Radi by ste sa o tomto atraktívnom kynologickom športe dozvedeli stručné základné informácie? Máte doma psa, ktorý je vhodný na agility? A ktorý to vlastne je? Ako začať s agility a ktorým chybám sa na začiatku vyhnúť? Ako sa orientovať na pretekoch? V našom článku nájdete všetky tieto informácie na jednom mieste.
Agility je pomerne mladý kynologický šport, ktorý sa do istej miery inšpiroval konským parkúrom. Psí parkúr ale na rozdiel od toho konského nezahŕňa iba skokové prekážky, ale aj tunely, slalom a zónové prekážky. Psovod svojho psa navádza slovnými povelmi aj pohybmi rúk a tela a snaží sa, aby sa do cieľa dostal v čo najrýchlejšom čase a zároveň s čo najnižším počtom chýb. Psovod a jeho pes sa nazývajú TÍM. V agility je možné pretekať na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni. Každý rok sa konajú aj Majstrovstvá sveta, kde o titul bojujú tie najlepšie tímy z celej zemegule.
i
Česko sa v agility radí medzi tradične najúspešnejšie krajiny a môžeme byť pyšní aj na niekoľko majstrov sveta, ktorí pochádzajú z našich končín.
Najskôr si v skratke predstavme prekážky, z ktorých je rozhodcom postavený parkúr (trasa je vždy iná). Medzi skokové prekážky patria jednoduché či dvojité skoky, kruh, skok ďaleký a múr. Medzi tie zónové zasa kladina, hojdačka a šikmý múr alebo áčko. A prečo sa nazývajú zónové? Jednoducho preto, že na ich začiatku a konci sú farebne vyznačené kontaktné zóny, na ktoré pes musí aspoň časťou jednej labky šliapnuť. V agility parkúre sa určite stretnete aj so slalomom a pevnými tunelmi, ktoré môžu byť rovné alebo zahnuté do tvaru písmena U. Rozhodca z týchto prekážok postaví trasu, ktorá v priemere meria približne 150 m. Prekážky, ktoré môže použiť, závisia od typu preteku.
Na oficiálnych pretekoch sa môžete stretnúť s rôznymi typmi súťaží. Medzi ne patria skúšky, jumping open a agility open (celkom výnimočne potom jumpingové skúšky). V skúškach sú pretekári rozdelení do výkonnostných kategórií, takže medzi sebou súperia iba „rovnako pokročilé“ tímy.
i
Okrem skúšok sa môžete zúčastniť tzv. otvorených behov, v ktorých súťažia všetky tímy bez rozdielu výkonnosti. Tie sa delia na preteky agility (dovolené sú všetky prekážky) a preteky jumping (nie sú tu použité zónové prekážky).
Ak sa psovod rozhodne začať súťažiť, musí štartovať v kategórii A1, a dovtedy, než dokáže trikrát splniť skúšku bez jedinej chybičky aspoň od dvoch rôznych rozhodcov. Potom môže postúpiť do vyššej kategórie A2.
Pes tu opäť musí predviesť bezchybné výkony na ťažších parkúroch, tentoraz však celkom 5, v ktorých sa musí umiestniť do 3. miesta a musí tak urobiť u 3 rôznych rozhodcov.
V elitnej kategórii A3 nájdete už skúsené a „vybehané“ tímy, ktoré už síce nemôžu postúpiť do vyššej kategórie, ale môžu sa opakovanými úspešne splnenými skúškami pokúsiť získať titul A3 Champion.
Okrem výkonnostných kategórií sa psy delia aj na veľkostné kategórie. V praxi to znamená, že čivava nesúťaží proti borderskej kólii alebo napríklad proti belgickému ovčiakovi. Pred prvými pretekmi dochádza k meraniu kohútikovej výšky psa, na základe ktorej je následne zaradený do jednej z veľkostných kategórií*:
Každá z týchto kategórií má pevne stanovenú výšku skokových prekážok, ktoré pes prekonáva.
*akt. k 1/2022
Okrem stavania parkúru dáva rozhodca pretekárovi pokyn na štart, po celý čas pretekov jeho a psa pozorne sleduje a v prípade chyby zdvíha ako signalizáciu svoju ruku. Za každú chybu dostane tím trestné body, existujú však aj chyby, ktoré znamenajú diskvalifikáciu z daného behu.
i
Agility – ženský šport?
