Ako pretaktovať procesor? (TIPY A TRIKY)

Ako pretaktovať procesor? – OBSAH ČLÁNKU

1. Taktovanie procesora: Teória, alebo čo to overclocking vlastne je
2. Taktovanie procesora: Prax a strasti overclockerov
3. Taktovanie procesora: Maximálny výkon vs. rozumná cesta
4. Ako pretaktovať procesor: Intel Core vs. AMD Ryzen

Taktovanie procesora: Teória, alebo čo to overclocking vlastne je

Než sa pustíte do taktovania svojho procesora, je dobré vedieť, ako to vôbec funguje a čo sa pri overclockingu deje. Čo to overclocking vlastne je a aké má roviny vysvetľujem vo svojom článku Čo je overclocking? Výkon zadarmo aj extrémny šport. Než budete pokračovať ďalej, odporúčam si článok prečítať, pretože ide o dobrý úvod do celej problematiky taktovania. Nemá totiž zmysel meniť bez chápania a uvedomenie si základných aj širších súvislostí hodnoty v UEFI, ako vám napadne.

Základná teória overclockingu, čiže taktovania procesora, je pomerne jednoduchá vec. Ako názov sám o sebe napovedá, ide o zvýšenie taktu, čiže frekvencie, na ktorej procesor operuje. So zvýšením taktu ale súvisia ďalšie veci, bez ktorých sa navýšenie frekvencie nezaobíde. Základný vzťah týchto súvislostí pri taktovaní CPU je medzi frekvenciou, napätím, teplotou a architektúrou. Ak sú tieto štyri faktory v súlade, hovoríme, že procesor a jeho overclock tzv. škáluje.

Teória taktovania procesora – frekvencia

Vyššia frekvencia je cieľom overclockingu, pretože čím väčší takt, tým viac operácií zvládne procesor spracovať za určitý časový úsek. Nie vždy ale platí viac = lepšie, pretože výsledná frekvencia musí síce byť efektívna a škálovať s reálnym navýšením výkonu v praxi, ale hlavne musí byť stabilná. Na navýšenie taktu a jeho stability je potrebné navýšiť napätie. To ide ruka v ruke s teplotami. A ak sú teploty príliš vysoké, začne procesor vkladať prázdne cykly. Čo je nám teda platné, že procesor beží na vysokom takte, keď reálne pracuje naprázdno. Teoreticky teda síce platí, že čím vyššia frekvencia, tým lepšie, ale je potrebné si strážiť, či nám so zvýšením frekvencie CPU rastie aj výkon. To overíme napríklad body v ľubovoľnom benchmarku.

Teória taktovania procesora – napätie

Taktovanie CPU, teda zvýšenie frekvencie, sa bez zvýšenia napätia takmer nezaobíde. V ideálnom prípade dovoľuje vyššie napätie procesoru operovať na vyšších taktoch. Problém je ale samozrejme teplota procesora, ktorá s vyšším napätím neúmerne rastie. Aby ste si mohli dovoliť zvýšiť frekvenciu, a teda aj napätie, je potrebné procesor adekvátne chladiť, respektíve dostatočne rýchlo a efektívne odvádzať odpadové teplo. Do určitej miery platí, že čím nižších teplôt procesora dosiahnete, tým vyššie napätie si môžete dovoliť doň pustiť.

Každý procesor, či už z povahy architektúry či kremíkovej lotérie, škáluje s napätím, frekvenciou a teplotami trochu inak. Všeobecne môžeme povedať, že zatiaľ čo pri jednej architektúre nemá cenu ísť nad určitú úroveň napätia, v prípade inej áno. A rovnako je to aj s kusovosťou kremíka, teda s tým, aké ste mali šťastie na kus. Niektoré škálujú s napätím na vode pokojne až na 1,55 V (ak to uchladíte), v prípade iného kusu sa škálovanie zasekne na 1,3 V a vyššie napätie jednoducho nemá zmysel, ani keby ste sa na hlavu postavili. Ak procesor poriadne chladíte a dajme tomu aj podchladíte alebo dokonca zmrazíte, bude škálovať o poznanie lepšie.

