Ako vybrať procesor

Zobraziť katalóg
Aktualizované

Typov a druhov procesorov je v dnešnej dobe naozaj nemálo a slušne povedané, je v ich výbere pekný neporiadok. Aj napriek tomu, že väčšina procesorov pochádza iba od dvoch výrobcov Intel a AMD, nie je výber toho správneho CPU vôbec jednoduchý. Vyberať oproti tomu grafickú kartu je celkom pohoda. Pri správnom výbere procesora záleží aj na zvyšku komponentov. Zásadnou otázkou je, akú prácu procesoru budete zadávať.

Ako vybrať procesor

Kapitoly sprievodcu výberom procesora

Dôležité parametre pri výbere procesora

Výkon procesora

Neplatí, že ten najdrahší hardvér je tá najlepšia voľba a v prípade procesorov to platí dvojnásobne. Procesor by ste vždy mali vyberať podľa toho, aký výkon potrebujete a na čo ho budete využívať. Ak staviate kancelársky počítač, ktorý bude slúžiť na prácu s internetom a Microsoft Office, drahý procesor s množstvom jadier a pracovných vlákien potrebovať nebudete. Išlo by o zlú a nevyužitú investíciu.

Pokiaľ ale hráte hry, hlavnou úlohou vášho procesora bude kŕmiť grafickú kartu, lepšie povedané, spracovávať všetky snímky, ktoré grafická karta vytvorí. Pokiaľ túto prácu procesor nebude zvládať, bude grafická karta brzdená a investícia do vašej GPU opäť nebude dávať zmysel. Výkon procesora, ktorý budete potrebovať sa teda odvíja hlavne od výkonu vašej grafickej karty, ale aj od rozlíšenia, v ktorom hráte a v neposlednom prípade aj od špecifických hier, ktoré plánujete hrať.

Výkon procesora zohráva kľúčovú úlohu pri výbere, ale aby ste vybrali správne, je potrebné celej veci viac porozumieť. Pre lepšiu orientáciu delíme procesory do štyroch skupín podľa výkonu. Berte ich však s rezervou, slúžia len na hrubú orientáciu.

Ako sme už spomenuli, záleží na tom, aké hry hráte. Hráči real time stratégií (League of Legends, StarCraft II, Heroes of the Storm) nepotrebujú taký vysoký výkon ako hráči FPS strieľačiek (Counter-Strike, PUBG, Battlefield), alebo RPG (World of Warcraft, Zaklínač). Fanúšikovia prestreliek totiž využijú každú snímku navyše, obzvlášť ak máte monitor s vysokou frekvenciou. Pokiaľ patríte do tejto skupiny, pravdepodobne plánujete zaobstarať aj veľmi výkonnú grafickú kartu a k nej budete potrebovať aj veľmi výkonný procesor. Majte na pamäti, že každá hra funguje trochu inak. Niektoré využijú viac pracovných vlákien, a niektoré iba jedno, alebo niekoľko. Základom sú ale vždy vysoké operačné frekvencie.

Ako sme už písali vyššie, trh ponúka neprehľadné množstvo a široký výber procesorov. Absolútnu špičku na hry ale predstavujú osemjadrové procesory Intel Core i9-9900KF, ktoré dokážu držať takt 5 GHz a viac na všetkých jadrách.

Pokiaľ však ale máte v pláne streamovať a natáčať vaše herné zážitky, určite vám prídu vhod štyri jadrá a osem pracovných vlákien navyše, ktoré ponúka AMD Ryzen 9 3900X v rovnakej cenovej relácii, ale nedosiahne tak vysoké takty, ako konkurenčný Intel.

Využitie procesora

Často hrám rôzne hry

Je hranie hier to, čo robíte najradšej, ak máte voľnú chvíľku? Potom sa oplatí mať stroj, ktorý zaistí plynulý herný zážitok s možnosťami stredne vyšších detailov. O tie sa postará stredne výkonná grafická karta typu NVIDIA GTX 1660 Ti alebo Radeon RX 5500XT. Tieto grafické karty už dokážu vo Full HD rozlíšení vytlačiť decentný počet snímok a preto je potrebné vybrať taký procesor, ktorý nebude GPU brzdiť.

Podľa rozpočtu sa v modrom tíme ponúka Intel i5-9600KF ktorý možno jednoducho taktovať a s ktorým je veľká šanca na dosiahnutie 5 GHz a viac frekvencií na všetkých jadrách. Takto vysoké takty v hrách určite oceníte a to najmä v tých starších alebo v takých, ktoré nie sú optimalizované na využitie viacerých pracovných vlákien. U týchto procesorov navyše nemusíte priplácať za IGP.

