Recenzia Canon EF 100mm f/2.8 L Macro IS USM

Pomerne často používam v prírode makroobjektív. Preto ma nemohlo takmer pred rokom nechať v pokoji predstavenie stabilizovanej stovky. A keď prišla ponuka na dlhé dvojtýždňové testovanie v praxi, hneď som možnosti využil. Aj preto, že o zmene uvažujem.

Predchodca, Canon EF 100mm f/2.8 Macro USM

Stovkový makroobjektív používam päť rokov a mám ho v ruke možno častejšie, než dlhý teleobjektív na zvieratká. Pôvodne som si ho robil na fotoaparát s Krop faktorom 1.6 x, tzn. 100/2.8 bol dostatočne dlhý. Bohužiaľ teraz na Canon EOS 5D Mark II je to tragédia, najmä pri fotografovaní motýľov a vážok, kedy sa musím priblížiť na pár centimetrov. Ideálne by u makroobjektívu bolo ohnisko 200 mm.

Prečo to ale píšem. Práve popísané je u existujúcej stovky jediná vec, ktorá mi vyložene vadí.

Stará nestabilizovaná stovka má aj veľmi pomalé automatické ostrenie. Síce väčšinu statických záberov ostrím ručne pomocou funkcie Live View za použitia statívu, ale ak niečo mierne vlaje vo vetre, alebo sa hmyzáci posúvajú, kvalitné AF by som ocenil. Celkom sympatická je váha. A na to že nemá "L" úpravu, je objektív veľmi odolný. Po piatich rokoch používania na ňom nie je z ciest ani jedna stopa.

Novinka, odolná konštrukcia objektívu

Firma Canon sa pustila do inovácie svojho najpredávanejšieho makro objektívu pomerne z gruntu. Totálne preskládala optickú sústavu, pridala stabilizáciu objektívu a objektív zásadne zodolnila. Hoci nestabilizovaná stovka mala slušnú povrchovú konštrukciu, Canon pristúpil na vykonanie "L". Hoci praktický rozdiel v spracovaní nie je zásadný, s novým objektívom budete mať pri fotení v daždi viac pokoja. Predpokladá sa, že by mal byť objektív oveľa lepšie utesnený proti poveternostnej nepriazni (prach, voda).

Skúsenosti so stabilizáciou v teréne

Asi najväčším argumentom pre obstaranie novinky Canon EF 100mm f/2.8 L Macro IS USM je stabilizácia obrazu, ktorou je objektív osadený. Práve u makro objektívov je stabilizácia účelnejšia než kdekoľvek inde. Pri fotografovaní bystrého a opatrného hmyzu nie je vždy možnosť rozložiť statív. Buď na to nie je čas, alebo to nie je potrebné v rákosí u vážok príliš praktické.

Spomínam, ako som pri fotografovaní na Sri Lanke pred tromi rokmi kamarátovi závidel stabilizovanú stovku od Nikonu. Tam, kde som ja musel kvôli kritickým časom na udržanie zvyšovať hodnotu ISO, Juraj ešte so stabilizáciou v pokoji fotografoval. Aj keď nerád, musel som priznať, že práve tu mal vtedy Nikon navrch.
A ako stabilizácia funguje? Pri fotografovaní tesárikov alpských a tesárikov piluna som väčšinu fotografíí fotografoval práve z ruky so zapnutou stabilizáciou. Tam kde by som bez stabilizácie mal mať čas 1/100, som v pohode (aj keď nie úplne stopercentne) udržal časy okolo 1/10 s. Pri čase 1/30 s boli fotografie ostré vždy. Z toho je zrejmé, že stabilizácia pár clôn pridá. Je to vhodné napríklad pri fotografovaní hmyzu v lese. Aj keď je pod mrakom, v kombinácii s vyššou hodnotou ISO (500 - 1000) možno pomerne dobre fotografovať bez statívu. Pre vážnejšiu prácu, kedy je chrobáčik blízko, a je potreba pomerne dosť cloniť, sa statívu samozrejme nevyhnete.

Je zaujímavé, že podobne kritické časy (1/30 s) bezpečne z ruky so stabilizáciou udržím aj pri ohnisku 500 mm. Pritom, logicky, by malo byť fotografie z kratšieho ohniska ostré aj pri časoch dlhších ?! Je to spôsobené tým, že päťstovka je oveľa ťažšia a v ruke sa oveľa lepšie stabilizuje než makroobjektív so šestinovou hmotnosťou.

Rýchlejšie automatické zaostrovanie

Ako som naznačil v úvode, nestabilizovaná stovka mala za zlých svetelných podmienok veľmi zlé automatické ostrenie. Nie, že by nebolo presné, to fungovalo, ale AF bol strašne pomalý. Hoci som ho používal minimálne, občas mi to fotografovanie sťažovalo.

U objektívu Canon EF 100mm f/2.8 L Macro IS USM je to iná káva. Ostrenie lieta ako má, podobne ako u iných objektívov (napr. U Canon EF 200mm f/2.8 L USM). AF veľmi slušne pracuje aj za zlých svetelných podmienok, a to aj s krajnými bodmi. Aj keď na Canon EOS 5D Mark II je občas zložitejší.

Moje prvé skúšobné testovanie

Hoci som doteraz žiadne testy nikdy nerobil, pustil som sa do porovnávania optických vlastností so starou verziou.

