Započúvajte sa do Ishigurovho Súmraku dňa

Stevens ako figúrka na šachovnici

Súmrak dňa je príbehom pána Stevensa, majordóma zo staroanglického panstva lorda Darlingtona. Jeho lojalita voči zamestnávateľovi je vskutku obdivuhodná; málokomu sa pošťastí byť v rovnakej miestnosti, v ktorej sa otvárajú medzinárodné politické diskusie a organizujú konferencie veštiace poriadny politický debakel.

Stevens to šťastie má, avšak všetky tieto aktivity ho nechávajú ľadovo pokojným. Stredom jeho záujmu je totiž jediné – odviesť bezchybnú prácu, aby bol jeho zamestnávateľ spokojný. Všetko ostatné ho len odvádza od práce. Človek by si povedal, kde v skutočnosti u pána Stevensa končí rýdza oddanosť a začína úplne obyčajné pokrytectvo.

Príbeh majordóma zabodoval

Prvýkrát Kazuo Ishiguro pána Stevensa predstavil čitateľom v roku 1989. Príbeh majordóma stihol ešte toho istého roku zabodovať; spisovateľovi sa podarilo získať jedno z najprestížnejších ocenení anglicky hovoriacich krajín, a síce Bookerovu cenu za literatúru. Kazuo Ishiguro sa knižnému klubu theguardian.com zveril s príbehom, ako sa mu podarilo Súmrak dňa napísať počas štyroch týždňov.

Prokrastinácii vtedy odzvonilo

Po prežívanom rozptýlení, ktoré spisovateľovi dlhodobo znemožňovalo nájsť čas a predovšetkým pevnú vôľu plne sa sústrediť na písanie, prišiel spoločne so svojou ženou na trochu nevšedný spôsob rozvrhnutia pracovného času – cvične si tento pracovný postup pomenovali „Veľký tresk“. Počas Veľkého tresku sa v Ishigurovi prebudil produktívny duch a skutočne sa rozpísal. Písaniu sa intenzívne venoval šesť dní v týždni po celé štyri týždne, v nedeľu si doprial voľno.

Za štúdiom do Sydenhamu

Mal vtedy 32 rokov, keď sa spoločne s manželkou presťahovali do domu v Sydenhame na juh Londýna, kde sa mu podarilo naplno sa oddať štúdiu. Pod rukami mu prešlo nespočetné množstvo kníh o britskom služobníctve, politike a zahraničných politických stratégiách, veľa brožúr a esejí vrátane titulu Nebezpečenstvo, ktoré poskytuje rolu gentlemana od Harolda Laskiho. Veľký tresk potom podľa Ishigura prišiel v pravý čas.

Nie vždy sa darilo

Niektoré novo vytvorené pasáže knihy, písané v popoludňajších hodinách, boli obsahovo v rozpore so stránkami Súmraku dňa, ktoré Ishiguro napísal počas rána. Vtedy bolo pre Kazua prioritou predovšetkým to, aby sa mu podarilo vyjsť so všetkými svojimi nápadmi na povrch a patrične ich rozviesť. Sám sebakriticky priznáva, že neobrúsené vety aj niektoré dialógy postáv nestáli za nič. Ich zmazanie však neprichádzalo do úvahy – Kazuo sa rozhodol, že v knihe zostanú, len ich upraví a dostanú nový punc.

Autorovi sa podarilo do príbehu zakomponovať krehký milostný príbeh pána Stevensa a slečny Kentonovej. Ishiguro spísaním tohto diela jednoznačne dokázal, že s láskou sa v literatúre nemusí prehnane plytvať; stačí jej prítomnosť zľahka naznačiť, a v čitateľovi, alebo poslucháčovi môže aj tak zanechať hlboký dojem.