Ako vybrať ďalekohľad

Trieder v binokulárnom vyhotovení je charakterizovaný číselným označením udávajúcim zväčšenie ďalekohľadu (čiže priblíženie) a priemerom objektívu, napríklad 8 × 30.

Tu číslo 8 znamená zväčšenie ďalekohľadu. Ak teda sledujete objekt zo vzdialenosti 80 m, bude sa vám javiť, ako by ste ho bez ďalekohľadu pozorovali zo vzdialenosti 10 m (80/8 = 10). Číslo 30 tu znamená priemer šošoviek ďalekohľadu v milimetroch. Čím je hodnota väčšia, tým je ďalekohľad väčší a ťažší, ale o to jasnejšie bude pozorovaný obraz pri rovnakom osvetlení. Väčšia svetelnosť sa vám bude hodiť v znížených svetelných podmienkach, ako je napríklad noc, šero, les, hmla a podobne.

K dispozícii sú aj binokulárne ďalekohľady bez zaostrovania, teda ďalekohľady, ktoré majú fixne zaostrené. Zvyčajne je to od 20 m do nekonečna. Tieto ďalekohľady nemajú zaostrovacie koliesko a ani dioptrickú korekciu, nehodia sa teda pre ľudí s okuliarmi. Používajú sa na sledovanie rýchlo sa pohybujúcich objektov, napríklad športovcov na štadióne, zveri a vtákov, kedy by vám počas zaostrovania mohli utiecť dôležité okamihy.

Objektív je prvá optická sústava, ktorá má za úlohu vytvárať obraz pozorovaného objektu. Je žiaduca čo najväčšia kvalita zobrazenia a schopnosť prenesenia čo najväčšieho množstva svetla z pozorovaných objektov. To ovplyvňuje najmä priemer objektívu, ktorý má potom priamy vplyv na veľkosť samotného ďalekohľadu. Čím väčšie šošovky, tým väčšia svetelnosť. Kvalitnejšie ďalekohľady s veľkou svetelnosťou majú priemer 40 – 56 mm, vreckové zhruba 20 – 35 mm.

Okulár je posledný optický člen ďalekohľadu. Skladá sa z jednej alebo viacerých šošoviek a do nášho oka premieta obraz vytvorený objektívom. Rovnako, ako objektív, má zásadný vplyv na kvalitu výsledného obrazu ďalekohľadu. Okuláre sú zakončené očnicou, ktorá stanovuje vzdialenosť medzi poslednou optickou časťou okuláru a miestom, kde vzniká ostrý obraz. Vďaka nej dokážete kompenzovať optické chyby očí.

Medzi objektívom a okulárom sa nachádza konštrukcia hranolov, ktorá môže byť typu Prism, Porro alebo Roof. Vo všetkých prípadoch hranoly obracajú obraz tak, aby bol stranovo aj výškovo správne orientovaný.

Konštrukcia Prism – klasická a lacná konštrukcia využívaná väčšinou dnešných ďalekohľadov (označované ako prizmatické ďalekohľady). Používa konvexnú šošovku pre okulár, ale aj pre objektív – optický hranol (prizma) potom otáča prevrátený obraz. Typicky je prizmatická konštrukcia pomerne robustná a ťažká, ale zato tu zriedkakedy dochádza k optickým stratám.

Konštrukcia Roof – komplikovanejšia na výrobu, vyžadované sú kvalitnejšie a drahšie materiály, preto sú ďalekohľady tohto typu drahšie. Objektív aj okulár sú v jednej línii, čo sa odráža v kompaktnejších tvaroch, než vidíme v prípade Porro ďalekohľadov.

Konštrukcia Porro – jednoduchšia na výrobu, hranoly sú umiestnené tak, že svetlo prichádzajúce k našim očiam opíše trajektóriu v tvare Z. Ďalekohľady tohto typu nemajú tak kompaktné tvary ako typ Roof, sú však lacnejšie.

