ICO (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ). Čo je prvotná ponuka kryptomeny?

ICO (Initial Coin Offerings). Čo je prvotná ponuka kryptomeny? – OBSAH

1. Čo je to ICO (Initial Coin Offering)?
2. Kúsok histórie – Ethereum ako priekopník ICO projektov
3. Vznik a rýchle zlyhania blockchainového investičného fondu The DAO
4. Rok 2017 v znamení ICO mánie
5. Vytriezvenie v roku 2018 – ICO projekty hľadajú cestu vpred
6. Ako postupovať v oblasti ICO bezpečne? Radí spoločnosť Icoindex!
7. Icoindex: Oplatí sa dnes investovať do ICO? Prežijú ICOs súčasný medvedí trh?
8. Icoindex: Našiel som si ICO a rád by som investoval. Ako spoznať solídnu ponuku?
9. Icoindex: Aktuálne trendy v rámci ICOs – čo čakať do budúcnosti?

Čo je to ICO (Initial Coin Offering)?

Prvotná ponuka kryptomeny (Initial Coin Offering) je proces, pri ktorom majú ľudia možnosť zakúpiť počiatočné emisie vznikajúceho coinu či tokenu. Značný nárast v popularite zaznamenali ICOs v roku 2017, kedy sa v ich rámci vybralo 5,5 miliardy dolárov. Mnoho projektov však s odstupom jedného roka neplní svoje sľuby. Niektoré ponuky sú potom vyložene podvodné. Majú tieto projekty a proces ICO budúcnosť, alebo je to len dočasný a pre investorov drahý výstrelok?

Kúsok histórie – Ethereum ako priekopník ICO projektov

Bitcoin a prvá kryptomena nevznikli procesom ICO. Do sveta boli uvedené formou uvoľnenia open source kódu a otvorené možnosti domácej ťažby, a to od prvého dňa existencie. Každý tak mal rovnakú šancu s kryptomenou experimentovať a podieľať sa na jej vývoji a zabezpečení. Predťaženie kryptomeny, kedy najprv po určitú dobu ťažil iba sám zakladateľ a až následne kódy uvoľnil, bolo dlhú dobu považované minimálne za nečestnú praktiku, ak nie priamo podvod. Jedným z najznámejších príkladov tejto praktiky je Bytecoin, ktorý je predťažený jedným človekom z viac ako 80 %.

Kryptomenové odvetvie premenila udalosť z roku 2014. Vtedy devätnásťročný novinár, zakladateľ Bitcoin Magazine a programátor Vitalik Buterin prišiel s nápadom plne programovateľnej kryptomenovej platformy. Vitalik Buterin chcel Ethereum, ako svoju platformu nazval, od začiatku budovať profesionálne a s dostatočným rozpočtom, nie „doma na kolene“ a so spoľahnutím na dobrovoľného prispievateľa do open source kódu, ako to bolo v prípade Bitcoinu. V lete roku 2014 preto prebehla prvotná ponuka coinov ether, natívne meny platformy Ethereum (s ethermi sa na platforme Ethereum platia transakčné poplatky a poplatky za ovládanie inteligentných kontraktov).

ICO Etherea malo nasledujúce parametre:

• 61 000 000 coinov predaných verejnosti
• 11 000 000 predťažených na účet Ethereum Foundation
• Počiatočná predajná cena 2000 ETH /1 BTC (cca 0,3 USD), postupne sa cena zvyšovala
• ICO trvalo 42 dní

Buterinom založená Ethereum Foundation, nadácia poverená ďalším rozvojom Etherea, teda získala prostriedky vo výške 18 miliónov dolárov a 11 miliónov predťažených coinov ETH (v obehu je dnes celkom 102 miliónov coinov). V ďalších rokoch to boli predovšetkým predťažené coiny, ktoré poskytli vývojárom komfortný finančný vankúš na financovanie vývoja, nadväzovanie partnerstiev so svetovými firmami (napríklad v podobe Ethereum Enterprise Alliance) a organizovanie veľkolepých vývojárskych konferencií DevCon. Štvrtý ročník tejto konferencie sa bude mimochodom v októbri konať v Prahe.

