Free Open Source Software ako cesta k slobode

Free Open Source Software – OBSAH

1. Open-source, alebo free software?
2. Zmysel slobodného softvéru
3. Licencie a copy...left?
4. Slobodný softvér dnes a v budúcnosti
5. Prečo preferovať slobodný softvér?
6. Slobodný softvér v bežnom svete
7. Pozor na neslobodný softvér
8. Sloboda na dosah

Open-source, alebo free software?

Open-source, slovensky nazývaný softvér s otvoreným zdrojovým kódom, a free software čiže slobodný softvér, sú dva termíny, ktoré ľudia často zamieňajú. Je potrebné povedať, že to nie je ich vina, pretože oba termíny označujú takmer to isté a líšia sa vlastne len v drobných rozdieloch. Bohužiaľ aj tieto drobné rozdiely dokážu deliť ľudí do navzájom neznášanlivých skupín, a tak môžete na internete nájsť ľudí z Open-Source Initiative opierajúcich sa do Free Software Foundation a naopak.

Spory pre nás však nie sú dôležité – takže čo majú obe skupiny spoločné? Zjednodušene povedané: obe usilujú o možnosť softvér slobodne používať a modifikovať. Free softvér v tomto môžeme označiť ako podmnožinu open-source softvéru, pretože softvér síce môže mať otvorený zdrojový kód, ale nemusí obsahovať licenciu, ktorá by umožňovala voľne distribuovať upravené kópie. Takýto softvér teda nie je slobodný, aj keď je technicky vzaté open-source.

Na účely tohto článku budem dnes hovoriť o slobodnom softvéri, pretože prináša viac výhod hlavne svojim používateľom.

Zmysel slobodného softvéru

Počiatky slobodného softvéru sa datujú až do roku 1983, kedy sa programátor a aktivista Richard Matthew Stallman rozhodol vytvoriť prvý slobodný operačný systém, vychádzajúci z Unixu. Tak vznikol operačný systém GNU, ktorého najznámejším a najpoužívanejším variantom je dnes operačný systém GNU/Linux (často chybne nazývaný len „Linux“). Stallman tiež v roku 1985 založil Free Software Foundation a je autorom najrozšírenejšej slobodnej licencie – GNU General Public License.

Nie je ale treba tu recitovať Stallmanov životopis. Je očividné, že jeho prínos softvérovému svetu je nemerateľný. Svojou advokáciou a aktivizmom dokázal vývojárov presvedčiť, že písať slobodný softvér má hodnotu pre vývojárov aj používateľov, a že z toho dokonca môžu ťažiť aj veľké firmy, a to aj inak ako v marketingovom či náborovom oddelení.

Vďaka snahám Free Software Foundation a Open-Source Initiative môžu dnes vývojári ťažiť z kolaboratívnej spolupráce na platformách ako napríklad Github, kde je hosťovaná väčšina existujúcich open-source projektov. Je tak možné, aby sa tisíce vývojárov z celého sveta zapojili do vylepšovania a opravovania knižníc, hľadania chýb a spoločného vytvárania nových nástrojov. A ako už nám nedávna história dokázala: sebelepšia korporácia spravujúca uzavretý kód nedokáže súperiť s usilovnosťou tisícov nezávislých vývojárov.

Niet teda divu, že aj veľké korporácie ako Facebook dávajú veľa svojich nástrojov k dispozícii ako free software – stovky vývojárov robiace vylepšenia na vašom softvéri zadarmo? Čo viac si priať? Dokonca aj Microsoft, ktorý predtým pohŕdal celým open-source odvetvím, musel uznať „porážku“ a dnes produkuje slobodný softvér, ktorý vývojári radi používajú a prispievajú doň.

Licencie a copy...left?

Čo garantuje softvéru jeho slobodu? Nie je to nič iné ako licencie. Najprv by sa mohlo zdať, že licencia je presný opak slobody, pretože ju môže obmedzovať, ale bez licencie by nebolo možné zachovať 4 vyššie vymenované slobody slobodného softvéru. Sú slobodné licencie, ako napríklad MIT, BSD alebo Unlicense, ktoré deklarujú absolútnu slobodu používania a úprav, ale už negarantujú, že ktokoľvek, kto skopíruje a zmení daný softvér, ho ponechá slobodným.

