Ježko ako domáci maznáčik (RADY A TIPY)

Ježko ako domáci maznáčik – OBSAH

1. Ako vyzerá ježko bielobruchý
2. Ježko bielobruchý – chov
3. Potrava a kŕmenie
4. Ježko bielobruchý – choroby
5. Ako skrotiť ježkov

Ako vyzerá ježko bielobruchý

Ježko bielobruchý je v dospelosti približne o 5 cm menší ako jeho miestny kolega, ktorého poznáte zo záhrady. Dorastá do veľkosti 14 – 21 cm a váži 300 – 500 g. Po celom chrbte má rozprestreté pichliače dlhé 15 – 20 mm, ktoré sú rôzne farebné, v odtieňoch čiernej, bielej a hnedej. Jeho označenie napovie, že má biele bruško. Na ňom už nemá pichliače, ale jemnú načechranú srsť.

Roztomilým robí ježka bielobruchého predovšetkým jeho malé okrúhle ušká, lesklé očká a tmavý pretiahnutý ňufák. Labky má maličké a od iných druhov ježkov sa líši tým, že na tých zadných máva namiesto piatich prstov len štyri.

Bežného ježka zo záhrady doma nesprávajte

Na Slovensku sa vo voľnej prírode vyskytuje ježko tmavý (západný alebo aj obyčajný) a v prevažnej väčšine ježko bledý (východný). Tieto druhy by ste ale doma chovať nemali, ježkovia sú totiž chránení. Na jednej strane ich chráni zákon, ale aj Bernský dohovor, teda Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť.

Okrem toho, že je ježko obyčajný menej roztomilý ako ježko bielobruchý, dorastá až do 3× väčšej veľkosti. Ježko zo záhrady navyše môže byť začervený alebo mať v kožuchu veľa parazitov či bĺch, ktoré by ste si domov rozhodne priniesť nechceli.

Ježko bielobruchý – chov

Ako chovať ježka? Tento netradičný kamarát, ježko bielobruchý, nie je na chov príliš náročný. Je to nezávislé zvieratko, ktoré cez deň nevyžaduje toľko vášho času, pretože ho prespí. Aktívny začína byť až večer. Niektorí ježkovia sa budia s vaším príchodom z práce, iní napríklad až pred polnocou. Individualita ježkov je rôzna aj čo sa týka ich aktivity. Zatiaľ čo niektorí jedinci v noci pokojne sliedia po ubikácii, iní ju celú prebehajú v koliesku. Ako na chov ježka bielobruchého?

Domček pre ježka

Než si ježka prinesiete domov, bude potrebné vytvoriť ubikáciu, ktorá mu poslúži ako domček. Vhodné je napríklad terárium, akvárium, prípadne plastový box či ohrádka z preglejky. Ubikácia by mala mať rozmery aspoň 90 × 50 × 50 cm pre jedno zviera, môže byť ale pokojne aj viacposchodová. Čím väčšia, tým lepšie, ježkovia totiž pohyb milujú. Nevhodné je použitie klietky, pretože ježko by sa mohol pri pokuse o útek v mrežiach zaseknúť. Navyše klietka ježkov nechráni pred prievanom, ktorý neznášajú.

Čím vybaviť domček pre ježka

Ako každé iné zvieratko potrebujú aj ježkovia svoje útočisko. Čo by v ňom nemalo chýbať?

1. Podstielka musí byť pre ježka bezpečná. Ideálne sú bezprašné hobliny, podstielky pre drobné zvieratá, látkové či absorpčné podložky.
2. Piesok poslúži ako kúpeľ pre ježka. Naplňte ním preto menšiu vaničku a vložte do ubikácie.
3. Úkryty môžu byť v ubikácii aj vo väčšom množstve. Vhodné sú drevené domčeky pre hlodavce, tuli vaky alebo skrýše z papierovej krabice.
4. Misky na jedlo a vodu rozhodne nesmie chýbať. Mali by byť dobre prístupné a stabilné, aby ich ježko nemohol preklopiť, ideálne sú napríklad keramické misky.
5. Toaleta pre ježka môže byť vyhradená zvlášť. Vytvorte ju napríklad z krabice či misy, ktorú naplníte podstielkou. Nezabúdajte ale toaletu pravidelne upratovať.
6. Kolotoč pre hlodavce ocení každý ježko najmä v noci, kedy je aktívny. Pomôže mu predísť obezite.
7. Schodíky sa umiestňujú do viacposchodových ubikácií. Musia byť prispôsobené potrebám ježka, nesmú preto byť príliš strmé.

Niektorí ježkovia sa naučia chodiť na WC

Pokiaľ chcete, aby sa ježko naučil chodiť vyprázdňovať na jedno miesto, umiestnite toaletu tam, kde po ňom nájdete výkaly. Niektorí ježkovia sú čistotní a naučia sa to, iní to vedia už od chovateľa a niektorí sa to nenaučia vôbec.

Ježko – chov

Premýšľate, ako sa starať o ježka a či je starostlivosť oňho nákladná? Všeobecne sú ježkovia nenároční, je však potrebné myslieť na pravidelnú výmenu podstielky, výplne toalety a kŕmenie, o ktorom sa viac dozviete v riadkoch nižšie. Ježkovia sú veľmi zvedavé zvieratá a neradi sa nudia. Zariadenie v ubikácii preto čas od času premiestňujte, vymeňte napríklad drevo za kamene alebo kartónové rúrky. V domčeku udržujte izbovú teplotu, približne 22 až 26 °C, a to celoročne. Ježko bielobruchý totiž nehibernuje.

