Drôtové vs. bezdrôtové slúchadlá (HLAVNÉ ROZDIELY)
Bezdrôtové slúchadlá už dávno nie sú technologickým výstrelkom. Naopak, dnes ide o úplný štandard. Absencia drôtového pripojenia uľahčuje počúvanie hudby alebo napríklad podcastov nielen doma a v práci, ale aj pri športe či počas cestovania hromadnou dopravou. Okrem pohodlia a praktickosti prinášajú bezdrôtové slúchadlá aj rad nových funkcií. Aké sú ich hlavné výhody? A v čom tkvie ich najväčšie úskalie?
Drôtové vs. bezdrôtové slúchadlá – OBSAH
- Drôtové vs. bezdrôtové slúchadlá – v čom sa odlišujú?
- Drôtový vs. bezdrôtový prenos zvuku – výhody a úskalia
Drôtové vs. bezdrôtové slúchadlá – v čom sa odlišujú?
Keď Apple oznámil odchod od analógového jacku 3,5 mm, opisoval to ako veľkú revolúciu. V kontexte prenosných zariadení to dáva zmysel, aj keď to zároveň slúchadlá aspoň spočiatku značne predražilo. Pre audiofilov sa tým nezmenilo nič, pre mnohých z nich sú totiž bezdrôtové slúchadlá čisté zlo a aj u progresívnejších audio firiem sa presadzujú pomerne pomaly.
Základný technologický rozdiel je v tom, že klasické drôtové slúchadlá obvykle obsahujú iba meniče a len minimum vlastných aktívnych prvkov. Mnohé audiofilné slúchadlá majú vysokú impedanciu a vyžadujú zvláštny slúchadlový zosilňovač, ktorý im dodá dosť energie na poriadne rozkmitanie ich meničov. To ale nie je prípad slúchadiel určených pre prenosné zariadenia, ktoré obvykle majú impedanciu do 32 ohmov, a stačí im teda relatívne slabý zdroj signálu.
Bezdrôtové slúchadlá obsahujú vlastnú batériu, antény pre príjem a vysielanie signálov, mikrofóny a tiež elektroniku, ktorá signál spracováva. Batéria obvykle nemá príliš veľkú kapacitu, ale to stačí klasickým veľkým slúchadlám na tridsať aj viac hodín chodu. Štuple potom majú aj s miniatúrnymi batériami výdrž spravidla medzi štyrmi až ôsmimi hodinami. Ich výdrž sa ďalej predlžuje nabíjacou škatuľkou, ktorá slúchadlá priebežne dobíja zo svojej vlastnej batérie. Nie je to energeticky najefektívnejšie, ale pri bežnom počúvaní, kedy slúchadlá používame maximálne niekoľko hodín v kuse a potom ich na nejaký čas uložíme do krabičky, to bohato stačí.
Drôtový vs. bezdrôtový prenos zvuku – výhody a úskalia
Klasické slúchadlá využívajú na prenos signálu drôt v jednoduchej či zdvojenej podobe (balancované zapojenie), a pretože sa dlhé drôty správajú ako anténa, s vhodným prehrávačom ich možno naozaj využiť na príjem FM rádia! Z rovnakého dôvodu ale musia mať drôty kvalitné tienenie. Tiež by mali byť spevnené materiálom odolným proti pretrhnutiu – často sa používa napríklad oplet z kevlaru.
Kábel totiž býva obvykle miestom zlyhania, a to spoločne s bodmi, v ktorých sa pripevňuje k jacku a k neohybným častiam slúchadiel. Niektoré slúchadlá, hlavne tie drahšie počúvacie, preto majú kábel oddeliteľný, takže pri jeho poškodení je možné použiť náhradný. Bezdrôtové slúchadlá takými problémami netrpia. Navyše umožnia voľný pohyb približne do desiatich metrov vzdialenosti od prehrávača. Môže ale dôjsť k ich prerušeniu alebo výpadkom prenosu.
Odolnosť proti výpadkom sa však v posledných rokoch výrazne zlepšila. Nové verzie Bluetooth umožňujú rýchlejšie prenosy dát, takže im na spoľahlivý prenos stačia menšie nezarušené okná. Slúchadlá dnes často prednačítajú hudbu s výrazným predstihom, takže ich len tak niečo nerozhodí.
Rozdiely medzi drôtovými a bezdrôtovými modelmi slúchadiel sú dnes stále veľké. Drôtové modely dominujú obvykle pri domácom a audiofilnom počúvaní, prípadne aj pri hraní počítačových hier, pretože nemajú žiadnu latenciu. Bezdrôtové modely sa ale presadili pri telefónoch a prenosných prehrávačoch, kde ponúkajú bezprecedentnú voľnosť pohybu, ale aj ďalšie funkcie, ako je hlavne potlačenie okolitého ruchu.
Michal Rybka
Michal Rybka je publicista a nadšenec s 20 rokmi skúseností v IT a gamingu. Je kurátorom AlzaMuzea a YouTube kanála AlzaTech. Napísal niekoľko fantasy a sci-fi poviedok, ktoré vyšli v knižnej podobe, a pravidelne pokrýva piatkový obsah na internetovom magazíne PCTuning.
