Deti vyskúšali: Hladní hrošíci Hasbro
Hoci sa s obľubou hovorí „Jedno dieťa, žiadne dieťa!“, Ja sa v poslednej dobe prikláňam k „Dve deti, žiadne dieťa!“ – päťročná Barborka a dvojročný Janko zbožňujú spoločné hranie sa a keď sa najmä počas jesene a zimy stane, že spolu trávia celé dni, spoločnú zábavu si úžívajú plnými dúškami. Janko k sestričke vzhliada, tá im vymýšľa témy hier, dáva mu roly a vždy dosiahne, aby sa nadchol pre hocijakú maličkosť, čo on miluje.
Hra na psíka, kedy Janko cupitá po štyroch a Barborka ho venčí, im vydrží aj hodinu. Spoločné hranie im ide perfektne, no zahanbiť sa nenachajú ani v škriepkach. Presne niečo podobné sa stalo aj nedávno... Od obeda som odpočítavala minúty do večerného kúpania a nemohla sa dočkať, keď ich uspím a zatvorím dvere detskej izby. Keď popoludní priviezol kuriér zásielku s hračkami, automaticky som nasadila prísny výraz a podotkla som, že hračky dostávajú len dobré deti a chcela som byť nekompromisná.
Zoznámenie sa s hladnými hrošíkmi
Vydržalo mi to pár minút, Janko spustil krik, Barborka zase skúšala psie oči a sľubovala, že už bude vždy dobrá. Nemala som silu odporovať, takže som zo škatule vytiahla Hladných hrošíkov. Zložila som im hračku a názorne predviedla pri jednej hre, ako by to asi približne malo vyzerať. Potom ma deti vyhodili z izby. Hodinu som o nich nevedela. Hrali a hrali. Smiali sa pri tom, Barborka počítala guľôčky a hrošíkom dávala mená. Janko všetkým hovoril familiárne Gogo, tak on nazýva hlavne drakov, ale nepozná veľmi veľa iných slabík a hroch nemá od draka až tak ďaleko. Hrochy môžu byť radi, že nie sú „pipi“.
Ako hrať Hladných hrošíkov?
Hra deti neuveriteľne zaujala. Nie je poznať, že by mala Barborka vekovú prevahu, Jankovi hrošíci tiež zjedia pár guľôčok a sú rovnocennými súpermi. Princíp je v tom, že okolo arény s guličkami sú naukladaní štyria hrošíci a sú poriadne hladní. Túžia zjesť čo najviac guľôčok. Dieťa (alebo aj dospelý) stláča páčku pri chvoste, tým otvára hrošiu papuľu a hroch môže následne guľôčky chytať a jesť. Plošina sa trošku kýve, takže guľôčky sa rôzne pohybujú po celej ploche. Keď sú všetky guľôčky zjedené, môžete vidieť v jednotlivých dráhach, koľko ktoré zvieratko ukoristilo a kto teda vyhral.
Deti trénujú motoriku a keď sa hrajú vo dvojici ako Barborka s Jankom, musia pracovať rovnako pravou aj ľavou rukou, pretože ovládajú dve zvieratká. Učia sa počítať, môžu si opakovať farby – Janko si zaumienil, že jedna žltá guľôčka, ktorá sa objavuje medzi červenými, je jeho, a nekompromisne trvá na tom, že patrí do jeho dráh – takže huráááá, spozná žltú. Je zaujímavé sledovať, akú taktiku si deti (alebo dospelí) vyberú. Barborka skôr do páčky udiera a kladie dôraz na rýchlosť. Janko je naopak rozvážnejší (pozor na výraz pomalší, je nepresný a urážlivý :-D) a na guľôčky trpezlivo číha.
Niekedy mi dovolia pripojiť sa a ja prehováram Janka, že za neho vezmem jedného hrošíka, nech má možnosť sa poriadne sústrediť, alebo prípadne stláčať páčku oboma rukami. Nechce, je urputný a bojovný a... mne sa to páči. :-D Navyše je to ideálna hra pre deti staršie ako 4 roky, takže som na neho aj pyšná, ako ho hra baví a ako mu to ide.
Prečo si zaobstarať hru Hladní hrošíci?
Najviac na hre oceňujem, že je zaujímavá a originálna a zároveň zabavila dve deti v rôznom veku na dlhú dobu, dokonca sa k nej opakovane vracajú. Vzali sme hru aj na výlet, dobre sa preváža. V recenziách používatelia občas spomenuli hlučnosť hry, s týmto vyjadrením však musím nesúhlasiť. Od detí nečakám, že si budú ticho čítať v kúte. Ale nemám rada, keď je hra zbytočne hlučná. Hrošíci ma nijako nerušili. Barborka sa navyše veľmi potešila, akonáhle som hru vybalila „Jééééééj, podobnú hru hrala aj Doktorka Plyšáková!“ – áno áno, pozor na to, aby sa hroch neprejedol, ako sa to stalo krokodílovi v obľúbenom kreslenom seriáli.