Väčšina ľudí už pravdepodobne počula termín copyright – zjednodušene povedané ide o vlastnícke právo na dielo (duševné vlastníctvo), v rámci ktorého môže autor obmedziť použitie diela. Richard Matthew Stallman v rámci vytvárania licencie GNU-GPL prišel s novým termínom – copyleft. Copyleft však nie je opakom copyrightu, skôr jeho podmnožinou. Garantuje, že akékoľvek odvodené dielo (v tomto prípade kópia programu) ponesie rovnakú licenciu a bude tak garantovať rovnaké slobody.

Je tak napríklad nemožné bez porušenia licencie použiť knižnicu s licenciou GNU-GPL v akomkoľvek nevoľníctve softvéru. K takýmto porušeniam licencie už došlo – zrejme najznámejší je prípad z roku 2008, kedy Free Software Foundation žalovala spoločnosť Cisco Systems za použitia GNU knižníc vo svojom uzavretom ekosystéme. Nakoniec došlo k mimosúdnemu vyrovnaniu vrátane finančného príspevku od firmy Cisco. Aby k podobným problémom už nedošlo, najala spoločnosť Cisco človeka, ktorý má na starosti kontrolu dodržiavania licenčných pravidiel.

Slobodný softvér dnes a v budúcnosti

Už nie je pochýb o tom, že slobodný softvér dnes hýbe svetom, či už v podobe operačného systému GNU/Linux, ktorý beží na väčšine serverov, alebo napríklad OS Android na mobilných telefónoch. Ideológia slobodného softvéru vychádza z ideológie cypherpunku a hackerského hnutia, nie je teda divu, že Bitcoin a naň nadväzujúce projekty sú taktiež slobodné.

Táto idea začne byť revolučná v momente, keď sa prejaví ako úspešná. Pred dvomi dekádami by bolo prinajmenšom smiešne, že by mohli existovať digitálne peniaze, ktoré budú zároveň slobodným softvérom s otvoreným zdrojovým kódom. Dnes, po viac ako dvanástich rokoch existencie Bitcoinu, vidíme, že to možné je, a dokonca že táto možnosť decentralizácie a auditovateľnosť prináša veľké výhody.

Vyvstáva teda otázka: čo všetko by mohlo byť prevedené do slobodného prostredia? Čo keby boli štátom prevádzkované systémy slobodným softvérom, ktorý by mohol každý auditovať a vylepšovať? Čo keby išlo do zákonov posielať pull request? Tisíce ľudí by mohli participovať na vylepšovanie služieb, ktoré teraz za vysoké sumy vyvíjajú korporácie, ktoré držia zdrojový kód v hrsti. Mohli by sme mať celý open-source framework na poskytovanie aktuálne štátnych služieb, ako napríklad zdravotné poistenie alebo podpora nezamestnaných.

Toto sú samozrejme veľmi kontroverzné myšlienky a nahradenie štátu softvérom by nebola otázka jednej dekády. Ani Bitcoin nedokázal po desiatich rokoch nahradiť fiat peniaze. Je však dôležité klásť otázky a hľadať nové cesty z aktuálnej paradigmy, ktorá nie je slobodná. Slobodný softvér nám ukázal, že zavedenú paradigmu možno zmeniť na prospech všetkým.

Prečo preferovať slobodný softvér?

Ako používatelia máme možnosť voľby – budem využívať slobodný softvér, či nie? Nedá sa spochybniť, že proprietárny (uzavretý) softvér býva v niektorých prípadoch kvalitnejší ako jeho open-source konkurencia. Napríklad taký GIMP len ťažko môže konkurovať oveľa vyspelejšiemu Photoshopu, ktorý obsahuje viac funkcií a hlavne je používateľsky prívetivejší. Nie je potrebné niekoho haniť len preto, že využil neslobodný softvér z dôvodu, že mu to uľahčuje prácu.

Ako v každom odvetví, aj tu existujú dve hlavné skupiny – tzv. early adopters a mainstream používatelia. Early adopters budú slobodný softvér využívať, aj keď bude vzhľadom na konkurenciu nedokonalý, napríklad z hľadísk etických. Pri tých je zároveň väčšia pravdepodobnosť, že sa budú podieľať na vylepšení softvéru. A potom sú bežní mainstream používatelia, ktorí začnú daný softvér používať, keď im ponúka viac výhod než jeho konkurencia – teda bez ohľadu na to, či ide o slobodný softvér, alebo nie.