Ethereum nebolo historicky prvým projektom ICO – tým bol projekt Mastercoin v júli 2013. Mastercoin sa neskôr premenoval na Omni, platforma na ktorej beží napríklad Tether USD (USDT). Avšak Ethereum, hoci nebolo prvé, je dnes významnejšie, keďže sa stalo platformou pre naprostú väčšinu ďalších ICOs. 

Vznik a rýchle zlyhania blockchainového investičného fondu The DAO

Druhým míľnikom v popularite ICOs bolo teraz už neslávne známe The DAO. Išlo o prvý seriózny pokus o vybudovanie DAO – Decentralised Autonomous Organization. Zakladatelia organizácie si zvolili pomerne nešťastné a domýšľavé označenie – akoby svoju firmu pomenovali The Firm. The DAO vzniklo s cieľom vybudovať blockchainový investičný fond, v ktorom držitelia DAO tokenov hlasujú o tom, kam sa investujú prostriedky, ktoré budú v rámci ICO vybrané. Detailnejší popis funkcií The DAO popísal autor tohto článku v texte na webe btctip.cz.

Organizácia na jar 2016 vybrala v rámci vlastného ICO ethery v hodnote 150 miliónov dolárov. Pikantným faktom je, že cieľom nemeckej firmy Slock.it, ktorá The DAO spúšťala, bolo vybrať iba 500 tisíc dolárov. Firma však nestanovila žiadny strop pre vybrané prostriedky, jediné obmedzenie bolo časové – kampaň trvala jeden mesiac. Zúčastnilo sa 11 tisíc investorov, ktorí do projektu vložili takmer 14 % všetkých existujúcich etherov. Projekt bol teda v danej dobe obrovskom počinom, lámajúcim rekordy vo všetkých ohľadoch.

The DAO zaniklo s obdobnou pompou, s akou vzniklo. Necelé tri týždne po skončení ICO bola organizácia hacknutá a útočník počas krátkej doby vyviedol 3,6 milióna etherov (z celkových 11,5 miliónov, ktoré organizácia držala). Išlo o jeden z najväčších hackerských útokov histórie, kedy útočník získal vyše 50 miliónov dolárov. Problém bol neskôr „vyriešený“ kontroverzným hard forkom, pri ktorom došlo k prepísaniu histórie blockchainu a prostriedky boli vrátené na peňaženky The DAO; organizácia bola krátko nato rozpustená a investori dostali možnosť vybrať si svoje vložené ethery späť na svoje peňaženky.

Hoci The DAO veľmi rýchlo zlyhalo (a svojím nešťastným názvom ponechalo v mnohých ľuďoch nedôveru k ďalším experimentom na poli DAO organizácií), vyvolalo veľký záujem o nový typ financovania blockchainových projektov. Ukázalo celému svetu, že ICO môže osloviť veľký počet investorov, ktorí vplyvom rastového trendu kryptomien majú znenazdajky veľa prostriedkov, ktoré sú ochotní investovať do podobných projektov. S koncom The DAO tak prišiel začiatok ICO mánie.

Rok 2017 v znamení ICO mánie

Medzi atrakcie The DAO bolo, že nešlo o vznik a predaj coinov, ale tokenu, ktorý bol založený na Ethereu. Konkrétne išlo o token založený na štandarde ERC-20. Standard ERC-20 je v stručnosti popisom funkcií, ktoré musí smart contract spojený s daným tokenom obsahovať. Ak spĺňa smart contract a jeho token tieto funkcie, je potom kompatibilný s existujúcimi peňaženkami, ako je napríklad populárna My Ethereum Wallet (ktorú využívajú aj hardvérové peňaženky Trezor a Ledger).

Štandardizácia tokenov bola pre nasledujúcu vlnu ICOS kriticky dôležitá. Väčšina projektov totiž nepotrebuje vyvíjať vlastnú architektúru tokenu samotného, pretože nebuduje technologicky sofistikované tokeny, ako skôr lokálne ekonomiky sústredené okolo určitého záujmu (ako sú decentralizované úložisko v podobe Storj či decentralizované burzy v prípade 0x). Preto vývojárom väčšiny ICO projektov stačí, keď majú štandardizovaný nástroj, u ktorého je potrebné zmeniť iba niekoľko kľúčových parametrov, ako je veľkosť emisie, cena, spôsob distribúcie a podobne.

