Recenzia objektívu Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art

Ťažký kúsok s luxusným dojmom

Asi prvé, čo vás na objektíve Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art prekvapí, je jeho hmotnosť. Je naozaj ťažký, a to nielen v porovnaní s inými pevnými svetelnými objektívmi podobného ohniska, váži skoro jeden kilogram. Obzvlášť pikantné je porovnanie s objektívom Canon EF 50mm f/1.8 STM, ktorý je vyložene maličký a ľahučký.

Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art je poriadny kus objektívu s kovovou konštrukciou, ktorá mu dodáva mohutnosť a odolnosť. Mechanické vyhotovenie objektívu je veľmi kvalitné, všetko pekne lícuje, ostriaci krúžok má plynulý chod a veľmi ideálnu tuhosť. Skoro by sa až dalo povedať, že objektív pôsobí "luxusným" dojmom.

Bajonet je, ako sa na podobný objektív patrí, kovový. Objektív je dodávaný so slnečnou clonou, čo nebýva pri podobných ohniskách úplne pravidlom a praktickým puzdrom na objektív.

K objektívu pre predstavu niekoľko čísel. Jeho hmotnosť je 815 g, veľkosť 10 x 8,5 cm a priemer závitového filtra je 77 cm. Priemer 77 cm mi pripadá ideálny, pretože väčšina objektívov, ktoré sa v praxi, a nielen tej profesionálnej, používajú, disponuje podobným priemerom. Tzn. nemusíte dokupovať ďalší polarizačný filter, môžete použiť ten, čo máte na širokých alebo kratších teleobjektívoch (napríklad 70-200/2.8).

Ak na konštrukcii objektívu Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art niečo vylepšiť, pridal by som utesnenie proti vlhkosti na obrubu bajonetu, a to gumovú zásterku, ktorú majú objektívy Canon radu "L". Keď prší, voda sa nedostane na bajonet.

Objektívy "Art" nielen pre umelcov

Dlho platilo, že objektívy Sigma sú lacnejším variantom objektívov Canon a Nikon, pre tých, čo nemajú dostatok peňazí na kúpu originálneho objektívu. Síce sa ušetrila polovica a viac z nákladov na kúpu nového príslušenstva, ale objektívy Sigma mali nejaké neduhy. Neboli opticky kvalitné, nedali sa používať pri nízkych clonách, ostrenie nebolo presné a mechanické vyhotovenie zodpovedalo cene. Neraz som bol svedkom, ako sa fotografujúcim kolegom objektív priamo v teréne bez zjavného pričinenia rozsypal. To už všal neplatí.

Rad Sigma "ART" je úplne zjavne konštruovaný pre náročnejších fotografov a konkuruje drahším originálnym objektívom. Objektívy radu "Art" spája vynikajúca svetelnosť (zvyčajne f/1.4), rýchle ultrazvukové ostrenie (HSM) s možnosťou ručného doostrovania (Full Time Manual), veľmi pevné a poctivé vyhotovenie objektívov, dokonalá optická kvalita aj pri nízkých clonách, kompletné príslušenstvo (kedy je v cene slnečná clona a praktický obal na objektív), vyššia váha, rozmer.

Zo skúsenosti s inými objektívmi môžem potvrdiť, že nejeden objektív radu Sigma Art je lepší ako jeho "L" ekvivalent v rámci objektívov Canon, ktorý stojí dvakrát toľko.

Objektívy Sigma Art sa hodia najmä pri fotografovaní reportáží, dokumentov, svadieb, koncertov, interiéru. Všade tam, kde je potrebná vysoká svetelnosť objektívu. Ostrý objektív môže byť po zaclonení všelijaký, ale rad "Art" vyniká tým, že možno veľmi dobre využívať minimálnu clonu.

SB Dock, zapojenie objektívu do počítača

Na všetky objektívy radu Sigma ART, vrátane testovaného Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art, možno nasadiť na tzv. Sigma USB Dock. Ide v podstate o zadný kryt objektívu s kontaktmi na objektív a USB konektor. Takto možno objektív ľahko pripojiť k počítaču a po inštalácii programu Sigma Optimization Pro sa s objektívom spojiť.