V červenom tíme, ako už bolo povedané síce nedosiahneme také vysoké frekvencie, ale môžeme získať aj dvojnásobok pracovných vlákien navyše, ktoré môžu v určitých hrách prísť veľmi vhod. Najmä vtedy, ak si chcete aj s nie príliš drahým PC vyskúšať streamovanie a tvorbu herných videí. Ako vhodná voľba tu padá na AMD Ryzen 5 3600 alebo o niečo lepší 3600X

Hry hrám každý deň a očakávam najnovšie kúsky

Pokiaľ hráte každý deň, s najväčšou pravdepodobnosťou si zahráte aj širokú škálu titulov vrátane najnovších hier, ktoré pravidelne vychádzajú. Ak ste vášnivými hráčmi, budete potrebovať takú hernú zostavu, ktorá vás nenechá v štichu ani pri hrách, ktoré sú veľmi náročné na procesor či už z dôvodu enginu, na ktorom je hra postavená, alebo kvôli zlej optimalizácii, ktorú budete potrebovať prebiť výkonom. Príkladom je napr. herná séria Assasin's Creed, ktorá je veľmi náročná na CPU a s veľmi výkonnou GPU to platí dvojnásobne. Ďalej nemožno zabudnúť na PUBG, kde vysokú frekvenciu aj viac jadier/vlákien procesora určite spoznáte a vo finále CS: GO, kde je bottleneck na procesore takmer vždy.

Ak máte v úmysle zaobstarať grafickú kartu typu NVIDIA RTX 2070 či Radeon RX 5700 XT, ponúka sa voľba i7-9700K od Intelu či Ryzen 7 3700X od AMD.

Aj tu záleží voľba na preferencii toho, či plánujete iba hrať alebo budete súbežne s hraním využívať procesor na ďalšiu prácu, ako je napr. streamovanie a natáčanie. V prvom prípade prídu veľmi vysoké frekvencie vhod, v druhom zasa dvojnásobok pracovných vlákien.

Hrám takmer stále/Hranie počítačových hier prevádzkujem na (polo)profesionálnej úrovni

Pokiaľ to s hraním myslíte vážne a kompromis je neslušné slovo, budete pravdepodobne patriť do segmentu entiusiastov a teda tých, ktorí sa uspokoja len s tým najlepším. Z pohľadu grafickej karty ide o NVIDIA GTX 2080 Ti, ktorá je aktuálne tým najlepším a najvýkonnejším na trhu. Taká karta vyžaduje veľmi výkonný procesor typu Intel Core i9-12900K, ktorý ponúka 16 jadier s 24 vláknami a veľmi vysoké takty 5 GHz+ po pretaktovaní. Pokiaľ ale k nekompromisnému hraniu plánujete baviť vašich divákov a fanúšikov, určite sa oplatí porozhliadnuť aj vedľa.

Pri AMD máme k dispozícii o chlp lacnejší Ryzen 9 5900X s 12 jadrami a 24 vláknami a u citeľne drahšieho Ryzenu 9 5950X dokonca 16 jadier a 32 vlákien. Hoci ani jeden z týchto procesorov nebude zďaleka dosahovať tak vysoké takty, ako konkurenčný Intel, nejde vôbec o zlú voľbu ako na samotné hranie, tak na hranie so streamovaním, spracovávaním videí a ďalšími kreatívnymi činnosťami, kde viac jadier a vlákien príde vhod.

Majte na pamäti, že profesionálne hranie hier nemusí nutne znamenať hrať prvú ligu, ale môžete sa stať obľúbeným streamerom či tvorcom videí. V prvom prípade, kedy trénujete 24/7/365 a živí vás Progaming a jazdíte na herné turnaje sa bude skôr hodiť procesor s maximálnymi taktami. V tom druhom budete radi za každé jadro/vlákno navyše, ktoré budete mať možnosť zamestnať.

Profesionáli potom majú tzv. dual PC setupy, kde majú dedikovaný PC na hranie hier a separátny stroj na streaming a ďalšiu post-produkčnú prácu. Takýto dual setup sa potom môže skladať z herného PC založenom na Intel i9-9900K a z post-produkčného PC na Ryzen 9 3950X či dokonca AMD Ryzen Threadriper 3960X alebo 3970X.