Štandardizácia umožnila rýchle a bezproblémové úpisy nových tokenov na kryptomenovej burzy, podporu v rámci existujúcich peňaženiek (vrátane hardvérových peňaženiek Trezor a Ledger), a tým aj napomohla rozmachu počtu ICOs, ich popularite a objemu vybraných peňazí. Najlepšie o rozmachu ICOs vypovedá tabuľka portálu Coindesk, z ktorej je zrejmé, že v roku 2017 došlo v rámci ICOs k prelomu vo všetkých metrikách.

Vytriezvenie v roku 2018 – ICO projekty hľadajú cestu vpred

Obdobné štatistiky však ponúkajú pohľad iba na to, čo sa podarí. Nie je z nich však zrejmé, koľko percent projektov nenaplní ani svoj minimálny cieľ na financovanie alebo koľko ich následne zlyhá. Nemálo ICOs je dokonca od počiatku plánované ako podvod na investorov. Podľa rôznych výskumov zlyhá polovica projektov v priebehu pár mesiacov a až 80 % ponúk môže byť podvodných. Väčšina ICOs tiež trpí problémami v oblasti bezpečnosti: záujemcovia o kúpu tokenov čelia falošným stránkam, skrytému presmerovaniu platieb, phishingu.

Ďalšie problémy plynú zo štátnej regulácie a snáh ju obísť. Keďže väčšina vývojárov nechcela mať v minulosti starosti s licenciami a ďalšími regulačnými požiadavkami, koncipovala ponúkané tokeny ako tzv. utility tokeny – tj. tokeny, ktoré v zásade nemajú priamu spojitosť s vlastníctvom projektu ani právami na príjmoch či ziskoch financovaného projektu. Problém utility tokenov je v tom, že len minimum projektov potrebuje k prosperite vnútornú menovú jednotku. Tak to môže byť u striktne decentralizovaných počinov, kde je zásadná vzájomná interakcia členov komunity a ich motivácia s pomocou vhodne nastavenej ekonomiky, v ktorej hrá vlastný token zásadnú úlohu.

Utility tokeny predstavujú totiž podiel na ekonomike, ktorú projekt vytvára. Dobrým príkladom úspešného utility tokenu je napríklad BNB token, ktorý je používaný k zníženiu poplatkov na burze Binance. Burza Binance má milióny používateľov a tí majú motiváciu tokeny nakupovať, držať a platiť s nimi poplatky na burze. Predpoklad väčšiny ICO projektov je, že hodnota utility tokenov bude rásť, ak bude rásť dopyt po službách, ktoré sú v tejto ekonomike ponúkané. Problém je, že väčšina projektov, ktoré vydali svoje utility tokeny, nie je schopná vytvoriť systém, kde tieto tokeny majú svoje opodstatnenie a sú naozaj používané. Z toho dôvodu väčšina utility tokenov skôr zmysel nedáva a je iba nástrojom na financovanie projektov od neinformovaných investorov a špekulantov. Umelé štepenie utility tokenu do vnútornej ekonomiky obdobných projektov im do budúcna skôr podkopáva nohy.

Kritickému čitateľovi by sa teraz mohlo zdať, že na celej ICO mánii zarobili najviac samotní organizátori a hackeri (ak nie sú vo väzení, čo z veľkej väčšiny nie sú). Takýto čitateľ by nebol ďaleko od pravdy; počas rokov 2017 – 2018 bolo zrejme výnosnejším a menej rizikovým počinom kupovať a držať Bitcoin a vybrané coiny z vrcholu rebríčka CoinMarketCap. Napriek tomu je autor tohto článku názoru, že nad ICOs ako novým fenoménom nemožno len tak mávnuť rukou, a to najmä z dvoch dôvodov.