Keď som sadu skúšobných snímok porovnával, bolo pri starostlivom prezeraní viditeľné, že prvý testovaný objektív je na väčšine clôn o niečo ostrejší a mierne kontrastnejší. Porovnanie som prevádzal vedľa seba pri stoprocetnom zobrazení v programe Zoner Photo Studio 12, ktorý z EXIFu nevypisuje typ použitého objektívu. Preto som priečinok po chvíli otvoril v Canon Digital Photo Professional a mal som istotu. Prvá ostrejší sada bola z objektívu Canon EF 100 mm f/2.8 L Macro IS USM . Nie o moc, ale viditeľné to bolo, najmä v rozsahu clôn f/2.8 - f/10. Ak sa pricloní viac, výsledky sa vyrovnávajú (sú podobne odporné), ale stabilizovaná verzia má navrch aj tu.

Keď už som bol v tom testovaní, v praxi som vyskúšal aj to, na akú clonu je objektív najostrejší. Nijako prekvapivé je zistenie, že je to okolo clony f/6.3 - f/8.0 ak sa pricloní viac, ide ostrosť do kytičiek, a od clony f/16 potom pomerne veľa. Naopak clony f/2.8 - f/6.3 obstáli pomerne slušne.

Asi najvýraznejším rozdielom pri testovaní bolo zobrazenie obrazu mimo hĺbku ostrosti. Deväťlamelová clona stabilizovanej novinky robí divy. Na presvetlených bodoch žiadne hranaté osemuholníky, ale krásny súvislý krúžok. Pozadie je vďaka tomu krásne plynule rozmazané, nevznikajú žiadne hrôzy, ktoré by fotku rozbili. Celkové je podanie rozostreného pozadia pri objektívu Canon EF 100 mm f/2.8 L Macro IS USM značne krajšie.

Má nový objektív nejaké nevýhody?

Samozrejme, každá novinka aj má aj pár vlastností, ktoré nesadnú každému. Mne osobne najviac vadí použitý priemer závitu pre filtre. Hodnota 67 mm nie je práve číslo, ktoré by sa často u objektívov vyskytovalo. U predchodcu bolo 58 mm, čo mi prišlo ideálne. Nevýhoda môže byť aj tá, že väčší priemer filtra viac stojí a zbytočne predražuje náklady na obstaranie objektívu.

Ďalšou vlastnosťou, nedá sa povedať vadou, je zložitá konštrukcia objektívu. Stará verzia má šošoviek 12, ale u novinky je ich 15! Na obraz to negatívny vplyv prekvapivo nemá, ale zložitou konštrukciou objektívu ste bližšie k problémom. Objektívy so stabilizáciou sú viac náchylné na poškodenie. Tam, kde nestabilizovaná verzia znesie niekoľko pádov, verzia IS sa v mnohých prípadoch rozpadá.

Cena mi vzhľadom k užitej hodnote a istej nutosti vývoja pripadá celkom adekvátna.

Najvhodnejší polarizačný filter na makroobjektív

Významnou pridanou hodnotou nového objektívu je stabilizácia objektívu. Práve u širokouhlého základného ohniska pre bežné použitie, obzvlášť s nižšou svetelnosti f/4, je stabilizácia obrazu veľmi účelná (o 4 EV).

Technológia stabilizátora obrazu (IS) vraj automaticky rozpozná, ak sa začne fotograf otáčať s cieľom sledovania pohybujúceho sa objektu, a v tomto smere vypne stabilizáciu. Hybridný IS v režime Makro detekuje naklonenie aj posun. Keď sa mi pri večernom fotografovaní pri mori na juhu Islandu za chrbtom objavila dúha (a nechcel som rozoberať zostavu s filtrami na druhom objektívu), len som vytiahol Canon EF 24-70mm f/4 L IS USM a druhým telom v rýchlosti z ruky scénu vyfotil. Použitím času 1/6 sa fotka výborne použiteľná.

Dokážem si predstaviť, že pre bežné reportážne fotenie nájde stabilizácia uplatnenie ešte viac.

Oplatí sa kúpiť stabilizovaný objektív Canon EF 100 mm f/2.8 L Macro IS USM?

Ak žiadny makro objektív nemáte a rozhodujete sa medzi staršou verziou a novinkou, odporučil by som našetriť si a kúpiť stabilizovanú verzii. Tým, čo sú v situácii ako ja (staršiu verziu majú), poradím len ťažko. Novinka je po všetkých stránkach lepšia, ale v teréne to ocení málokto. Také podmienky, aby ste v divočine poznali, že je Canon EF 100 mm f/2.8 L Macro IS USM ostrí rovnako nikdy nie sú. Vďaka všemožným kompromisom sa mi málokedy darí dostať z fotografickej techniky maximum. Ak však ste na obrazové výstupy pedant (s predpokladom veľkých výtlačkov), a máte s fotením dlhšiu prax, výmenu odporúčam. Aj vďaka stabilizácii bude v určitých podmienkach vaša práca pohodlná.

Fotograf Ondřej Prosíčka sa vo svojej tvorbe zameriava na fotografovanie divokej prírody. Na snímkach chce nápadito zaznamenať správanie zvierat v ich prirodzenom prostredí. Fotografické workshopy a expedície zamerané na prírodu organizuje od roku 2006, snímky publikuje v médiách a má za sebou viac ako tri desiatky autorských výstav.