Z počítača možno jednoducho upgradovať firmvér objektívu na najnovšiu verziu a upraviť niektoré možnosti ostrenia a stabilizátora, pokiaľ ten konkrétny objektív stabilizáciu má.

Najväčšou výhodou pripojenia v súvislosti s úpravami je jednoznačne možnosť upraviť front/back focus problémy s ostrením objektívu. Občas sa totiž pri objektívoch Sigma stáva, že si úplne dokonale nesadnú z novým telom fotoaparátu a pri automatickom ostrení ostria málo pred alebo za fotografovaný objekt. Pre podobné problémy sú niektoré zrkadlovky vybavené funkciou na opravu vo svojom menu, ale stále je veľa tiel fotoaparátov, ktoré toto nemajú. Navyše, pokiaľ viem, vo fotoaparátoch Canon nemožno korelovať ostrenie pre objektívy Sigma.

Pri veľmi svetelných objektívoch, ku ktorým testovaná päťdesiatka jednoznačne patrí, je presné zaostrenie s malou použitou clonou obzvlášť dôležité.

Ďalšou funkciou, ktorú je možné cez USB Dock nastaviť, je aktivácia a citlivosť manuálneho doostrovania. Dokovaciu stanicu pre objektívy Sigma radu Art, Contemporary, Sports je potrebné dokúpiť zvlášť, jej cena je cca 40 €.

Dokonalá ostrosť s minimálnou clonou

Ďalšie, čo ma na objektíve zaujalo po jeho mechanickom vyhotovení je jeho ostrosť už pri minimálnej clone. Moje prvé fotografie s objektívom nasadeným na tele Canon EOS 5D Mark II predstavovali detailné portréty môjho syna Oskara. Nastavil som minimálnu clonu f/1.4, ISO nemuselo byť ani v temnejšom interiéri nijako vysoké a z ruky som centrálnym bodom zaostril na oko. Miesto zaostrenia bolo dokonale ostré, čo bolo krásne vidieť aj na displeji tohto osem rokov starého fotoaparátu. Bohužiaľ po úprave kompozície, nešlo v temnej miestnosti použiť krajný ostriaci bod, objektív nezaostril. To je však problém staršieho tela fotoaparátu.

Hoci nepochybujem, že na objektíve Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art je možné bez problémov používať minimálnu clonu f/1.4, je nutné si uvedomiť niekoľko veci. Pri fotografovaní je potrebné dôsledne ostriť. Keď pri portréte zaostríte na čelo, nemôžete dúfať, že aj oko, riasy, búdou ostré. Pri nízkej clone sa jednoducho oko do hĺbky ostrosti nezmestí. Ak chcete mať istotu, musíte vybrať dôsledne ten ostriaci bod, ktorý pokrýva to, čo má byť ostré. Ak, napríklad pri reportáži, nemáte istotu, odporúčam pricloniť na f/1.8 - f/2.8. Odpadu bude určite menej. Ďalším tipom pri podobných problémoch môže byť to, že pri pokojnešom portrétovaní odfotografujete snímku niekoľkokrát a vždy medzitým rozostríte mimo. Pri viacerých pokusoch je veľká šanca, že sa trafíte aspoň niekoľkokrát presne.

Ďalšou nevýhodou, alebo skôr vlastnosťou, veľmi svetelných objektívov pri použití najnižších clôn je to, že sú najostrejšie v strede. Pokiaľ bude ostriť k okraju snímky s clonou f/1.4 je hĺbka ostrosti a ostrosť taká malá, že odpadu bude toľko, že kompozíciu radšej opravíte bližšie k stredu fotografie. Za to však objektív nemôže, to je len fyzika konštrukcia objektívu. Objektív je ostrý v celej ploche, ale dosiahnuť to pri okraji snímky je náročnejšie.

Krásne rozmazané pozadie fotografií

Objektívy s vysokou svetelnosťou majú jednu zásadnú prednosť a tou je prekrásne podanie oblastí mimo hĺbku zaostrenia (hovorí sa tomu "bokeh"). Obzvlášť ak sa tam vyskytujú nejaké svetelné zdroje, niečo lesklé, odrazy, svetlá. Objektív Sigma 50mm  f/1.4 DG HSM Art má použitú 9-lamelovú clonu, ktorá tomu svojou konštrukciou prispieva, ale to všeobecne nestačí. Nie každý objektív, ktorý má deväť lamiel, sa takto pekne chová.

