Najpopulárnejším hlavolamom posledných desiatok rokov je bezpochyby Rubikova kocka . Maďarský vynález sa rýchlo rozšíril do celého sveta a vybudoval si širokú základňu fanúšikov. Tí najlepší bojujú na turnajoch a farebnú kocku dokážu zložiť za pár sekúnd. Ako zložiť Rubikovu kocku? Čo je na nej tak lákavé a aké zaujímavosti sa s ňou spájajú?
Rubikova kocka je snáď najznámejším hlavolamom vôbec. Z detstva si však napríklad pamätáme aj známeho ježka v klietke či rôzne drevené rébusy. Hlavolamy sú zábavné pre deti aj dospelých a často zamestnajú našu myseľ na dlhšiu dobu. Skrývajú v sebe čaro tajomnosti, ktoré nás núti ich vyriešiť.
Rubikovu kocku vymyslel maďarský profesor architektúry Ernő Rubik v roku 1974. O rok neskôr si ju nechal patentovať a od tej doby sa teší veľkej obľube. Kocka sa stala tiež predmetom rôznych bádaní, pričom niektoré priniesli zaujímavé výsledky. Viete napríklad, koľko ťahov maximálne potrebujete na zloženie akokoľvek zamiešanej kocky? Odpoveď nájdete nižšie.
Hlavolam na prvý pohľad vyzerá jednoducho. Vnútorný mechanizmus je prepracovaný, zdanlivo nič nedrží na mieste. Klasická Rubikova kocka má 6 strán, 8 rohov a 12 hrán. Vnútorný mechanizmus drží proti sebe prostredné dieliky. Vždy je teda naproti zelenej modrá, naproti oranžovej červená a naproti žltej biela. Existujú ale aj kocky s inými farbami.
Svet rýchlostného skladania má svoje turnaje a celebrity. Medzi najslávnejších speedcuberov, ako sa týmto borcom hovorí, patria Austrálčan Feliks Zemdegs, Američan Max Park či Holanďan Mats Valk. Turnaje sú hojne navštevované a konajú sa po celom svete. Niektoré boli dokonca organizované v Českej republike.
Každý má možnosť skladaniu prepadnúť a skvele ovládnuť techniku speedcubingu. Poďme si povedať, ako začať, a možno sa raz turnaja osobne zúčastníte. Možno sa dopracujete k novému slovenskému rekordu. Český rekord aktuálne drží Matěj Grohmann. Na jeho výkon sa pozrite na videu.
Na začiatok je treba povedať, že návodov na Rubikovu kocku je naozaj veľa. Teraz si ukážeme ten, ktorý je uvádzaný ako najjednoduchší a vďaka ktorému kocku vždy dokážete zložiť. Ide o metódu skladania vrstva po vrstve. Pekne postupne. Pokiaľ máte kocku s rýchlejším mechanizmom otáčania, budete po niekoľkých dňoch trénovania schopní zložiť ju do 2 minút aj touto začiatočníckou metódou. To už znie dobre, že?
Na začiatok je potrebné si urobiť jasno v tom, ako sú v návodoch značené pohyby kockou. Pokiaľ narazíte na iné návody, ako zložiť Rubikovu kocku, názvoslovie budú mať rovnaké. Vždy sú pohyby značené podľa anglických slov.
Podľa anglických slov sú pohyby nasledujúce. Vždy sú znázornené farebne na obrázku vedľa. Na kocku sa v návodoch pozeráme z pohľadu fialovej šípky, čo je pre nás predná strana.
U – (up) otočenie hornej strany v smere hodinových ručičiek
(Žltá šípka)
D – (down) otočenie spodnej strany v smere hodinových ručičiek
(Biela šípka)
R – (right) otočenie pravej strany po smere hodinových ručičiek
(Modrá šípka)
L – (left) otočenie ľavej strany po smere hodinových ručičiek
(Zelená šípka)
F – (front) otočenie prednej strany v smere hodinových ručičiek
(Oranžová šípka)
B – (back) otočenie zadnej strany po smere hodinových ručičiek
(Červená šípka)
Pokiaľ za písmenkom nasleduje 2 (napr. B2), urobíme pohyb dvakrát po sebe.
Popisy vždy korešpondujú s tým, akou stranou je na vás kocka natočená. Pokiaľ držíte kocku tak, že je proti vám strana so zeleným stredom, je táto strana F (front).
