Cesta notebooku naprieč časom

História notebookov je stará ešte len 36 rokov

Písal sa rok 1981, keď Adam Osborne predstavil svetu prvý notebook. Záujem o neho mali predovšetkým veľké spoločnosti a platili za jediný kus v prepočte 100 tisíc korún. Slávy si ale Osborne 1 užíval len krátko. O štyri roky neskôr vystriedala Osborna na čele peletónu japonská Toshiba s masovou produkciou notebooku T1100.

V roku 1991 zažil svet notebookov boom, keď spoločnosť Compaq Armada predstavila model 1130T – teda prvý notebook s relatívne tenkou a nenáročnú konštrukciou vhodnou na prenášanie. S podobným kúskom prišiel v tom istom roku tiež Apple, ktorý predstavil PowerBook 100 navrhnutý Sony, a nadviazal tak na svoj prvý "Mac" s označením Macintosh Portable. Aj napriek nízkemu marketingovému rozpočtu sa stal PowerBook 100 legendou a bol označený časopisom PC World za desiaty najlepší počítač všetkých čias.

Až rok 1997 konečne priniesol notebooky "dnešnej podoby" – jedným z priekopníkov bolo napríklad japonské Sony s notebookom VAIO PCG-505. O päť rokov neskôr už prichádzali nezabudnuteľné kúsky, akým bol napríklad DELL s legendárnym modelom Inspiron 8000, ktorý si získal hráča a náročnejších užívateľov. Potom už zákazníkov okrem vzhľadu zaujímal tiež výkon, ale aj výdrž laptopu. Oboje ponúkol v roku 2009 Acer Aspire TimelineX 4820TG so šesťhodinovou výdržou a výkonom pre bezproblémové hranie Call of Duty: Modern Warfare 2 alebo Dragon Age: Pramene.

Spoločnosť Acer ešte v tom istom roku sľúbila, že v ďalších rokoch ponúkne notebook s výdržou až 12 h – sľub priviedla do reality len nedávno, keď predstavila ultraľahký notebook Acer Swift 5 s celodennou výdržou 13 hodín. Acer tým dosiahol rovnakej úrovne, akú dnes ponúkajú top počítače typu MacBook či Microsoft Surface Pro.

Pre porovnanie – priemerná výdrž dnešných notebookov sa pohybuje medzi 3 – 5 hodinami pri bežnej prevádzke, najlepšie notebooky ale ponúknu výdrž viac ako dvojnásobnú. Napríklad Porsche Design BOOK ONE sa pýši priemernou výdržou 14 hodín, zo strednej cenovej triedy potom vychádza veľmi dobre Acer Aspire F15 s až 12-hodinovou výdržou. Výkonom sa dnešné laptopy nedajú so starými modelmi prenosných počítačov porovnávať – dnes bežné 4 – 8 GB RAM s Intelom Core i5 alebo i7 sú vskutku o poznanie lepšie ako 4 MB RAM a legendárny 32 bitový procesor Intel 386DX z roku 1985, ktorého architektúra sa stala na dlhé desaťročia základom pre moderné systémy s Windows. Doba ide stále dopredu a v oblasti IT to platí dvojnásobne.

Kto najviac prispel k vývoju notebookov

Myšlienka prenosného počítača vychádzala z kalkulačiek, ktoré časom zvládali čoraz viac úkonov. Predstava, že by sa dal prenášať aj počítač, bola neodolateľná. Preto sa ju niektorí rozhodli priviesť k životu. Vôbec prvýkrát sa to podarilo Adamu Osbornovi už v minulom storočí, kedy predstavil prvý prenosný počítač na svete Osborne 1. Jeho práca bola nepochybne pre mnohých inšpiráciou, len škoda, že sa vlastnou chybou vyradil z hry. Na poli úspechu zostal od samého počiatku Bill Gates, ktorý dal svetu dodnes najpoužívanejší operačný systém Windows. Ten upravil tiež pre potreby notebookov.

Adam Osborne sa udržal na výslní sotva pár rokov. Nečakaný pád nastal, keď oznámil výrobu nového modelu príliš predčasne, a skrachoval. Zákazníci dychtiaci po novej verzii laptopu totiž prestali kupovať Osborne 1, čo spôsobilo nedostatok financií na vývoj nového prenosného počítača. Tým sa však otvorili dvere ostatným vývojárom, ktorí túžili prísť s inováciami čo najskôr.