Teória taktovania procesora – teploty

Taktovanie má vždy za následok vyššie teploty, aj bez zmeny napätia. Ak zvýšite frekvenciu, zvýšia sa nepatrne aj teploty procesora. Na tento prípad môžete naraziť, ak chcete využiť potenciál na zdvihnutie frekvencie na rovnakom napätí, aké je nastavené pre defaultné takty. Pravdepodobne sa vám podarí procesor o niekoľko MHz pretaktovať, ale pre lepšie výsledky a vyššie takty sa zvýšeniu napätia nevyhnete. Ak sa teda chcete do taktovania CPU pustiť, je potrebné zamyslieť sa nad výkonom svojho chladenia. Na účely taktovania je najvhodnejšia tzv. dospelá voda, teda vodný okruh zostavený z poriadneho radiátora, výkonných vodných blokov a pumpy s expanznou nádobou s celkovo nízkou reštrikciou. Tieto požiadavky spĺňajú napríklad predpripravené sety od EKWB, ako je EK Water Blocks EK-KIT P360.

S AiO chladičmi typu Kraken X62 či špičkovými vzduchovými chladičmi Noctua typu NH-D15 sa dá samozrejme taktovať tiež, ale poriadnemu vodnému okruhu sa nevyrovnajú. Keďže nás na Alze overclocking zaujíma, testujeme výkony chladenia a konkrétne chladičov procesorov nielen na defaulte, ale aj po pretaktovaní so solídne zvýšeným napätím.

Chladenie procesora samotného je síce dôležité, ale nesmieme zabúdať na dobré chladenie napájacej kaskády. Čím horšie bude napájacia kaskáda chladená, tým menej efektívna bude a tým horší bude celý overclock CPU. Viac si povieme o chvíľu.

Ak vás zaujíma taktovanie Intel procesorov, s najväčšou pravdepodobnosťou sa nevyhnete delidu s tekutým kovom. Ide ale len o záležitosť moderných Intel CPU a preto si o nej povieme viac až v praktickej časti. AMD Ryzen procesory majú IHS k chipletu letované, takže delid nie je potrebný a ani viacmenej nie je bezpečne uskutočniteľný.

Teória taktovania procesora – architektúra

Rozdiely v taktovaní CPU robí samozrejme aj architektúra. Nielen, že sa dve rozdielne architektúry taktujú úplne odlišným spôsobom, aj keď s podobnými, vyššie uvedenými princípmi, ale hlavne majú iné limity napätia a frekvencií a inak škálujú. Procesory Intel sa napríklad do doby, než prišla 2. generácia Sandy Bridge, taktovali pomocou BCLK (Base Clock), čiže pomocou základného taktu. S príchodom Sandy Bridge a ďalej, sa viac-menej nechával BCLK na 100 MHz a zdvíhal sa iba násobič základného taktu. Do Sandy Bridge nebol najmenší problém púšťať aj 1,55 V na vode, ak ste ho uchladili, a hlavne sa vďaka 32 nm výrobnému procesoru chladil ľavou zadnou. S príchodom Ivy Bridge 22 nm sa už chladilo o poznanie horšie a klesla aj rozumne-bezpečná hodnota napätia na vode na cca 1,4 V. Okrem toho Sandy Bridge CPU nádherne škálovali a také procesory typu i7-2600K až na výnimky fungovali po pretaktovaní na 5 GHz. Tam aj slávna éra 5 GHz skončila.

Ivy Bridge procesory už nezvládali tak vysoké takty a priemerný takt pri rozumnom pretaktovaní sa pohyboval okolo 4,3 – 4,4 GHz. S príchodom Haswell architektúry sa toho z pohľadu maximálneho rozumného napätia na 24/7/365 prevádzku veľmi nezmenilo, avšak maximálne frekvencie sa mierne navýšili, a to hlavne v prípade Haswell Refresh. Modelové typy i7-4790K držali takt okolo 4,6 – 4,8 GHz v priemere a ak ste mali fakt šťastie, sem-tam sa dalo naraziť aj na 5 GHz kus. Medzitým sa ešte objavila architektúra Broadwell, ale ako v tichosti na trh prišla, tak aj odišla, a nebolo veľmi o čo stáť.

