#HCPP18: Hackers Congress Paralelná Polis 2018 Prague (REPORTÁŽ)

Hackers Congress Paralelná Polis 2018 Praha – OBSAH

1. HCPP18: Kto sú kryptoanarchisti a prečo sa ich nebáť?
2. HCPP18: Štát a veľké spoločnosti v úlohe škodcov
3. HCPP18: Blíži sa koniec kryptománie?
4. HCPP18: Lightning Network – očakávané vylepšenia bitcoinovej siete
5. HCPP18: Smutná budúcnosť niektorých kryptomien
6. HCPP18: Klamstvá (nielen o kryptomenách), ktoré sa šíria svetom
7. HCPP18: Linares upozorňuje na vykonštruovanú „vojnu proti drogám“
8. HCPP18: Neefektívna, neohrabaná a nákladná centralizácia
9. HCPP18: Prečo robiť niečo užitočné, alebo ktoré prednášky nás najviac zaujali?
10. HCPP18: Ako veľmi paralelná je Paralelná polis?

HCPP18: Kto sú kryptoanarchisti a prečo sa ich nebáť?

Keď sa povie kryptoanarchista alebo libertarián, väčšina ľudí si predstaví niečo ako krikľúňa z Antify alebo, ako opísal jeden môj známy, „egoista, ktorý sedí s vlastnou zbraňou na svojom sude benzínu“. Toto hnutie je ale o niečom úplne inom – a ak si nimi navrhovaný „nový poriadok“ či „ďalší poriadok“ predstavujete asi ako The Purge alebo diel z My Name is Earl, kedy si hrdinovia myslia, že sa kvôli Y2K zrútil poriadok a skončila civilizácia, ste na veľkom omyle.

Toto hnutie je individualistické a poväčšinou antikolektivistické v tom zmysle, že verí, že len maximálna možná sloboda dovolí ľudstvu skutočnú kreativitu a rýchly pokrok. Rozhodne je optimistické, pretože sa zameriava na tie dobré veci, ktoré sloboda prináša, a subverzívne v tom zmysle, že neverí, že vláda a centralizovaná byrokracia nám zaistí rozvoj a bezpečnosť. Verí, že základnou hodnotou je sloboda – sloboda vlastniť, hovoriť, cestovať – ​​a technológia je tu na to, aby nám slobodu zjednodušovala.

Nejde ale o hnutie nejako centralizované, naopak. Ide o decentralizované dobrovoľné zoskupenie individualít, mysliteľov, vývojárov, umelcov a ďalších ľudí, ktorí chcú byť slobodní, a to aj v situácii, kedy nám štáty slobodu berú. Na akcii vystúpil celý rad rečníkov, vrátane takých, ktorí boli navzájom v priamom spore. To sa ukázalo napríklad na paneli o Panama Papers, kde vystúpila investigatívna novinárka Pavla Holcová a panamský právnik Adolfo Linares: Holcová oceňovala únik Panama Papers a popisovala, ako ukazuje mechanizmy daňových únikov a korupcie, zatiaľ čo Linares oponoval tým, že ide o súkromné dokumenty súkromných osôb , ktoré majú právo presúvať ako seba, tak svoje peniaze tak, ako uznajú za vhodné. A že krádež dokumentov, pravdepodobne sponzorovaná štátnymi hackermi, je stále len krádež. Ukradnuté dokumenty sa totiž nedajú použiť ako dôkaz, zatiaľ čo hacker by sám mohol byť pred súd postavený.

HCPP18: Štát a veľké spoločnosti v úlohe škodcov

Kryptoanarchisti nesúhlasia so štátom ako s naším garantom bezpečia a pohodlia. Tvrdia, že štát často prekračuje limity svojich právomocí a pod zámienkou zaistenia bezpečnosti a spravodlivosti iba zvyšuje svoju kontrolu. Tak napríklad dnes musíte odomykať svoje zariadenie so súkromnými informáciami pri cestách do Ameriky a na Nový Zéland, ak si colník zmyslí. Austrália chce mať možnosť neobmedzeného prístupu k zakódovaným dátam. A to sa bavíme o civilizovanejších krajinách, nie o tých, ktoré sa ani nesnažia tváriť, že má občan nejaké práva.