Chcem viac ako jednu grafickú kartu

Takzavé multi-GPU setupy sú kapitolou samou o sebe. Na úvod je ale potrebné povedať, že nie vždy a nie nutne viac znamená lepšie. Hoci sa nedá poprieť, že viac grafických kariet vyzerá v PC lepšie, než jedna (obzvlášť s vodným chladením), je potrebné uviesť na rovinu, že nie vo všetkých prípadoch a vo všetkých hrách bude multi-GPU setup fungovať aspoň rovnako dobre, ako s jednou, samostatnou grafickou kartou. Naopak je možné očakávať viac problémov, než úžitku.

Ak ste aj napriek tomu pevne rozhodnutí pre multi-GPU setup, je potrebné vybrať vhodný procesor. Hlavnou informáciou je tu to, že na využitie plného potenciálu jednej grafickej karty potrebujeme k dispozícii 16 PCIe liniek z procesora. Pri dvoch kartách potom hovoríme o 32 linkách a s ďalšími musíme počítať pre SSD a prípadné ďalšie PCIe zariadenia, ako je napríklad lepšia zvuková karta.

Malé Intel procesory, teda tie do socketu 1151 majú pre grafickú kartu iba 16 PCIe liniek a preto nie sú vhodné pre multi-GPU setupy. Z tohto kritéria sú vhodnejšie Cascade Lake X procesory do socketu 2066, ktoré majú už dostatočný počet PCIe liniek pre dve grafické karty. Mínusom sú ale oproti malým Intel CPU nižšie frekvencie, veľmi vysoká spotreba a nároky na chladenie. Architektúra týchto procesorov nie je ani najvhodnejšia na herné účely, pretože sú tieto modely založené na serverových modeloch Intel Xeon.

O to vhodnejšie sú pre multi-GPU setupy procesory Ryzen Threadripper 3. generácie, na ktorých AMD čo sa týka PCIe liniek, nešetrilo a zároveň ponúkajú dostatočný počet jadier/vlákien. Ideálnou voľbou tu môže byť opäť Ryzen 9 3950X či dokonca pracovne zamreté, spomínané Threadrippery, ktoré v Gaming móde ponúknu dostatočný výkon aj na herné účely.

Hry nehrám vôbec

Ak sa nenazývate hráč a počítač používate iba na prezeranie internetu, prípadne sledovanie filmov, videí alebo počúvanie hudby, bohato vám postačí nejaký z lacných procesorov z low-end segmentu. Len je potrebné dať pozor na to, či procesor disponuje IGP (integrovaný grafický chip), aby ste nemuseli zbytočne kupovať grafickú kartu, ako zobrazovadlo. Väčšina malých Intel procesorov (pre socket 1151) je IGP vybavená. Výnimkou sú modely s koncovkou KF.

Veľmi zaujímavou voľbou od AMD sú tzv. APU procesory, ktoré sú tiež vybavené integrovaným grafickým chipom.

Počítač mám viac-menej na prácu, ale občas si zahrám

Kto si rád po práci trochu neodpočinie a nezahrá si nejakú tú hru? Výber procesora opäť záleží na výbere grafickej karty a jej výkone. Ak budeme predpokladať, že nechcete investovať vysokú čiastku do grafickej karty, ale iba napr. 100 až 300 €, vystačí vám procesor do 170 €. Dobrou voľbou môže byť i5-9400F či lacnejší i3-9100F od Intelu.

Na zmienených AMD Ryzen 5 3200G a 3400G, ktoré sú vybavené chipom Radeon Vega 11 si celkom slušne zahráte vo Full HD rozlíšení, pokiaľ netrváte na ultra detailoch a maximálnom nastavení.

Naopak veľmi šikovným ťahom môže byť obstaranie niektorého z procesorov AMD Ryzen 2. generácie, ktoré za súčasnú cenu prinášajú výborný pomer cena: výkon. Napríklad také AMD Ryzen 7 2700 a Ryzen 5 2600X s cenou do 170 € sú úplne bezkonkurenčnou voľbou.