Zlom opäť nastal s architektúrou Skylake, ktorá znamenala prísľub vyšších taktov a s príchodom DDR4 tiež začala škálovať s výkonom operačných pamätí. Ak si pamätáte éru DDR3 Sandy Bridge – Broadwell, iste si spomeniete na všeobecné pravidlo, že operačné pamäte nemajú vplyv na výkon. Naopak, od procesorov architektúry Skylake cez Kaby Lake až po dnešnú Refresh Coffee Lake robia dobre pretaktované a odladené operačné pamäte pokojne aj 30 % rozdiel vo výkone oproti defaultným hodnotám.

A keď už sme pri operačných pamätiach a architektúre, iste viete, že AMD Ryzen sú nekompromisne závislé na operačných pamätiach, ich výkone a správnom odladení po stránke časovania. Časti, z ktorých je AMD Ryzen zložený, medzi sebou komunikujú pomocou zbernice Infinity Fabric. Tá má takú rýchlosť a latenciu, akú majú operačné pamäte. Hoci je tento článok o taktovaní procesora, je potrebné dbať na to, že poriadny overclocking CPU sa bez taktovania a odladenia operačných pamätí RAM jednoducho nezaobíde a jedno bez druhého nemôže fungovať, respektíve bude fungovať, ale veľmi zle. A práve preto bude tento článok rozdelený na dve časti – taktovanie procesorov Intel Core a AMD Ryzen.

Teória taktovania procesora – zvyšok zostavy

Poriadne chladenie vhodné na overclocking je síce alfou, ale zvyšok hardvéru omegou. A platí to hlavne pre základnú dosku a zdroj. Samozrejme záleží aj na operačných pamätiach a v tomto zmysle sú skôr na úrovni procesora. Základná doska však hrá absolútny prím v tom, ako sa vám podarí CPU vo finále pretaktovať. Pre väčšinu z vás to bude pravdepodobne novinka, ale v základných doskách, či už medzi výrobcami či jednotlivými modelmi, sú ohromné rozdiely. Tie spočívajú hlavne v návrhu základnej dosky samotnej, kde je najkritickejšou časťou v zmysle taktovania procesora hlavne napájanie, čiže VRM.

Rozdiely medzi jednotlivými základnými doskami bývajú v prípade rovnakého kusu procesora aj v rádoch stoviek MHz finálneho taktu a rovnako tak stoviek milivoltov čo sa napätia týka na určitú frekvenciu s rovnakým kusom CPU. V tomto prípade ide, ako už som spomenul, ako o dostatočne nadimenzovanú napájaciu kaskádu a jej chladenie, tak aj o správny návrh a kvalitu kontroly pri výrobe. V neposlednom rade hrá úlohu aj firmvér, teda BIOS dosky a to, ako správne sú naprogramované regulátory napätia napájacej kaskády.

Platí tu jednoduché pravidlo, ale pozor, má svoje výnimky. Čím lacnejšia je obstarávacia cena základnej dosky, tým horšiu má výbavu nielen čo sa konektivity a dizajnu týka, ale hlavne napájania a záležitostí okolo neho. Čím slabšie napájanie základná doska má, tým viac sa napájacia kaskáda zahrieva, a tým menej efektívne a stabilné je dodávané napätie do procesora. Najdôležitejší je ale samotný návrh a šikovné ruky a skúsenosti inžiniera, ktorý dosku navrhol. Čo už, že má doska s cenou až 700 € xx fáz, keď človek, ktorý ju navrhoval, nemal tie správne skúsenosti alebo sa na návrhu dosky nepodieľali overclockeri so skúsenosťami v odbore.

