Pískanie na flaute zďaleka nepatrí len do materskej školy. Úplne každý môže začať hrať – či už ľudové, klasické alebo moderné pesničky, prípadne melódie z filmov. Ale čím vlastne začať a čo všetko je potrebné sa naučiť? V tomto článku sa pozrieme na možnosti, ako začať s hraním, predstavíme si techniky správneho pískania a posvietime si na základné prstoklady pre zobcovú flautu, s ktorými môžete rovno začať hrať. Na záver si ukážeme tri jednoduché piesne, ktoré zvládne zahrať aj úplný začiatočník.
Ak práve premýšľate nad kúpou nového nástroja alebo už máte svoju flautičku doma, týchto pár rád vám pomôže pri úplných začiatkoch hrania.
Už pri tomto prvom logickom kroku môže vzniknúť otázka – aký typ flauty kúpiť a koľko peňazí do nástroja investovať? S výberom vám môžu pomôcť skúsenejší hráči – obráťte sa na pracovníkov v obchode s hudobninami alebo sa poraďte so svojím učiteľom hudby.
Všeobecne platí, že ak vy alebo vaše deti len začínate s hrou na flaute, najvhodnejšou voľbou je sopránová zobcová flauta. Preto sa v tomto článku zameriame na tento najrozšírenejší typ flautičky.
Zožeňte si učiteľa, učte sa zo „školy hry“, učte sa z videí či návodov na internete
Možností, ako začať hrať, je skutočne veľa. Stávkou na istotu je učiteľ hudby, ktorý vás kvalitne naučí základy hry a hlavne vás bude motivovať k zlepšeniu. Najmä u menších detí je prítomnosť učiteľa veľmi dôležitá.
Pokiaľ to ale chcete skúsiť sami, v pohodlí domova, nápomocné vám budú učebnice, tzv. školy hry na flautu. Dospelí môžu vyskúšať sériu školy hry na sopránovú zobcovú flautu Flauto dolce, deti potom ocenia napríklad Školu hry na zobcovú flautu: So škriatkom Toníkom.
Dobré hudobné základy môžete získať aj na internete. Existujú rôzne kurzy, často platené, ktoré sú priamo zamerané na výučbu hry na flaute pre začiatočníkov. Vyberajte si však edukačné videá s dobrými ohlasmi, ktoré sú overené používateľmi. Rovnako tak sa môžete začať učiť podľa niektorých dostupných návodov na internete – a jeden taký nájdete aj v tomto článku nižšie!
Nevzdávajte to a pokračujte v hraní
Zadovážili ste si flautu a máte jasno v tom, akým spôsobom sa chcete učiť. Lenže ako vytrvať? Dôležité je nestratiť hudobnú inšpiráciu a hrať najmä to, čo vás baví. Práve preto je zásadný správny výber skladieb.
Výbava zobcového flautistu:
Zobcovú flautu tvoria obvykle 3 diely – hlavica (má tvar zobca, ktorý vkladáme pri hre medzi pery), stredný diel (telo) a spodná nôžka. Tieto diely zložíte k sebe a môžete hrať. Dôležitú úlohu pri hre zohrávajú vaše prsty, ktoré stláčajú jednotlivé dierky na tele flauty, ale rovnako aj váš dych a správne držanie tela.
Čo všetko sa naučiť, aby vám šlo hranie jedna radosť?
Otvory na flaute pri hre zakrývame bruškami prstov, pričom každá dierka má určený konkrétny prst. Prsty sú v ľahkom sklone, spočívajú na dierkach prirodzene a nie sú príliš skrčené.
Ľavá ruka je pri hre vašou hornou rukou – používa štyri prsty. Palec ľavej ruky upcháva spodnú dierku zozadu, ukazovák dolieha spredu na prvú dierku zhora, prostredník na druhú, prstenník na tretiu. Malíček ľavej ruky sa nepoužíva.
Pravá ruka je pri hre spodnou rukou – využijeme v nej všetky prsty. Palec opäť tlačí na zadnú stranu tela (nespočíva na žiadnej dierke), zatiaľ čo všetky zostávajúce dierky na prednej strane flauty upchávajú prsty pravej ruky v poradí od ukazováka až po malíček. Ukazovák stláča štvrtú dierku, prostredník piatu, prstenník šiestu a malíček siedmu dierku zhora.
Vrchnú časť flauty (zobec) položíme na spodnú peru, potom zľahka priložíme aj hornú peru a začneme fúkať do flauty. Pri hraní sa nadychujeme ústami smerom „do brucha“, pričom by sa nám nemali zdvíhať ramená. Do flauty vydychujeme jemne a plynule, snažiac sa o čistý tón.
