi rokmi. Rad narážok, požmurknutí a previazaných udalostí s druhým dielom je názorným príkladom maximálneho ponorenia tvorcov do ikonického sveta, vďaka čomu kŕmia svojich fanúšikov len tými najdelikátnejšími kúskami zo svojej špajze. Navyše pridali rad inovatívnych nápadov, ktoré ešte umocňujú celkový dojem komplexného sveta.

Tvorcom sa podarilo ukážkovo skĺbiť rozprávanie s využitím technológie virtuálnej reality, takže mnohokrát vám polopatisticky nepovedia, čo sa kde stalo a čo musíte urobiť. Namiesto toho pred vás postavia priestor prestúpený minipríbehmi, z ktorých sála skaza ľudskej civilizácie a zúfalá bezmocnosť v boji o holý život. Príkladov by som mohol uviesť množstvo, ale najsilnejšie na mňa zapôsobila mestská zoo, ktorá sa v zmare úplne utápa a pri otázke: „Čo by sa stalo, keby headcrab vliezol na gorilu?“ Mi prešprintoval mráz po chrbte. Vďaka ponoreniu do virtuálneho priestoru sa totiž Half-Life: Alyx stáva oveľa viac hororom než strieľačkou, čo síce posúva pôvodný nádych série, ale funguje to tu na jednotku.

Nerád by som vás ochudobnil o akékoľvek prekvapenie, pretože Valve majstrovsky dávkuje postupne budované napätie, ktoré často rozčesne brutálnymi ľakačkami s headcrabom a odpadovou rúrou v hlavnej úlohe, pri ktorej uskočíte pol metra, zhodíte obraz zo steny, narazíte si lakeť o zárubňu a chrbtom naberiete skriňu (vlastná skúsenosť – hranie Half-Life: Alyx vyžaduje veľa priestoru, čo sa okrem iného dočítate v našich tipoch). Vrcholný moment pre mňa prišiel v druhej polovici hry, kedy som sa úzkymi uličkami naháňal s mutáciami znetvoreným Jeffom, kvôli ktorému som prepotil tričko a raz som si takmer musel ísť vymeniť aj spodnú bielizeň. Skrátka a dobre, ak ste bojko, tak berte Half-Life: Alyx ako najdrsnejší test odolnosti srdcových stien.

Half-Life: Alyx posúva hranice VR titulov

Príbehové zázemie najnovšieho počinu štúdia Valve poteší predovšetkým znalcov celej série Half-Life, ale titul Alyx by obstál aj bez aury uctievanej značky, a to vďaka už niekoľkokrát spomínanému technickému spracovaniu vo virtuálnej realite. Chápem, že pre veľa hráčov je investícia do novej VR technológie a do následného updatu počítača problém a niektorí to berú doslova ako zradu od Gabea Newella. Ak však o okuliaroch na virtuálnu realitu aspoň uvažujete, potom je Half-Life: Alyx určite jedným z najsilnejších argumentov, ktorý by ste pred nechápajúcou rodinou mohli použiť (okrem toho im na ne nainštalujete Beat Saber a všetko bude zabudnuté).

Už pri hraní Walking Dead: Saints & Sinners som sa čudoval nad súčasným technickým posunom VR titulov, ale v porovnaní s Half-Life: Alyx si všetky akčné adventúry a strieľačky využívajúce virtuálnu realitu môžu sadnúť do kúta a ticho kuť pikle, ako by mohli zvrhnúť súčasného kráľa od Valve. Nepôjde totiž o nič ľahké, pretože výlet do Mesta 17 exceluje takmer v každom ohľade. Už od prvej chvíle tušíte, že ste súčasťou niečoho väčšieho – revolúcie v žánri. Možnosť chytiť skoro každý objekt do ruky, takmer cítiť jeho hmotnosť (mozog dokáže neuveriteľné veci), interagovať s prostredím a diviť sa, že s tým hra počíta – to bude jasný program každého hráča počas prvých desiatok minút v Half-Life: Alyx.