Áno aj nie. V prípade slovenského agility platí „väčšinou áno“. Hoci to slovenské vyznávačky agility trápi, „agiliťákov“ je jednoducho málo. V prípade medzinárodného agility to už tak jednoznačné nie je. Pomer žien a mužov je viac-menej vyrovnaný (ba dokonca niekde dominujú muži).
Ak rozhodca zdvihne otvorenú dlaň, potom ide o chybu za 5 trestných bodov. Tím môže chyby nazbierať napríklad za zhodenie latky pri preskoku, vynechaním tyčky v slalome alebo preskočením kontaktnej zóny. Existujú tiež chyby ako penalizácia za prekročenie stanoveného času, a ak je psík pomalší, dostane za každú prekročenú sekundu jeden trestný bod.
Ďalším typom chyby je odmietnutie. Tím môže počas parkúru dostať celkom dve odmietnutia, pri treťom je automaticky diskvalifikovaný. Odmietnutie sa musí opraviť, v opačnom prípade nasleduje aj diskvalifikácia. Medzi odmietnutia radíme obehnutie prekážky, zlé nabehnutie do slalomu či vybehnutie psa z tunela rovnakou dierou, ktorou doň vbehol.
Rozhodca diskvalifikáciu označuje prekríženými rukami na hrudi, prípadne sprievodným hvizdom píšťalky. A to v prípade, keď pes prekoná inú prekážku ako tú v poradí, prekoná prekážku v správnom poradí, ale v zlom smere (napríklad preskočí skokovú prekážku z druhej strany, než označil rozhodca), opustí parkúr, neopraví odmietnutie, atď..
Preteky vyhráva tím, ktorý prekonal parkúr s najmenším množstvom chýb a v najlepšom čase. Ak však máme psíka, ktorý má pomalší čas, ale žiadne trestné body, a vedľa neho psa, ktorý bol síce rýchlejší o 2 sekundy, ale nazbieral chyby, potom vyhráva prvý spomínaný.
Agility môžu behať úplne všetky psy. Neexistujú plemená, ktoré by sa nemohli tomuto športu venovať, vrátane krížencov. Existujú iba plemená vhodnejšie a menej vhodné. Musíme tiež rozlišovať pojem „trénovať agility“ a „súťažiť v agility (na oficiálnych pretekoch)“. Pri tréningu je potrebné zvážiť výšku skokových prekážok vzhľadom na výšku a stavbu tela psa (napr. bulteriér a 60 cm výška skokov je takmer nereálna).
Základné kritérium je, aby bola náročnosť dráhy a výška prekážok prispôsobená fyzickej kondícii psa. Pes nesmie mať nadváhu, pes s dyspláziou či spondylózou by nemal preskakovať prekážky v štandardnej výške a tiež by sa mal vyhnúť niektorým prekážkam (slalom). Áno, agility je šport náročný na pohybový aparát psa. Opotrebovávajú sa kĺby, ale zlepšuje sa fyzická kondícia, posilňujú svaly a srdiečko. Na tréningoch zároveň minimálne prebieha základná forma socializácie, čo je pre psa tiež dôležité. Agility sa môžu učiť šteňatá (asi od 7. – 8. mesiaca je možné začať so základmi mimo parkúr), mladé psy a nie je problém začať s agility, aj keď je pes už dospelý alebo v pokročilom veku (agility sa naučí každý pes).
Medzi najvhodnejšie plemená na agility patrí papillon, šeltia, borderská kólia, parson russell teriér, belgický ovčiak – malinois, malý a stredný pudel, austrálsky ovčiak, mudi, pyrenejský ovčiak, borderský teriér.
Z menej tradičných plemien sa začínajú presadzovať austrálske kelpie, kooikerhondje, šiperka alebo pracovný kokeršpaniel. Agility ale uvidíte behať aj bradáče, špice, austrálske pastierske psy, čivavy, jorkšírske teriéry, teriéry Jacka Russella, cavalier king charles španiely, anglické špringeršpaniely, entlebušské salašnícke psy, bígle, čínskych krížencov, bradaté kólie, krátkosrsté aj dlhosrsté kólie, bostonské teriéry, zlaté retrívery, labradorské a hladkosrsté retrívery, dokonca je možné na pretekoch stretnúť aj šarplaninské pastierske psy, jednoducho veľmi široké spektrum psích plemien. Agility sa môžu venovať takmer všetky rasy psov.