Tak napríklad legendárna doska ASRock Z270 OC FORMULA drvila svojho času všetky ostatné dosky vrátane ROG série od ASUSu nielen po stránke rekordov, ale logicky aj najmenšieho potrebného napätia na daný takt s rovnakým kusom procesora aj o desiatky milivoltov. Naopak, pri testovaní ASRock Z270 Extreme4 a ASUS Z270 STRIX-G bol rozdiel potrebného napätia 45 mV v prospech ASUS dosky. Rozdiel robilo hlavne to, že sa na spomínanej Z270 MOCF vybláznil jeden zo svetovo najlepších overclockerov Nick Shih. A verte alebo nie, dodnes sa táto legendárna doska stará 2 generácie stále používa na lámanie rekordov aj s oficiálne nekompatibilnými procesormi Intel 9. generácie.

Samozrejme nemenej záleží na napájacom zdroji. Ak svoju zostavu vybavíte lacným zdrojom, ktorý je vhodný tak maximálne pre office PC, nemôžete očakávať dobré zvlnenie na 12V vetve a teda ani kvalitné a stabilné napätie, ktoré je na úspešné pretaktovanie procesora potrebné. Slabšie a lacnejšie zdroje tiež nemajú dostatočne vyriešené chladenie komponentov a pri taktovaní vznikajú výkyvy, ktoré nekončia na zdroji, ale samozrejme sa prejavia aj na napájacej kaskáde základnej dosky. Dodávané napätie do taktovaného CPU tak nie je stabilné a spoľahlivé.

Čo sa týka výberu základnej dosky, je potrebné myslieť aj na operačné pamäte. Respektíve na to, ako dobre si základná doska poradí s taktovaním a ladením časovania. Platí jednoduché pravidlo, a to, že dosky s dvoma DRAM slotmi majú lepší OC DRAM potenciál než tie so štyrmi. Preto sa OC dosky ako spomínané ASUS ROG APEX, OC Formula od ASRock alebo Dark od EVGA robia iba s dvoma slotmi. Štyri sloty sú zbytočná záťaž a kazia OC potenciál celej zostavy. Mimochodom, všetky uvedené rozdiely v doskách až po tento platí aj v kusovosti rovnakých modelov. Tu už ide ale skôr o okrajovú záležitosť extrémneho overclockingu, kde sa hrá vo finále o pár desiatok až stovku MHz.

Taktovanie procesora: Prax a strasti overclockerov

S aplikáciou teórie do praxe bývajú niekedy pôrodné bolesti, ale niekedy to ide ako po masle. Tým najdôležitejším je práve výber vhodných komponentov. Pozor, ide o trochu kontroverznú časť tohto článku. Hardvérová komunita, či už ide o hráčov, streamerov, kreatívcov alebo overclockerov, má medzi sebou veľké rozdiely v preferenciách značiek.

Ako zvýšiť výkon procesora? Najdôležitejší je výber tých správnych komponentov

Bez zámerného povyšovania nad spomínané skupiny sú overclockeri tí, ktorí logicky narazia na limit hardvéru ako prví. To znamená, že vďaka kompetetívnemu overclockingu máme väčší prehľad a skúsenosti s tým, čo hardvér dokáže a aké má problémy, než práve napríklad hráči a let'splayeri. Čisto racionálne, ak teda vyberáte hardvér a chcete taktovať, pýtajte sa radšej overlockera, ktorý má za sebou nejaké výsledky (možno overiť na HWBOT.ORG). Ale pozor, sme trochu šialenci a dnešná doba, ktorá je postavená na marketingu, núti ľudí nehovoriť veci úplne tak, ako sú.

Overclocking je drahé hobby, a tak keď vám výrobca hardvéru pošle hi-end OC dosku, máte dve možnosti. Buďto budete tvrdiť, že ide o to najlepšie, čo ste kedy mali v ruke a kam sa hrabe konkurencia, a nabudúce dostanete znova, alebo budete informovať verejnosť tak, aby ste nemali výčitky svedomia, ale už pravdepodobne nikdy nič od daného výrobcu neuvidíte. Toto je ale viac-menej problém dnešnej doby, ktorý sa netýka len overclockerov, ale aj YouTuberov, influencerov, atď. Preto si len pár z nás môže dovoliť hovoriť veci na rovinu.

