Nevyzpytatelní (RECENZIA) – Nepriateľ medzi nami aj v hlbinách

Obsah recenzie Nevyzpytatelní

1. Hlbiny skrývajú temné tajomstvá
2. Je zradca kapitán?!
3. Nevyzpytatelní – Pravidlá
4. Nevyzpytatelní nerobia Lovecraftovi hanbu
5. Recenzie Nevyzpytatelní: záverečné hodnotenie

Hlbiny skrývajú temné tajomstvá

Kooperatívne doskové hry, v ktorých sa v tíme snažíte prekonať rôznorodé prekážky, sa tešia veľkej obľube, pretože v rámci spolupatričnosti spoluhráči dohromady uspejú, alebo zlyhajú. Lenže niektorým tvorcom prišlo, že by bolo vhodné zaviesť do systému prvok zákernosti, kedy sa medzi hráčmi objavuje úloha zradcu. Na tomto princípe stavia nielen súčasný počítačový indie hit Among Us, ale čím ďalej častejšie sa prepašováva aj do sveta doskových hier. Medzi zástupcov tohto škodiaceho žánru so skrytými rolami môžeme zaradiť prežívanie v zombie apokalypse Zima mŕtvych, vesmírny horor Nemesis či dnes recenzovaný titul Nevyzpytatelní, v ktorom budete čeliť invázii monštier z hlbín mora podľa mustra H. P. Lovecrafta.

Počas partie sa stanete súčasťou skupiny niekoľkých cestujúcich na zámorskom parníku SS Atlantika, ktorý v roku 1913 smeruje do amerického Bostonu. Počas plavby sa však v miestnej kaplnke nájde zavraždená cestujúca, ktorá pred svojou smrťou vykonávala podivný rituál. Vami ovládané postavy si uvedomia, že išlo o ochranné kúzlo odháňajúce podivné ryboidné tvory, ktoré sa náhle objavili na palube a lačne naháňajú bezbranných civilistov. Zasvätenci tak musia spojiť svoje sily, aby bezpečne doplávali až k brehom Nového sveta.

Je zradca kapitán?!

Lenže v ich kruhu sa začne časť hrdinov cítiť nesvoja a pozorujú, že sa ich telo mení. Pociťujú náhlu túžbu pomôcť agresorom a privodiť skazu lode uprostred oceánu, aby mohli spočinúť na jeho dne vedľa svojho nového božstva Cthulhu. Nesmie sa však prezradiť čoskoro, aby mohli svojim bývalým kumpánom zakúriť čo najviac. Navyše sa v tíme spolupracujúcich vyskytujú nielen hybridi, ale aj ľudskí prisluhovači, ktorí sa snažia potopiť parník až pri brehoch Ameriky, aby si sami mohli zachrániť kožu. Kto z tohto zapletenca vyjde ako víťaz?

Titul Nevyzpytatelní exceluje v budovaní napätia, pretože nemôžete veriť nikomu (veľakrát ani sebe, pretože v druhej časti partie sa z človeka pokojne môže stať hybrid), takže neustále posudzujete činy ostatných a premýšľate nad ich krokmi. Ak máte radi pletky ako z reality šou „Kto prežije“, tak tu budete ako doma. Dlho som pri hraní hry nezažil chvíle, kedy som sa bál odísť od stola, aby som neprišiel o žiadnu časť rozhovorov ostatných, prípadne nesledoval ich rozhodovanie. Správne pojatí zradcovia totiž škodia nenápadne, najlepšie zhadzujú vinu na ostatných, ktorí potom môžu skončiť aj nevinne vo väzení.

Počas hrania hry Nevyzpytatelní je dôležitý takmer každý moment a s postupom času hustne atmosféra ako hmla nad prístavom. Zásadnú úlohu v rozhodovaní má totiž kapitán, ale čo keď je on zároveň zradca? Nájdete dosť odvahy a spojencov, aby ste ho zvrhli? Kto nastúpi na jeho miesto? Zároveň sa v hre vyskytuje držiteľ magického zväzku rituálov, ktorý môže jediným kúzlom zahnať hlbinné príšery, ale zároveň zabije cestujúcich a zraní spolubojovníkov pohybujúcich sa na palube. Urobil to schválne, alebo išlo o nehodu? Je hybrid, alebo snáď samotný vyznávač?

