• Autor: Ondřej Zeman
Kooperačných hier vychádza v súčasnosti skutočne veľa. Originalita je tým pádom len málokedy ich silným prvkom, takže často veľmi rýchlo zapadnú a už si na nich spomenie len tá najvernejšia fanúšikovská základňa, ktorá v nej nechala svoje srdce. Kooperačné FPS Rainbow Six Extraction sa na prvý pohľad tvári ako ďalšia tuctovka. Čo v skutočnosti ponúka, aké sú jej klady a oveľa viac vám povie naša recenzia.
Zdroj: Ubisoft
Amerika je opäť stredom všetkého diania. V Rainbow Six Extraction na území tohto kontinentu dopadla neidentifikovateľná ruská kozmická loď. V ich útrobách sa nachádzal tajomný vírus, ktorý počas krátkej doby odštartoval epidémiu meniacu obyčajných ľudí na rôzne smrtiace monštrá. Táto nákaza veľmi rýchlo a razantne zmenila podobu celého sveta. Teraz sa však ľudstvo púšťa do ofenzívy, v ktorej mu majú pomôcť členovia špeciálnych jednotiek, ktorí boli v minulosti hlavnými hrdinami Rainbow Six Siege. Aktuálne však dostávajú novú rolu. Namiesto proti sebe navzájom musia súperiť s mimozemskými hordami, ktoré ovládli veľkú časť známeho sveta. V rámci tohto príbehu sa s nimi vysporiadajú rovno v štyroch zónach rozdelených vždy na niekoľko menších lokácií.
Svoju cestu som odštartoval v New York City. Aj keď sa trojica lokácií, ktoré táto destinácia ponúkala, tvárila ako unikátne miesta, veľmi rýchlo mi začali splývať. Čo myslíte, pomohlo mi vyraziť do ďalšej zo zón? Samozrejme, že nie. Hoci Los Angeles vyzeralo na prvý pohľad ako miesto, kde by som mohol nájsť niečo nové, netrvalo dlho a opäť som začal strácať prehľad o tom, či som v kasíne, opravárskom servise či kozmickom stredisku. Všade bolo možné nájsť nejaký ten detail, lenže celkovo nešlo o nič vyložene zapamätateľné. Určitú zmenu bolo možné vnímať až na Aljaške, kde sa šlo vedľa výskumného komplexu pozrieť aj do dediny. A potom tu bolo finále, z ktorého si už veľmi nepamätám, pretože pretekalo parazitickou sivou obdobne ako zvyšok miest.
Na jednej strane chápem snahu tvorcov urobiť zo sveta kulisy evokujúce osídlenie mimozemskou rasou. Nič sa ale nemá preháňať. Parazitický povlak je v podstate všade a fakticky odoberá jednotlivým miestam ich osobitosť. Múry sú tu našťastie priestrelné, takže je možné v sivých lokáciách organizovať rovnaké akcie ako v Rainbow Six Siege, ktoré na tomto prvku do značnej miery stavalo, a aj tu táto mechanika predstavuje jeden z hlavných ťahúňov kompletu. Ďalším výrazným aspektom Rainbow Six Extraction sú nepriatelia. Ich škála je pestrá, alebo minimálne na pomery žánru ide o slušný výsledok. Tvorcovia tu dokonca majú pár unikátnych kusov, ktoré inde nenájdete. Okrem nich sú tu ale samozrejme aj monštrá, ktoré sú hocikde. Napríklad taký Smasher je alternatívou za tank s nepriestrelným pancierom.
V rámci špeciálnych misií sa možno okrem iných monštier stretnúť aj s proteanmi. Tí sú asi najzaujímavejším oponentom, s ktorým sa v priebehu hrania stretnete. Ide prakticky o klony rôznych špecialistov, ktorí v boji proti vám aplikujú rôzne finty. Akonáhle im životy stiahnete až na nulu, akcia končí a vy môžete ísť domov. Zabíjanie špeciálnych mutantov nie je jedinou úlohou, ktorú pred štartom výsadku môže hráč dostať. Trojlístok zákaziek je vždy generovaný náhodne – niekedy sa preto vyberiete na tichú elimináciu unikátneho cieľa, inokedy zas dostanete na starosť označenie mimozemských hniezd, zničenie väčších spoločenstiev alebo eskortovanie zabehnutého vedca. Ako sami vidíte, kreativitou sa tu celkom šetrilo, čo často vedie k tomu, že viac-menej robíte to isté ako minule.