Taktovanie procesora: Maximálny výkon vs. rozumná cesta

Na vyššie zmienené sa viaže váš zámer. Ak máte v pláne vyžmýkať zo svojho procesora maximum, je potrebné zvoliť vhodné komponenty. Tie ale niečo stoja a pravdepodobne máte obmedzený rozpočet, ktorý nemôžete alebo nechcete prekročiť. Ak je vaším zámerom čo najlepší pomer cena/výkon, nie je potrebné hardvér z pohľadu overclockingu toľko siliť, ale stále je nutné vyberať tie správne komponenty. Ak vás zaujíma a chcete sa venovať benchmarkovaniu a kompetitívnemu overclockingu, je to trochu iná vec.

Doslovný príklad toho, o čo hovorím. Nedávno som kamarátovi delidoval i7-8700K a poprosil ma, aby som mu zistil potenciál jeho procesora. CPU u mňa na ASUS Z390 ROG XI APEX bežal pri 1,35 V na 5,2 GHz stabilne v benchmarku ASUS ROG REALBENCH a po zdvihnutí na 1,4 V zvládal aj 5,3 GHz v Cinebench R20. Vo chvíli, keď kamarát vložil CPU do svojej dosky MSI Z270 GAMING PRO CARBON AC, nedržal procesor po pretaktovaní ani 5,0 GHz pri 1,3+ V, čo je enormný rozdiel v náročnosti na napätie. Aj napriek tomu, že ide o veľmi solídny kus, procesor s MSI doskou ani zďaleka nedosiahne svoj OC potenciál, ale z pohľadu rozumnej cesty a prevádzky zostavy si počítač aj jeho majiteľ vystačia s taktom 4,9 GHz pri 1,26 V na všetkých jadrách.

Ako taktovať procesor? – Intel Core vs. AMD Ryzen

Ako pretaktovať procesor Intel Core - OBSAH

1. Pretaktovanie procesorov Intel Core: Základy
2. Ako pretaktovať procesor Intel Core: Limity platformy
3. Ako pretaktovať procesor Intel Core: Postup

Pretaktovanie procesorov Intel Core: Základy

Taktovanie procesorov Intel Core je pomerne jednoduchá vec. V skratke stačí zdvihnúť násobič základnej frekvencie a zodpovedajúcim spôsobom podľa potreby zdvihnúť napätie. Násobič vždy násobí základný takt BCLK, ktorý je defaultne 100 MHz. Takže výsledná frekvencia je vždy krát nastavený násobič. 100 MHz BCLK pri ×50 multiplier dáva výsledný takt 5 000 MHz, čiže 5 GHz. V prípade všetkých procesorov malej platformy 1151 je ideálne vychádzať z 1,35 V, okrem i9-9900K(F), kde možno so slušným chladením v rozumnej miere uchladiť 1,25 V. V prípade veľkých platforiem 2066 s chipsetom X299 je rozumné vychádzať z cca 1,15 V, ale záleží, koľkojadrový procesor máte. Než sa vôbec do taktovania Intel procesorov pustíte, či už ide o tretiu generáciu Ivy Bridge alebo ôsmu Coffee Lake, dôrazne odporúčam zvážiť delid s tekutým kovom. Zaručene tak dosiahnete vyššie takty vďaka väčšiemu priestoru na zvýšenie napätia a lepšieho škálovania vďaka nižším teplotám.

Ako pretaktovať procesor Intel Core: Limity platformy

Všeobecné odporúčania na rozumné pretaktovanie procesora na stálu prevádzku sa týkajú hlavne napätia a teplôt. Za predpokladu, že uchladíte 1,35 V do 85 °C, je podľa môjho názoru všetko v poriadku. Po správne vykonanom delide s tekutým kovom a adekvátnym chladením by sa jadra procesora v prípade i7-8700K mali držať do 80 °C, v lepšom prípade okolo 70 – 74 °C v priemere maximálnych zaznamenaných teplôt po dobu 1 hodiny vo stress teste ASUS RealBench.

i

Čo to je vlastne delid procesora?