Zorné pole je priestor v tvare kužeľa, ktorý vidíme z ďalekohľadu. Uvádza sa v metroch vo vzdialenosti 1 000 m (napr. 150 m na 1 000 m), v zámorí potom v stopách na 1 000 yardov. (Napr. 400` na 1 000 yardov). Ďalšou možnosťou sú údaje v stupňoch.

Svetelnosť objektívu vyjadruje množstvo svetla prechádzajúceho optikou a platí, že čím je hodnota vyššia, tým jasnejší je obraz. Počíta sa v prípade všetkých ďalekohľadov rovnako – ako druhá mocnina podielu priemeru objektívu v mm a zväčšenie. Napríklad ďalekohľad 8 × 30 bude mať relatívnu svetelnosť 14.

BK-7 (borokremičité sklo) – používa sa v prípade lacnejších ďalekohľadov, pretože má horšiu svetelnú priepustnosť. Na rekreačné pozorovanie je úplne postačujúce.

BaK-4 (báryové korunové sklo s minimálnym rozptylom) – vkladá sa do drahších ďalekohľadov a príde vhod hlavne pri pozorovaní za zhoršených svetelných podmienok. Má vyššiu priepustnosť svetla než BK-7.

Na výrobu tela ďalekohľadov sa najčastejšie používa oceľ, zliatiny hliníka alebo umelej hmoty s prímesou grafitu alebo keramiky. Nevýhodou ďalekohľadov z ocele je vyššia hmotnosť, hliníkové konštrukcie potom majú problémy s väčšou tepelnou rozťažnosťou. Na outdoorové použitie viac vyhovujú ďalekohľady z umelej hmoty s prímesou grafitu alebo keramiky.

V tejto kategórii nájdeme ďalekohľady pre všetkých nenáročných používateľov. Najčastejšie ide o klasické turistické alebo vreckové ďalekohľady s menším zväčšením. Zriedka narazíme aj na pozorovacie ďalekohľady alebo teleskopy pre úplných začiatočníkov.

Cenová relácia od 200 € do 600 € ponúkne tie najkvalitnejšie turistické ďalekohľady, pozorovacie ďalekohľady určené na lov a tiež pokročilejšie astronomické ďalekohľady.

Tu si vyberú už aj oveľa náročnejší používatelia – špecializované pozorovacie ďalekohľady, digitálne ďalekohľady alebo kvalitné astronomické ďalekohľady s vysokou svetelnosťou a masívnym priblížením sú úplne bežné. Môžeme sa stretnúť aj s profesionálnymi funkciami, ako je napríklad vodoodolnosť, plnenie dusíkom, nočné videnie a podobne. Kvalita optiky týchto zariadení je špičková.

Tento priestor je vyhradený pre tie najlepšie špecializované zariadenia s veľkým množstvom profesionálnych funkcií, ktoré cielia predovšetkým na pokročilých používateľov. Drvivú väčšinu ďalekohľadov z tejto kategórie môžeme vzhľadom na rozmery šošoviek a veľkému priblíženiu využívať iba v kombinácii so statívom.

Ďalekohľad so zoomom umožní voliť zväčšenie v určitom, pevne danom rozmedzí (napr. 10× až 15×). Variabilné zväčšenie je typické skôr pre monokulárne pozorovacie ďalekohľady. Často môže zoom fungovať ako obyčajný reklamný trik – väčší počet optických častí v binokulárnom ďalekohľade totiž znateľne znižuje svetelnosť, zorný uhol, ale aj kvalitu obrazu. Preto je zoom naozaj žiaduci najmä v prípade astronomických ďalekohľadov a teleskopov so statívom.

Funkcia nočného videnia je užitočná predovšetkým pre lovecké a pozorovacie ďalekohľady využívané poľovníkmi alebo pri ochrane objektov. Ďalekohľady s touto funkciou využívajú na správne fungovanie buď zvyškové svetlo zo slnka, mesiaca a lámp, alebo tepelného (infračerveného) žiarenia, ktoré emitujú všetky objekty v priestore.