Kým konkurenčný boj silnel, pracoval Steve Jobs v tichosti na prenosnom počítači Micintosh Portable s vlastným operačným systémom System 6.0.4 – veľkého úspechu sa však nedočkal najmä kvôli problémom pri nabíjaní. Ťažko budeme dnes domýšľať, akým smerom by sa vývoj notebookov bez A. Osborna, B. Gatesa alebo S. Jobsa a ich inovácií uberal.

Sídla najväčších spoločností pekne pohromade

Niektoré spoločnosti dodnes sídli na pôvodných miestach, veľké percento svetových gigantov ale presunulo hlavné sídlo do sanfranciského Silicon Valley. Vo skôr nie príliš významnom meste San José sa totiž začali usadzovať spoločnosti, ktoré sa zaoberali výrobou kremíkových mikročipov a počítačov.

Význam kremíkového údolia postupne rástol a veľkú slávu zrejme získalo vďaka spoločnosti Apple, ktorá v Silicon Valley vyrástla. Dnes sídli v oblasti svetoví giganti ako Intel, NVIDIA, Hewlett-Packard alebo internetové vyhľadávače Google a Yahoo! či sociálne siete Facebook a Twitter.

Zatiaľ čo západní výrobcovia laptopov často presúvajú svoje sídla, ázijské spoločnosti zostávajú na domácej pôde. Ostatne práve južná Čína je najväčším výrobným centrom sveta s lacnou pracovnou silou, a presun výroby alebo sídla inam by znamenalo zbytočné zvýšenie nákladov. Mnoho známych značiek pochádza z východnej a juhovýchodnej Ázie, kde vznikla napríklad japonská Toshiba alebo taiwanský Acer.

A zatiaľ čo Toshiba vyvíja doma a vyrába vo vlastných závodoch v Číne, Acer má vývojové laboratóriá na domácom Taiwane, kde zadáva výrobu ODM partnerom. Jedným z najväčších hráčov na celosvetovom trhu je tiež pekinské Lenovo, ktoré postupom času presmerovalo časť svojej výroby na Tchaj-wan a juh Číny, premiestnilo vývojové laboratóriá do Japonska a postavilo podporné fabriky v Indii a v Spojených štátoch amerických.

Taiwan je výrobným rajom

Hoci predtým platilo, že niektoré značky majú kvalitnú výrobu s lepšími procesmi a odborne vyškoleným personálom, dnes sú na tom takmer všetci rovnako. Moderná doba prináša mnoho konkurentov a výrobné náklady je potrebné neustále znižovať. Riešenie priniesli tzv. CM výrobcovia, ktorí na základe zadaných kritérií vyrobia požadovaný produkt, alebo ODM výrobcovia, ktorí spolupracujú už pri vývoji notebookov, a následne zabezpečia ich výrobu vo vlastných továrňach. Vyrobené notebooky potom predáva zadávajúca spoločnosť.

ODM spoločnosti (externí výrobcovia) dnes vyrábajú 90 % svetovej produkcie notebookov. Veľké i malé značky previedli výrobu na Taiwan alebo do južnej Číny, aby znížili náklady a udržali kvalitu. Je teda bežné, že tí istí pracovníci vyrábajú jeden mesiac pre Dell, a ďalšie pre Lenovo alebo nám neznámu lokálnu značku. Iné spoločnosti majú zase kombinovanú výrobu, takže niektoré kusové notebooky alebo komponenty vyrába vo vlastných závodoch (OEM výrobcovia).

Rozdiel v cene kusovej a masívnej výroby

Dizajnom i komponentami dva celkom rovnaké notebooky. A napriek tomu je medzi nimi cenová priepasť. Všetko má na svedomí rozdiel medzi kusovou a masovou výrobou. Kým hromadná výroba plánuje produkciu dvoch miliónov notebookov, kusová počíta len s niekoľkými tisíckami. Práca na vývoji však zostala rovnaká, a pochopiteľne sa lepšie rozloží do ceny dvoch miliónov kusov než do ceny piatich tisíc laptopov.

V tomto diele sme sa zoznámili s dôležitými faktami o výrobe. V ďalšom zamierime priamo do vývojových laboratórií a nahliadneme do výroby notebookov a laptopov.