Mafia II: Definitive Edition (RECENZIA) – Chytá Mafia II po desiatich rokoch druhý dych?

Mafia II: Definitive Edition (RECENZIA PS4 Pro) – Obsah článku

1. Osudy dobrého vojaka Vita
2. Zo zlatých tridsiatych hor sa za zrodom rock & rollu
3. V Mafii II máte možnosť prevetrať drevený Ford aj vytunovaný hot-rod
4. Na lineárnosť je remaster prikrátky
5. Mafia II: Definitive Edition dorazila s lepším vizuálom, ale aj s technickými nedostatkami
6. Mafia II si aj po dekáde zachovala svoju kvalitu, ale nie vďaka remasteru
7. Recenzia Mafia II: Definitive Edition: záverečné hodnotenie
8. HW nároky pre Mafia II: Definitive Edition PC

Osudy dobrého vojaka Vita

V Mafii II, ktorá príbehy hlavných hrdinov začína písať v roku 1943, sa ujmete úlohy Vita Scalettu, sicílskeho emigranta, ktorý sa po dvoch rokoch strávených v armáde vracia do mesta Empire Bay. Tam ho už víta jeho dobrý kamarát Joe túžiaci stať sa pravým mafiánom, ktorý práve robí menšie kšeftík pre jednu z troch rodín ovládajúcich mesto. A keďže Vito sa zo zámoria nevráti s vreckami plnými peňazí, rozhodne sa aj on naskočiť na vlak organizovaného zločinu, z ktorého, ako sám zistí, sa už nedá len tak jednoducho vystúpiť.

Myslím si, že kvalitu príbehu Mafie II možno hodnotiť z dvoch uhlov pohľadu. Vedľa životnej story taxikára Thomasa Angela z prvej Mafie pôsobí príbeh veterána Vita, ktorý sa po návrate z vojny púšťa do víru mafiánskeho života spoločne s dlhoročným kamarátom Joeom, trochu béčkovo. Na druhej strane, pokračovanie Mafie I v sebe stále nesie (v porovnaní so širším spektrom herného priemyslu) obrovský potenciál, ktorý sa jej z väčšej časti skutočne darí plniť, a to aj po desiatich rokoch v podobe remasteru. Okrem vydareného scenára musím vyzdvihnúť prítomnosť českého dabingu spoločne s výberom jednotlivých hercov, a aj keď nie je často stopercentný, hre dodáva ten správny šmrnc a človek má vďaka nemu pocit, že hrá titul blízky jeho domovu. Koniec koncov, český dabing nie je v hrách samozrejmosťou.

Zo zlatých tridsiatych hor sa za zrodom rock & rollu

Druhá Mafia v oblasti historického zasadenia plynule nadväzuje na svoju predchodkyňu a po jazzových tridsiatych rokoch sa tak ocitnete vo fiktívnom meste Empire Bay, ktoré si mnohé prvky vypožičalo od svetoznámych amerických metropol a tvorí ho tak mix rôznorodých štvrtí od tých najchudobnejších až po oblasti, kde si obyvateľstvo žije na vysokej nohe.

Empire Bay zachytáva atmosféru 40. a 50. rokov dvadsiateho storočia bravúrne, neponúka však toľko podnetov na preskúmanie či aktivít, ako by si mnohí hráči (vrátane mňa) priali. Medzi príbehovými misiami totiž máte možnosť potulovať sa po meste, zavítať do jedného z barov alebo navštíviť niekoľko obchodov, kde si môžete kúpiť zbrane a oblečenie. Čo je vlastne z vedľajších aktivít všetko a z Mafie II sa tak pre mňa pomerne skoro stalo len lineárne zdolávanie kampane.

Práve tento problém by mohol vyriešiť remake, keďže sa však tvorcovia rozhodli iba pre remaster, mohla som sa tak maximálne kochať mačacími hlavami na určitých úsekoch ciest, vozovkou zasypanou realistickejším snehom alebo prenikavejším svetlami neónov mesta.

V Mafii II máte možnosť prevetrať drevený Ford aj vytunovaný hot-rod

Jazdný model je hlavným dôvodom (okrem príbehu), prečo som sa na návrat k Mafii II tak tešila. Už v čase vydania totiž dokázal poskytnúť natoľko vierohodný zážitok, že za moju lásku k veteránom „viním“ práve túto hru. Ten pocit, keď sa auto začne pomaly pohupovať do tempa hudby linúcej sa z autorádia a ja do piatich minút začnem hojdať nohami a pokyvovať hlavou do rytmu Long Tall Sally od Little Richarda, mi v podobných hrách chýba.