Inovatívna fyzika každého objektu sa prejaví počas prehľadávania skríň, kedy jednoducho vyhádžete všetko na podlahu, aby ste sa dostali k nábojom či resinom (herná mena na vylepšenie zbraní). Nemáte radi neporiadok? Nikto vám nebráni všetko zozbierať a nahádzať do koša. Počas pobytu v hre budete mať neustále nutkanie skúšať limity virtuálnej reality podľa Valve a často zostanete neveriacky stáť nad tým, čo tu všetko funguje. K dokonalosti už chýba len možnosť priťahovať a odhadzovať objekty... Ale počkať, to je tu základný herný mechanizmus. Gravitačné rukavice sú to najlepšie, čo som zatiaľ vo VR zažil – to sa nedá opísať, musíte to skúsiť.

Využitie priestoru ako herného princípu

Nie je totiž lepších momentov, ako keď ste v súboji na pokraji síl, chýbajú vám náboje, máte na mále a zrazu vám v ústrety letí nepriateľský granát. Ladným pohybom zápästia ho chytíte, obratom ho pošlete späť ku zmätenému nepriateľovi, ktorému pomocou rukavíc na diaľku ukradnete náboje do pištole. Bleskovo nabíjate, výbuch granátu, vyskočíte z krytu – prásk, prásk, ďalší dvaja príslušníci Combine sa pobrali na večný odpočinok a heroický adrenalín vám búši v spánkoch ako víťazovi. Half-Life: Alyx vás jednoducho totálne vtiahne do deja a z tranzu vás vytrhne až náraz do steny vašej izby (ako som sa mohol posunúť o dva metre doprava?).

Strieľanie samo o sebe chce trošku zažiť, ale vo chvíli, keď si na pištoľ, brokovnicu a guľomet pripevníte laserové mieridlá či rozšírené zásobníky, stane sa z loveného lovec. Tým nechcem povedať, že by boj bol prechádzkou ružovou záhradou, na frak môžete pokojne dostať aj na ľahkej obťažnosti. Mutantné stvory vás prekvapia svojou odolnosťou (prekliaty Jeff sa nedá zastreliť vôbec), zatiaľ čo vojaci sa spoliehajú na múdru umelú inteligenciu a početnú prevahu. Preto sa oplatí vyčíhnuť slabé miesta jednotlivých protivníkov (napr. zombíkov je lepšie strieľať do hlavy, ktorú okupujú headcraby, chrobákom ísť po nohách a radovým pešiakom strieľať do ventilu bomby na chrbte). Navyše fyzika prostredia sa dá využiť na prekvapivé útoky aj šikovné triky, takže experimentujte.

Technologická nirvána

Veľkú mieru invencie ukázali tvorcovia tiež v riešení logických hádaniek. Ak túžite po vlámaní sa do niektorej z bezpečnostných schránok, otvoriť updatovací terminál na zbrane či len odstrániť nástražnú mínu na stene, musíte podstúpiť niektorú z originálnych minihier, ktoré naplno využívajú priestor. Dokážem si predstaviť, že by podobné, rôzne variované puzzle utiahli nejakú menšiu oddychovú hru (že by spin-off a la Portal?). S podobným prístupom sa vysporiadate aj s prepojovaním elektrického vedenia, pri ktorom sa neoplatí ponáhľať, pretože mnohokrát sú v obvodoch nainštalované pasce, ktoré vám dosť sťažia aktuálnu situáciu napríklad spustením alarmu.

Počas riešenia hádaniek sa okrem dokonalého využitia fyzikálnych zákonov musíte spoľahnúť tiež na svoju intuíciu a pozorovacie schopnosti. Malá nápoveda zadarmo – keď netušíte kam sa vydať, ale máte pocit, že sa riešenie puzzle týka elektriny, sledujte všade sa povaľujúce káble – verte, že vás takmer vždy dovedú k cieľu. Všeobecne by som sa v tejto recenzii mohol o mechanických vlastnostiach sveta Half-Life: Alyx rozplývať ešte v rámci ďalších tisícok znakov, ale myslím, že podstatu ste pochopili – niečo také tu ešte nebolo. Občas sa však objavia bugy, ktoré sú síce na smiech, ale niekedy vám znemožnia ďalší postup a je potrebné načítať poslednú pozíciu (v mojom prípade sa napríklad mŕtvi zombíci prepadli do textúry dverí, ktoré sa potom nedali otvoriť).