Tiež je nutné si uvedomiť, že smer otočenia je braný, ako by ste sa na stranu pozerali kolmo. Otáčať zadnou stranou po smere hodinových ručičiek teda znamená otáčať ju smerom doprava, nie doľava. Rovnaké je to pri ľavej strane, kde po smere znamená točiť k sebe.
Písmenka s apostrofmi U', D', R', L', F', B' značia, že pohyb je potrebné urobiť proti smeru hodinových ručičiek. Napríklad inštrukcia U' hovorí, že máme otočiť hornú vrstvu proti smeru hodinových ručičiek.
V absolútnej väčšine prípadov sa začína od bielej strany. Budeme sa teda tejto farby držať aj v tomto návode. V prvej fáze je potrebné vytvoriť si na strane s bielym stredom biely kríž, ktorý bude cez všetky 4 hrany farebne spojený s ďalšími farebnými stredmi. Najlepšie je to vidieť na obrázku nižšie.
K tomuto zostaveniu sa po čase strávenom tréningom dostaneme bez nutnosti pamätať si nejaké algoritmy. Možno sa k nemu totiž dopracovať intuitívne. Avšak na začiatok si povedzme šikovný postup. Kocku uchopíme tak, aby biely stred bol naspodku, teda navrchu žltý stred. Prečo žltý, si povieme vzápätí.
Následne sa pozeráme, kde sa nachádzajú biele hrany. Niektorá biela hrana už možno prilieha k žltému stredu, iná je zle otočená, prípadne je na spodnej či zadnej strane. Otočením si posunieme jednotlivé biele hrany čo najbližšie k hornému žltému stredu.
Ak je biela farba na bočnej hornej strane, k žltému stredu ju dostaneme prvým algoritmom:
Všimnite si, čo sa s kockou stalo. Ako sa týmto ťahom z bočnej strany pripojila biela hrana tesne na žltý stred. Pokiaľ o ťahoch budete premýšľať a všímať si ich účel, máte väčšiu šancu skladanie lepšie pochopiť. Týmto algoritmom a jeho opakovaním na zostávajúce hrany by sme teda mali dosiahnuť žltý stred, ktorý je obklopený bielymi hranami. Presne tak, ako je vidieť na nasledujúcom obrázku.
Teraz je načase spojiť farby, ktoré sú súčasťou bielych hrán aj so štyrmi stredmi na bokoch. Stačí otáčať vrchnou stranou. Akonáhle máte napríklad modrú hranu priliehajúcu k modrému stredu, celú túto stranu otočte na opačnú stranu, teda o 180°, ako je uvedené na nasledujúcom obrázku.
Potom hornou stranou opäť otáčajte na spojenie ďalších farieb (hrany musia obsahovať biele políčko) a vždy celú danú stranu otočte. Pokiaľ máte všetko skombinované, otočte celú kocku bielym stredom hore a uvidíte, že sa podaril biely kríž a súhlasia farebné strany. Kocka teda vyzerá tak, ako sme videli na obrázku prvého cieľa.
Ďalším cieľom je kompletné zloženie bielej strany, a to tak, aby rohy farebne nadväzovali na bočné stredy. Presne tak, ako je uvedené na obrázku nižšie.
Teraz držte kocku bielou stranou hore. Rohy, na ktorých sa nachádza biela farba, je potrebné mať v spodnej časti kocky. Ak je niektorý hore, avšak farebne nezodpovedá pozícii, posunieme ho naspodok algoritmom
Teraz točíme spodnou stranou do doby, než narazíme na roh, ktorý má na sebe bielu a ďalšie dve farby zodpovedajúce stranám, medzi ktorými sa nachádza. Skrátka, aby ten dielik presne farebne pasoval do horného rohu. Takýto vidíme na nasledujúcom obrázku.
Bielu časť rohu chceme vidieť pred sebou aj pri držaní kocky bielou stranou nahor. Ak biely dielik nevidíme, pretože je schovaný naspodku kocky, použijeme algoritmus:
Tým sa dielik dostal zo spodnej strany na prednú. Biely roh doplnený o ďalšie dve farby (napríklad o modrú a oranžovú) otočíme tak, aby bol naspodku medzi 2 súvisiacimi farebnými stredmi (v našom prípade modrým a oranžovým). Pokiaľ je biele políčko na ľavej spodnej strane kocky, točíme ľavou stranu:
Pokiaľ na pravej, točíme pravú stranu:
Po umiestnení všetkých rohov je hotovo. Prvý z troch vrstiev je kompletne zložený.