Jednotlivé vozidlá verne napodobňujúce svoje predlohy, ktoré sa preháňali po nekonečných cestách Ameriky na prelome 40. a 50. rokov, máte možnosť získať dvoma spôsobmi – krádežou alebo krádežou. Môžete buď rozbiť okienko, alebo vypáčiť zámok, čo som ako milovník neporušeného laku využívala najčastejšie.

Auto mi samozrejme dlho bez škrabancov nikdy nevydržalo, väčšinou kvôli neprakticky umiestnenej pouličnej lampe, odpadkovému košu, telefónnej búdke či nešťastnému chodcovi, ktorý sa opovážil prechádzať cez prechod práve v okamihu, keď som sa ponáhľala na miesto určenia. Mimochodom, model deštrukcie je zvládnutý veľmi dobre a aj v tomto smere Mafia II konkuruje dnešným hrám. So všetkými následkami cestných karambolov si ale poradí návšteva autoservisu, kde si môžete auto vytunovať alebo si vymeniť značky v prípade, že vám život komplikujú policajti.

Na lineárnosť je remaster prikrátky

Keď už sa budete oddávať jazde po Empire Bay, je tu vysoká pravdepodobnosť, že vaša cesta povedie za cieľom jednej z kampaňových misií. Milovníci side-questov si tu totiž rozhodne neprídu na svoje. Mesto by mohlo byť Mekkou voľnočasových aktivít, ale namiesto toho je poloprázdne, čo je vzhľadom na jeho rozlohu a rozmanitosť obrovská škoda a opäť niečo, čo remaster nenapraví.

V prípade, že si chcete od príbehových misií oddýchnuť a odreagovať sa likvidáciou označených členov nepriateľských gangov, ničením vozidiel alebo ich kradnutím na zákazku, čaká vás návrat do hlavného menu a výber jedného z DLC, ktorých hlavnou náplňou sú práve také úlohy a príbeh v nich hrá minimálnu rolu. Aspoň tieto dodatky dostanete v jednom balíku, čo je jedno z pozitív remasteru s prívlastkom „definitívna edícia“.

Keď odhliadneme od absencie vedľajších questov, ponúka kampaň Mafie rozmanitú paletu misií, pri ktorých som sa nenudila. Vhodne nadväzovali na príbeh a navštívila som pri ich plnení takmer všetky zákutia Empire Bay a pod ruku sa mi dostala väčšina vozového parku hry.

Ak by som mala vyzdvihnúť jednu misiu, ktorá z môjho pohľadu Mafiu II v jej definitívnej edícii... definuje, bola by ňou likvidácia bossa konkurenčnej rodiny pomocou plošiny na umývanie okien, výbušniny, dvoch párov falošných fúzov a následná nefalšovaná naháňačka v takmer rozstrieľaných vozidlách (pre prípad, že ste Mafiu II ešte nehrali, si bližšie detaily odpustím).

Človek sa kápom nestane zo dňa na deň a stúpanie v hierarchii organizovaného zločinu je často tŕnistá cesta lemovaná zradou a všadeprítomnou zubatou. To sa darí Mafii II skvele demonštrovať, ale jedným dychom musím dodať, že jej lineárnosť mi miestami dosť prekážala, najmä keď prišlo na prestrelky.

Počas súbojov s nepriateľmi všetko vaše strategické myslenie vyjde navnivoč a napriek rozmanitosti prostredí vás čaká len striedavé premiestňovania sa medzi krytmi, kľučkovanie medzi nepriateľskými projektilmi a číhanie na sokovu hlavu. Práve tento systém môže v dnešných časoch pôsobiť zastaralo, nehovoriac o tom, že potenciál na znovu hrateľnosť kvôli nemu závratne klesá.

Mafia II: Definitive Edition dorazila s lepším vizuálom, ale aj s technickými nedostatkami

Na remaster Mafie II som sa úprimne tešila, či už kvôli túžbe po nostalgii alebo zo zvedavosti, kam sa hra posunula po grafických úpravách, ktorými prešla. Keď som počula prvé tóny soundtracku v úvodnom menu, na tvári sa mi rozlial spokojný úsmev, ktorý po niekoľkých minútach v hre ale začal postupne zamŕzať. V úvodnej cut-scéne som sa totiž stretla s prepadmi snímok a už som sa tejto nepríjemnosti nezbavila. Nedala mi pokoj ani počas herných pasáží, kedy bolo prudké pootočenie volantom alebo vybehnutie z úkrytu a boj s nepriateľom často nad sily mojej PS4 konzoly.