Rozprávanie o namáhavej ceste zaoceánskej lode sa skrátka tvorí priamo pred vami na hracom pláne, pričom ho podporuje rad atmosférických textov (každá postava má okrem vlastnej štatistiky a zručnosti aj osobný príbeh) a hráči schopní vcítiť sa do úlohy a situácie. Ľudia majú iba jeden spôsob, ako zvíťaziť – doplávať, zatiaľ čo záškodníci majú celú plejádu možností, ako parník dostať ku dnu. Po ruke sú im nielen ich schopnosti a nástroje, ale aj monštrá zaplavujúce a ničiace palubu, dochádzajúce zásoby či využívané palivo. Nevyzpytatelní rozhodne neuspejú u slabých pováh a jedincov, ktorí nie sú odhodlaní miasť súpera a pletkárčiť. Ak sa však vyžívate v intrigách, budete vrnieť blahom.

Nevyzpytatelní – Pravidlá

Možno ste už vytušili, že projekt Nevyzpytatelní nepatrí do rúk začínajúcich doskovkárov, napokon varovaním môže byť už herná doba, ktorá sa bude pohybovať najčastejšie okolo troch hodín. Rovnako tak by mohli menej skúsených hráčov vydesiť dva manuály (jeden z nich detailne vysvetľuje pojmy). Lenže sami zistíte, že väčšina momentov v hre sa dá riešiť veľmi intuitívne a po prvej partii sa do pravidiel pozriete len na špecifické veci, pretože základné ťahy a premisa vám už bude jasná. Navyše, ak ste už absolvovali niektorú z doskových hier rodiny Arkham Files (v slovenčine Arkham Horror, Eldritch Horror, Panstvo hrôzy, Temné znamenie), bude vám blízka aj využitá symbolika.

Na začiatku každej partie pripravíte herný plán s ukazovateľmi (pochvala za ciferníky priamo na ploche), rozložíte zásobu figúrok, zostavíte balíčky kariet zručností, poškodenia, chaosu, trasy a kúziel, rozdelíte postavy s ich predmetmi a náhodne si vyžrebujete svoju rolu lojality. Odvtedy sa už snažíte doplávať/potopiť loď a záleží len na vás, ako sa budete pred ostatnými správať, aby ste svoj cieľ dosiahli. Ťah každého hráča je zostavený zo štyroch fáz – dobratie kariet zručností, dvoch akcií, mýtus a odhodenie kariet nad 10 (za odhaleného zradcu odpadá fáza mýtu).

Simulovať tu celý herný manuál by malo asi rovnaký efekt ako soliť more, a preto sa pozrime na niekoľko základných mechanizmov, ktoré vám o hre Nevyzpytatelní prezradia najviac. Asi najdôležitejšiu úlohu majú karty zručností, ktoré majú všestranné využitie. Každá z postáv si totiž berie len z kategórií (vplyv, vedomosti, postreh, sila, vôľa, resp. preradnosť pre odhaleného zradcu), ktoré má dedikované vo vlastnostiach. Počas svojho ťahu môže karty využiť podľa jasne daných pokynov, alebo si ich môže schovať pre ne/plnenie spoločného cieľa skúšok zručností (môže prispieť správnym symbolom s danou hodnotou, alebo naopak bojkotovať inými kartami, do všetkého ešte prihovára balíček chaosu). Práve taktizovanie s kartami dáva všetkým širokú škálu možností navyše okrem tých, ktoré sú určené miestnosťami priamo na pláne.

Cieľom ľudských hráčov je posúvať stupnicu cestovania, aby sa čo najrýchlejšie dostali do cieľa, prípadne strážiť pozíciu posuvníka rituálu (aby nedošlo k unáhlenej aktivácii) a jednotlivé stavy jedla, paliva, príčetnosti a duší na lodi. Vo veľkej väčšine rozhodujú aktívni hráči, ale pozícia kapitána (pevné poradie na určenie nájdete na karte) a držiteľa zväzku nie je zanedbateľná, pretože sú relatívne často v centre diania, a preto ich treba dobre strážiť, či nekonajú proti skupine. V tomto ohľade sa javí veľmi dobre mechanika dolosovania kariet lojality v druhej časti partie (po polovici prejdenej trasy), kedy sa z ľudských jedincov stanú hybridi a zrazu tak sledujú protichodné záujmy. O zvraty teda nie je núdza.

Veľmi kladne hodnotím aj pozíciu samotných zradcov, ktorí môžu zostať skrytí, kým im to vyhovuje, a vo vhodnej chvíli odtajniť svoje podlé zámery. To im dáva do rúk celú plejádu nepekných možností, od blokovania efektov políčok cez ľahší únik z cely po samotné útočenie na ľudských jedincov (to inak nie je povolené). Ich možnosti škodiť pri hlasovaní sú síce po odhalení obmedzené, ale zažili sme partiu, pri ktorej sa parník zmenil na loď hrôzy smerujúcu do pekiel, keď dvaja hybridi (jeden odhalený a druhý skrytý) spojili svoje sily.

