Sifu (RECENZIA) – Pomsta servírovaná ako delikátny kung-fu chod

Sifu (RECENZIA PS5) – Obsah článku

1. Nerozvážna mladosť a smrtonosná staroba
2. Ruky a nohy ako smrtiace zbrane
3. Učením k dokonalosti
4. Medzery v obrane
5. Štýlový a návykový kung-fu výprask
6. Recenzia Sifu: Záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre Sifu PC

Nerovážna mladosť a smrtonosná staroba

Pomsta. Motivácia oplatiť príkorie na niekom spáchané rovnakou alebo ešte horšou mincou. Známa ako spravodlivá, krutá, za chladna servírovaná a kto vie, v akých ďalších variantoch, slúži scenáristom ako základná kostra príbehov, na ktorú potom naplácajú ostatné dejové kľučky. Sifu nie je iný, pretože sa samozrejme vydáte na cestu za satisfakciou spočívajúcou v potrestaní žiakov otca hlavnej postavy (v kantončine znamená Sifu majster, učiteľ), ktorí vyvraždili jeho rodinu. Či už sa do boja vydáte ako dvadsaťročný mladík alebo dievča, vedzte, že narazíte na rad smrtonosných nepriateľov, ktorí vás bez milosti pošlú na druhý svet.

Čože? Hrdina, ktorý umiera ako na bežiacom páse, sa predsa o žiadnu pomstu pokúšať nemôže, nie? Vývojárom z francúzskeho štúdia Sloclap sa však podarilo prepojiť herné mechaniky a princíp smrti s podobnou ľahkosťou, ako sme mohli zažiť v lahôdke Hades či soulsborne tituloch. Váš bojovník totiž vlastní kúzelný amulet, ktorý ho dokáže oživiť výmenou za niekoľko rokov vášho života (čím viac umierate, tým rýchlejšie starnete). Postupne vám tak upadá fyzická zdatnosť, prichádzate o niektoré mladícke výhody v rámci zručností, ale vaše údery sú presnejšie a viac nepriateľom ublížia.

Tento nadprirodzený prvok skvele funguje s mierne mystickým nádychom príbehu, v ktorom aj bossovia ovládajú mágiu a prírodné živly, takže strety s nimi patria k tomu najnáročnejšiemu, na čo v Sifu narazíte. Dej samotný je skôr kryptický a mnoho vecí si musíte domyslieť na základe náznakov (od mája s vydaním fyzickej edície aj s oficiálnou českou lokalizáciou). V kocke idete nakopať pár záporáckych zadkov a pritom rozdrviť desiatky nohsledov, ale postupom času nájdete niekoľko artefaktov, z ktorých si zostavíte mozaiku o motivácii pätice úhlavných nepriateľov. Sifu tak boduje skôr poňatím atmosféry než samotným príbehom.

Ruky a nohy ako smrtiace zbrane

Hlavnú úlohu v Sifu samozrejme hrajú kontaktné strety, presnejšie odnož kung-fu nazvaná Bak Mei. Zručnosť ukázať bojové umenia v tom najlepšom svetle predviedli francúzski tvorcovia zo Sloclap už vo svojej multiplayerovej prvotine Absolver. Možno ste sa ňou nechali očariť podobne ako ja vďaka zaradeniu do programu PS Plus a pochopili ste, ako môže byť kombinovanie rôznych komb so zreteľom na pohyb nepriateľa návykové... teda než ste zistili, že si vás veteráni namažú na chlieb. V tomto ohľade je Sifu spravodlivejší, pretože sa v čisto singleplayerovom zážitku pokúšate premôcť umelú inteligenciu.

Aby sme si rozumeli, nie je to oveľa ľahšie (či vôbec), ale na druhej strane predvídateľnejšie, takže sa vaše úspechy oprú o jeden zo základných stavebných kameňov – pozorovanie. Až nazbierate dostatok znalostí o nepriateľoch (nielen bossoch, pretože pri podcenení si vás naklepe aj radový gangster), zistíte ich slabiny a pohybové vzorce, môžete sa smelo pustiť do efektnej a efektívnej likvidácie, pri ktorej využijete všetky dostupné prostriedky vrátane brutality, okolia a zbraní. Na férovosť v Sifu nie je veľa priestoru, pretože väčšinu času čelíte presile, takže sa musíte poriadne oháňať, aby ste vyviazli so zdravou kožou.