Z audiovizuálu sa posadíte na zadok

Na záver si klasicky nechávam grafické spracovanie a ozvučenie. Ani tu nemôžem inak ako chváliť. Absolútne si nedokážem predstaviť, koľko práce muselo dať autorom napchať tak detailné textúry na sebemenšie blbiny. Až na výnimky si môžete prečítať všetky texty, sledovať správanie okolia, časticové efekty alebo odlesky rozbitého skla. Jednoducho som si pripadal ako Alenka v ríši divov a pohľad na základňu Combine v zapadajúcom slnku tomu nasadil korunu. Half-Life: Alyx sa odvíja počas jedného dňa, takže si užijete všetky formy svetelných efektov a neprestanete sa čudovať, čo sa pred vami odohráva.

Ešte o vlások lepšie je podľa môjho názoru ozvučenie, ktoré si musíte bezpodmienečne užívať prostredníctvom čo najkvalitnejších slúchadiel na ušiach. Počúvanie zo vstavaných debničiek v samotných okuliaroch by bola degradácia úžasnej práce audiokouzelníkov vo Valve. V priestore sa dá orientovať aj so zavretými očami a mnohokrát vám zvuk naznačí pozíciu nepriateľov viac ako vlastné oči. Hudba dostáva priestor len vo vypätejších momentoch, kedy sa priženie ako hurikán a ešte o niečo zdvihne vašu tepovú frekvenciu v prebiehajúcich prestrelkách, čo sú nezabudnuteľné chvíle.

Half-Life: Alyx tvorí herné dejiny

Jednoducho – Gabe Newell (teda, jeho tím) opäť priniesol revolučný posun v počítačovej zábave. Pre niekoho sú to možno plané reči, iní ma ani nebudú chcieť počúvať, pretože sa to týka čisto VR hardvéru, ale Half-Life: Alyx je skrátka prevratom vo vnímaní hrania vo virtuálnej realite. Navyše sa Valve podarilo nadviazať na tak milovaný príbeh a sľubuje ďalšie dejové kľučky (ach, ten koniec!). Dúfajme, že sa ďalších titulov z prostredia Half-Life nedočkáme až o ďalšie dve dekády, ale oveľa skôr. Pokiaľ máte doma niektoré z podporovaných okuliarov (Valve Index, HTC Vive, Oculus Rift, poťažmo Quest cez Link či Windows Mixed Reality), vôbec neuvažujte a kupujte. Pri tom musíte byť.

Ak premýšľate o kúpe celej VR výbavy kvôli Alyx, najskôr u niekoho vyskúšajte, či sa o vás nebude pokúšať kinetóza, pretože hranie vo virtuálnej realite zatiaľ stále jednoducho nie je pre každého. Valve si síce dalo tú prácu, aby ponúklo širokú škálu pohybov (teleportácia, kontinuálna a prechodná) a otáčanie (skokové o určitý počet uhlov či kontinuálne), ale aj tak vám môže byť dosť nevoľno. Riešením môže byť hranie posediačky, čo dosť limituje váš pohyb, ale aspoň ste uzemnení. Ja som absolvoval Half-Life: Alyx celý postojačky a až na jedno poriadne kolísanie žalúdka sa nemôžem sťažovať. Half-Life: Alyx si môžete zaobstarať na PC od 23. marca 2020 a ja vám to vrelo odporúčam.

Táto recenzia bola napísaná pre Oculus Quest cez službu Link.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Half-Life: Alyx: záverečné hodnotenie

HW nároky pre Half-Life: Alyx PC

	Minimálne HW požiadavky	Odporúčané HW požiadavky
Operačný systém	Windows 10 64-bit	Windows 10 64-bit
Procesor	Intel Core i5-7500 3.4GHz/AMD Ryzen R5 1600	Intel Core i7-6700K 4-Core 4.0GHz/AMD Ryzen R5 1600
Grafická karta	NVIDIA GeForce GTX 1060/Radeon RX 580 8GB	NVIDIA GeForce GTX 1080/Radeon RX Vega 64 Air 8GB
DirectX	DirectX 11.0	DirectX 11.0
Operačná pamäť	12 GB	16 GB
Pevný disk	50 GB	50 GB

• Zdroj: game-debate.com (28. 3. 2020)