Jediný zásadnejší problém (predovšetkým v prvých partiách) vidím vo vyhodnocovaní pohybu Hlbinných a ich vládcov Matky Hydry a Otca Dagona, ktoré môžu menej zbehlým hráčom robiť problémy, ale postupom času sa vám dostanú pod kožu. Celkovo by som odporučil hru Nevyzpytatelní prvýkrát absolvovať so skúseným sprievodcom, aby ste načerpali základné mechaniky, a potom už môžete intrigárčiť, čo hrdlo ráči. Každá partia totiž ponúkne nové situácie a zamotané vzťahy na lodi, z ktorých nikdy nevedie ľahká cesta, ale vždy budete odmenení atmosférickým zážitkom.

Nevyzpytatelní nerobia Lovecraftovi hanbu

Mnohí hráči právom odkazujú na podobnosť s titulom Battlestar Galactica, ktorý tvorí principiálny predobraz doskovej hry Nevyzpytatelní. Sám som tento sci-fi projekt z roku 2008 nehral, takže daný fakt nedokážem posúdiť, ale to mi nebráni zhodnotiť prepojenie lovecraftovských reálií s myšlienkou hry Nevyzpytatelní. Podľa mňa totiž pletichárenie na parníku SS Atlantika skvele zapadá do univerza, v ktorom sa Prastarí snažia ovládnuť svet cez svojich (ne)ľudských posluhovačov. Fanúšikov radu Arkham Files tento titul prijme s otvorenou náručou, pevne stlačí a stiahne ich pod svoju hladinu. Mysteriózna tematika však neurazí ani hráčov, ktorí s H. P. Lovecraftom ešte nemali tú česť.

Atmosfére veľmi pomáha česká lokalizácia (za ňu vďačíme distribútorovi spoločnosti ADC Blackfire), pretože vďaka textom na kartách sa lepšie vcítite do úlohy a ľahšie si predstavíte jednotlivé situácie. Vhodne zvolená je aj grafická stránka titulu Nevyzpytatelní, ktorá samozrejme rezonuje všetkými doskovými hrami z rodiny Arkham Files. Figúrky príšer sú príjemným bonusom, na ktorých však zážitok z hry nestojí. Titul Nevyzpytatelní ocenia predovšetkým skúsenejší hráči vo väčšom počte (aspoň štyria), ktorí sa neboja partie okolo troch hodín. Za ten čas však prežijú intenzívne chvíle, pri ktorých dôjde k sérii nečakaných situácií. So skúseným sprievodcom sa však prežívanie medzi zradcami a príšerami nemusí zľaknúť ani odvážni nováčikovia.

Za poskytnutie kópie doskovej hry Nevyzpytatelní na recenziu ďakujeme českému distribútorovi hry spoločnosti ADC Blackfire.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Nevyzpytatelní: záverečné hodnotenie

Nevyzpytatelní

Doskové hry

Titul Nevyzpytatelní exceluje vo vytváraní atmosféry plnej podozrievania a nedôvery, pretože medzi hráčmi sa vyskytuje zradca, ktorý s nimi chce poslať parník do hlbín plných príšer. S každou partiou tak vytvárate nový príbeh, ktorý sa odvíja od akcií každej postavy, čo nemusí byť nič pre slabé povahy, ale intrigáni si užijú každú minútu.

Klady

• Vydarené spojenie témy a priebehu partie
• Hutná atmosféra plná podozrievania
• Druhé rozdelenie úloh v polovici hry
• Viacero využití kariet zručností
• Taktizovanie hybridov a vyznávačov
• Riešenie hernej dosky
• Atmosférické texty

Zápory

• Pre niekoho dlhá herná doba
• Nič pre „čestné“ povahy
• Potreba viacerých hráčov pre lepší zážitok

Jakub Němec

Hranie počítačových a doskových hier patrí k môjmu životnému štýlu už viac ako dvadsať rokov, pretože ma baví preskúmavať nápadité príbehy a svety, ktoré môžem sám ovplyvniť, prípadne sa rád zabavím v športových a pretekárskych tituloch. O svojich dojmoch z návštev týchto fantazijných miest neobmedzených možností píšem s rôzne dlhými prestávkami cez trinásť rokov, z toho posledné tri roky pre Alza Magazín.