Musím priznať, že už strašie objektívy SIGMA mali toto pekne zvládnuté a oblasť mimo hĺbku zaostrenia bola napríklad pri teleobjektívov vždy krajšia ako pri originálnych objektívoch Canon. Toto firme Sigma vždy išlo a pri testovanom objektíve (a vlastne pri celom rade "Art") to platí dvojnásobne.

Ak si chcete túto prednosť čo najviac užiť, odporúčam vyhľadávať kompozície, kde je vzdialenejšie pozadie so svetelnými zdrojmi, ideálne svetlo presvitajúce cez lístie koruny stromu. Nie náhodou v jednej zahraničnej recenzii (odkaz na konci článku) vyšiel, nielen čo sa podania bokehu týka, objektív Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art lepšie ako drahší a svetelnejší (!) objektív Canon EF 50mm f/1.2 L USM, ktorý je dvakrát drahší. Objektív Canon má asi jednoduchšiu konštrukciu, ktorá nekoriguje optické chyby, je totiž aj menší. Pokiaľ pri svojom portrétovaní "blbnete" s krásnym krémovým pozadím; a popredím, keď cez niečo preostrujete; je "artová" Sigma ideálna voľba.

Aberácia, farebná chyba na ostrých prechodoch tmavých a svetlých objektov, sa pri objektíve vyskytuje, ale len pri nízkych clonových číslach a pri veľmi kontrastnom prechode tmavý objekt a prudké protisvetlo. Najmä v okrajových častiach snímky pri clone f/1.4 - f/1.8. V ostatných prípadoch, vyššie clonové čísla, stred snímky, sa farebnej chyby vôbec báť nemusíte.

Objektív pri otvorenej clone (použitie nízkeho clonového čísla) vinetuje, okraje fotografií budú tmavšie než stred, ale toto možno pri vyvolávaní snímky v editore pomerne ľahko editovať. Je zaujímavé, že pri zaostrení na krátke vzdialenosti vinetuje menej ako pri ostrení na nekonečno.

Fotografovanie krajiny so slnkom v zábere

Vlastnosťou, kde sa najviac prejaví kvalita objektívu, je správanie v protisvetle. Či už je to správanie v plošnom protisvetle alebo snímanie so slnkom v zábere. Pri väčšine objektívoch sa pri podobných motívoch stráca kontrast snímky, posúvajú sa farby, alebo vznikajú škaredé odlesky (to obzvlášť pri objektívoch s premenným ohniskom)

Objektív Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art obstál na výbornú. Pri skorej rannej prechádzke na Šumave slnko nad špičkami smrekov krásne svietilo v hmle a lúče sa krásne lámali cez vetvy stromov. Objektív som nasmeroval priamo do slnka, autofokus mal trochu problém zaostriť, a emotívnu scénu odfotografoval. Skúšal som z troch rôznych uhlov (slnko vždy v trochu inej kompozícii) a odlesk bol zjavný len pri jednej fotografii pri pekne zachovanom kontraste. A to už bolo slnko pomerne vysoko. Odlesk bol navyše pomerne "pekný" pri mnohých motívoch by ho bolo možné použiť ako kompozičý prvok, kedy zdôrazní efekt protisvetla. Mohol by to byť zámer, ktorý nijako neruší.

Zlého správania v plošnom protisvetle by som sa nebál vôbec, objektív si kontrast ponecháva, odlesky nebudú žiadne.

Orchidey s malou hĺbkou ostrosti

Keď už som mal objektív Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art na testovanie, šiel som fotografovať to, čo bolo aktuálne najbližšie. Do jedného pekného borovicového lesíka uprostred polí s kvitnúcimi českými orchideami.

Hoci nie je testovaná "päťdesiatka" žiadne makro, minimálnu zaostriteľnú vzdialenosť má veľmi nepríjemných 40 cm, hovoril som si, že sa napríklad bude možné pohrať s hĺbkou ostrosti pri komponovaní prostredia, v ktorom orchidey rastú. Nakoniec som od tých širších pohľadov upustil, vyliezlo ostré slnko a oblasti mimo hĺbku ostrosti nijako kúzelné neboli.