Počítač ma živí, potrebujem veľa výkonu

Pokiaľ ste jedným z tých, ktorí bez poriadnej dávky výpočtového výkonu nedokončia svoju prácu, budete pravdepodobne potrebovať aj veľmi výkonný procesor. Najdôležitejšou informáciou je tu to, aké softvéry používate a ako tieto dokážu pracovať s počtom jadier a vlákien. Veľa softvérov nielen vďaka zastaranému návrhu, ale hocikedy aj z povahy výpočtov nevie používať viac pracovných vlákien. Napr. softvéry typu Solidworks, R, Mathlab, niektoré programy od Adobe a mnoho ďalších nevie zapojiť do práce viac, ako jedno pracovné vlákno. V tomto prípade príde vhod procesor s čo možno najvyššími operačnými taktami a IPC (instructions per cycle) výkonom.

Pokiaľ je väčšina vašej práce tzv. singlethread, teda využijete iba jedno pracovné vlákno, oplatí sa siahnuť po procesore Intel Core i9-12900K, ktorý vám s najväčšou pravdepodobnosťou poskytne veľmi vysoké takty, aj cez 5 GHz. Tým, že budete využívať iba jedno pracovné vlákno, bude procesor minimálne zaťažovaný a bude možnosť využívať veľmi vysoké takty. Zároveň, ak je časť vašej práce aj tzv. multithread, teda využijete v určitých pracovných fázach aj viac vlákien, osem jadier so šestnástimi pracovnými vláknami na veľmi vysokých frekvenciách rozhodne nepríde nazmar.

V približnej cenovej relácii, ako spomínaný Intel sa ponúka AMD Ryzen 9 5950X so 16 jadrami a 32 vláknami, ktorý síce nedosahuje takéto frekvencie, ale má veľmi slušný a v niektorých situáciách aj lepší IPC výkon, čo čiastočne nahrádza vysoké konkurenčné takty. Navyše 16 jadier a 32 vlákien rozhodne ucítite a to obzvlášť, pokiaľ softvéry, s ktorými pracujete dokáže tento počet pracovných vlákien využiť.

AMD a Intel samozrejme ponúkajú malú aj veľkú platformu. Obe veľké platformy sú veľmi náročné na chladenie a len ťažko sa u nich zaobídete bez tzv. dospelej vody, teda klasického vodného custom loopu. Navyše sú vybavené oproti malým platformám štyrmi pamäťovými DRAM kanálmi, takže musíte počítať s minimálne štyrmi pamäťovými modulmi, ale s počtom jadier a prácou, ktorú dokážu zaobstarať rastie aj nárok na celkovú kapacitu RAM. Treba teda počítať aj s oveľa väčšou investíciou do operačných pamätí a základné dosky nie sú už vôbec lacná záležitosť.

V prípade Intelu je to aktuálne tzv. X299 platforma vybavená najnovšími Cascade Lake procesormi, ktoré ponúknu v maximálnej konfigurácii až 18 jadier s 36 pracovnými vláknami a vysokými taktami pri procesore Intel i9-10980XE.

Pre kompletnosť informácií ponúka Intel ešte jednu úroveň a to 3647 platformu, ktorá ponúka aj tzv. dual socket prevádzku, teda dve CPU na jednej doske. Ide prevažne o platformu pre serverové/workstation účely, ale aj napriek tomu ponúka Intel jeden tzv. odomknutý, extrémny model procesora Xeon W-3175 s 28 jadrami a 56 vláknami, ktorý možno taktovať. Nároky aj náklady na chladenie aj základnú dosku sú taktiež trochu extrémne a tak možno túto záležitosť považovať za trochu skôr exotickú.

AMD sTRX platforma pre Threadrippery 3. generácie ponúka až 32 vlákien a 64 jadier pri procesore Threadripper 3970X. K dispozícii sú samozrejme aj lacnejšie varianty procesorov s menej jadrami od oboch výrobcov a tak ide predovšetkým o záležitosť rozpočtu.

O to viac sa AMD Ryzeny 3. generácie ponúkajú ako lepšia voľba, pokiaľ váš bottleneck leží na I/O časti, teda na rýchlosti práce so súbormi. AMD X570 platforma je vybavená PCIe 4.0 a rýchlosti týchto nových SSD diskov sú naozaj viditeľné.

Prevádzkové vlastnosti

Hlavnými prevádzkovými vlastnosťami pri procesoroch sú spotreba, prevádzkové teploty. Oproti prevádzkovým vlastnostiam u grafických kariet ide ale o externú záležitosť, pretože chladenie nie je súčasťou procesora, ako takého. Záleží teda na tom, akým spôsobom budete váš procesor chladiť. S tým je spojená aj spotreba, pretože čím nižšie prevádzkové teploty dosiahnete, tým menej bude procesor, ľudovo povedané, žrať a rozdiel môže byť aj v desiatkach wattov. V neposlednom rade sa od chladenia odvíja aj hlučnosť celého počítača a potenciál pretaktovania. Celú problematiku tzv. overclockingu procesorov preberáme dopodrobna v našom článku Ako pretaktovať procesor? (TIPY A TRIKY).

