História Hi-Fi: od zvýšenia kvality prenosu a záznamu hudby po digitálne Hi-Res Audio

História Hi-Fi? – OBSAH

1. Čo je Hi-Fi
2. Vzostup a technologické inovácie
3. Analógové Hi-Fi a jeho zlatá éra
4. Loudness wars a zmena masteringového štýlu
5. Hi-Res Audio a jeho vplyv na kvalitu záznamov

Čo je Hi-Fi

Pojem Hi-Fi, High Fidelity (vysoká vernosť), sa objavil v päťdesiatych rokoch, keď sa výrobcovia na Západe rozhodli zvýšiť kvalitu prenosu a záznamu hudby tak, aby naozaj znela tak, ako bola zahraná. Dovtedy sme boli radi za to, že vôbec môžeme audio zaznamenávať a prenášať, praskanie a ruchy boli úplne bežnou súčasťou reprodukcie zo záznamu.

Vzostup a technologické inovácie

Vzostup Hi-Fi bol spôsobený príchodom niekoľkých významných technológií. Po prvé, išlo o FM rádio, teda prechod z amplitúdovej modulácie (AM) na frekvenčnú (FM), ktorá je výrazne odolnejšia voči rušeniu.

Po druhé sa objavili takzvané ekvalizačné krivky, ktoré dovolili úpravy audia tak, aby boli na gramoplatne a na pásky zaznamenávané v podobe vhodnej na záznam, zatiaľ čo pri reprodukcii došlo k spätnej premene záznamu na jeho pôvodnú akustickú podobu.

Tým, že záznamové médium nemuselo rešpektovať vlastnosti audia, ale vhodným prevodom sa vyťažilo maximum z akustickej kvality aj kvality záznamu, došlo k skokovému zvýšeniu kvality záznamu aj reprodukcie.

Posledným významným technologickým vylepšením bolo rozšírenie záznamu na magnetické pásky. Magnetický záznam existoval už skôr, používal sa napríklad záznam na cievky s oceľovými drôtmi. Páskový rekordér ale ponúkal záznamové médium, ktoré bolo ľahšie – a vďaka tomu, že je páska plochá, dovolila vedľa seba zaznamenávať viac nezávislých magnetických stôp, čo dovolilo stereofonický a kvadrofonický záznam. Neskorší príchod helikálneho záznamu na široké pásky dovolil aj vzostup domáceho videa.

Digitálne audio je prekvapivo ešte staršie – systém PCM (Pulse Code Modulation) vynašiel britský vedec Alec Reeves v roku 1937. Tento systém funguje tak, že analógovú vlnu rozreže na vzorky, pri ktorých sa meria a zaznamenáva úroveň signálu ako číslo. Pretože ide v digitálnom systéme o sekvencie čísel, je možné ich neobmedzene duplikovať bez straty kvality, a dokonca je možné opatriť ich kontrolnými súčtami, takže poškodené úseky možno opraviť. 

Digitálne audio je ale výpočtovo náročné a tiež náročné na kapacitu média, takže si muselo na svoj vzostup počkať až do 70. rokov minulého storočia.

Analógové Hi-Fi a jeho zlatá éra

Éra päťdesiatych až sedemdesiatych rokov je považovaná za zlatú éru domáceho analógového Hi-Fi. V tom čase vznikali nielen exkluzívne firmy ako McIntosh, Klipsch, Kenwood alebo Burmeister. Vývoj ale šiel aj opačným smerom, teda k postupnému zlacňovaniu audia nižšej strednej a strednej triedy, ktoré ho prinieslo do domovov bežných ľudí. Kedysi exkluzívna technológia na potlačenie šumu, ako bolo Dolby B, mierilo zo špičkových komponentov nakoniec aj do bežných walkmanov, ktoré si mohol kúpiť každý.

Mnoho prístrojov z tejto éry je aj dnes vysoko cenených a predstavujú základ drahých domácich posluchových zostáv. Fanúšikovia analógového audia naň nedajú dopustiť, aj keď často z dôvodov, ktoré nemajú až toľko spoločného s analógovým záznamom ako takým, ale týkajú sa fenoménu zvaného loudness wars, teda nástupu prenosných prehrávačov.

Loudness wars a zmena masteringového štýlu

V 60. a 70. rokoch sa audio pripravovalo hlavne pre veľké posluchové zostavy s mohutnými zosilňovačmi, a preto boli nahrávky pripravované na vydanie (masterované) s ohľadom na ich dynamický rozsah – tiché pasáže mali byť tiché a tie hlasné zase razantné. S príchodom prenosných prehrávačov sa ale ukazovalo, že tento typ masteringu pre nich nie je vhodný, pretože na ulici nie sú tiché pasáže dobre počuť.

V 80. rokoch preto prichádza mastering na hlasitosť, kde sa tiché pasáže zosilňujú a tie naozaj hlasné sa orežú, čím vzniká zvuk lepšie rozoznateľný vo walkmane, ktorý ale neznie na veľkej zostave dobre. Práve preto si milovníci analógových nahrávok cenia dosiek a pások vzniknutých pred touto dobou – nahrávka masterovaná na hlasitosť jednoducho neznie na veľkej zostave dobre a nezachráni ju ani pokročilé spracovanie signálu. Tento problém sa týka ako analógových, tak aj digitálnych nahrávok – a dnes sú veľmi cenené originálne štúdiové nahrávky, ktoré môžu byť po novom remasterované pre distribúciu vo vysokej kvalite.

Hi-Res Audio a jeho vplyv na kvalitu záznamov

S príchodom digitálneho audia vo vysokej kvalite (Hi-Res Audio) sa do istej miery zmazal rozdiel medzi kvalitnými analógovými a digitálnymi nahrávkami, kde dnes najzásadnejšiu úlohu zohráva hlavne to, ako bola nahrávka masterovaná a ako sa s ňou ďalej pracovalo. Vďaka digitálnemu Hi-Res Audiu ale dnes máme dostupné veľmi kvalitné audio za prijateľné ceny, ktoré by boli ešte pred tridsiatimi rokmi pre smrteľníkov úplne nedosiahnuteľné.