Nedostatky má aj dabing (v remaku počujete ten pôvodný český) a ďalšie zvukové časti hry. Napríklad počas hovorených scén sa ozývajú zvláštne zvuky, ktoré do audio stopy určite nepatria, ďalej je to hudba zvláštne presahujúca do gameplaya, hoci mala skončiť spolu s cut-scénou, alebo zvláštne nevyvážená hlasitosť jednotlivých častí hry. V týchto chvíľach by som najradšej vymenila lepší grafický kabátik za plynulosť originálu z roku 2010.

Aj napriek technickým chybám (pevne verím, že ich časom úplne odstránia patche) je na tom hra po vizuálnej stránke veľmi dobre. Patrím medzi tých, ktorých rozhodnutie tvorcov vytvoriť remaster Mafie II úprimne prekvapilo, pretože pôvodná hra by podľa mňa mohla mnohým titulom svojou grafikou konkurovať ešte aj dnes. Remaster síce priniesol sýtejšie farby a detailnejšiu grafiku, ale, ako ste sa dočítali vyššie, tiež veľa technických nedostatkov, kvôli ktorým by sme sa možno bez tých hlbších vrások na Vitovom čele, zvýraznených pórov na Joeovej tvári a novo vymodelovaných očných bulv predsa len obišli.

Na záver tejto kapitoly je vhodné ešte spomenúť soundtrack, ktorý je rovnako perfektný ako v origináli. Či už ide o skladby nahrané Pražským filharmonickým orchestrom alebo o výber viac ako stovky piesní 40. a 50. rokov zaradených do playlistu troch rádiových staníc, vždy si pri ich počúvaní uvedomíte, ako dôležitým prvkom na dotvorenie tej správnej atmosféry hudobná zložka je.

Mafia II si aj po dekáde zachovala svoju kvalitu, ale nie vďaka remasteru

Pôvodná Mafia II bola pre mňa jedným z prvých výrazných herných zážitkov a teší ma preto, že má dnes vďaka remasteru šancu osloviť aj práve vyrastajúcu generáciu hráčov. Definitívna edícia je príležitosťou pre úplných nováčikov zistiť, prečo sa ich starší herní súputníci pri slove „Mafia“ rozplývajú blahom. Aj napriek niektorým nedostatkom si totiž stále zaslúži, aby sa o nej hovorilo ako o jednej z najlepších českých hier, navyše ak vychádza v kompletnej edícii za pomerne rozumnú cenu necelých 30 dolárov.

Na druhej strane je potrebné spomenúť, že ak ste v Mafii II nenašli zaľúbenie už pred 10 rokmi, jej grafický facelift vychádzajúci teraz na PC, PS4 a Xbox One vás pravdepodobne neokúzli – a to aj napriek skutočnosti, že ide o prvú príležitosť zahrať si tento český klenot na konzolách súčasnej generácie. Pre skalných fanúšikov však môže ísť o príležitosť opäť navštíviť Empire Bay predtým, než na herné stroje dorazí kompletný remake prvej Mafie. Majitelia pôvodnej Steam verzie Mafie II navyše získajú Definitive Edition úplne zadarmo.

Táto recenzia bola napísaná pre PS4 Pro verziu hry.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Mafia II: Definitive Edition: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 73 % Alza Gaming

Verdikt:

---

Mafia II si aj po desiatich rokoch rozhodne zaslúži pozornosť hráčskej komunity. Kvôli technickým problémom, ktoré priniesol remaster, a lineárnosti však za súčasnými titulmi môže zaostávať.

Klady

• Jazdný model a vozidlá
• Podarený scenár
• Grafické vylepšenie už tak podareného vizuálu
• V remasteri sú okrem plnej hry aj všetky DLC
• Český dabing
• Výborný dobový soundtrack

Zápory

• Technické problémy objavujúce sa v remasteri
• Mesto Empire Bay neponúka dostatok aktivít
• Absencia vedľajších questov
• Lineárnosť

Alexandra Vaníková

Volám sa Alexandra Vaníková a hrám sa venujem od svojich dvanástich rokov. Ako herný zelenáč som utopila hodiny v stratégiách Cossacks a Age of Empires. Nasledovala Mafia a niekoľko dielov Call of Duty, po ktorých som si začala rozširovať obzory naplno. Môj osobný výber top hier? Nájdete v ňom oba diely The Last of Us, Cyberpunk 2077, GTA V, japonské RPG Persona 5 Royal, Uncharted či God of War. Nepohrdnem ale ani kvalitnou indieovkou alebo titulom so zombie tematikou.