Delid procesora je doslova upgrade. Ide o výmenu teplovodivej pasty medzi chipom procesora a tepelným rozvádzačom (IHS) za tekutý kov s násobne lepšou tepelnou vodivosťou. Po správne vykonanom delide sa môže procesoru uľaviť pri zvýšenom napätí aj o 25 °C. Viac informácií nájdete v našom článku: Čo je to delid procesora?.

Maximálne odporúčané napätie na určitých vstupoch potom nájdete v datasheete výrobcu. Reálne limity sa samozrejme odvíjajú od typu a sily chladenia. Kým s AiO a vzduchovými chladičmi je rozumný limit okolo 1,35 V, s poriadnym vodným okruhom sa dá fungovať aj o 100 mV viac. Na tekutom dusíku sa potom môžeme pohybovať aj výrazne cez 1,7 V, ak napätie škáluje s taktom, ale teploty sa musia pohybovať okolo -196 °C.

Ako pretaktovať procesor Intel Core: Postup

Postupov taktovania Intel procesorov je veľa a všeobecne sa odporúča postupovať pridávaním frekvencie po jednej jednotke násobiča a pár desiatkach mV (+10 mV, +25 mV). Začínal som tak tiež, ale po rokoch skúseností som toho názoru, že ide o stratu času a možno taktovať aj oveľa rýchlejšie.

Na začiatok je potrebné nájsť niečo, čomu môžeme hovoriť odrazový mostík. Ide o frekvenciu na určitom napätí, z ktorej budeme vychádzať. Môj osobný postup v prípade 8. – 9. generácie Intel procesorov malej platformy 1151 je nastavenie napätia na 1,35 V (okrem i9-9900K, tam odporúčam nastaviť 1,25 V). Nabootovať do operačného systému (ak sa nepodarí, rovno znížiť násobič o 2) a spustiť benchmark Cinebench R15. Ak benchmark dorenderuje obraz, zopakujte test ešte dvakrát. V UEFI (po reštarte) alebo rovno z operačného systému pomocou aplikácie dodávanej k doske, napríklad AI Suite alebo TurboV Core, zvýšte násobič na všetkých jadrách o 1 a zopakujte test Cinebench R15. Ak test opäť prebehne v poriadku, dajte tomu znovu ešte dve kolá.

V prípade, že benchmark ani PC necrashne, opäť zdvihnite násobič. Ak sa tak stane a dostanete napr. BSOD, nedôjde celý render alebo benchmark hodí error, znížte násobič o 1. Opäť prevezte nastavený overclock v Cinebench R15 a ak bude trikrát po sebe pretakt držať, výsledná frekvencia je odrazovým mostíkom na odladenie najnižšieho možného napätia pri perfektnej stabilite. Ak nie, opäť znížte násobič o 1 a opakujte.

Od tejto roviny znižujte napätie na jadrách (core voltage, niekedy core/cache voltage) o 10 mV a opäť skúšajte Cinebench R15. Až sa dostanete na tak nízke napätie, ktoré spôsobí BSOD alebo pád benchmarku, pridajte 30 mV a môžete skúsiť stress test v ASUS Realbench. Cieľom je dosiahnuť aspoň 1 h nepretržitého testovania. Ak benchmark zahlási nestabilitu alebo sa dostaví BSOD, pridajte ďalších 10 mV a opakujte.

Nastavenie napájacej kaskády VRM

Dobré dosky stvorené na účely taktovania mávajú dobrú automatiku, ale aj napriek tomu radšej nastavujem možnosti napájania ručne. Takto je kaskáda nastavená na najvyššiu efektivitu a zároveň LLC level 8 drží takmer presné napätie podľa nastavenej hodnoty.

Taktovanie operačných pamätí RAM v prípade Intel Core 9. generácie

XMP profily väčšinou prichádzajú s relatívne voľným časovaním, ktoré nie je príliš efektívne. Preto je potrebné sa pohrať aspoň s primárnym timingom ručne. Našťastie pre bežných úpužívateľov, ktorí chcú solídny pretakt procesora, nie sú Intel procesory po stránke výkonu tak háklivé na kompletné časovanie ako AMD Ryzen, kde ide o kritickú záležitosť.

