Horméza je biologický fenomén, pri ktorom vystavenie organizmu miernej dávke stresora – fyzikálneho, chemického alebo biologického – vyvolá adaptívnu reakciu zvyšujúcu jeho odolnosť proti ďalším, potenciálne škodlivejším stresorom. Kľúčom je správne dávkovanie: dostatočné na vyvolanie adaptácie, no nie také veľké, aby spôsobilo poškodenie.
Krátkodobé vystavenie chladu formou ľadových kúpeľov, kryoterapie alebo pravidelného otužovania je typickým príkladom hormetického stresu. Chlad aktivuje hnedé tukové tkanivo, ktoré produkuje teplo spaľovaním kalórií a zlepšuje metabolickú efektivitu. Zároveň moduluje imunitné funkcie a tlmí zápalové procesy obmedzením produkcie cytokínov.
Expozícia chladu taktiež zvyšuje hladinu noradrenalínu – neurotransmitera, ktorý zlepšuje náladu, kognitívne funkcie a odolnosť proti stresu. Aktivujú sa aj proteíny chladového šoku, ktoré chránia bunky pred poškodením. Niektoré štúdie navyše naznačujú pozitívny vplyv na funkciu ciev a krvný obeh.
Dôležité je neprekročiť hranicu, za ktorou sa stresor stáva škodlivým. Nadmerná expozícia chladu alebo jej aplikácia u jedincov s kardiovaskulárnymi problémami môže byť riziková.
Podobne priaznivo pôsobí saunovanie, teda striedavé vystavovanie teplu a chladu. Veľkú tradíciu má v severských krajinách, najmä vo Fínsku, kde je pravidelné saunovanie súčasťou životného štýlu. Praktickou výhodou tamojšej klímy je, že na ochladzovanie stačí príroda – sauna je jednoduchšia, lacnejšia a pobyt vonku navyše pozitívne pôsobí na psychiku.
Rozsiahle fínske štúdie ukázali, že časté saunovanie (4 – 7-krát týždenne) je spojené so zníženým rizikom fatálnych kardiovaskulárnych príhod vrátane náhlej srdcovej smrti a ischemickej choroby srdca. Pri saunovaní sa zvyšuje produkcia proteínov tepelného šoku, ktoré chránia bunky pred stresom, podporujú správne skladanie iných proteínov a pomáhajú odstraňovať tie poškodené.
Vystavenie vysokej teplote vyvoláva fyziologickú odpoveď zahŕňajúcu zvýšenie srdcovej frekvencie, potenie a vazodilatáciu. Opakované saunovanie tak pôsobí na telo podobne ako fyzické cvičenie a prispieva k zníženiu rizika kardiovaskulárnych aj iných chronických ochorení.
Koncept hormézy nie je vo vedeckej komunite všeobecne prijímaný. Kritici upozorňujú na niekoľko problémov: termín je nepresne definovaný, chýba jednotná metodológia výskumu a výsledky štúdií sú často ťažko reprodukovateľné.
Skeptici tiež varujú, že horméza býva zneužívaná na ospravedlnenie expozície škodlivým látkam – napríklad zástancovia radiačnej hormézy argumentovali v prospech nižších bezpečnostných štandardov pre ionizujúce žiarenie. Tento jav je niekedy nesprávne spájaný s homeopatiou, hoci ide o odlišné hypotézy.
Dobre podložené sú predovšetkým účinky cvičenia, krátkodobého pôstu a teplotných stresorov (otužovanie, saunovanie), kde existujú rozsiahle epidemiologické štúdie. Pri iných formách hormézy – najmä chemickej a radiačnej – zostáva vedecký konsenzus opatrný. Viac informácií na Sisfos: Český klub skeptikov.