Aj tak je ale otázka, prečo používať slobodný softvér, pre bežných používateľov relevantná. Ako už bolo spomenuté, vďaka verejne prístupnému zdrojovému kódu je ľahšie nájsť kritické chyby a opraviť ich. Naopak pri uzavretom softvéri je oveľa vyššia pravdepodobnosť, že nejaký útočník využíva existujúce „diery“ v softvéri, aby sa obohatil – nie je totiž možnosť kód zrevidovať a chybu nezávisle nájsť.

Ďalšou otázkou je súkromie používateľov. Pri uzavretom softvéri používateľ nemá šancu vedieť, čo daný softvér robí na pozadí – či nezbiera dáta o používateľovi a neposiela ich niekam na server. Spoločnosti sa často snažia túto kritiku odraziť argumentom „ide len o metadáta na analytiku nášho produktu“ bez toho, aby dali používateľovi na výber, či chce tieto metadáta zdieľať. A samozrejme nie je tajomstvom, že veľa metadát pokope je len drobný krok od identifikácie konkrétneho používateľa. Slobodný softvér je auditovateľný, a nie je teda zložité zistiť, či sa nejaké dáta posielajú preč, alebo nie.

Ďalším dôležitým aspektom slobodného softvéru pre používateľov je možnosť modifikácie. Samozrejme, že každý používateľ nie je programátor a nedáva zmysel sa naučiť programovať, len aby som si upravil kus softvéru (aj keď sú ľudia, ktorí to dokázali). Nie je ale nič jednoduchšie ako si na takú prácu niekoho najať. Predstavme si napríklad, že ako podnikateľ či malá firma budem využívať slobodný softvér na účtovníctvo a potrebujem v ňom urobiť zmenu, napríklad kvôli lepšiemu počítaniu daní. Než sa snažiť presvedčiť korporáciu, ktorá softvér vyvíja, môžem si najať vývojárov, ktorý mi softvér upravia na moje potreby. Toto je dnes bežná prax v softvérových firmách, ktoré využívajú a zároveň vylepšujú slobodný softvér. Tieto úpravy je potom možné začleniť do hlavnej vetvy softvéru a môžu z nej profitovať ostatní.

Slobodný softvér v bežnom svete

Aby sme tu nehovorili len o teórii, je na mieste si ukázať aj príklady slobodného softvéru, ktoré môžeme využívať v praxi. Základným pilierom býva už spomínaný operačný systém GNU/Linux. Čo sa týka prehliadania internetu, napríklad Firefox alebo Chromium, z ktorého vychádza Google Chrome, sú open-source aplikácie.

Na sledovanie videí už dnes mnoho ľudí používa VLC Player, ktorý je alternatívou aplikácií ako QuickTime alebo Windows Media Player, ktoré sú obsahom funkcií oproti open-source softvéru smiešne.

Používate Microsoft Word alebo Google Sheets? Aj tu je pre vás slobodná alternatíva v podobe LibreOffice. Isteže niektoré funkcie či používateľské rozhranie nie sú tak dotiahnuté ako v neslobodných alternatívach, ale možnosť to tiež je.

Ak ste vlastníkom telefónu s operačným systémom Android, môžete už dnes hľadať a inštalovať slobodné aplikácie pomocou F-Droidu. Táto rozsiahla knižnica ponúka len slobodný softvér a jej hlavnú používateľskú základňu tvoria užívatelia, ktorí používajú slobodnú verziu Androidu, ako napríklad Calyx OS alebo Graphene OS.

Pre softvérových vývojárov je možnosť využiť slobodný softvér najjednoduchšia, keďže v tomto odvetví sú mu ľudia najviac naklonení. Nie je teda problém zahodiť proprietárny Sublime Text a nahradiť ho editorom VS Code od Microsoftu, následne vyvíjať aplikáciu s pomocou React knižnice od Facebooku a písať ju v jazyku Typescript, opäť od Microsoftu.