Preto sa objavujú ľudia ako kryptoanarchista Smuggler, ktorý predstavil kryptosystém s časovým zámkom. Ak sa súbor neodomkne včas, nepôjde ho otvoriť už nikdy a nijako. Systém bol vyvinutý hlavne pre novinárov, ktorí chcú odvážať dokumenty z totalitných krajín – a pri dekódovaní obsahu alebo odmietnutí odomknutia by im hrozilo mučenie či iný prísny trest. Ako to funguje? Jednoducho: „Stačí, keď počkáte, až vyexpiruje čas, ktorý ste si nastavili. Jednoducho budete mlčať, alebo sa necháte mučiť o niečo dlhšie“ vysvetlil autor, ktorý po celú dobu konferencie ani neukázal svoju tvár. Má na to dôvod, roky štve nielen totalitné, ale aj tie pokrokové režimy, ktoré súkromie považujú za hrozbu. Za vyložene škodlivé nepovažujú kryptoanarchisti nielen štáty, ale aj veľké spoločnosti, ktoré podľa nich zneužívajú svoje postavenie a používajú právny systém na nehorázne obohatenie. Michal Laufer sa zaoberá lacnou výrobou liečiv, ktoré blokujú veľké spoločnosti svojimi patentmi, a zarábajú tak na chorých a na systéme zdravotného poistenia. Opísal prípad s liečivom EpiPen spoločnosti Mylar, ktorá bez pochyby zdvihla cenu jednorazového epinefrinového pera z 50 USD na 600 USD za balenie dvoch pier. Táto životne dôležitá látka pre alergikov sa tak stala pre rad ľudí nedostupnou, ale Mylan za jediný rok zarobil viac ako miliardu USD.

Prípad vyvolal pobúrenie aj medzi politikmi, ale Laufer išiel do toho natvrdo. Vyrobil opakovane použiteľný injektor, ktorý vychádza 30 USD na výrobu a jeho opätovné plnenie vyjde na 3 USD. Na rozdiel od jednorazového EpiPen ide aj o zariadenie spoľahlivejšie, pretože ho možno testovať, čo v prípade jednorazového injektoru nie je možné. Tento prípad ilustruje nielen neuveriteľné peniaze, ktoré veľké medicínske spoločnosti ťažia, ale aj ich bezohľadnosť pri tom, ako to robia: Laufer zmienil prípad dievčaťa, ktoré zomrelu na palube lietadla kvôli tomu, že po sebe zlyhali hneď dva jednorázovo použiteľné originálne injektory.

Podomácky vytvorené lieky porušujú celý rad regulácií aj zákonov vrátane patentov, ale práve táto prednáška jasne ukázala, že z hľadiska vyššieho princípu mravného je otázkou, či je to v poriadku. Martin Shkreli z Turing Pharmaceuticals získal kontrolu nad liekom Dataprim, ktorý sa používa pri doplnkovej liečbe AIDS a skokovo zvýšil jeho cenu z 13,50 USD na 750 USD za pilulku, čím proti sebe poštval ako ľavicových, tak aj pravicových amerických politikov a skončil vo väzení za podvody a manipuláciu s cennými papiermi.

Aby sa podobnému osudu Laufer vyhol, zdieľa ako návody na výrobu prístrojov, tak aj postupy na syntézu liekov na distribuovanej sieti BioTorrent. Na konferencii predviedol prototyp 3D tlače reakčnej komory riadenej Rapsberry Pi, ktorú vydal ako OpenHardware. Aj keď celkom blatantne ignoruje celý rad regulácií, je ťažké mu nevyjadriť sympatie a nezamyslieť sa nad tým, či je systém „nechajme ich radšej umrieť než im dať možnosť skúsiť sa liečiť sami“ vážne etický.

HCPP18: Blíži sa koniec kryptománie?

Centrálnym bodom stretnutia boli pochopiteľne prednášky o kryptomenách, o tom, čo sa v minulom roku stalo a čo sa práve deje. V mnohých prípadoch boli kritizované firmy, ktoré vypustili do sveta svoje vlastné kryptomeny, ktoré niekedy priamo konkurujú Bitcoinu – ako je napríklad Bcash. Rad alternatívnych kryptomien (altcoinov) bol priamo označovaný za scam, teda podvod.

