Stabilizácia obrazu je technológia navrhnutá na potlačenie neostrosti spôsobenej nechceným pohybom fotoaparátu počas expozície, typicky chvením rúk. Tento problém je výraznejší pri fotografovaní s dlhšími časmi uzávierky, napríklad za zlého svetla, alebo pri použití objektívov s veľkým priblížením, takzvaných teleobjektívov. Existujú dva hlavné typy tejto technológie. Prvým je optická stabilizácia, ktorá funguje na hardvérovej úrovni. Pomocou gyroskopických senzorov detekuje pohyb a fyzicky posúva buď optický člen v objektíve, alebo samotný obrazový snímač v tele fotoaparátu, aby kompenzovala otrasy. Stabilizácia v tele fotoaparátu je často označovaná skratkou IBIS, z anglického „In-Body Image Stabilization“, čo znamená „stabilizácia obrazu v tele fotoaparátu“, a jej výhodou je, že funguje s akýmkoľvek nasadeným objektívom. Druhým typom je elektronická stabilizácia, ktorá je softvérovým riešením. Fotoaparát zaznamená o niečo väčší obraz, než je finálny záber, a potom pomocou softvéru posúva výrez obrazu tak, aby vyrovnal pohyb. Niektoré zariadenia kombinujú oba prístupy pre dosiahnutie lepších výsledkov.