Rozmnožovanie ježkov

Ježkovia majú pokojnú povahu, ale sú to samotári. Samice síce môžete chovať pohromade, samcov ale rozhodne nie, mohli by sa navzájom napádať. Pokiaľ sa rozhodnete pre pár, dosť možno sa dočkáte aj malých prírastkov. Samička aj samček sa môžu páriť už od pol roka svojho veku.

Gravidita samičky ježka trvá približne 35 dní, počas ktorých je potreba jej ponúknuť dostatok materiálu na tvorbu hniezda, napríklad kúsky fleecu. Vrhá 2 – 6 mláďat, ktoré však často neodchová a zabíja ich alebo zožerie, čo je častým javom najmä u prvorodičiek. Pokiaľ prežijú, oddeľujú sa od samičky vo veku 8 týždňov, kedy sú už zvyknuté prijímať pevnú stravu. S rozmnožovaním však počkajte, až nazbierate dostatok skúseností.

Potrava a kŕmenie ježka

Pokiaľ sa vám ihneď vybaví typický predstaviteľ ježka z rozprávok, s jabĺčkom na pichliačoch, nenechajte sa zmiasť. Ježkovia nie sú bylinožravce, ale mäsožravce. Ich potrava by sa preto mala skladať predovšetkým z hmyzu – chutia im múčne červy, šváby, zophobasi, koníky alebo cvrčky. Hmyz vždy kupujte v špecializovanom obchode, nechytajte ho vonku, odkiaľ by ste spolu s ním mohli priniesť aj nepozvaných a pre ježka nebezpečných hostí v podobe vírusov a baktérií.

Denná dávka stravy je 1 až 3 lyžice, približne do 100 kalórií.

Pre väčšiu rozmanitosť môžete ježka dokrmovať tiež malými kúskami surového alebo vareného kuraťa, napríklad zmiešaného s ryžou. Vhodné je aj krmivo pre mačky s vysokým obsahom mäsa, či už konzervy, kapsičky, či suché alebo namočené granule. Občas mu ponúknite tiež ovocie, zeleninu alebo varené vajcia alebo praženicu, avšak bez korenia a tuku. Dôležité je, aby bola strava pre ježka pestrá, rovnako ako je aj jeho prirodzená strava v prírode.

Ježko bielobruchý – choroby

Pretože je ježko bielobruchý chovaný v zajatí, veľmi často sa uňho parazity nevyskytujú. Nakaziť sa ale môže vinou majiteľa či iného domáceho maznáčika, ktorý jednoducho prinesie parazity z vonku a tí následne doputujú až k ježkovi. Môže ísť o kliešte, blchy a roztoče, s ktorými je však potrebné rýchlo zatočiť. Pokiaľ u ježka spozorujete časté škrabanie a nepokoj, ihneď vyhľadajte veterinára.

U ježkov sa objavuje aj svrab, ktorý k nim tiež môžete ako majiteľ priniesť z vonku. Nakazený ježko je typicky ufuňaný, nepokojný, môže mať aj holé miesta po tele, vypadané pichliače a suchú podráždenú kožu. Ani v tomto prípade to však pre ježka nemusí byť smrteľné, ak včas vyhľadáte veterinára.

Typicky smrteľným ochorením ježkov ale býva takzvaný Wobbly hedgehog syndróm (WHS), ktorý spôsobuje ochrnutie centrálneho nervového systému.

Ako skrotiť ježkov

Ježko všeobecne nevyžaduje toľko pozornosti, ale zo začiatku by ste mu mali venovať dostatok času, aby si na vás zvykol. Nebude síce počúvať na meno, ale dôležité je, aby sa vás nebál. Denný kontakt najmä s mladým ježkom je na bezproblémové spolužitie nutnosťou. Než ho začnete lákať a brať na ruku, zvykajte ho na vašu prítomnosť. Sypte mu jedlo, meňte podstielku, manipulujte s vybavením, skrátka čokoľvek, aby zacítil a zapamätal si váš pach.

Malí ježkovia môžu byť z počiatku plachí a vo vašej prítomnosti sa budú stáčať do klbka. Je to ich prirodzená reakcia, keď sa boja. Pokiaľ takáto reakcia pretrváva, zvážte, či nerobíte príliš veľa rýchlych pohybov alebo nehovoríte príliš hlasno. Ježkovia sú na svoju mierumilovnú povahu dobrí spoločníci, avšak cez deň majú radi svoj pokoj. Na ruky preto ježka berte najmä večer, kedy je hore, nikdy ho rozhodne nebuďte.

Ako manipulovať s ježkom?

Neviete, ako ježka chytiť holými rukami, a pritom sa nepopichať? Základom je brať ho súčasne do oboch rúk zo strán. Opatrne mu vsuňte dlane pod bruško, kde má jemný kožúšok, o ktorý sa nepopicháte. Aby si ježko ľahšie zvykol na váš pach, dajte mu do ubikácie nejaký kus látky, z ktorej vás bude cítiť.

Je ježko vhodný k malým deťom?

Pichliače ježka bielobruchého nie sú tak ostré ako u ježka žijúceho vo voľnej prírode. Aj napriek tomu by si s ním mali najmä malé deti hrať len v prítomnosti rodičov. Ak by sa totiž ježko zľakol a začal sa stáčať do klbka, mohlo by sa zľaknúť aj dieťa a v dôsledku toho ho upustiť na zem. Ježko by potom mohol byť k dieťaťu nedôverčivý.

Ježko je pomerne nenáročný a ako domáci maznáčik sa hodí aj pre časovo vyťažené osoby, pretože cez deň spí. Doprajte mu dostatočne veľký výbeh a pestrú stravu a odvďačí sa vám roztomilými pohľadmi a ježou láskou.