Sústredil som sa teda na detail. K tomu mi pomohol medzikrúžok Kenko hrúbky 20 mm, ktorý zaostriteľnú vzdialenosť skrátil na iba približne 10 cm, k detailu fotografovaného kvetu sa mohlo oveľa bližšie. Pozadie fotografovaného kvetu sa krásne rozmazalo, ale hĺbka ostrosti v takamto priblížení bola desivo malá. Bola taká malá, že pri clone f/1.4 až f/1.8 skoro vôbec nebola. Nevýhodou práce s medzikrúžkom na objektívu Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art je aj to, že rovinu zostrenia nemožno príliš posúvať. To, že s medzikrúžkom nie je možné zaostriť na nekonečno je známa vec, ale na testovanom objektíve to nešlo ani ďalej ako 15 cm. Pri výbere optimálnej kompozície teda príliš možností nebolo. Podobné fotografovanie príliš neodporúčam, priestor kam možno s medzikrúžkom zaostriť je dlhý tak 3 - 5 cm. Samozrejme, toto možno regulovať použitím medzikrúžku s inou hrúbkou. Myslím však, že pre niekoho to môže byť zaujímavé.

Pretože som sa nechcel pri fotografovaní s malou hĺbkou ostrosti spoliehať na svoje oko, používal som na fotoaparáte autofokus (normálne ostrím manuálne) so zapnutou zvukovou signalizáciou presného zaostrenia. Len tak som získal akúsi istotu, že bude na fotografii ostré to, čo má byť. Hoci som používal malé clony, objektív ostril kam som chcel. Čo je poznatok, ktorý radi počujú všetci, ktorí by si objektív kúpili práve kvôli používaniu minimálnej clony.

Porovnanie s podobnými objektívmi

Pokiaľ o objektívu uvažujete, ponúkajú sa pre fotoaparáty s bajonetom Canon tri varianty. Ten najbližší je päťdesiatka Canon EF 50mm f/1.4 USM, straší objektív, ktorý je síce lacnejší a ľahší, ale opticky veľmi pekný nie je, obzvlášť v porovnaní s testovanou Sigmou. Aj v podaní oblastí mimo hĺbku ostrosti bude dosť zaostávať a ani ostrosť pri nízkej clone nebude nijako úchvatná. To už by som radšej odporučil relatívnu novinku objektív Canon EF 50mm f/1.8 STM, ktorý stojí zlomok ceny objektívu Sigma, je ľahučký, zaberie málo miesta a je oveľa praktickejší. V pomere ceny a výkonu tak jednoznačne vedie. Jeho šikovnosť oslovila aj mňa a už vyše roka ho mám vo výbave.

Pomerne pikantné je porovnanie objektívu Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art so supersvetelným objektívom Canon EF 50mm f/1.2 L USM, ktorý je dvakrát drahší. Opticky lepší nie je a aj oblasti mimo hĺbku ostrosti vyjdú z testovanej Sigma "Art" lepšie, aj keď len nepatrne. Keď som sa pozeral na laboratórne porovnanie, objektív Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art je aj ostrejší, obzvlášť na nízkych clonách. Výhodou objektívu Canon môže byť jeho nižšia hmotnosť, je aj menší.

Ak hľadáte ľahký pevný objektív na cesty, vyberte si radšej nejaký z ponuky firmy Canon. Ak chcete však pevnú päťdesiatku, ktorá patrí medzi to najlepšie na trhu, berte stopercentne objektív Sigma 50mm f/1.4 DG HSM Art. Za cenu pribliežne 760 eur získate objektív, ktorému môžu ostatné objektívy len ťažko konkurovať. Firma Sigma navyše k svojim objektívom poskytuje štvorročnú záruku.

Fotograf Ondřej Prosický sa vo svojej tvorbe zameriava na fotografovanie divokej prírody. Na snímkach chce nápadito zaznamenať správanie zvierat v ich prirodzenom prostredí. Fotografické workshopy a expedície zamerané na prírodu organizuje od roku 2006, snímky publikuje v médiách a má za sebou viac ako tri desiatky autorských výstav.