Ak vás agility oslovilo a radi by ste ho vyskúšali s vlastným miláčikom, dôležité je nájsť si kvalitného trénera vo vašom okolí. V dnešnej dobe internetu a sociálnych sietí nie je problém si zistiť osobné referencie a potom si už len dohodnúť stretnutie. Dohľad trénera je pre úplných začiatočníkov dôležitý, bez dobrých základov sa nedá kvalitne stavať. Navyše je možné si k „prezenčnej forme štúdia“ dohľadať množstvo zaujímavých online kurzov, tzv. webinárov, kde vám tréneri poradia ako na konkrétne cviky.
Ak ste samouk a pýtate sa, ako cvičiť agility doma, na naučenie základov vám na záhrade bohato postačia základné agility prekážky pre psov: 2 až 3 skoky, tunel a slalom. Samotné agility sa potom trénuje za odmeny, takže sa vám na tréning určite bude hodiť praktický pamlskovník. Dávka maškrty, ktorá sa spotrebuje počas tréningu, by potom mala byť zohľadnená v kŕmnej dávke.
Ak už agility nejaký čas trénujete a máte pocit, že by ste radi pokročili niekam vyššie, je možné si svoje zručnosti overiť na pretekoch. Preteky sa delia na oficiálne a neoficiálne. Neoficiálne preteky však nie sú posudzované schválenými rozhodcami, prekážky nemusia byť kvalitné a úroveň neoficiálnych pretekov je väčšinou nižšia. Treba teda z nich vyberať starostlivo. Vek psíka tu tiež nemusí byť obmedzený a veľkostné kategórie nie sú striktne dodržiavané vzhľadom na výšku psíka (čo môže byť však výhoda pre psíkov s nevhodnou telesnou stavbou na skoky, napr. molosoidné plemená typu bernardín, hovawart, šarpej, a pod.)
Na oficiálne preteky je delegovaný preškolený rozhodca, ktorý stavia bezpečné trate, dohliada na kvalitu použitých prekážok a posudzuje behy podľa pravidiel Asociácie slovenských klubov agility. Na pretekoch tiež nesmú behať psíkovia mladší ako 18 mesiacov. Pre štart na oficiálnych pretekoch je potrebné mať napríklad vybavený výkonnostný preukaz, kam sa zapisujú výsledky skúšok a dôležitých pretekov. Zoznam všetkých týchto pretekov, ktoré sa konajú v SR, je k dispozícii na webovej stránke agility.sk.
i
Ak sa pripravujete vyštartovať prvýkrát, nezabudnite vchádzať na parkúr bez akejkoľvek maškrty či hračky. Pred vyštartovaním psovi zložte obojok (aj antiparazitný) či popruhy. Akonáhle raz vyštartujete, počas behu sa nesmiete psa dotknúť. Za nedodržanie vyššie uvedených pravidiel vám hrozí diskvalifikácia.
Akonáhle sa naučíte behať dlhšie sekvencie a všetky prekážky, treba so psom vyraziť mimo domov. Nie však na preteky, ale tréningy. Vyskúšajte si cvičenie v inom prostredí, iné prekážky, inú skupinu psov, nech psík nie je zbytočne vystresovaný novým prostredím. Niektorí psíkovia pri takomto strese utekajú z parkúru, nerešpektujú pravidlá a na vás je, aby ste boli trpezliví a spoločne toto obdobie prekonali.
Fyzické tresty či psychický nátlak na psa sú prísne zakázané. Všetko je navyše v konečnom dôsledku kontraproduktívne. Pes potrebuje pevné vedenie a dôslednosť, ale potrebuje vám veriť a nesmie z vás mať strach, ale rešpekt. Častými chybami u začiatočníkov je nedostatočné chválenie psa. Slovná pochvala je základom pozitívneho výcviku. Chváľte svojho psíka, buďte naňho pyšní a verte, že agility vám pomôže vytvoriť s vaším chlpáčom silné puto, ktoré vydrží až do konca života.
Agility je v prvom rade zábava. Je to trávenie spoločného času, je to budovanie a utužovanie vzťahu s vaším psom. Je to príležitosť, ako sa zoznámiť s novými ľuďmi, rozšíriť si obzory či spoznať nové tréningové metódy.