Niektoré z formátov misií sú navyše navrhnuté veľmi úsmevne. Ako krásny príklad mi tu poslúži úloha, v rámci ktorej sa eskortuje vedecká kapacita. Tá býva umiestnená v rôznych častiach úrovne – často sa mi však stalo, že čakala pár metrov od vchodu do lokácie. Nie, že by mapy boli malé, to rozhodne nie. Rainbow Six Extraction by však viac sedel formát koridoru vedúceho vás dopredu ako tento koncept, v rámci ktorého vlastne zisťujete, že rozsiahle, avšak zle vyplnené destinácie nie sú úplne tým pravým orechovým.
Zaujímavo je v Rainbow Six Extraction spracovaná myšlienka misií samotných. Po vstupe do lokácie na vašu skupinu vždy čaká trojica od seba viac-menej nezávislých častí mapy. Akonáhle spolu s kolegami splníte úlohu v prvej pasáži, vždy je vám daná možnosť opustiť miesto za pomoci vrtuľníka, alebo ísť do ďalšej časti komplexu, kde na vás čaká výzva číslo 2. Po jej pokorení sa opäť objaví na výber cesta späť do hlavnej základne, či pokračovanie v ceste. Formát rýchlych misií predstavuje podľa môjho názoru výbornú myšlienku. Niektorí hráči totiž chcú tieto hry hrať iba kvôli istému relaxu, ktorý im práve niekoľkominútové akcie bezpochyby poskytnú. Zakaždým navyše máte možnosť zvoliť si medzi dobre hodnoteným rizikom a istotou v podobe vrtuľníka odnášajúceho vás preč od nebezpečenstva.
Osobne som v rámci misií väčšinou volil skôr riziko. Patrím jednoducho medzi fanúšikov náročnejších ciest s lepšou odmenou, neraz sa mi však táto moja obsesia neoplatila. Jednoducho došlo k preceneniu vlastnej sily a následnému skončeniu v limbe kvôli náporu smrtiacich nepriateľov. Smrť tu našťastie nie je ničím stálym – akonáhle váš hrdina padne v boji, je vám vždy daná možnosť sa s tímom vydať na akciu, v rámci ktorej zachraňujete padlého umiestneného v mimozemskom kokóne a samotná záchrana predstavovala zakaždým výzvu. Nepriateľské väzenie je totiž napojené na pár chápadiel pumpujúcich doň negatívne tekutiny, ktoré sťažujú vytiahnutie väzneného. Keď som ich prerušil, bol pokoj, lenže sa mi to nepodarilo zakaždým a v prípade zlyhania operátor zostal v rukách protivníkov.
Pokiaľ by Rainbow Six Extraction ponúkal podobný formát evolúcie ako Rainbow Six Siege, zrejme by to až tak nevadilo, pretože by tu nebol žiadny vývoj a nič, čo by hráča reálne penalizovalo. Ona tu ale istá forma evolúcie je, takže v momente, keď prídete o skúseného lovca mimozemských stvorov, máte o zábavu postarané. Poslaný za ním totiž môže byť iba niektorý z jeho nie často hraných kolegov, takže napríklad za osmičkou pošlite jednotku, pre ktorú je zachraňovanie v nebezpečnom prostredí niečím skutočne náročným. Hlavným dôvodom, prečo to tak bolo, bol fakt, že jednoducho nemala k dispozícii také benefity, a predovšetkým výstroj ako jeho kolegovia. Nie, že by vás výbava vyložene limitovala, ale jej absencia vám obťažnosť rozhodne neznižuje, skôr naopak.