Ako pretaktovať procesor AMD Ryzen – OBSAH

1. Pretaktovanie procesorov AMD Ryzen: Základy
2. Ako pretaktovať procesor AMD Ryzen: Limity platformy
3. Ako pretaktovať procesor AMD Ryzen: Postup

Pretaktovanie procesorov AMD Ryzen: Základy

Taktovanie AMD Ryzen funguje s novou generáciou už úplne inak, než sme boli zvyknutí v prípade predchádzajúcich generácií alebo pri  konkurenčnom Inteli. Dôvodom je hlavne agresívny binning z výroby, takže procesory nemajú takmer žiadny OC priestor na manuálne taktovanie, keďže idú v defaulte na maximum. Čo naopak ide poriadne taktovať a s čím sa musíte vyhrať, je taktovania pamätí nielen čo sa frekvencie týka, ale aj časovania. Pre overclockerov ide zrejme o dobrodružstvo a zábavu, ale pre obyčajných používateľov môže ísť o dosť nepríjemnú záležitosť. V tretej časti návodu si ukážeme, ako na to čo možno najviac bezbolestne a efektívne.

AMD Ryzen 3000 možno taktovať z pohľadu jadier procesora dvoma spôsobmi. Klasicky manuálne s pevne nastaveným taktom (to sa príliš neosvedčilo), a cez navýšenie Precision Boost Overdrive frekvencie o celých 200 MHz. Touto časťou sa nemá cenu veľmi zaoberať, keďže manuálny overclocking na normálnu prevádzku takmer nikam nevedie a navýšenie PBO nie je zárukou navýšenia taktu.

i

Dobré dosky stvorené na účely taktovania CPU mávajú dobrú automatiku, ale aj napriek tomu radšej nastavujem možnosti napájania ručne. Takto je kaskáda nastavená na najvyššiu efektivitu a zároveň LLC level 8 drží takmer presné napätie podľa nastavenej hodnoty.

Niektoré zdroje uvádzajú, že PBO síce frekvencie uvedené v špecifikácií procesorov dosahuje, ale iba v rádoch jednotiek či desiatok milisekúnd. Takáto skutočnosť sa veľmi zle meria a zároveň nie je isté, aký prínos môže boost frekvencia takej povahy mať napríklad proti pretaktovaným Intelom, ktoré držia frekvenciu nonstop.

Základom na dobré fungovanie platformy sú vysoké frekvencie RAM s nízkym časovaním pri synchronizácii taktov MCLK : FCLK 1 : 1. Asynchrónne nastavenie frekvencií vedie k zhoršeniu latencií pamäťového systému o cca 10 ns. Maximálny takt RAM, ktorý sa dosiahne počas 1 : 1, je 3800 MHz. Vo svojej recenzii na AMD Ryzen 3000 som testoval pri nastavení RAM 3733 MHz a časovaní 14-16-14-28-1T, ktoré sa pri testovaní osvedčilo ako najefektívnejšie a zároveň nie je ťažké ukázať vám, ako na to.

Ako pretaktovať procesor AMD Ryzen: Limity platformy

Ako už bolo povedané, najväčším limitom celej platformy je to, že z hľadiska jadier ide Ryzen 3000 na svojom maxime. Vyššie modely procesorov potom narážajú na limity špecifikácií aj pri defaulte a ani odomknutie limitov žiadny OC potenciál nepridáva. Jediné, čo možno na AMD Ryzen viac-menej taktovať, sú práve pamäte. Tie majú limit na 3 800 MHz, ak je zámerom taktovania efektívny OC na normálnu a stálu prevádzku celej zostavy.

Ako pretaktovať procesor AMD Ryzen: Postup

Hoci som už niekoľkokrát spomenul, že z pohľadu taktovania jadier ide Ryzen 3000 na svojom limite, rovnako stojí za to dať procesoru väčší priestor pre prípad, že by ste mali šťastie na kus.

