Snímková frekvencia
Snímková frekvencia vo filme a v televíznom vysielaní
V televízore, vo filme a pri spracovaní videa existuje množstvo obrazových štandardov, ktoré používajú rôzne hodnoty snímkových frekvencií.
- 24 fps – filmový záznam (novo 48 fps)
- 25 a 30 fps – televízne vysielanie (50 a 60 fps pre prekladaný režim)
- 50 a 60 fps – niektoré videá napr na YouTube, videá nahrávané videokamerou, zrkadlovkou alebo bezzrkadlovkou. Obraz je možné dvojnásobne spomaliť pri zachovaní plynulosti.
Najmä v prípade športových a akčných kamier sa používa vyššia rýchlosť snímok, ktorá sa hodí na správne zachytenie rýchlejších akcií. Vďaka vyššej frekvencii môžete video kvalitnejšie spomaľovať. Napr video so 120 fps je pri zachovaní plynulosti možné spomaliť až 5-krát. Vyššia rýchlosť snímkov videa znamená tiež „hustejší“ zápis jednotlivých snímok, vďaka čomu je výsledný súbor videa väčší. Pri bežnej rýchlosti prehrávania je rozdiel medzi 60 a 120 fps nepozorovateľný, pretože bežné monitory pracujú so zobrazovacou frekvenciou 60 Hz.
Prekladanie
Pri rozlíšení videa sa stretávame s označením p (720p) alebo i (1080i). p ako progressive (neprekladané) a i ako interlaced (prekladané). V prípade neprekladaného videa je každý snímok kompletne nový, kdežto pri prekladanom sa striedajú polsnímky – najprv sa aktualizujú nepárne riadky a až po nich párne. Spojením týchto polsnímkov nezískame jednu snímku z jedného okamihu, ale kombináciu dvoch odlišných.
NTSC a PAL normy
Rôzne krajiny historicky používali a stále používajú rôzne štandardy televízneho vysielania s odlišnou snímkovou frekvenciou. Vo väčšine európskych krajín to je štandard PAL, v Severnej Amerike potom NTSC. Pri oboch normách sa používa metóda prekladania. V prípade väčšiny kamier a fotoaparátov je možné medzi týmito normami prepínať.
- PAL – 50 polsnímkov, teda 25 celých snímok za sekundu (50 Hz).
- NTSC – 59,94 polsnímkov, každých 500 polsnímkov dôjde k vynechaniu jednej polsnímky.