Má teda pravdu ten, kto kritizuje kryptomeny a označuje ich za podvod? Áno aj nie: Bitcoin sa stále drží, aj keď sa jeho hodnota oproti maximu z vlaňajších Vianoc prepadla o dve tretiny. Je to prekvapujúce, ale rad expertov na kryptomeny hovorí, že vysoká cena Bitcoinu je problém, pretože ten by mal fungovať ako mena, a nie ako investičný nástroj, ktorého držitelia špekulujú na vzostup. Vysoká cena vedie k vysokej volatilite, teda prudkým výkyvom v cene podľa toho, ako sa mení ponuka a dopyt. Nižšia, ale stabilnejšia cena by mala viesť k tomu, že sa stane bezpečnejším platidlom.

HCPP18: Lightning Network – očakávané vylepšenia bitcoinovej siete

Ďalším problémom Bitcoinu je obmedzený počet jeho transakcií, teda transakčná rýchlosť. Tá je v prípade Bitcoinu nastavená pevne – nie je to ale chyba v dizajne, ale jeho výhoda, ide o bezpečnostný mechanizmus, ktorý zvyšuje odolnosť meny proti manipulácii. Obmedzený počet transakcií viedol k vysokým transakčným poplatkom, čo bola masívna nevýhoda, ktorú nahradí Lightning Network. U neho sa väčšina transakcií vysporiada mimo blockchainu a do neho sa zapisuje len občas.

Lightning Network predstavuje „druhú úroveň“ bitcoinových transakcií. Nevyžaduje zápis pre každú transakciu do blockchainu a je určený hlavne na platby menšími obnosmi, zatiaľ čo klasické transakcie by sa robili len na vyrovnanie väčších transakcií, ako napríklad prebieha bankový clearing. Asi najlepším prirovnaním, ako to funguje, je analógia medzi účtom a peňaženkou: Keď vyrážate do mesta, vyberiete si z bankomatu (bitcoinová sieť) do svojej peňaženky (Lightning Network) nejaké peniaze, aby ste si za nich mohli kúpiť drobnosti, alebo naopak, prijímať drobné platby. Klasické transakcie potom prebiehajú len medzi bankomatom a peňaženkou, drobné platby prebiehajú len medzi jednotlivými peňaženkami, a môžu tak byť oveľa rýchlejšie a transakčne lacnejšie.

HCPP18: Smutná budúcnosť niektorých kryptomien

V súčasnosti dochádza ku konsolidácii a očakáva sa, že väčšina alternatívnych kryptomien (altcoinov) buď zmizne, alebo bude ich hodnota mizivá. Padol celý rad varovaní pred altcoinmi, zvlášť pred tými, ktoré kontrolujú jednotlivé spoločnosti alebo záujmové skupiny, ako sú napríklad štáty. Treba podotknúť, že jednotlivé kryptomeny majú nezriedka veľmi odlišné vlastnosti, niektoré sú plne anonymné (napr. Monero), iné sú iba pseudonymné a už dnes možno vysledovať kompletnú transakčnú históriu.

Budúcnosť niektorých kryptomnien je videný negatívne napríklad preto, že je možné neobmedzene vydávať. Bitcoin je takzvaná tvrdá mena (hard currency), celkovo vznikne 21 miliónov mincí a nikdy žiadna navyše. Nikto nemôže vydávať Bitcoiny neobmedzene, a teda znižovať ich hodnotu, ako je bežné u papierových a digitálnych peňazí (fiat currency). Ak sa štát rozhodne vydávať nové peniaze, začne ich hodnota klesať. To sa deje v prípade všetkých fiat mien, hovorí sa tomu inflácia a štát to má rád, pretože mu to pomáha fakticky znižovať štátny dlh.

V okamihu, keď je bankový úrok pod úrovňou inflácie, prichádzate neustále o peniaze. Neveríte? Deje sa to všade, len u niektorých zvlášť vypečených štátov, ako je Zimbabwe alebo Venezuela, sa to deje vo forme hyperinflácie. Budúci rok sa vo Venezuele očakáva inflácia 10 miliónov percent, to už sa snáď oplatí skôr postaviť domček z peňazí než za peniaze. To sa s tvrdou menou urobiť nedá, čo vysvetľuje, prečo je tam Bitcoin tak populárny.