Veľmi rýchlo sa preto naučíte, že za chyby sa platí, a predovšetkým za rýchly a hlasný postup budete po zásluhe potrestaní. Lenže potom je tu ešte možnosť, že uspejete a dôjdete do konca. Nie, že by sa mi na vyšších stupňoch obťažnosti podarilo prejsť destinácie bez väčších škrabancov, ale niekedy sa mi podarilo zdolať všetky tri časti a potom sa pekne nechať odniesť vo vrtuľníku. Za úspech je vám tu vždy daná hromada skúseností. Tie sú servírované ako účastníkom misií, ktorí následne postupujú na vyššie úrovne a otvárajú si tak nové zbrane, ako aj celej organizácii, ktorá prechádza taktiež istou formou vývoja. Ten v podstate určuje, aké technológie a operátorov máte k dispozícii, alebo kam sa môžete vydať na výpravu. Zaujímavé je, že v prípade strateného špecialistu váš celkový level naopak klesá.
Myšlienka postupu postaveného na koncepte úrovní je navrhnutá dobre. Problém je v tom, že hra samotná vás v určitých fázach vyložene tlačí do toho, aby ste niektoré destinácie schádzali pokojne aj niekoľkokrát po sebe v podstate s rovnakými zadaniami. Hranie sa tým pádom po čase stane trošku repetitívne ladeným zážitkom, v ktorom nie je o stereotyp núdze. Teoreticky by bolo lepšie, keby tvorcovia hráčom priamo servírovali príbehovú kampaň, po ktorej dokončení by im dali možnosť siahnuť po rôznych alternatívnych verziách hrania. Tie tu samozrejme sú, dostanete sa k nim však až po niekoľkých hodinách neustáleho prechádzania rovnakých miest, ktoré síce ponúkajú obľúbené zničiteľné prostredie, ale to je v podstate tak všetko, čím si vás môžu získať, pretože nie sú navrhnuté práve kreatívne.
Veľkú časť hernej doby sa v Rainbow Six Extraction venujete vývoju aktuálne prítomných operátorov, ktorým touto cestou otvárate lepšiu výstroj a zdokonaľujete ich špeciálne schopnosti, ktoré si prináša z Rainbow Six Siege. Obťažnosť pomaly, avšak určite rastie. Ťahanie dokážete ale prejsť sami, pretože sa hra prispôsobuje počtu hráčov tým, že navyšuje počet cieľov, čo je dobrá cesta. Nie sú tu v podstate žiadne intenzívne limitácie. Vo výsledku o vašom úspechu rozhoduje to, ako ste dobrí. Akonáhle dosiahnete trinástu úroveň, situácia sa trošku zmení. Sprístupníte si totiž týždenne sa meniace zákazky, do ktorých sa odporúča vstupovať s agentmi na ôsmej úrovni, ktorí predstavujú takmer konečnú podobu hrdinov.
Prečo nie s tými na prvom leveli? No primárne kvôli tomu, že akcie, na ktoré mierite, sú extrémne náročné. V niektorých na vás napríklad stabilne útočia monštrá, s čím si operátor začiatočník neporadí a aby toho nebolo málo, stojí pred ním viac cieľov, takže uspieť je náročné. Ďalším endgame prvkom je režim Maelstrom, ktorý sa spustí v momente, keď prekročíte šestnásty level. Táto časť hry predstavuje špecifický variant hodnotených zápasov, v rámci ktorých s vybranými operátormi prestupujete viacerými úrovňami ako za normálnych okolností. Celkom ich pred vami stojí deväť a každý krok je o niečo náročnejší. Náboje miznú a životy s nimi. Za svoje úspechy ste však ohodnotení hernou menou a bodmi, ktoré následne definujú vašu pozíciu v rebríčku obsahujúcu všetky tradičné stupienky.
Každý týždeň sa navyše lokácia, kam zamierite, zmení. Rovnako nezostanú rovnaké ani ciele misie. V prípade, že ste extrémne úspešní, dostanete prístup k pestrej škále predmetov, ktorými môžete svojho borca vysadiť. Nechýbajú ani zlaté prilby a iné rôzne prepracované vizuálne úpravy. Možností je dostatok, šatník hrdinov tým pádom nikdy nezostane prázdny. Osobne by som však viac ako zástup kozmetických úprav uvítal, keby tvorcovia dodali do Rainbow Six Extraction väčšiu časť operátorov zo svojej predlohy. Minimálne taký Glaz je hrdinom, ktorý mi tu vyložene chýba, navyše bol v pôvodnom Outbreaku. Nechápem preto veľmi, prečo tu nie je pekne od začiatku.