Čo sa spotreby týka, sú procesory od oboch výrobcov, ako od Intelu tak od AMD výborné, pokiaľ ich prevádzkujete tzv. na defaulte. Z povahy taktovania, pokiaľ chcete zdvihnúť výkon, musíte navýšiť frekvenciu a napätie. Tým rastie spotreba aj teploty a nároky na chladenie. Súčasné Intel procesory odporúčané v tomto článku sú tzv. monolitické architektúry (sú v jednom kuse) na rozdiel od AMD Ryzen procesorov, ktorých návrh je tzv. chiplet (ľudovo zlepenec) a celý procesor sa skladá z viacerých procesorov. Aj preto majú AMD Ryzen procesory 3. generácie výrazne lepšie prevádzkové vlastnosti, než je to pri konkurenčnom Inteli.

AMD Ryzen procesory sú navyše dodávané s veľmi slušnými BOX (v balení) chladičmi nielen čo sa výkonu, ale aj dizajnu týka a preto vo väčšine prípadov odpadá nutnosť zaobstarávať tzv. aftermarket chladič. Opäť záleží na osobných preferenciách teplôt, ale hlavne hluku, pretože s chladičmi typu Noctua NH-D15, či AiO typu Corsair H150i PRO môžete dosiahnuť výrazne nižšiu hlučnosť aj teploty. To platí obzvlášť pri vyšších modeloch procesorov ako sú AMD Ryzen 3900X a 3950X, pri ktorých sa už oplatí zvážiť aj dospelý vodný okruh.

Kompatibilita a vedľajšie komponenty

Pri výbere procesora musíte dať pozor hneď na niekoľko faktorov, ktoré priamo ovplyvňujú, či môžete procesor použiť. Najdôležitejšia je kompatibilita procesora so základnou doskou. Druhým kľúčovým faktorom je okolitý hardvér, ktorý je potrebné zvoliť tak, aby vám procesor správne fungoval a nič ho pokiaľ možno nebrzdilo.

Kompatibilita so základnou doskou

Každý procesor funguje iba s určitými typmi základných dosiek. Kompatibilita procesora so základnou doskou sa odvíja od typu pätice a chipsetu.

Malé Intel procesory spomenuté v tomto sprievodcovi sú pre dosky s päticou 1151 (počet pinov) ale zároveň sú kompatibilné iba s doskami, ktoré sú vybavené Intel Chipsetmi radu 300. Keďže sú odporúčané procesory taktovateľné, je potrebné vyberať zo základných dosiek s chipsetmi Z370 či Z390. K dispozícii sú aj lacnejšie dosky vybavené chipsetmi B360, H310 a B365, ale tie neponúkajú žiadne možnosti taktovania ani CPU ani RAM.

Na takzvane veľkých Intel procesoroch X299 platformy nie je čo pokaziť čo sa týka typu pätice, tá je vždy typu LGA2066 (má 2 066 pinov). Špecifikum výberu ale leží v napájaní a teda v tom, či má doska dostatočne silnú napájaciu kaskádu na procesor s určitým počtom jadier a pracovných vlákien. Veľmi všeobecne sa dá povedať, že čím drahšia základná doska, tým silnejšie napájanie bude mať.

AM4 platforma je v tomto ohľade výrazne prívetivejšia, pretože Ryzeny 1. generácie sú kompatibilné s najnovšími x570 doskami a naopak, najnovšie Ryzeny 3. generácie rozbehnete aj so staršími generáciami základných dosiek AM4. Veľmi príjemnou voľbou z hľadiska ceny potom môžu byť X470 a X370 dosky pokiaľ plánujete zo svojho CPU vytlačiť maximum. Ešte lacnejšie varianty môžu ponúknuť B450, B350 a A320 dosky, ktoré rovnako nebránia oproti konkurenčnému Intelu v taktovaní, ale nie sú ani zárukou vysokých taktov.

Aj pri AMD Ryzen Threadripper platí to, že čím silnejší procesor s viacerými jadrami a pracovnými vláknami budete vyberať, tým silnejšiu musíte mať dosku čo sa týka napájania, aby vám procesor správne fungoval.