Podľa bitcoinového vývojára Jimmyho Songa síce trh s kryptomenami rastie a je už porovnateľný s finančnými inštitúciami, ale stále pripomína Divoký západ. Ak sa o kryptomeny zaujímate, musíte sa starať aj o svoju bezpečnosť, rozhodovať sa, či je služba legitímna, alebo nie, sledovať vývoj a komunitu. Vývoj v oblasti kryptomien je stále dynamický a deje sa tam veľa udalostí, na ktoré musíte reagovať. Mnohé krajiny sa snažia stať crypto-friendly, zahrnúť ich ako normálny a legitímny obchodný prostriedok, ale finančný systém s nimi bude veľmi intenzívne bojovať, pretože kryptomeny mu berú kontrolu a presúvajú ju do rúk ich držiteľov.

HCPP18: Klamstvá (nielen o kryptomenách), ktoré sa šíria svetom

Kryptomeny sú často označované za nástroj na pranie špinavých peňazí. To ale nie je pravda: Hoci sa takéto pokusy objavujú a napríklad aj mafia má záujem o kryptomeny, väčšina špinavých transakcií sa robí v normálnych menách, a dokonca napomáha sám bankový systém, ktorý by tomu mal brániť. Nedávno bolo napríklad odhalené pranie špinavých peňazí v Danske Bank, kde došlo počas deviatich rokov k prepraniu viac ako 200 miliárd eur – čo je viac ako celková kapitalizácia trhu s kryptomenami, ktorá je odhadovaná na 190 miliárd euro.

Ukazuje sa, že práve tie inštitúcie, ktoré by sa mali podieľať na boji proti praniu špinavých peňazí, im samy napomáhajú. Investigatívna novinárka Pavla Holcová zmienila niekoľko prípadov, kde sa stal doslova kozel záhradníkom, a človek podozrivý z prania špinavých peňazí bol menovaný do úradnej pozície, ktorá túto činnosť mala kontrolovať. V tejto situácii je otázkou, prečo sa vlastne štáty usilujú o maximálnu transparentnosť svojich občanov, keď by zjavne bolo účinnejšie ísť po veľkých rybách.

Štáty nás presviedčajú, že sa pred nimi nemáme za čo hanbiť – a táto snaha o totálnu kontrolu občanov ide veľmi za hranice toho, čo sme považovali po revolúcii v roku 1989 za možné. Tak napríklad EET – pamätáte si, ako nám ministerský predseda Andrej Babiš tvrdil, že to napomôže výberu daní a bude to super? Po prvé sa ukazuje, že to nie je ani zďaleka tak super, po druhé to zase o niečo sťažilo podnikanie a po tretie sa úradný biely kôň zahryzol aj do takých vecí, ako sú svadobné hostiny.

Rad kryptoanarchistov a libertariánov nepovažuje počítanie svadobných hostí na účely úradu za primerané, ba čo viac, tvrdí, že je to celé postavené na hlavu. Panamský právnik Adolfo Linares poznamenal, že transparentnosť je vždy od podriadeného k nadriadenému, od sluhu k pánovi. V prípade Číny je pochopiteľné, že totalitný štát považuje občanov za svojich zverencov, ale v demokracii to platiť nemá, pretože práve štát je sluhom občanov, žije z ich peňazí – a nie naopak. Moderný sociálny štát na to však rád zabúda, tvári sa, že sa o ľudí stará, aj keď medzi neho iba prerozdeľuje peniaze iných občanov a z rozdielu medzi vybraným a vydaným pohodlne žije.

HCPP18: Linares upozorňuje na vykonštruovanú „vojnu proti drogám“

Linares upozorňuje, že nejde o jedinú lož, ktorou štát svojich občanov kŕmi. Rozsiahlo sa venoval napríklad takzvané „vojne proti drogám“, ktorá sa zamerala okrem iného aj na marihuanu, a kedysi úplne rozšírenú surovinu a rekreačnú drogu účelovo démonizovala. Vo svojej prednáške o téme rozsiahlo hovoril a venoval sa benefitom, ktoré toto ťaženie prinieslo nielen americkej vláde, výrobcom zbraní, ale tiež výrobcom umelých vlákien. Podľa jeho slov vojna proti drogám totálne zlyhala, a preto musela byť nahradená inými ťaženiami, ako je boj proti terorizmu, ktorý dovolil sponzorovať štátne prevraty na Blízkom východe – a teraz tiež vojnou proti praniu špinavých peňazí, ktorej jediným cieľom je zničiť súkromie a vytvoriť stav trvalého sledovania populácie. Táto vojna podľa neho teraz mieri priamo proti Paname a jej štátnej suverenite.