Zloženie druhej vrstvy je len o tom, aby sme medzi nepohybujúcimi sa stredmi doplnili patričné hrany. To je všetko. Cieľom je tento obrázok.
Kocku si opäť otočíme žltým stredom hore a necháme to tak až do finálneho zloženia. Bude sa nám tak lepšie pracovať. Bielu stranu už predsa máme hotovú, je načase pomaly myslieť na žltú stranu kocky. Teraz sa pokúsime nájsť akési obrátené písmeno T. Teda celý spodný riadok a stred je v jednej farbe a my točíme vrškom, než nenarazíme na hornú hranu rovnakej farby.
Stredom strany by sa teda vertikálne mala ťahať jedna farba. Zároveň to má byť hrana, ktorú budeme teraz umiestňovať do prostrednej vrstvy doľava či doprava. Preto na dieliku nesmie byť žltá farba, ktorá má svoje miesto hore.
Teraz sa pozrime na to, ako vyzerá naše kocka. Chceme hornú hranu umiestniť doľava, alebo doprava? S akými stredmi má hraničiť?
Ak doľava:
Ak doprava:
Pokiaľ nejaká z hrán už v druhej vrstve je a nie je umiestnená správne (napríklad oranžovo modrý dielik na obr. nižšie, ktorý je však naopak), stačí ho vyhodiť z danej pozície algoritmom vyššie. Vyhadzujeme ho z pravej strany, preto použijeme druhý spomínaný algoritmus. Záleží, či je hrana pri pohľade kolmo na stranu (žltý stred stále navrchu kocky) vpravo, alebo vľavo.
Takto posúvame všetky farebné hrany z vrchu do prostrednej vrstvy, kým nie je druhá vrstva kompletná.
Pamätáte na tvorbu bieleho kríža? Teraz je potrebné urobiť ten žltý. Nebojte, nasledujúcim postupom si doterajší postup nerozhádžete. Teraz teda ku krížu.
Iba pripomínam, že kocku stále držíme tak, aby navrchu bol žltý stred. Pred sebou teda máme jednu z farebných strán. Na hornej strane máme teraz minimálne žltý stred, ale možno aj ďalšie žlté dieliky. Teraz je dôležité upraviť držanie, konkrétne natočenie prednej strany. Pokiaľ zo žltých políčok vznikol tvar písmena L, pootočíme kockou, aby toto L smerovalo k ľavému hornému rohu. Tak ho vidíme na obrázku.
V prípade, že vznikol žltý pás tiahnuci sa stredom cez celú stranu, otočme kockou, aby bol tento pás zľava doprava, nie zhora nadol.
Pokiaľ nevidíme ani L, ani pás, kocku držíme natočenú ľubovoľnou farbou k sebe, stále však žltou stranu nahor. Pri takto upravenom držaní použijeme algoritmus:
Prípadne ho opakujeme, kým nevznikne minimálne žltý kríž (môže sa stať, že sa zloží nielen kríž, ale aj niektoré rohy). Ak je potrebné, pootočíme držanie, aby sme vždy dodržali smerovanie formácie L či žltého pásu. Žltý kríž by mal byť hotový.
Teraz si konečne vyfarbíme žltú stranu. Zatiaľ bez ohľadu na nadväzujúce farby k farebným stranám. Kocka bude po ďalších krokoch vyzerať približne takto.
Opäť záleží na úchope kocky, vždy však navrchu bude žltá strana, točíme celou kockou iba vodorovne. Pokiaľ sme sa v minulom kroku dostali k zloženiu naozaj čisto len kríža, pootočíme kocku tak, aby sme mali jeden žltý dielik po ruke na ľavej strane kocky. Proti sebe máme teda stranu bez žltého dielika.
Ak máme zložený žltý kríž spolu s ďalším žltým rohom, otočíme kockou, aby tento roh bol v ľavej spodnej pozícii. Roh nemusí farebne nadväzovať na strany, ako je na snímke.
Ak sa podarilo umiestniť 2 rohy, jeden zo zostávajúcich žltých rohov musíme mať na dosah ľavého palca, teda v ľavej hornej časti prednej strany.