Vašou základnou zbraňou sa teda stane predovšetkým rozvaha, pretože bezhlavé stláčanie silného a slabého úderu dláždi cestu k rýchlemu skonu. Namiesto toho musíte so svojím nemilosrdným pomstiteľom častejšie odrážať rany, uhýbať, hľadať okienka v súperovej obrane a bez kúska zmilovania ich potom využiť. Autori do titulu Sifu zapracovali mechaniku únavy, po ktorej naplnení sa vám otvorí cesta k drvivému dorazeniu nepriateľa (občas sa však vzoprie a stane sa silnejším), v podstate ako pri soulsovom projekte Sekiro: Shadows Die Twice. Nepriatelia vám môžu oplatiť rovnakou mincou a verte, že pri neopatrnosti padnete počas mihnutia oka.

Učením k dokonalosti

Nanešťastie pre všetkých vašich protivníkov hlavný hrdina (hrdinka) odkukal od svojho otca niekoľko trikov, ktoré sa v boji naučí používať. Za skúsenosti získané pri zabíjaní bossov a ich poskokov si totiž osvojuje pohyby zo stromu zručností. Znie to fádne? Tak vedzte, že pri každom konečnom skone sa vám získané schopnosti vynulujú, navyše sa s rastúcim vekom k niektorým z nich zamedzí prístup. Teda pokiaľ sa nerozhodnete posilňovať ich pravidelne, vďaka čomu sa z nich stane permanentný skill, ktorý už vám nikto neodpára bez ohľadu na počet šedín vo vlasoch.

Niektorí z vás možno namietnu, že takto nastavený režim nahráva prachsprostému grindu (najmä, keď úrovne je možné opakovať a získavať skúsenosti), ale ja to vnímam ako prirodzený systém zdokonaľovania, kedy sa naučím nejakú schopnosť ovládnuť tak, že mi zostane. V Sifu nájdete aj ďalšie prvky, ku ktorým sa hodí prirovnanie k žánru rogue-lite. Postupom času sa totiž nezlepšuje len vaša postava, ale aj znalosť okolia, čo vyústi do obchádzania nepriateľov či dokonca otvárania skratiek. Spravidla pri porazení minibossa nájdete kartu/kľúč/kód, ktorý vám umožní obísť bandy nohsledov a namieriť si to rýchlejšie k ústrednému záporákovi jednej z piatich lokácií.

Celkovo sa mi páči nastavenie hernej „ekonomiky“ v Sifu kvôli odmeňovaniu uvážlivého postupu. Levelovať bojového majstra totiž môžete iba pri oltároch či pri zrazení k zemi pred zostarnutím. Samozrejmosťou je investovanie skúsenostných bodov do zručností, ale navyše si vyberáte jednu z deviatich pasívnych vlastností, ktorých prístupnosť závisí od dosiahnutého veku, skóre (mlátenie nepriateľov bez obdržania úderu) a skúseností (ktoré je možné minúť aj tu). Každý si tak prispôsobí svoj herný štýl sústredením na zbrane, techniku úhybu či možnosť vynulovať rastúce starnutie (s každou „smrťou“ vám pribudne nabudúce o rok navyše, kým nedosiahnete 75 rokov, kedy končí váš pokus a umierate natrvalo).

Medzery v obrane

Z predchádzajúceho textu sa môže zdať, že som z titulu Sifu úplne odpálený a pasoval by som ho už teraz vo februári na hru roku. Lenže do kung-fu ťaženia za pomstou sa pritrafilo niekoľko chýb, ktoré vám vaše snaženie dosť znepríjemnia a časom ho začnete preklínať (aj za prasknuté ovládače). Miera hnevu závisí od vašej benevolencie s občas problémovou kamerou. V iných žánroch, ako sú napríklad akčné adventúry, by som nad podobným pokleskom prižmúril oko, ale v kombajne nútiacom vás k absolútnej precíznosti v úderoch a obrane ani náhodou.