Najnovšie Ryzen procesory prinášajú len skutočné minimum čo sa týka taktovania jadier procesora, a tak nie je potrebné výber základnej dosky tak hrotiť, ako v prípade konkurenčného Intelu, ale stále treba myslieť na OC potenciál operačných pamätí, ktoré sú pre túto platformu kritické. Nutné pripomenúť, že základné dosky s X570 chipsetmi sú cenovo nastavené veľmi vysoko, na druhej strane ponúkajú PCIe 4.0 rozhranie, ktoré sa bude v budúcnosti určite hodiť.

Kompatibilita a vhodné operačné pamäte

Neoddeliteľnou časťou procesora je pamäťový subsystém, ktorý musí operovať na určitých frekvenciách a dosahovať určité latencie, aby procesor ako celok fungoval tak, ako má. Pre procesory Intel je defaultná frekvencia RAM stanovená výrobcom 2 666 MHz a pri AMD Ryzen 3000 3 200 MHz. Tieto frekvencie považujeme za najnižšie, pod ktorými by sme procesor nemali prevádzkovať. Intel procesory sú na nevyladené operačné pamäte menej náchylné, než je to u konkurenčných AMD procesorov, pre ktoré je výkon RAM úplne kľúčový.

Obe platformy, ako Intel, tak AMD tzv. škálujú s výkonom operačných pamätí, čo ľudovo povedané znamená, že riešiť výkon RAM má zmysel. Pri Inteli škálujú pamäte veľmi vysoko a dá sa povedať, že žiadna frekvencia nie je zbytočná. Ide skôr o otázku rozpočtu a samozrejme toho, aby vysoké frekvencie zvládala základná doska aj pamäťový radič v procesore. U AMD Ryzen poslednej generácie má zmysel hranica 3 733 MHz veľmi dobre odladené časovanie.

Od určitej hranice (nad X.M.P profil) je už potrebné mať nejaké skúsenosti a znalosti s taktovaním RAM. Všeobecne sa ale dá povedať, že pre obidve platformy by sme mali počítať aspoň s pamäťovým kitom s frekvenciou 3 600 MHz a vyššou.

Napájací zdroj

V neposlednom rade je potrebné vybrať vhodný napájací zdroj nielen čo sa týka kapacity, ale aj kvality dodávaného napätia. Veľmi lacné zdroje a tie ktoré bežia ľudovo povedané na krv nebudú dodávať tak efektívne a stabilné napätie. Vhodné sú PSU z vyšších radov s účinnosťou Gold, Platinum alebo Titanium. Dôležité je nezabúdať aj na rozumnú rezervu, aby zdroj nebežal na 100 % svojho výkonu a nepreťažoval sa. Príliš zaťažený zdroj je hlučný, menej efektívny a nemusí dodávať tak stabilné napätie, ktoré výkonný procesor vyžaduje a to obzvlášť pokiaľ máte v pláne procesor pretaktovať.

Najčastejšie otázky pri výbere procesora

Ako funguje procesor?

Hlavnou funkciou procesora je práca s inštrukciami. Odtiaľ tiež pochádza merná jednotka IPC (počet inštrukcií za cyklus), podľa ktorej porovnávame výkon procesora pri určitom takte. Existuje celý rad typov inštrukcií, medzi najznámejšie patria preslávene známe AVX a AVX-512, pri ktorých spracovávaní sa procesor výrazne zahrieva. Pomocou inštrukcií tak procesor inštruuje zvyšok počítača.

Ako spolu súvisí procesor a grafická karta?

Pre výber grafickej karty je procesor veľmi dôležitý. Procesor do grafickej karty totiž posiela príkazy, podľa ktorých grafická karta vytvára snímky. Hneď ako je snímka hotová, obraz môže ísť priamo do monitora. Je teda zásadné, aby obe tieto súčiastky boli na podobnej výkonnostnej úrovni, inak môžu nastať nasledujúce modelové situácie.

GPU Bound – procesor je výkonnejší než grafická karta

Prvá situácia nastane, keď je grafická karta výkonom horšia ako procesor. Procesor je schopný vydávať príkazy oveľa rýchlejšie, než ich karta stíha spracovať. Vzniká tak oneskorenie a procesor viac-menej „odpočíva“. Slabou grafickou kartou je tak ovplyvnený celý počítač.