Do budúcnosti je tak pravdepodobné, že tzv. utility tokeny budú nahradené tokenizovanými investičnými nástrojmi (security tokeny), ktoré síce budú mať nižší špekulatívny potenciál, ale zároveň budú poskytovať vyššiu istotu investorov, že nenaletia podvodníkom. Tohto trendu si samozrejme všímajú aj tí najväčší hráči na trhu, medzi ktorých patrí napríklad kryptomenová burza Binance – tá sa usiluje v spolupráci s miestnymi regulátormi o otvorenie špecializovanej kryptomenovej burzy, ktorá umožní obchodovanie security tokenov.

Ako postupovať v oblasti ICO bezpečne? Radí spoločnosť Icoindex!

Nakoľko odvetvie ICO je plné nástrah a vyvíja sa každým dňom, opýtali sme sa českých odborníkov Ondřeja Pilného a Jakuba Greguša zo spoločnosti Icoindex na ich názor na aktuálne trendy a tipy, ako sa v prostredí ICO ponúk orientovať.

Icoindex: Oplatí sa dnes investovať do ICO? Prežijú ICOs súčasný medvedí trh?

Áno, investovanie do ICOs sa vyplatiť môže, ide ale o jednu z najrizikovejších investícií v oblasti krypto-aktív (preklad z angličtiny crypto-assets, všeobecné označenie pre kryptomeny, tokeny a aktíva, ktoré majú špecifické vlastnosti). Základným pravidlom rizikového investovania je neinvestovať do vecí, ktorým človek nerozumie a neriskovať viac peňazí, než je človek ochotný stratiť. V prípade ICOs to platí obzvlášť. Minulý rok sme mohli zažiť najväčšiu kryptomenovú horúčku, v ktorej veľa ľudí nadobudlo dojem, že investovanie do kryptomien je jednoduché a dajú sa tak rýchlo zarobiť peniaze s malým rizikom.

Ako už to býva, žiadna investičná horúčka netrvá večne a niekedy musí dôjsť k ochladeniu trhu. K ochladeniu prišlo na začiatku roka 2018, kedy cena väčšiny kryptomien začala strmo padať, čo spôsobilo, že chuť ľudí investovať do ICOs (ako najviac rizikových) postupne zmizla. Veľká časť špekulantov, ktorá trh tlačila skôr nahor, trh opustila, pretože sa nevyvíjal podľa ich predstáv. Na trhu zostali najmä investori, ktorí veria technológii blockchainu, decentralizácii a kryptomenám v dlhodobom meradle. Táto časť investorov tiež pociťuje aktuálny stav trhu, ale vidia to skôr ako príležitosť k nákupu ďalších krypto-aktív s veľkou zľavou.

Icoindex: Našiel som si ICO a rád by som investoval. Ako rozpoznať solídnu ponuku?

V prvom rade by ste nemali podľahnúť nadšeniu, že ide o ďalší Bitcoin alebo Ethereum. S najväčšou pravdepodobnosťou totiž pôjde len o ďalší bezcenný token. Akonáhle sa začnete na každý projekt pozerať viac kriticky, môžete začať s jednoduchou analýzou, vďaka ktorej rozpoznáte väčšinu nekvalitných projektov od niečoho zaujímavého, čo môže mať potenciál. Rozhodne tento text neberte ako návod, ako investovať do ICOs. Všetko je totiž komplikovanejšie, než sa môže zdať.

Keď nájdete ICO, ktoré sa vám páči alebo vám ho niekto odporučil, mali by ste si overiť, že tím, ktorý stojí za projektom, je skutočne reálny a naozaj na projekte pracuje. Skúste si nájsť na webe projektu mená zakladateľov a členov tímov a postupne si všetky zadajte do Googlu a nájdite si o nich informácie. Na získanie pocitu z ľudí, ktorí stoja za projektom, sú najlepšie videá, kde vystupujú naživo v nejakom rozhovore. Sociálna sieť LinkedIn je zasa dobrá na preverenie predchádzajúcich skúseností členov tímu. Dávajte však pozor, nie je zas tak ťažké profil na LinkedIn sfalšovať. Ak budete mať aj po dlhom skúmaní dobrý pocit z ľudí, ktorí za projektom stoja, skúste sa s nimi spojiť, buď cez chat, email alebo aj priamo zavolať. Dajte im vedieť, že máte záujem do ICO zainvestovať, ale chceli by ste vedieť viac informácií. Kreativite sa medze nekladú, skúste rôzne techniky, ako o ľuďoch zistiť zaujímavé informácie, a urobte si sami obrázok.