Ako som už uviedol vyššie, úspech a zmar delí v Sifu tenká linka, kedy aj jedno prehliadnutie či nepresnosť môže mať fatálne dôsledky. Keď sa vám po pol hodine snahy dostane kamera za roh v momente obkľúčenia a vy zbytočne padnete (plus šesť rokov), máte chuť vyhodiť konzolu z okna. Počas stretov sa tak nemožno sústrediť iba na polohu nepriateľov a ich postup vaším smerom, ale je tiež potrebné premýšľať nad uhlom zobrazenia a prípadne ho poštelovať, pretože v ostrej akcii nie je na také malichernosti čas, vôľa ani priestor. Pre hrateľnosť Sifu ide o dosť zásadnú prekážku, ktorá sa síce neobjavuje často, ale o to viac bolí. Pre niekoho bude predstavovať problém relatívne malé okno na presné odrazenie, ale to už je otázkou cviku.

Štýlový a návykový kung-fu výprask

Do záverečného hodnotenia sa premieta aj grafická stránka, ktorá nemusí sadnúť úplne každému. V mojom prípade sa štylizované vizuálne prevedenie využívajúce väčšie rovnofarebné plochy s občasnými detailmi trafilo do čierneho. Zbytočné grafické ornamenty by možno až príliš rozptyľovali, ale chápem aj názory o nepekne rozostrených postavách. Viac mi prekážajú občasné bugy a prestupovanie textúr, čo však nemá na hrateľnosť veľký vplyv. Z hľadiska ozvučenia sa nemám na čo sťažovať, elektronická ‎hudba pumpuje spoľahlivo adrenalín do žíl v správnych momentoch, ale zároveň odkazuje na ďalekovýchodné reálie.

Keby sa vyriešila občas kruciálne neposlušná kamera, ašpiroval by Sifu na deviatkové hodnotenie, takto sa musím uchýliť k o bodík nižšej známke. Sifu poteší všetkých priaznivcov bojových umení, ktorí od hrania nečakajú iba nahnevané stláčanie tlačidiel, ale skôr premýšľanie nad ďalším postupom. Keď k titulu pristúpite so zdravým rešpektom, odmení sa vám premysleným súbojovým systémom, zaujímavými rogue-lite mechanikami a obťažnosťou s puncom výzvy.

• Zdroje: Vlastné

Sifu (RECENZIA)

Záverečné hodnotenie

Tato recenzia bola napísaná pre PS5 verziu hry. Kľúč na recenziu poskytla PR agentúra Cosmocover.

Hodnotenie8/10 VEĽMI DOBRÉ

Verdikt:

---

Rogue-lite bojovka Sifu sa trafí do noty všetkým priaznivcom bojových umení, ktorí od akčnej hry čakajú viac než len zúrivé stláčanie tlačidiel. Podarený súbojový systém je obohatený o zaujímavé a dobre zakomponované rogue-lite mechaniky. Škoda však občas splašenej, a tým zabíjajúcej kamery.

Klady

• Návykový súbojový systém
• Dôraz na rozvahu a načasovanie
• Strmá učiaca krivka a pocit úspechu
• Spravodlivá obťažnosť trestajúca chyby
• Rogue-lite strom zručností
• Štýlová grafika…

Zápory

• …ktorá sa nemusí páčiť každému
• Občas problematická kamera so smrtiacimi následkami
• Pre niekoho pocit grindovania
• Nič pre občasného hráča

Jakub Němec

Hranie počítačových a doskových hier patrí k môjmu životnému štýlu už viac ako dvadsať rokov, pretože ma baví preskúmavať nápadité príbehy a svety, ktoré môžem sám ovplyvniť, prípadne sa rád zabavím v športových a pretekárskych tituloch. O svojich dojmoch z návštev týchto fantazijných miest neobmedzených možností píšem s rôzne dlhými prestávkami cez trinásť rokov, z toho posledné tri roky pre Alza Magazín.

HW nároky pre Sifu PC

• Zdroj: Epic Games (11. 2. 2022)

S akým herným PC na Sifu?

Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.

Alza počítače