Optika ďalekohľadov s touto vlastnosťou nepodlieha vnútornému zahmlievaniu, vďaka čomu je možné tieto zariadenia využívať aj v extrémne nepriaznivých podmienkach.

Najmä pri pozorovaní nočnej oblohy je dôležité zbaviť sa najrôznejších nežiadúcich vplyvov, alebo naopak zvýrazniť žiaduce detaily pozorovanej planéty, hviezdy a podobne. Toto pre nás zaisťujú špeciálne farebné, širokopásmové, slnečné, polarizačné, spektrálne či fotografické filtre.

V prípade, že nosíte okuliare, je pre vás táto vlastnosť ďalekohľadu úplne zásadná. Umožňuje totiž doostriť pozorovaný obraz potrebám vašich očí – bežne doostruje v rozsahu 2 až 5 dioptrií.

Svetelnosť konkrétneho ďalekohľadu závisí aj na povrchu predných šošoviek ďalekohľadu. Tenký povlak na šošovke v podobe antireflexnej vrstvy, ktorá je tvorená zlúčeninou kovov, umožňuje lepší prienik svetla do optiky ďalekohľadu. Zároveň, antireflexná vrstva chráni šošovku pred poškriabaním a filtruje nežiadúce UV žiarenie.

Väčšie zväčšenie, čiže priblíženie, síce znamená, že môžete pozorovať vzdialenejšie objekty. Avšak čím väčšia hodnota, tým viac dochádza k zmenšeniu zorného uhla, poklesu svetelnosti ďalekohľadu a zvýšenému traseniu obrazu. Na ručné pozorovanie sa preto odporúča priblíženie do 12×. Nad túto hodnotu už je lepšie použiť statív.

Pri pozorovaní za zhoršeného osvetlenia, teda ráno, večer, alebo pri zlom počasí, sa ponúka priblíženie 7× alebo 8×. Zoberme si napríklad ďalekohľad 8 × 56 – tu menšie zväčšenie v kombinácii s veľkým priemerom šošoviek zaistí perfektné optické vlastnosti pri pozorovaní krajiny aj za zlých svetelných podmienok.

Sledovanie rôznych objektov a činností vyžaduje rozdielne parametre ďalekohľadu. Do divadla si berieme iný ďalekohľad než do prírody na sledovanie vtákov, preto je dôležité si vždy vopred ujasniť, kde ho budete prevažne používať.

Príklady použitia:
Pobyt vonku, príroda – 7 × 35, 7 × 50, 10 × 50 – vhodné sú širokouhlé typy
Pozorovanie zvierat v prírode – 7 × 35, 7 × 42, 8 × 42, 7 × 50, 8 × 56 – veľmi dobrá svetelnosť
Cesty, športy – 7 × 35 – prijateľná veľkosť a hmotnosť
Západy slnka, noc, zatiahnutá obloha – 7 × 50
Jasné a ostré pozorovania vo veľkej diaľke – 10 × 50
Koncerty pod holým nebom – 7 × 35, 7 × 50, 10 × 50, 12 × 50, 16 × 50
Divadlo, halové športy – 4 × 21, 4 × 30, 6 × 15, 8 × 21, 8 × 25 – malé priblíženia na krátku vzdialenosť, vreckové rozmery

Ďalekohľady s premenlivým priblížením, tzv. zoom, sú označené napr. 10 – 30 × 50, kde 10 – 30 je rozsah priblíženia. Umožní vám pozorovanie v diaľke aj na blízko, ale s horšou optickou kvalitou, svetelnou priepustnosťou a až o 30 % menším zorným uhlom, ako je to v prípade fixného priblíženia.

Kedysi to tak bývalo, teraz to už ale vďaka nástupu nových technológií nemusí byť pravda. Lepšie je sa riadiť hmotnosťou ďalekohľadu z hľadiska účelu použitia. Napríklad pri častom chodení budete radi za každý ušetrený kilogram.