Skúste pri pískaní na flautičke artikulovať v rytme rôzne slabiky – tutututu, dudududu, táto-teta-túto-tetu-ťahá. Pri tomto cvičení by vám mal jazyk upchávať priestor medzi zubami, pričom pery by mali zostať našpúlené. Ide o jedno zo základných cvičení, pri ktorom sa učíte správne pracovať s jazykom, ktorý zohráva významnú úlohu pri hraní, a zároveň fúkať do flauty.
Zo začiatku skúste pri hre stáť – bude sa vám tak lepšie dýchať do brucha. Postoj tela by mal byť rovný, čo najprirodzenejší, hlava vzpriamená. Ruky sú uvoľnené, mierne od tela, pričom obe vždy zotrvávajú na nástroji. Zopakujme, že ľavá ruka je na tele flauty hore, pravá ruka dole.
Možno vás to milo prekvapí, ale na začiatku hrania vám úplne postačí naučiť sa pár základných hmatov či prstokladov – a hneď si zapískate mnoho piesní a známych melódií.
Tóny – v európskej hudbe máme sedem základných tónov: C, D, E, F, G, A, H. Tón H sa v angloamerickom prostredí značí ako B, ide však o rovnaký tón, tak sa nenechajte zmiasť. Určite ste si na obrázku všimli dve podozrivé značky – krížik (♯) a béčka (♭). Krížik má tú moc zvýšiť tón o jeden poltón, zatiaľ čo béčko naopak znižuje o jeden poltón. Tento poltónový rozdiel budete počuť hneď, ako si skúsite postupne zahrať na flautu všetky hmaty z prehľadu. Medzi základné značky patrí ešte zarážka (♮), ktorá ruší platnosť krížika alebo béčka – stretnete sa s ňou v notovom zápise.
Prstoklady (hmaty) – znázorňujú zakrývanie dierok na flaute pomocou prstov. Na obrázku vidíte aj farebné odlíšenie – dierky v žltom obdĺžniku stláča ľavá ruka, dierky v zelenom sú tu pre pravú ruku. Pri vyšších tónoch si môžete všimnúť, že dierka pre ľavý palec je vyfarbená čiernou farbou len z polovice. To nie je chyba, palec naozaj uzatvára dierku len napoly, vďaka čomu je možné vyššie tóny docieliť.
Nota – grafická značka pre tón. Podľa nôt budete hrať pesničky, či už zo spevníka alebo iných zdrojov.
Pri každom tóne z prehľadu, ktorý je možné na flaute zahrať, nájdete prstoklad a notu. Aby sme napríklad zahrali tón C (najhlbší možný tón na zobcovej flaute), musíme prstami upchať všetky dierky na nástroji. Tón C sa značí notou ležiacou na prvej pomocnej linke pod notovou osnovou. Nie je to až také zložité, však?
A teraz už zostáva to najlepšie nakoniec - poďme si zahrať nejakú pesničku!
Vyletela holubička
„Vyletela holubička“ je ideálnou prvou pesničkou na flaute, pretože na jej zahranie potrebujete iba základné tóny zo stupnice C dur (C, D, E, F, G, A, H, C). Aby ste sa zorientovali v tom, aký tón každá nota v zápise predstavuje, pozrite sa do prehľadu prstokladov. Pesnička začína najhlbším tónom C.
Tisíc míľ
Ďalšou jednoduchou pesničkou je klasická country pieseň „Tisíc míľ“. Opäť si k notám vezmite na pomoc prehľad prstokladov. Tentokrát začíname hrať od tónu D.
Ho ho Watanay
Pri tejto krásnej uspávanke už nehráme len základné tóny, ale aj tie o poltón vyššie. Všimnite si krížikov (♯) na začiatku notových riadkov, sú umiestnené priamo za husľovým kľúčom. Ako sme si hovorili vyššie, krížik (♯) značí, že sa daný tón bude hrať v pesničke o poltón vyššie. A práve umiestnenie krížikov (♯) na riadkoch určuje, aké tóny sa tu zvyšujú. Bude sa zvyšovať tón C (podľa notového zápisu sa, rovnako ako krížik (♯), nachádza medzi 3. a 4. riadkom) a tón F (leží na 5. riadku).
Ale aby to nebolo také jednoduché, v notovom zápise pri pesničke nájdeme ešte jeden druh značky, tzv. zarážku (♮), ktorá ruší platnosť krížika. V notách ju nájdete na dvoch miestach, vždy pred tónmi C. To znamená, že v pesničke hráte všetky tóny v základnej podobe okrem tónu F, ktorý sa kvôli krížiku (♯) hrá o poltón vyššie. Pozrite sa do prehľadu prstokladov, ako sa líšia hmaty pre tón F a tón F♯. S trochou cviku si určite pesničku zvládnete zahrať!
Naučiť sa aspoň pár jednoduchých piesní na zobcovú flautu zvládne každý. Chce to správny dych, svižné prsty, ale hlavne radosť z hry. Prajeme vám veľa skvelých zážitkov s flaute a – nech vám to píska!