Linares zdôraznil, že ide o snahu oslabiť Štvrtý dodatok ústavy USA a tiež Article 17 listiny Základných ľudských práv, ktorá špecificky vyjadruje vlastnícke právo a právo nebyť zbavený svojho majetku. Podľa neho má každý právo presúvať sa aj so svojím majetkom, kam je mu dovolené vstúpiť, a má právo nechať sa zdaniť tam, kde sa chce nechať zdaniť. To, čo je označované ako daňový únik, je podľa neho iba daňová optimalizácia v rámci zákona, za ktorú nesmie byť nikto postihnutý. Filozoficky je celkom zvláštne, že keď štátu nechcete dať to, čo on od vás chce, štát tvrdí, že je problém vo vás a nie v ňom. Mnohí úradníci, ktorým príde normálne zdaňovať ostatné, pritom sami svoje dane tvrdo optimalizujú.

Obhajcovia súkromia preto tvrdia, že štátu nie je vôbec nič po tom, čo jeho občania vlastnia a čo robia – a preto propagujú úplne anonymné meny ako Monero, a dokonca u pseudonymných mien ako Bitcoin sú ochotní priplácať 20 – 30 % extra za nové mince, ktoré nemajú ešte žiadnu históriu v blockchaine. Obhajcovia súkromia tvrdia, že po zmenách, ktoré medzi sebou prevádzkujú občania, štát nič nie je. Štát tvrdí, že ide o zločin, pretože všetky transakcie musia byť sledované a zdanené. Ale vážne – prečo? Prečo by mal štát dostávať niečo za to, že si so susedkou vymeníte mrkvu za vajíčka? On sa tejto interakcie nijako nezúčastňuje.

HCPP18: Neefektívna, neohrabaná a nákladná centralizácia

Na konferencii padol rad zaujímavých myšlienok, ktoré sa týkajú napríklad sociálneho vplyvu štátnej starostlivosti na rozpad tradičnej spoločnosti. Štát berie ľuďom takmer polovicu príjmov, aby ich potom prerozdelili – a tvári sa, že to inak nejde. Tradičné spoločnosti, ako bola európska do 19. storočia a v súčasnosti stále aj spoločnosti orientálna, boli organizované tak, že sa každý staral o členov svojej rodiny a prerozdelil si príjmy medzi nimi sám a dobrovoľne. Dane boli pred 20. storočím oveľa nižšie – a pretože boli nízke, mali štáty aj pomerne málo peňazí na veci potrebné, ako napríklad na vojnové výdavky. Otázkou teda je, či nenahradiť vysoké povinné dane, ktorých výber stojí veľa peňazí a živí veľa zbytočných úradníkov, naopak systémom dobrovoľným, ktorý môže ponúkať iné incentíva, ako napríklad to, že sa na rozhodovaní o chode komunity budete podieľať proporcionálne daňami, ktoré jej odovzdáte.

Centralizácia je libertariánmi považovaná za neefektívnu, neohrabanú, nákladnú a hlúpu. Riešenie vidia v komunitnom prístupe, kedy sa maximum rozhodovania robí na lokálnej úrovni. A ak si myslíte, že to nefunguje, pozrite sa na Švajčiarsko: Tam sa väčšina rozhodovania robí lokálne. Prerozdeľovanie, navyše v duchu ideologických predpokladov, je videné ako vyložene škodlivé. Komunity by mali rozhodovať o svojom vlastnom osude v čo najväčšej možnej miere, centrálne plánovanie nefungovalo za socializmu a nefunguje ani dnes.

HCPP18: Prečo robiť niečo užitočné, alebo ktoré prednášky nás najviac zaujali?

Veľmi zaujímavé boli prednášky Jimmyho Songa a teleprednáška Nassima Nicholasa Taleba. Tie sa zaoberali rolou človeka v novom systéme a zmyslom jeho existencie. V oboch prípadoch išlo o oslavu kapitalizmu v jeho čistej a idealizovanej forme, teda ako niečoho, čo nerobí z občana otroka, ale pána svojho osudu.

HCPP18: Ako sa na vec pozerá Jimmy Song a Saifedean Ammous?