A ako teda ako používateľ zistím, či používam slobodný softvér alebo nájdem alternatívu k softvéru, ktorý používam? Nie je nič jednoduchšie ako sa pozrieť priamo na webové stránky autora – tu buď otvorene deklaruje, že je open-source, alebo bude uvádzať odkaz na Github, kde je zdrojový kód dostupný. Pokiaľ budete hľadať alternatívu pre váš existujúci uzavretý softvér, možno použiť napríklad stránku https://osalt.com/ – aj keď sú niektoré spomínané verzie trochu zastarané, alternatívy sú stále pravdivé. A koniec-koncov, občas nezostáva nič iné ako trochu googliť a hľadať na verejných fórach – určite nebudete prvý, kto hľadá alternatívu k nejakému uzavretému softvéru.

Pozor na neslobodný softvér

Čas od času sa objaví softwarový projekt, ktorý sa tvári ako slobodný alebo open-source, aj keď ním v skutočnosti nie je. Tieto projekty parazitujú na pravých slobodných projektoch, pretože sa tak len tvária, ale nedeklarujú rovnaké slobody. Sľubujú si od toho hlavne to, že im mnoho vývojárov zadarmo dodá vylepšenia do ich kódu.

Tieto programy/projekty nemusia byť nutne nebezpečné či neetické, ale poškodzujú dobré meno slobodného softvéru, pretože si pod značkou „open-source“ robia falošnú reklamu. Z hľadiska bitcoinového ekosystému môžeme za nečestné považovať napríklad MyNode alebo Umbrel.

Obidva projekty sa rozhodli svoj zdrojový kód licencovať pod Creative Commons (CC BY-NC-ND 4.0), čo nie je licencia vhodná pre softvér, nieto pre open-source. Táto licencia dokonca zakazuje akúkoľvek distribúciu úpravy či nadstavby, čo sa úplne nezhoduje s tým, ako vývojári prispievajú na GitHub svojimi vylepšeniami – táto licencia im de facto zakazuje publikovať úpravy na GitHube. MyNode si túto licenciu upravil, aby bolo možné do neho prispievať pomocou GitHubu, avšak stále sa tu nedá hovoriť o slobodnom softvéri. Inými slovami: projekty, ktoré využívajú slobodný softvér (pomocou drobnej kľučky, pretože ho neintegruje do svojho kódu), samy nie sú slobodné. Nemožno to nazvať inak ako pokrytectvom.

Sloboda na dosah

Ešte pred desiatimi rokmi bolo takmer nevídané, aby niekto prevádzkoval GNU/Linux na svojom domácom počítači, ba dokonca aby na ňom naučil pracovať napríklad svojich rodičov. Táto doba už našťastie takmer pominula a slobodný softvér má v mnohých ohľadoch rovnakú kvalitu, ak nie vyššiu, než softvér od veľkých korporácií, ako napríklad MS Windows. Mnoho proprietárnych nástrojov už dnes má ekvivalent v podobe otvorených a slobodných nástrojov a nie je náznaku, že by sa tento trend mal obrátiť.

Čo ako používatelia zmôžeme? Používajme slobodný softvér, ak to možno, a upozorňujme na softvér, ktorý sa tvári slobodne, ale v skutočnosti nie je. Je dôležité klásť otázky a požadovať odpovede. Softvér je cestou k väčšej slobode a je potrebné, aby používatelia túto slobodu aktívne hľadali.

Autor nie je expertom na autorské a licenčné práva, ale aktívne sa podieľa na vývoji open-source softvéru. Slobodný softvér nám dáva možnosť overovať, vylepšovať a využívať prácu cudzích ľudí a zároveň im prispieť našou prácou späť. Tieto slobody pomáhajú všetkým používateľom a je dôležité, aby boli udržiavané.

Pavel Ševčík

Som programátor a bitcoinový maximalista. Prednášam o Bitcoine, najmä jeho technických aspektoch a dopadoch na slobodu jednotlivca. Mimo toho prispievam do open-source projektov spojených s Bitcoinom, ako je napríklad Blue Wallet, BTCPay Server a ďalšie. Bol som členom think-tanku Paralelné Polis, kde som mal na starosť osvetu, organizáciu Bitcoinových MeetUpov a tvorby nástrojov pre lepší chod budovy.