V prvom rade je potrebné nastaviť manuálny režim taktovania, pozri Ai Overclock Tuner. Performance Enhance na Level 3 (OC) zabezpečí odomknutie všetkých potrebných limitov na maximum. Tým dáme PBO maximálny možný priestor na zvýšenie frekvencie. Či toto funguje, je možné overiť v utilitke AMD Ryzen Master. Najväčšiu pozornosť ale venujte položkám Memory Frequency a FCLK Frequency. Tie sa musia rovnať, pričom Memory Frequency je uvedená efektívne, teda je reálny takt pamätí delený dvoma.

Na druhom obrázku z UEFI som nastavil limit Precision Boost Overdrive na +200 MHz, čo dovoľuje procesoru v prípade Ryzen 7 3700X boostovať až na 4,6 GHz z defaultného taktu zo špecifikácií, ktorý je 4,4 GHz, ak to teda zvládne.

Taktovanie operačných pamätí RAM v prípade AMD Ryzen 3000

Hoci ide o najdôležitejšiu časť taktovania celej AMD Ryzen platformy, je táto záležitosť svojím spôsobom celkom ťažká a nie je veľmi používateľsky príjemná. To najhoršie na taktovaní RAM je, že nestabilné nastavenie pamätí dokáže celkom rýchlo nakopnúť operačný systém, čo sa nezaobíde bez čistej inštalácie. Z môjho pohľadu ide o najväčší mínus celej AM4 platformy. Našťastie ale existuje spôsob, ako pretaktovať pamäte čo najjednoduchšie.

Než začnete vôbec pamäte taktovať a ladiť, odporúčam siahnuť po aplikácii DRAM Calculator for Ryzen, ktorá vám po zadaní generácie Ryzen procesora, druhu pamäťových chipov a chipsetov základnej dosky skvele vypočíta hodnoty s ohľadom na frekvenciu operačných pamätí, ktorú chcete, alebo si môžete dovoliť nastaviť. Aplikáciu môžete pokojne zapnúť a vykonať výpočet nastavenia na inom PC, než ktoré práve taktuje, alebo si môžete uložiť či vytlačiť screenshot hodnôt.

       

Či nastavenie klaplo, spoznáte podľa toho, či sa základná doska vôbec prehryzie cez POST proces – teda či niečo uvidíte na svojom monitore. Ak áno a dostanete sa do operačného systému, je vhodné si overiť, či základná doska prijala to, čo ste jej nastavili.

Skontrolujte, či hodnoty Timing operačných pamätí sedia s hodnotami z DRAM Calculator for Ryzen. Ak áno, je všetko na dobrej ceste a môžeme pokračovať k Memtestu, pomocou ktorého otestujeme, ako stabilný a efektívny overclock operačných pamätí máme.

V DRAM Calculator for Ryzen prepnite do záložky MEMBench a stlačte fialové tlačidlo RUN. Test chvíľu trvá a ak vám nevyhodí okno s chybovým hlásením, ktoré zostane na obrazovke, je všetko v poriadku. Čo sa týka operačných pamätí, máte úspešne pretaktované a odladené.

Taktovania procesorov je prínosná a vo všeobecnosti ľahká vec, ak už trochu viete, ako na to. Intel platforma ponúka ďaleko jednoduchší a zábavnejší overclocking a predovšetkým ani nie je nutný na dosiahnutie slušného výkonu. To sa bohužiaľ nedá povedať o AMD Ryzen, kde je pokročilé taktovanie DDR4 absolútne nevyhnutné a pre bežného používateľa môže byť neľahkou prekážkou.

Michal Mikle

Som overclocker a nadšený Bitcoiner. Pri počítačovom hardvéri ma nevyužitý výkon nenecháva chladným a pre svoje záľuby hocikedy siahnem aj po tekutom dusíku či po iných extrémnych metódach chladenia. Založil som službu pre optimalizáciu Intel procesorov delid.cz, skladám PC na mieru a baví ma téma súkromia a bezpečnosti. Okrem digitálneho sveta sa zaujímam o permakultúru a ďalšie systémy nízkej časovej preferencie.