Ďalšia podstatná vec, ktorú si investor musí preveriť, je produkt. Ak chce na nejaký projekt zbierať peniaze od investorov, mal by mať aspoň základný prototyp, demoverziu alebo najlepšie fungujúci produkt, ktorý sa dá vyskúšať. Produktom sa nemyslí fyzická vec, ale väčšinou nejaká aplikácia alebo program, ktorý je prvou verziou finálneho produktu. Ak tomuto produktu nerozumiete, skúste si medzi svojimi známymi nájsť niekoho, kto tomu bude rozumieť a spýtajte sa ho na jeho názor. Je to oveľa lepšie ako robiť unáhlené závery.

Ak sú tím a produkt na vysokej úrovni, pozrite sa na ich sociálne médiá a ako komunikujú s verejnosťou. Pôsobí to profesionálne, alebo skôr že im príspevky píše cvičená opica? Podstatou komunikácie by mali byť z veľkej časti dôležité informácie o projekte, tímu, produktu, partnerstvo atď. Keď sa nejaké ICO snaží za každú cenu predať svoje tokeny, vymýšľajú rôzne zľavy, bonusy, predajné akcie atď., je to z ich štýlu komunikácie vidieť a je jasné, že ich zámerom je predať tokeny, a nie budovať kvalitný produkt. Dávajte si taktiež pozor na zavádzajúce a falošné správy (pozri infobox pod odsekom).

Bez podrobného technického vysvetlenia, ako to chcú dosiahnuť, vznášajú správy tohto typu skôr otázniky, či to projekt naozaj myslí vážne. Vytvoriť spoľahlivé, bezpečné a funkčné decentralizované technológie je rádovo ťažšie ako architektúra klasických programov. Ďalšie typy správ, ktorými sa podvodné projekty snažia zaujať, sú neexistujúce alebo nepodložené partnerstvo so známymi firmami. Ak uvidíte, že nejaké ICO tvrdí niečo také:

...a pritom nepodložia správu odkazom na tlačovú správu od týchto firiem, môžete si byť istí, že k žiadnemu partnerstvu v skutočnosti nedošlo. Častokrát sa nekvalitné projekty snažia argumentovať tým, že používajú služby alebo produkty týchto firiem, a tým sa automaticky stávajú partnerom. Je to úplný nezmysel, a ak niečo také uvidíte, dajte od tohto projektu ruky preč.

Dôležité sú aj čísla na sociálnych médiách. Kedy boli profily vytvorené – dlhšia história je vždy lepšia. Koľko ľudí ich sleduje, vyššie čísla followerov môžu indikovať záujem o projekt, ale rovnako tak môžu byť kúpené, aby projekt pôsobil zdanlivo lepšie. Reagujú ľudia na príspevky projekte? Pokiaľ má niekto na Twitteri 50,000 monitorujúcich, ale nikto im nekomentuje príspevky ani nedáva like, je to veľmi podozrivé.

Ďalším podstatným faktorom je tokenizačný model projektu. V podstate ide o to, prečo by projekt mal alebo nemal mať svoj vlastný token. Skúste si predstaviť, že by projekt, ktorý predáva tokeny v ICO, nemal svoje vlastné tokeny. Ak sa bez nich projekt obíde, znamená to, že tokeny k ničomu nepotrebuje. Ak by projekt bez vlastného tokenu alebo coinu nemohol fungovať, tak to znamená, že je neoddeliteľnou súčasťou projektu a má svoje opodstatnenie pre ICO. V najhorších prípadoch existujú projekty, ktoré pridávajú tokeny do svojho projektu len preto, aby mali čo predávať v ICO a v skutočnosti im token iba vytvára zbytočné prekážky pre používateľov, ktorí by radšej produkt používali bez neho.