CPU Bound – procesor je slabší než grafická karta

Pri tejto situácii spracováva grafická karta príkazy rýchlejšie, než ich procesor zvláda vytvárať. Stáva sa teda, že grafická karta nemá nič na práci, a tak neposiela obraz do monitora, čo sa prejavuje formou „lagov“, teda sekania obrazovky. V tejto modelovej situácii teda chod počítača záporne ovplyvňuje procesor.

Ak sa pýtate, aká kombinácia je ideálna, odpovede sa nedočkáte. Dokonalá symbióza, kedy procesor vytvorí presne rovnaký počet príkazov, ktoré je karta schopná spracovať, v podstate neexistuje. Vaším cieľom je teda urobiť tento výkonnostný rozdiel čo najmenší.

Herné procesory

  • Vhodné pre široké spektrum hráčov
  • Veľký výber čo sa týka počtu jadier aj vlákien s vysokými frekvenciami
  • Rôzne cenové kategórie

Každý hráč potrebuje tak silný procesor, aby obslúžil jeho grafickú kartu a zostal mu nejaký ten výkon navyše, napr. pre potreby natáčania videí, či streamovania. Výber procesora záleží hlavne na výkone grafickej karty, hernom rozlíšení a nárokoch na ďalšie činnosti, na ktoré bude počítač využívaný.

Výhody a nevýhody
  • Vysoké frekvencie viac ako 5 GHz (Intel)
  • Až 16 jadier a 32 vlákien (AMD Ryzen 3950X)
  • Široký výber podľa ceny
  • Vyššia cena (podľa modelu)
  • Vyššia spotreba (podľa modelu)

Je pre mňa herný procesor ideálny?

Ak sú hry vaša šálka kávy, tak určite. Pravdepodobne budete mať aj výkonnú grafickú kartu a tú je potrebné kŕmiť dostatočne výkonným herným procesorom.

Ako sa herné procesory líšia od ostatných?

Hlavnou vlastnosťou herných procesorov sú vysoké operačné takty a dostatočný počet jadier a pracovných vlákien, ktoré dokážu súčasne vypočítavať hernú fyziku a obsluhovať grafickú kartu. Oproti tomu serverové procesory s rovnakým či vyšším počtom jadier a vlákien mávajú nižšie frekvencie. Hry samotné potom často nie sú dostatočne optimalizované na herné účely a zážitok z hrania nestojí za to.

Procesory na pretaktovanie

Procesory pre overclocking

  • To pravé pre overclockerov a enthusiastov
  • Široké možnosti pretaktovania
  • Vhodné aj pre extrémne taktovanie

Procesory pre overclocking sa od ostatných líšia hlavne tým, že nie sú z výroby nijako zamknuté a použitím extrémnych metód, ako je chladenie tekutým dusíkom je možné dosiahnuť veľmi vysoké frekvencie okolo 7 GHz. Tieto procesory sú vhodné aj na herné účely, pretože z nich je možné pomocou bežných metód chladenia (voda a vzduch) dostať veľmi slušný výkon aj pre tých najnáročnejších používateľov.

Výhody a nevýhody
  • Vysoké frekvencie cez 5 GHz (Intel)
  • Až 16 jadier a 32 vlákien (AMD Ryzen 3950X)
  • Široký výber podľa ceny
  • Vyššia cena (podľa modelu)
  • Vyššia spotreba (podľa modelu)

Je pre mňa procesor na overclocking ideálny?

Procesory vhodné na overclocking sú v podstate len tým najlepším z toho, čo vyžaduje ten najnáročnejší hráč a nadšenec do hardvéru. Pokiaľ hráte hry a nechcete robiť kompromisy, je výber z tejto kategórie tou najlepšou voľbou.

Serverové procesory

  • Vhodné na serverové účely
  • Segment pre profesionálov
  • Veľmi široké využitie

Pri procesoroch zo serverového segmentu sa počíta s návratnosťou investície, preto je vhodné mať pre taký procesor prácu, ktorú bude robiť. Môže ísť aj o web/server hosting, virtualizáciu, ale aj najrôznejšie výpočty pre finančné trhy, medicínu a vedu celkovo. Využitie serverových procesorov je skrátka obrovské, jediný druh práce, na ktorý sa nehodí je hranie hier.

Výhody a nevýhody
  • Nepretržitý chod a maximálna spoľahlivosť
  • Orientácia na pomer výkon : watt
  • Široký výber čo sa týka počtu jadier, PCIe liniek
  • Nevhodné na hranie hier

Čo dokáže serverový procesor?