Ako súčasť Rainbow Six Siege fungoval PvE režim zameraný na stret s mimozemskými nepriateľmi celkom slušne. Síce nešlo o nič, čo by hráčovi bralo dych, ale bolo to úplne zadarmo, a keď ste hrali s priateľmi, išlo o fajn odreagovačku. Ako samostatná hra Rainbow Six Extraction funguje akceptovateľne. Nedá sa povedať, že by to bol zázrak. Tým, ktorí hľadajú kooperáciu s nádychom taktiky, však ponúkne obstojný zážitok, v rámci ktorého sa vydajú do boja proti mimozemskej invázii. Najsilnejšími znakmi tohto diela sú neprekvapivo elitní operátori z Rainbow Six Siege, koncept prierazných stien a taktiež spracovanie streľby. Tá je na veľmi vysokej úrovni, takže pálenie do nepriateľov si budete naozaj užívať.
Problém je v tom, že tieto vyložene silné aspekty nie sú podoprené hrateľnosťou, ktorá by bola schopná hráča dlhodobo zabaviť, alebo lepšie povedané nadchnúť ho natoľko, aby sa odvrátil od nespočetných konkurenčných projektov a zameral svoju pozornosť primárne na Rainbow Six Extraction. Kvôli pokrytiu sivou vrstvou vám úrovne začnú po pár hodinách pomaly splývať. Zo stereotypu vás nevyvedú ani úlohy, pri ktorých kreativita tvorcov zostala niekde na pol cesty. Aj keď toto dielo dostalo pomyselnú slobodu a tým pádom šancu sa samostatne presadiť, nemôžem sa zbaviť dojmu, že stále ide iba o dobre spracovaný prívesok k Rainbow Six Siege. Súčasní fanúšikovia kooperačných strieľačiek si z nej na zadok sadnú tým pádom ťažko. Je tu jednoducho príliš široká ponuka kvalitnejších diel.
• Zdroje: Vlastné
Záverečné hodnotenie
Kooperačný FPS Rainbow Extraction vyvíja štúdio Ubisoft Montreal a vydáva spoločnosť Ubisoft. Titul vychádza bez českej lokalizácie 20. 1. 2022 na PC, PS5, PS4, Xbox Series X/S, Xbox One, Stadia a Game Pass.
Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu hry. Kľúč na recenziu poskytol český distribútor ConQuest.
Rainbow Six Extraction je dobrou strieľačkou značne ťažiacou z toho, že v mnohých ohľadoch vychádza z Rainbow Six Siege. Silné stránky Siege sú aj jej. Okrem nich toho však v porovnaní s konkurenciou veľa nemá. Pokiaľ však hľadáte taktický co-op, ide o slušnú voľbu, nesmiete toho ale očakávať veľa. Prítomnosť v službe Game Pass je v tomto prípade výhodou.
Klady
Zápory
Ondřej Zeman
My name is Ondřej Zeman. I've been playing video games since I was a kid, and over the past few years, my hobby has become a professional reality. Now, I write several dozens of video game reviews. I mostly play strategy games, turn-based RPGs, and quality FPS.
Nízke HW požiadavky (1080p) | Vysoké HW požiadavky (1080p) | Vysoké HW požiadavky (1440p) | Ultra HW požiadavky (2160p) | |
---|---|---|---|---|
Operačný systém | Windows 10 64-bit | Windows 10 64-bit | Windows 10/11 64-bit | Windows 10/11 64-bit |
Procesor | Intel i5-4460 | AMD Ryzen 3 1200 | Intel i7-4790 | AMD Ryzen 5 1600 | Intel i5-8400 | AMD Ryzen 5 2600X | Intel i9-9900K | AMD Ryzen 7 3700X |
Grafická karta | GeForce GTX 960, 4 GB | AMD RX 560, 4 GB | GeForce GTX 1660, 6 GB | AMD RX 580, 8 GB | GeForce RTX 2060, 6 GB | AMD RX 5600CT, 6 GB | GeForce RTX 3080, 10 GB | AMD RX 6800XT, 16 GB |
Operačná pamäť | 8 GB | 16 GB | 16 GB | 16 GB |
Pevný disk | 85 GB | 85 GB | 85 GB | 85 GB (+9 GB pre HD textúry) |
• Zdroj: Ubisoft (19. 1. 2022)
Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.