História kávy

Legenda o lekárovi Hadži Omarovi

Hadži Omar bol šejk a lekár, ktorého vtedajší panovník poslal do vyhnanstva za neporiadne a revoltujúce správanie. Omar sa ťažko vyrovnával so svojím osudom a trpel v mnohých smeroch, vrátane obstarávania potravy. Raz však uvidel krásneho vtáka, ktorý ho doviedol k voňavým kríkom s neznámymi červenými bobuľami. Omar zo zúfalstva bobule otrhal a uvaril si z nich odvar. K jeho veľkému prekvapeniu mal pripravený nápoj nielen vynikajúcu chuť, ale tiež pôsobil povzbudzujúcim dojmom. Omar sa rozhodol skúsiť podať odvar aj svojim pacientom a úspechy jeho liečby sa čoskoro doniesli až k ušiam samotného panovníka, ktorý mu za jeho prínosný objav udelil milosť.

Legenda o arabskom pútnikovi

Legenda pochádzajúca z 15. storočia opisuje príbeh arabského pútnika a poukazuje na objav praženia kávy, vďaka ktorému naplno dochádza k rozvinutiu charakteristickej kávovej arómy. Chudobný pútnik putujúci po Etiópii zasadol k odpočinku, aby si uvaril trochu ryže a zahnal tak hlad. Po jedle ho však prekvapila zaujímavá vôňa ľahko pripálených bobúľ. Zobral ich, rozdrvil medzi kameňmi a nasypal do horúcej vody. K jeho údivu mu takto pripravený nápoj priniesol nevídanú silu a sviežosť.

Legenda o pastierovi a divých kozách

V tejto legende upozornili na povzbudzujúce účinky kávových bobúľ divoké kozy, ktoré sa pásli v blízkosti kvitnúcich kríkov s červenými plodmi. Ich pastier bol zvedavý a rozhodol sa, že červené bobule tiež vyskúša. Čoskoro spoznal, že ich konzumácia mu pomáha odolať veľkej únave v nočných hodinách. O svoje tajomstvo sa podelil s opátom neďalekého kláštora, ktorý však mal za to, že prinesené bobule sú výplodom samotného diabla a vhodil ich do ohňa. Až potom, čo sa z nich rozvinula nádherná vôňa, uznal kávové bôby ako užitočnú plodinu.

Prvé zmienky o pôvode kávy

Počiatok histórie kávy nás zavedie až do vzdialenej Afriky, konkrétne do oblasti dnešnej Etiópie, kde v tamojšej oblasti Kaffa dodnes rastú divoké kríky kávovníkov. Už v 6. storočí miestni ľudia hojne využívali kávové zrná, ktoré najprv žuvali. Až vďaka náhodnému požiaru spoznali, ako krásne káva vonia a započali tak s jej pražením. Okolo 9. storočia máme dokonca jasné archeologické dôkazy, ktoré vypovedajú o konzumovaní praženej kávy, známe v tej dobe boli tiež jej liečivé účinky.

Celosvetový rozmach kávy

Od 13. storočia dochádza k postupnej expanzii kávy z Etiópie do celého sveta. Ako prvý sa o prenesení kávovníka postarali kočovní bojovníci z Jemenu, ktorí ho začali hojne vysádzať na úrodných záhradách terasovitého typu. Postupne sa káva dostáva až do posvätnej Mekky, kde tiež podľa dostupných prameňov vznikajú prvé kaviarne. Odtiaľ ju veriaci pútnici postupne rozšírili do všetkých kútov sveta, takže v 16. storočí by ste si mohli kávu objednať napríklad v Káhire alebo v Damasku. K jej popularite nepochybne prispelo islamské náboženstvo zakazujúce konzumáciu alkoholu, medzi ktorý sa však káva nepočítala, a preto bola povolená. V tureckej oblasti nadobudla káva dokonca takej vážnosti, že súčasťou svadobného obradu bol sľub, ktorým sa tureckí muži zaväzovali, že nikdy nenechajú svoju ženu bez kávy. Pokiaľ by dotyčný odmietol alebo zabudol ponúknuť svojej žene kávu, mohol byť tento počin podľa zákona dôvodom na rozvod.

Expanzia kávy do Európy a prvé kaviarenské domy

V 17. storočí vzniká prvá zámorská plantáž na Jáve, kam sa holandským obchodníkom podarilo prepašovať sadeničky kávovníka. Vďaka pôde bohatej na živiny vo vulkanickom podloží sa kávovníkom nesmierne darilo a Indonézia sa časom stala jedným z najvýznamnejších svetových vývozcov kávy. Čoskoro sa o zaujímavej chuti aj pozitívnych účinkoch kávy dozvedá Európa a popularita kávy vzrastá aj na starom kontinente. Tu sa mekkou kávy stalo Taliansko, ktoré zaznamenalo dodávku prvých kávových zŕn v roku 1615 a o desať rokov neskôr otvorilo prvú kaviareň. Ako je známe, Taliani sú dodnes považovaní za ozajstných majstrov v príprave kávy. Ďalšie kaviarne na seba nenechali dlho čakať. V druhej polovici 17. storočia vznikajú prvé kaviarenské domy v Paríži, v Londýne aj vo Viedni a ani Bratislava nezostáva pozadu. Prvá kaviareň u nás bola otvorená v roku 1730.

Kaviarenská kultúra 19. storočia a 20. storočia

Káva sa postupne stáva jednou z hlavných svetových obchodných komodít, na čom profitujú hlavne krajiny v tzv. kávovom páse. Začína sa tiež pracovať s rôznymi možnosťami prípravy kávy. Po vynáleze French pressa v druhej polovici 19. storočia sa potom zlomovým objavom stáva vynález espressa, ktorý pracuje so špecifickým tlakom a teplotou pripravovanej kávy. Vďaka tejto metóde môžu kávové zrná naplno rozvinúť svoju arómu, čo prispieva k dokonalej chuti takto pripraveného nápoja. Pitie kávy sa postupne stáva spoločenskou udalosťou a kaviarenské domy vyhľadávaným a obľúbeným miestom stretávania.

Súčasné trendy v pití kávy

V dnešnej dobe je kladený dôraz hlavne na produkciu kvalitnej kávy a jej poctivú prípravu. Svetu stále vládne obľúbené espresso, konkurovať mu však začínajú aj iné metódy prípravy ako napríklad metóda filtrovanej kávy cez sifón, známa ako Vacuum pot, metóda Chemex, ktorá vyznáva prípravu kávy do sklenenej nádoby cez filter papier, alebo metóda V60 fungujúca na podobnom princípe.

Pri vychutnávaní rannej šálky kávy si pripomeňte, odkiaľ pochádza káva a ako hlboko do minulosti siahajú korene tohto celosvetovo obľúbeného nápoja. Skúste na chvíľu zatvoriť oči a predstavte si rozpálené etiópske pláne, na ktorých sa v dávnej minulosti začala písať história kávy.