Serverový procesor skrátka a jednoducho využijete všade tam, kde nestačia klasické procesory. Serverové platformy všeobecne ponúkajú takmer neobmedzené možnosti čo sa týka výkonu, kapacity operačných pamätí a diskovej kapacity. Je tu široký priestor na rozšírenie ďalších zariadení, výborná konektivita a hlavne redudance. Serverové procesory dokážu spolupracovať s ostatnými, takže môžete na jednej základnej doske prevádzkovať aj dve CPU.

Procesory na ťaženie kryptomien

  • Vhodné pre ťažobné GPU rigy
  • Obslúžia viac grafických kariet naraz
  • Nízka cenová kategória

Táto kategória je kapitolou samou o sebe. Hoci sa dá na procesore priamo ťažiť, v dnešnej dobe sa na mining používajú len grafické karty, alebo špecializované zariadenia (ASIC) alebo programovateľné chipy (FPGA). V prvom prípade, pre ktoré je táto skupina procesorov určená si vystačíme s minálne výkonným a pokiaľ možno najlacnejším procesorom, ktorý zvládne potrebnú a nenáročnú prácu.

Výhody a nevýhody
  • Nízka cena
  • Nízke nároky na chladenie
  • Nízka spotreba
  • V období ťažobného boomu veľmi zlá dostupnosť

Na čo sa hodia procesory na ťažbu kryptomien?

Keďže tieto procesory neodvádzajú nijak náročnú a dôležitú prácu, ich najvyššia prednosť je nízka cena a spotreba, ktorá dopomáha k lepšej návratnosti celého mining rigu.

Záverečné tipy pre výber procesora

Aby sme vám výber toho správneho procesora najviac uľahčili, ponúkame ako rekapituláciu niekoľko tipov na záver:

Jak vybrat grafickou kartu na Alza.cz
  1. Ujasnite si svoje potreby, na aké účely budete procesor používať.
  2. Stanovením vašich potrieb zistíte, z akého výkonnostného segmentu grafickú kartu vyberať.
  3. V danom výkonnostnom segmente si vyberte procesor podľa výkonu, ktorý budete potrebovať.
  4. Pri výbere CPU dbajte najmä na výkon vašej grafickej karty. Dajte pozor na dostatočné napájanie (VRM) základnej dosky, do ktorej procesor osadíte.
  5. Prevádzkové vlastnosti, ako je teplota, hlučnosť a spotreba sa u procesorov odvíja predovšetkým od typu a výkonu nielen chladiča procesora a celkovej airflow vo vašej skrini.
  6. Pri finálnom výbere konkrétneho procesoru si skontrolujte kompatibilitu so základnou doskou (socket a chipset).
  7. Ak si nie ste stopercentne istí svojím konečným výberom, neriskujte a obráťte sa na nás. Naši špecialisti vám radi pomôžu!
 

Slovník pojmov – procesory

Čip grafickej karty

Čip grafickej karty je základný stavebný kameň, ktorý určuje grafický výkon zariadenia. Pri výbere grafickej karty hrá kľúčovú úlohu veľkosť pamäte (GB), jej rýchlosť (Mhz) a počet stream procesorov.

Výrobca grafickej karty

Na každodennú kancelársku činnosť vám plne postačí integrovaný grafický čip, na graficky náročnejšie úlohy už ale odporúčame dedikovanú (samostatnú) grafickú kartu. Notebooky pre bezproblémovú prácu v náročných grafických programoch a hranie hier obsahujú grafické karty NVIDIA a AMD.

Integrovaná grafická karta

Grafická karta, ktorá je zabudovaná priamo do procesora. Nedosahuje taký výkon, ako dedikované grafické karty. Avšak notebook vybavený integrovanou grafickou kartou spravidla vydrží dlhšie na batérii.


Slovník pojmov
Vytlačiť
P-DC1-WEB03
Zavoláme Vám a odborne poradime
+421 2 5710 1800
Otázka na objednávku
Otázka na tovar
Prosím, zadajte svoj telefón:
Zavolajte mi
Na vašom súkromí nám záleží My, spoločnosť Alza.cz a.s., IČO 27082440, používame súbory cookies na zaistenie funkčnosti webu a s vaším súhlasom o. i. aj na personalizáciu obsahu našich webových stránok. Kliknutím na tlačidlo „Rozumiem“ súhlasíte s využívaním cookies a predaním údajov o správaní na webe na zobrazenie cielenej reklamy na sociálnych sieťach a reklamných sieťach na ďalších weboch.
Viac informácií Menej informácií