Jimmy Song spomínal otázku v zmysle: Rad ľudí nechce vlastne robiť nič užitočné, chce len vyštudovať a „stať sa rentiérmi“ (rent seekers), čo vyzerá tak, že si nájdu prácu s maximom peňazí za minimum práce. Buď nerobia nič užitočné pre ostatných – alebo sú dokonca kontraproduktívni: Vymýšľajú nové formuláre pre podnikateľov, blokujú stavbu budov a diaľnic, snažia sa zablokovať výskum. Hlavným cieľom je ale mať sa čo najlepšie za čo najmenej práce.

Drobný problém je ale s tým, že mnoho rentiérov po čase zistí, že nič užitočné nerobia, čo vedie k ich vyhoreniu. „Najtalentovanejšie mozgy nešli vymýšľať nič užitočné, ​​žiadny raketový výskum, ale mierili kam? Do investičného bankovníctva a business konzultácií, pretože tam je najviac peňazí“ poznamenal Song. Tam ale trpia tým, že dobre vedia, že nerobia nič prospešné, ​​iba sa pokúšajú prežiť vo firemnom a odniesť si čo najviac peňazí. Potom príde vyhorenie a existenčné krízy, pretože si uvedomia, že mrhajú svojím životom na nezmyselné činnosti. „Kde si myslíte, že sa berie dnešná epidémia depresií?“ Pýtal sa Song. „Presne z toho.“

S týmto názorom súhlasil aj Saifedean Ammous, ktorý hovoril o výhodách Bitcoinu ako tvrdej meny, ale zároveň povedal, že najcennejším zdrojom je ľudský čas. Čas, ktorý investujete do nejakého úsilia. Doba jednoduchých peňazí podľa neho vedie štát k mrhaniu a občanov k tomu, že sa im neoplatí sporiť, pretože hodnota fiat peňazí klesá. Prechod na tvrdé meny by donútil štát naozaj šetriť, zbaviť sa zbytočností, ktoré nedokáže ufinancovať a ľuďom by dal znovu motiváciu šetriť a investovať. Štát by mal vyberať a prerozdeľovať menej peňazí, spoločná tvrdá mena by odstránila aj celý biznis okolo zmeny peňazí, ktorý je sám o sebe neproduktívny a živí len obchodníkov s peniazmi.

HCPP18: Hovorí moderný finančné matematik Nassim Nicholas Taleb

Nassim Taleb vo svojej prednáške poznamenal, že aj židovský Boh žiadal obetiny iba v Týre šeklov, tvrdej mene, ktorá neprepadala inflácii. Živil sa ako quant (kvantitatívny analytik, moderný finančný matematik) – a preto sú jeho náhľady nielen trefné, ale aj z praxe. Vo svojej prezentácii sa venoval potenciálu Bitcoinu, ktorý pochválil okrem iného aj za to, že ide o „organickú menu“, teda oceňovanú nie tým, že vám ju štát núti, ale že ju oceňujú sami používatelia.

Väčšia časť prezentácie sa ale týkala jeho novej knihy Skin in the Game, ktorá pojednávala o zodpovednosti. Podľa Taleba je problém v tom, že úradníci a tí, ktorí robia politiku, nenesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť. Ak obchodník urobí chybu, zaplatí za to stratou. Pokiaľ ju urobí úradník, nielenže sa mu nič nestane, ale nezriedka zostane na svojej pozícii a riadi ďalej to, čo predtým pokazil. „Takto sa nikdy nič nenaučí, nič nepochopí,“ zdôraznil Taleb. Podľa neho je potrebné, aby ľudia sami ručili za svoje rozhodnutia, inak to nebude fungovať.

Rozsiahlo sa venoval finančnej kríze roku 2008, kde spomenul, že manažéri finančných inštitúcií si za svoje zlé rozhodnutia odniesli tučné bonusy, ktoré nemuseli vracať, kým sa banky sanovali verejnými peniazmi. Ide o privatizáciu odmeny so zospolečenštením škody, je to táto asymetria, ktorá vnáša problém. „Za Chamurabiho ručil architekt za dom, ktorý postavil, a ak spadol na hlavu majiteľa, mal byť usmrtený“ poznamenal Taleb. „Títo nemuseli vrátiť ani dolár.“ Nejde iba o obchodníkov, ale aj úradníkov. Kritický bol voči Alanovi Greenspanovi, ale zvlášť k Benovi Bernankeovi, za ktorého kríza vypukla, a napriek tomu bol poverený tým, aby ju riešil. „To je, ako keby ste nabúrali autobus – a potom ste boli poverení odstraňovaním škôd.“

Jediný spôsob, ako súčasnú situáciu napraviť je urobiť zodpovednými úradníkov, donútiť ich, aby zaplatili za svoje chyby. Obrat „skin in the game“ napokon znamená „ísť s kožou na trh“. Do času, kedy je možné robiť spoločensky nevýhodné či škodlivé rozhodnutia bez rizika postihu, nie je možné veci napraviť, vždy sa nájde niekto, kto bude preferovať svoju odmenu, svoju kariéru či svoj úplatok, pretože je riziko postihu minimálne.

