Maneater (RECENZIA) – Vražedné pobrežie so žralokom v hlavnej úlohe

Maneater (RECENZIA PS4 Pro) – Obsah článku

1. National Geographic pre odolných
2. Prvotriedny stroj na zabíjanie vďaka mutáciám
3. Maneater vsádza na túžbu hráča rozpútať chaos
4. Krvavý žraločí steak so šialenou omáčkou a stereotypnou prílohou
5. Recenzia Maneater: záverečné hodnotenie
6. HW nároky na hru Maneater PC

National Geographic pre odolných

Už podľa prvých obrázkov priložených k našej recenzii zrejme tušíte, že projekt Maneater nemožno brať úplne vážne a ja s vami budem maximálne súhlasiť. Kvôli obrovskej miere humoru a nadnesenia, prvoplánovému žraločiemu násiliu, o ktorom by sa Spielbergovi v čeľustiach ani nesnívalo, a šialenému príbehu by totiž konzervatívni hráči mohli utrpieť srdcovú príhodu. Ak ste však tajný milovník béčkových filmov ako Sharknado, Mega Shark vs. Kolossus či Invázia terordaktylov, tak by ste na miestnych plážach mohli byť ako doma. V koži mladého žraloka sa ženiete vpred, aby ste pomstili svoju matku, ktorú priamo pred vami zabije archetypálny cynický drsňák Scaly Pete.

To sa vám samozrejme páči, takže namachrovancovi uhryznete ruku a utečiete z jeho lode do bažiny, kde začnete silnieť, aby ste ľudskému plemenu ukázali, kto vládne moriam planéty už od praveku. Vývoj svojho žraloka belavého (bull shark) sledujete z prvej ruky, ale po celý čas s vami je komentátor, ktorý sa snaží nezúčastnene popisovať dianie na obrazovke. Scenáristi totiž Maneater koncipovali ako dokument o živote tohto vodného predátora, vďaka čomu dôjde na rad situácií ako z učebníc čierneho humoru. Napríklad vo chvíli, keď sa kŕmite plážovými povaľačmi, sa ozve zamatový hlas Chrisa Parnella (Rick a Morty), ktorý vám bez emócií oznámi, že človek nemá proti žralokovi šancu, to je potravinový reťazec.

Seriózne sa tváriaci dokument kontrastuje s dianím na obrazovke, takže dôjde k množstvu paradoxných situácií, na ktorých stojí a padá humor celého zážitku. Ak vám od prvej minúty nesadne, tak pravdepodobne nebudete mať motiváciu prehrýzť sa až na koniec deje a sledovať, ako rybárovi Peteovi poriadne hrabne a rozpúta vojnu s vaším ozubeným hrdinom. Nebudeme si nič nahovárať, príbeh Maneater je len do počtu a mimo pár podarených vtipov vás nijako neobohatí, takže ak ho preskočíte, nič hrozné sa nestane. Lenže je dosť možné, že tak prídete o jednu z najlepších častí celej hry, čo neveští nič dobré o samotnej hrateľnosti.

Prvotriedny stroj na zabíjanie vďaka mutáciám

Základným mechanizmom je totiž zháňanie potravy, alebo masakrovanie všetkého živého okolo len tak pre zábavu. Spočiatku budete nevinnou rybkou, ktorá sa zľakne aj väčšej šťuky, takže sa väčším predátorom budete vyhýbať a z prvého víťazstva nad aligátorom si odnesiete hromadu šrámov. Jednoducho sa poplavíte riečnym kanálom bažinatej oblasti, zožeriete každého nevinného bylinožravého tvora, ktorý sa neprozreteľne preženie okolo vašich čeľustí, a budete silnieť, čo sa prejaví nárastom svaloviny, zlepšením vlastností, ako rýchlosť plávania či sila útoku, a tiež mutáciami nesúcimi náznak RPG mechanik.

Akonáhle pozbierate dosť proteínov, tuku a pevných častí korytnačích pancierov, dostanete sa k výbave, ktorá z vás urobí nebezpečného tvora schopného rozpútať chaos v mori aj na súši (pokojne si môžete vyskočiť na breh, tam sa najesť a potom skočiť späť do vĺn). Postupne sa prepracujete k silnejším čeľustiam, obrnenejšej hlave, mohutnejšiemu trupu či lepšej chrbtovej a chvostovej plutve, pričom možno všetko skombinovať dohromady. Oplatí sa však kompletizovať jednotlivé sety – bio-electric so schopnosťou omráčiť nepriateľov, bone s možnosťou narážať do lodí a potápať ich ako živé torpédo, alebo môj obľúbený, shadow, s možnosťou otráviť protivníkov slizkým jedom.

Nakoniec sa tak váš žralok premení na mutantného tvora (komentátor vám vysvetlí, prečo nie je dobré hádzať nebezpečný odpad do mora), ktorý v okamihu zlikviduje výletnú jachtu, rozdupe na kusy rozbesnené kosatky a dokáže schrúmať pár obyvateľov Port Clovis na pláži pri ohníčku. Maneater sa teda v priebehu približne desiatich hodín (na platinovú trofej cca 15 hodín) premení z jednoducho poňatého survival na vyvražďovačku z pohľadu žraločieho, neustále hladného stvorenia, ktoré nezastaví ani ťažko ozbrojená pobrežná stráž či vystrelené torpédo.

