Intel má akciové zľavy až 150 USD na procesory, základné dosky a grafiky

Už pri prvých zmienkach o novom hybridnom dizajne sa natíska otázka: „A kto to bude riadiť?“ Každý orchester predsa potrebuje dirigenta, však? Rozdeľovať rôznu prácu jadrám nie je len tak a softvérový scheduler Microsoft Windows toho bol vždy tak trochu dôkazom. A ak hodíte do toho vidly v podobe odlišných jadier s rozdielnym výkonom, to už potrebuje skutočného majstra. A tým je nový hardvérový mikrokontrolér Intel Thread Director.

Intel Thread Director starostlivo monitoruje všetko, čo sa v procesore deje. Má prehľad o práve využívaných inštrukciách, taktoch, teplotách, spotrebe a ďalších stavoch procesora, ktoré v reálnom čase s presnosťou v rámci nanosekúnd vyhodnocuje cez milióny hodín nabifľovaný algoritmus. Thread Director však reálne nič neriadi, tá najťažšia práca stále zostáva na softvérovom scheduleri operačného systému. Thread Director iba poskytuje feedback operačnému systému, inými slovami mu radí, ako podľa neho robiť veci lepšie. To, či sa operačný systém rozhodne podľa dát, ktoré Thread Director poskytne, je čisto na ňom.

Aby mohol operačný systém Thread Directora vôbec počúvať, bolo potrebné softvérový scheduler vo Windows na tieto účely upraviť. Toto vylepšenie sa nachádza iba v novom Windows 11. To ale neznamená, že by Intel Alder Lake pod Windows 10 nefungovali. Hlavný rozdiel je v tom, že starý scheduler vo Windows 10 posudzuje jadrá z hľadiska výkonu, kým Windows 11 berie do úvahy aj efektivitu. Ako to funguje v praxi a ako sa prítomnosť Thread Directoru odráža v reálnom hernom výkone, si ukážeme už o chvíľu.

Ďalšou zásadnou zmenou, ktorú nové procesory 12. generácie Intel Alder Lake prinášajú, sú DDR5 pamäte. Hodnotenie platformy v tomto ohľade si necháme až na záver článku v kontexte s hernými testami, obstarávacou cenou a ďalšími aspektmi, a tak sa teraz iba pozrieme, na čo sa môžeme tešiť.

Intel Alder Lake so sebou prináša funkciu dynamického taktovania. Doteraz ste museli buď zapnúť XMP profil, ktorý prednastavil výrobca, alebo si frekvenciu a časovanie nastaviť manuálne. Ak ste ani jedno neurobili, zostali ste s tzv. JEDEC (defaultné štandardizované špecifikácie) nastavením či horšie, na úplnom defaulte základnej dosky. Výkon na JEDEC nie je nikdy nič moc a práve tu nastupuje funkcia Intel Dynamic Memory Boost Technology.

Intel Dynamic Memory Boost Technology funguje podobne ako turbo pri jadrách procesora. V IDLE bežia pamäte na JEDEC nastavenia a v momente, keď je potrebný výkon, prepne funkcie do XMP režimu. DDR5 pamäte toho ale prinášajú oveľa viac ako automatické prepínanie medzi defaultom a prednastaveným XMP profilom. 

Po novom je tu podpora XMP 3.0, ktorý ponúka celkom tri XMP profily nastavené od výrobcu (DDR4 má iba dva) a navyše dva ďalšie pre samotného používateľa, ktoré si môžete nastaviť podľa potreby. Je veľmi pravdepodobné, že výrobcovia pamäťových modulov prídu s aplikáciami, pomocou ktorých bude možné s XMP profilmi pracovať priamo z operačného systému. Ostatne Corsair už predstavil integráciu vo svojom iCUE, avšak nie je isté, do akej hĺbky pôjdu pamäte ladiť.

V nadväznosti na taktovanie a ladenie DDR5 cez XMP profily sa poďme pozrieť na možnosti overclockingu procesora ako takého. S hybridným dizajnom, ako takým, prichádza aj mnoho zmien v tomto ohľade a ako už uvidíte vo výsledkoch o chvíľu, sú scenáre, kvôli ktorým stojí za to sa s procesorom trochu pohrať.

Je fakt, že moderné procesory už pár rokov bežia na svojich limitoch a časy, kedy ste mohli taktovaním získať pár pekných stoviek MHz na všetkých jadrách, sú už nenávratne preč. Výnimkou je samozrejme extrémna OC s pomocou tekutého dusíka. Aj napriek tomu majú „káčkové“ procesory Intel Alder Lake skrytý priestor, ktorý je možné využiť a získať nejaký ten výkon navyše. Trik je v tom, vzdať sa efektivity, a teda vypnúť E-cores. Obidva typy jadier zdieľajú jednu napájaciu vetvu a o tú sa delia ešte s cache.

Medzi dvojicou P-cores a E-cores teda existuje vzťah čo do taktov a napätia. Za každé zapnuté E-core stratíte cca 15,85 MHz na P-core, na ktorom zároveň budete potrebovať o cca 7 mV viac. Tým vzniká nejaký priestor, nielen na zdvihnutie frekvencie na P-cores, ale aj na cache. Veľkú úlohu vo výsledku bude samozrejme hrať šťastie na konkrétny kus procesora, model základnej dosky a sila chladenia. Ako uvidíte v herných testoch, všetky tri modely - i9, i7 a i5 som otestoval ako s defaultnou konfiguráciou P-cores + E-cores, tak s vypnutými E-cores a navýšením taktu na všetkých P-cores.

Golden Cove (P-cores) jadra nie sú žiadne strúhadlá čo do výkonu a samozrejme tiež slušne kúria. Intel preto urobil aj pár významných zmien priamo pod kapotou a oproti predchádzajúcim výrazne znížil výšku Die, vrstvu STIM (teplovodivého materiálu spájajúceho Die a IHS) a naopak zosilnil IHS samotné. Najväčší bottleneck odvodu tepla je z jedného druhu materiálu na druhý, ktorý zaisťuje najčastejšie klasická pasta (TIM) alebo spájkovaný spoj z cínu či plátku india (STIM), prípadne tekutý kov, ktorý poznáme z tzv. delidu CPU.

TDP nie je. Nie vážne, TDP je preč. Namiesto TDP teraz máme dve hodnoty: Procesor Power Base a Maximum Turbo Power. Prvá hodnota nám udáva maximálnu spotrebu pri základnom Base takte. Maximum Turbo Power udáva maximálnu spotrebu pri plnom výkone. Inými slovami, z PL1 je teraz PL2 s tým rozdielom oproti predchádzajúcim generáciám, že PL2 nie je nijako časovo (Tau) obmedzený. Laicky povedané, na plný výkon donekonečna a ešte ďalej.