Rovnaký problém sa týka aj vzdelávania, pretože akademici môžu písať, tvrdiť a učiť, čo chcú – a málokedy sú konfrontovaní s realitou. Žijú si vo svojom vlastnom svete, hodnotia sa medzi sebou navzájom, ale to nefunguje. Taleb zmienil historku o newyorských reštauráciách, ktoré získavajú hodnotenia recenzentov, ale málokedy prežijú, pretože ich síce pochváli kritika, ale živiť by ich mali zákazníci. Tí, ľudia z reálneho sveta, sú podľa neho jediným kritériom, ktoré má rozhodnúť o úspešnosti služby. Jedine to je skutočnou mierou užitočnosti a prospešnosti služby. Preto sa podľa neho rozmáha online štúdium v ​​USA: Školné je drahé a v mnohých odboroch si ľudia uvedomujú, že je jednoduchšie, lacnejšie a praktickejšie naučiť sa niečo po internete než sa zadlžiť kvôli titulu.

HCPP18: Ako veľmi paralelná je Paralelná polis?

Nemôžem povedať, že by som sa úplne zhodoval s väčšinou prednášajúcich, ale ich pohľad je neopozeraný a veľmi dôležitý. Potrebujeme ho, pretože príliš často nepochybujeme o tom, čo nám hovorí štát, čo nám hovoria akademici a oficiálne médiá. Nepochybujeme o veciach, o ktorých by sme pochybovať mali. O tom napokon hacking je, o disrupcii, obchádzaní pravidiel – už len preto, že mnohé z nich sú nezmyselné a niekedy priamo neetické.

Ľudia, ktorí žijú v tejto alternatíve, patria medzi vysoko inteligentné a brilantné mozgy, ktoré sa snažia cez technológiu oslobodiť od otroctva, ktorému na nás moderné štáty nenápadne vyrubujú s tvrdením, že to robia pre nás. Je dôležité o tom uvažovať, preto vám odporúčam sledovať YouTube kanál Paralelná polis a prednášky, ktoré na ňom sú. Sú dobré – a značnú časť z nich máte zadarmo k zhliadnutiu – okrem tých, ktoré mali ľudia zameriavajúci sa na život úplne mimo oficiálnej spoločnosť, teda bez bánk, štátov – úplne mimo systému.

O hodnotách prednášok svedčí to, že za poslednú vstupenku na kongres zaplatil jej majiteľ celý jeden BTC, čo je v prepočte takmer 6 000 €. Ja osobne som bol veľmi prekvapený vysokou úrovňou prednášok, bohatým zastúpením ľudí z celého sveta aj akciou celkovo, pretože bola veľmi inšpiratívna a skvele zorganizovaná.

Paralelná polis nás tam pozvala, za čo im ďakujem: A hoci som pôvodne plánoval napísať len krátku správu o konaní akcie, nakoniec som tam bol všetky tri dni – a vôbec to neľutujem. Získal som konečne hlbší pohľad do komunity, ktorá je popisovaná nielen nepresne, ale často úplne zmätene. Toto nie je skupina, ktorá deštruuje spoločnosť, ale chce ukázať, ako je často nezmyselná, absurdná a potrebuje zmenu. Neustále opakujeme to isté, s tými istými ľuďmi – ale ako povedal Einstein: „Definícia šialenstva je robiť rovnakú vec znova a očakávať iné výsledky.“

Michal Rybka

Michal Rybka je publicista a nadšenec s 20 rokmi skúseností v IT a gamingu. Je kurátorom AlzaMuzea a YouTube kanála AlzaTech. Napísal niekoľko fantasy a sci-fi poviedok, ktoré vyšli v knižnej podobe, a pravidelne pokrýva piatkový obsah na internetovom magazíne PCTuning.