Maneater vsádza na túžbu hráča rozpútať chaos

Od momentu, kedy sa prestanete cítiť ako lovený a namiesto toho začnete udávať pravidlá na ihrisku, sa celá hrateľnosť zmrští na niekoľko častí, ktoré sa začnú stereotypne opakovať. Pokiaľ si budete Maneater dávkovať na hodinu denne, možno vám to tak nepríde, ale keď pokoríte toto žraločie RPG na jeden záťah ako ja, budete sa tešiť na príbehové rozptýlenie, ktoré vás vytrhne z nekonečného kolotoča „zabi desať tuleňov, zožer pätnásť ľudí a znič loď miestnych gangstrov“. Budete si pripadať ako v Mafii 3, v ktorej ste tiež museli plniť lokálne questy, aby ste sa mohli v deji posunúť ďalej.

V prípade, že Maneater vnímate ako žraločí sandbox, v ktorom budete môcť robiť bordel a rozpútava chaos na počkanie, titul vás prijme s otvorenou čeľusťou... teda náručí. V tých najhorších chvíľach, keď sa na mňa hnali lovci zo všetkých strán, ničil som potápačov, skákal z výšky na palubu a robil z lodí vraky, som si pripadal ako v určitých momentoch Just Cause 4, Saints Row či GTA. Moje zuby a plutvy rozpútali „mayhem“ apokalyptických rozmerov, čo nakoniec vyprovokovalo niektorého z desiatky unikátnych lovcov, aby sa so mnou stretli. Nebudem vám klamať, život odvážlivcov bol ukončený dosť nehumánne, ale ich prínos som ocenil z pohľadu proteínov a špeciálnych vlastností ako odmeny.

Mimo príbehovej a vedľajšej úlohy sa tiež môžete pustiť do prehľadávania sveta plného toxických truhiel, zberateľských predmetov a ceduľou označujúcich zaujímavé miesta založené na súčasnej popkultúre, samozrejme spracovaná s humorom tvorcom vlastným. Vtipy a easter eggy majú kolísavú úroveň, ale vo väčšine prípadov som sa pousmial, prípadne vyprskol smiechom. Nuž, čo dodať k tomu, že rekonštrukcia vraku Titanicu si vyžiadala stovky mŕtvych... lenže vzhľadom na opakujúcu sa náplň misií iba v iných kulisách, ktoré ku koncu veľmi rýchlo skĺznu do stereotypu, je to trochu málo.

Krvavý žraločí steak so šialenou omáčkou a stereotypnou prílohou

Maneater vás nijako neohromí ani grafickú stránkou, ktorá pôsobí rovnako schizofrenicky, ako zvyšok projektu štúdia Tripwire Interactive. Na jednej strane si budete užívať efekty krvi víriace vo vode, morské dno, jeho zvieracích obyvateľov a z diaľky kulisy zástavby pobrežia (vizuálna štylizácia postáv počas videosekvencií je otázkou vkusu, mne celkom sedla), zatiaľ čo neveriacky budete krútiť hlavou nad odfláknutými objektmi na súši, ostrým prechodom dňa a noci, podivným pohybom ľudí a technickými bugmi. A to radšej nehovorím o „bonuse“ v podobe viacnásobného spadnutia hry do menu pri prechode z jednej lokácie do druhej, prípadne počas boja. Lepšie je na tom ozvučenie, hoci sa väčšinou skladá len z klepania vašich čeľustí, jačania porciovaných ľudí a totálnej deštrukcie.

Keď všetko sčítame a podčiarkneme, tak titul Maneater skončil ako nadpriemerný pokus urobiť hru so šialeným nápadom, ktorý si svojich fanúšikov nájde. Pokiaľ holdujete zbesilej akčnej smršti a nevadí vám obliecť sa do žraločej kože, môžete si pri tomto béčkovom zaváňajúcom kúsku oddýchnuť po náročnom dni v práci, viac však nečakajte. Mozgu môžete dať dovolenku, stačiť vám bude kapacita šedej kôry mozgovej ústrednej paryby. Hrateľnosť mierne osviežuje RPG systém a rozprávanie so špecifickým humorom, ktorý však nemusí sadnúť každému. Kvôli nastupujúcemu stereotypu sa však môže Maneater vydaný 22. mája 2020 na PC, PS4, Xbox One a Switch veľmi rýchlo prejesť, čo je veľká škoda.

Táto recenzia bola napísaná na PS4 Pro verziu hry.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Maneater: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 68 % Alza Gaming

Verdikt:

---

Maneater prináša netradičný koncept hrania za ľudožravého žraloka. Autori z Tripwire Interactive netradičné akčnú adventúru okorenili svojským humorom a RPG systémom, ale postupom času môže nastúpiť stereotyp. Uspieť môže predovšetkým ako odpočinkový titul na hodinku po práci u fanúšikov béčkových filmov.

Klady

• Netradične koncipovaný príbeh
• Zábavný lov v koži žraloka
• RPG prvky predĺžia hrateľnosť
• Pokojný hlas rozprávača v kontraste s akciou

Zápory

• Humor nemusí sadnúť každému
• Časom nastúpi stereotyp (hlavne v boji)
• Iba tri základné typy mutácií
• Technické a grafické bugy

Jakub Němec

Hranie počítačových a doskových hier patrí k môjmu životnému štýlu už viac ako dvadsať rokov, pretože ma baví preskúmavať nápadité príbehy a svety, ktoré môžem sám ovplyvniť, prípadne sa rád zabavím v športových a pretekárskych tituloch. O svojich dojmoch z návštev týchto fantazijných miest neobmedzených možností píšem s rôzne dlhými prestávkami cez trinásť rokov, z toho posledné tri roky pre Alza Magazín.