Icoindex: Aktuálne trendy v rámci ICOS – čo čakať do budúcnosti?

V skratke môžeme povedať, že na trhu možno pozorovať 3 dôležité trendy. Privátnych investícií je dnes viac, než tomu bolo vlani. Rozbiehajú sa ďalšie tokenizačné modely, ako sú Security Token Offerings a Equity Token Offerings, a trh sa naďalej viac profesionalizuje.

Väčšina ICO projektov dnes cieli skôr na privátnych investorov, ako sú investičné fondy, kvalifikovaní investori a ľudia, ktorí v minulosti zarobili veľa peňazí na kryptomenách. Jedným z dôvodov je, že veľká časť menších investorov zanevrela na investovanie do ICOs, a stalo sa tak neefektívnym zacieliť na retail. ICOs dnes skôr vyberajú peniaze od veľkých investorov a verejné ICOs rušia. Do verejného ICOs sa púšťajú buď projekty, ktoré sa snažia mať čo najviac distribuované tokeny v rámci komunity, alebo projekty, ktoré neboli úspešné u privátnych investorov.

Veľkým trendom sú dnes obdoby ICOs, kde firmy alebo projekty uvádzajú tokeny tzv. „Security Token Offerings“ (STOs) a „Equity Token Offerings“ (ETOs). V minulosti boli ICOs doménou najmä projektov, ktoré nemali možnosť predať svoje akcie tradičným investorom, pretože by nedávalo zmysel, aby projekt niekto vlastnil a mal nad ním kontrolu. Príkladom takýchto projektov sú napríklad blockchainové platformy, ako je Ethereum, Omni a Aeternity. Tieto projekty majú spoločné to, že ich hlavným cieľom nie je generovať zisk, ale budovať technológiu, ktorá bude prospešná ľudstvu, a preto nemalo zmysel predávať akcie, ale skôr vytvoriť svoj vlastný token alebo coin a ten ponúknuť investorom na kúpu.

Väčšina ICOs, ktoré sme mohli vidieť v roku 2017, bola ale spustená za účelom zisku. Na tom by nebolo nič zlé, problém je v tom, že tokeny, ktoré tímy vydali, nie sú nijako naviazané na úspešnosť projektu. Už dlhšiu dobu sa hovorí o tokenizačnom modeli, ktorý by bol naviazaný na úspešnosť projektu a napríklad pomerne prerozdeliť príjmy alebo zisky držiteľom tokenov. Problém je v tom, že väčšina regulátorov sa proti tomuto postavila a zakázala predávať akékoľvek tokeny, ktoré majú prvky cenných papierov. Tento typ tokenu sa začal nazývať „Security token“ (význam: token reprezentujúci cenný papier, akým sú napríklad akcie, dlhopisy, podiely na ziskoch, podiely na príjmoch a pod.). Výhodou security tokenov je, že tokeny môžu byť jednoducho priamo zviazané s úspešnosťou projektu. Dajú sa teda lepšie aplikovať na väčšinu firiem a umožňujú firmám tokenizovať podiely na svojich biznisoch.

Ďalší dôležitý trend súvisí s tým, čo sme už spomenuli v odpovedi na prvú otázku, a to je, že sa trh stále viac profesionalizuje a do hry prichádzajú noví hráči z radov sofistikovaných investorov, tzv. „Smart money“. Títo už majú skúsenosti s investovaním, viac voľného kapitálu a investujú v horizonte 5 – 10 rokov. Takí investori toľko nehľadia na aktuálny stav trhu, ale skôr na aplikovateľnosť technológie v reálnom biznise.

Josef Tětek

Josef Tětek je členom správnej rady Liberálneho inštitútu, kryptomenám sa aktívne venuje od roku 2015 (publikácia na Finmag.cz, BTCtip.cz). Do budúcnosti vidí najväčší potenciál v Lightning Network, cross-blockchainových riešeniach a decentralizovaných burzách. @KryptoJoseph na Twitteri.