Pri takomto držaní už aplikujeme trochu dlhší algoritmus
Opakujeme, kým celá horná strana nie je žltá.
Teraz si skúsime správne umiestniť všetky 4 žlté rohy, aby kocka k svojmu dokončeniu potrebovala už len upraviť prostredné hrany.
Otočme teraz hornou žltou stranou, aby 2 rohy boli v jeden moment na správnej pozícii, teda aby súhlasili farebne so stredmi patričných strán.
Ak sú oba tieto rohy na jednej strane kocky, otočíme ju v rukách tak, aby smerovali dozadu. Pozeráme sa teda na stranu s nesprávne umiestnenými rohmi. Nasledujúci obrázok takúto situáciu zobrazuje. Oranžovú stranu, ktorá je už správne zložená, odvrátime od seba, pred sebou teda musíme mať červenú stranu.
Ak sú správne umiestnené rohy od seba uhlopriečne, kocku držíme natočenú ľubovoľnou farebnou stranou (žltá však stále musí byť hore).
Algoritmus na správne zloženie rohov je:
Možno bude potrebné to ešte raz zopakovať, pokiaľ rohy stále nie sú tam, kde majú byť.
Zostáva už len jediné, a to správne prehádzať žlté hrany. Siedmy cieľ je teda jasný – kocka bude kompletne zložená!
Ak je už jedna strana okrem žltej a bielej kompletne zložená, držíme kocku tak, aby táto strana smerovala dozadu.
Ak žiadna strana nie je kompletná, je úchop ľubovoľný, avšak stále so žltou hornou stranou. Následne vykonajte algoritmus:
Je možné, že ho bude treba vykonať až trikrát. Konečne by kocka mala mať zložených všetkých 6 strán a všetky by na seba mali farebne nadväzovať. Gratulujeme!
Skladať rýchlejšie je možné vďaka niekoľkým zmenám. Prvá je rýchlejšie vykonávanie pohybov, ideálne až 10 za sekundu. Kocka by mala disponovať rýchlym mechanizmom, ktorý možno ľahko otáčať jedným prstom. Rýchlosti dopomôže aj schopnosť vidieť ťahy v predstihu, spoznávať už známe vzorce a vedieť, ako na ne. Tou najdôležitejšou zmenou je však naučenie sa algoritmov na zvýšenie efektivity. Preto začiatočnícka metóda neslúži na rýchle skladanie, pretože vďaka jej jednoduchým ťahom sa k cieľu dostávame veľmi pomaly. Niektoré algoritmy je potrebné opakovať na ich účinok.
Pokročilých algoritmov existuje veľa a tí najlepší ich zvládajú hravo. Akonáhle ich začnete trénovať, postupne sa vám začnú vrýva do hmatovej pamäti a po dlhšej dobe človek už nevníma to, ako sú zapísané, ale skôr aký pohyb strieda ktorý. Inštrukcie na otočenie sú doplnené o pokyny otočenia celej kocky v osiach x, y, a z a tiež otočenia prostredných vrstiev či otočenia dvoch vrstiev zároveň. Na ukážku sú toto niektoré z algoritmov.
Všetko odštartovala kocka s rozmermi 3 × 3 × 3, avšak časom sa do predaja dostali aj ďalšie varianty. Tej najmenší s rozmermi 2 × 2 × 2 sa niekedy tiež prezýva Pocket Cube. Návod na jej zloženie je ľahší vďaka absencii prostredných vrstiev. Môže byť tiež dobrým začiatkom pred riešením väčších variantov. Ďalej sú bežné kocky so 4 až 7 kockami na jednej strane, kocka v tvare ihlanu – Pyraminx, kocka s 12 stenami – Megaminx alebo osobitné varianty Skewb, Square-1 či Mirror cube. Na začiatok si tiež môžete zaobstarať celý set kociek v rôznych veľkostiach.
Nenechajte sa Rubikovu kockou odradiť. Po prvotnom šoku z počtu rôznych možností si skúste kocku podľa návodu zložiť, prípadne sa pozrite na nejaké inštruktážne videá. Možno, že vás skladanie chytí a časom si skúsite aj iné varianty. Skladanie Rubikovej kocky je zábava a určite potrénuje vašu predstavivosť a pamäť.