Recenzia Canon EOS 5D Mark IV

Veľmi dôstojný nástupca

Novinka Canon EOS 5D Mark IV ma veľmi zaujímala, rád by som si ju kúpil. Hoci od roku 2007 používam aj rad 1D, vždy potrebujem plnohodnotný záložný fotoaparát na "bežné príležitosti" (fotografovanie krajiny, makrofotografiu, "chodenie" za zvieratami), kedy sa mi mohutný a drahý Canon EOS 1DX Mark II ťahať nechce. Recenzovaný fotoaparát bude veľmi dôstojným nástupcom mojej zrkadlovky Canon EOS 5D Mark II, s ktorou fotografujem od roku 2008.

Po krátkej praxi môžem bez váhania povedať, že ak máte objektívy Canon, bude nová zrkadlovka ideálnym jediným fotoaparátom na fotografovanie prírody. Ak potrebujete dve telá, je možných alternatív viac a vôbec by v nich nemusel byť Canon EOS 5D Mark IV. V súčasnosti firma Canon predáva viac ako desať rôznych digitálnych zrkadloviek (z toho päť s full frame senzorom), vybrať si podľa priorít a rozpočtu teda môže každý.

Tradičné rozmiestnenie ovládacích prvkov

Okrem jedného programovateľného tlačidla na zadnej strane fotoaparátu a presunutia dierky na drôtenú spúšť (teraz trochu nepochopiteľne vpredu) sa konštrukcia na tele oproti priamemu predchodcovi, Canon EOS 5D Mark III, významne nezmenila. A to je dobre. Pri prechode nebudete mať problémy s ovládateľnosťou. Výhoda je to aj pre tých, ktorí používajú aktuálne príbuzné telá Canon EOS 5DS (R) a Canon EOS 7D Mark II, pretože ich ovládanie je rovnaké.

Oproti predchodcovi je telo mierne ľahšie. Namiesto 950 g váži len 800 g, čo nie je nič prevratné, ale informácia určite poteší. Fotoaparát je vyrobený z horčíkovej zliatiny, je odolný proti prachu, a ako je uvedené v oficiálnej špecifikácii, aj proti "pokvapkaniu". Čo mi príde úsmevné, ale je to realita, do intenzívnejších dažďov tento fotoaparát jednoducho nie je. Na svojich fotografických workshopoch v prírode už som mal päť stoviek fotografov a niekoľko starších "päťdéčiek" sme utopili, po niekoľkodňovom sušení sa však do prevádzky zase vrátili. Do silnejších dažďov a na fotografovanie Rallye Dakar je skôr určené telo Canon EOS 1DX Mark II. Bežného používateľa to však limitovať nebude.

Canon EOS 5D Mark IV využíva inteligentný pentaprizmatický hľadáčik so 100 % vyobrazením fotografovanej scény. Rovnakú scénu je možné, v režime živého náhľadu (Live View), pozorovať aj na dotykovom 3,2" LCD displeji so 170° širokým pozorovacím uhlom a s extrémne jemným rozlíšením 1 620 000 bodov. Displej Clear View II zabraňuje odleskom, pretože bola odstránená vzduchová medzera medzi ochranným krytom a tekutými kryštálmi displeja. Musím priznať, že dotykové ovládanie je veľmi návykové, a to najmä pri zaostrení v režime Live View pri fotografovaní zvierat.

Rovnaká batéria vydrží menej

Ďalšou pridanou hodnotou nového tela je možnosť používať rovnaké batérie LP-E6N (LP-E6) ako pri iných fotoaparátoch s označením 5D a 7D a xxd. Bohužiaľ, z predchodcu už nemožno použiť batériový grip. Teraz je nutné kúpiť ten s označením BG-E20. Asi kvôli tlačidlu navyše, čo by väčšina používateľov určite oželela. Mne osobne je to jedno, nikdy som batériový grip nepoužíval. Možno by som však mal. Pri Canon EOS 5D Mark IV sa mi prvýkrát v živote stalo, že mi v teréne pri fotografovaní došla batéria. Možno je to aj tým, že mám pocit, že na plne nabitú batériu odfotografujete menej fotografií ako pri predchodcoch. Ono sa nie je čomu diviť, časté používanie Live View spotrebuje viac energie.

K dispozícii sú bežné výstupy - na video (PAL/NTSC) integrovaný v zdierke USB 3.0, výstup HDMI mini (kompatibilný s HDMI-CEC), 2x 3,5 mm jack konektor (mikrofón, slúchadlá) a sánky na pripojenie blesku. Tu stále nechápem, prečo nemá fotoaparát výklopný vstavaný blesk, keď to u konkurencie Nikon bez problémov ide.

Duálny slot na SD/CF karty umožňuje súčasný zápis na obe karty (zvlášť JPEG a RAW). Trochu ma prekvapilo, že pri fotoaparáte Canon EOS 5D Mark IV neboli použité moderné CFast karty, ktoré by sa určite oveľa lepšie slúžili pri zápise veľkého objemu dát pri snímaní vo Dual Pixel RAW. Podobne aj video vo formáte 4K by zvládlo 60 sn./s a nie iba obmedzených 30 sn./s.

Senzor s väčšou dynamikou

Nech sú novinky v ovládaní akokoľvek dokonalejšie, najdôležitejšie je to, aké robí fotoaparát fotografie. Prenáša na senzor dokonale detaily? Ako veľmi šumí pri vysokej citlivosti ISO? A čo dynamický rozsah, už sa to u firmy Canon trochu zlepšilo?

Canon EOS 5D Mark IV má full frame snímač CMOS s rozlíšením 30,4 megapixelov s obrazovým procesorom DIGIC 6+ a použiteľný rozsah citlivostí ISO 100 až 32 000 (rozšíriteľné na 50 až 102 400).

Keď som špecifikáciu prvýkrát čítal, pripadlo mi to veľmi vyvážené - ideálny fotoaparát na väčšinu príležitostí v prírode. Prax pri fotografovaní moje nadšenie len potvrdila. Na druhú stranu, keď vedľa seba dám výstup pri ISO 100 z Canon EOS 5D Mark II (fotoaparát z roku 2008!) a z novinky, výstupy sú porovnateľné. Fotografia z Canon EOS 5D Mark IV je "len" väčšia, žiadne detaily v obraze nepribudnú. Starší fotoaparát má podľa mňa väčšiu schopnosť prenášať ostrosť, detaily v obraze. Toto som skúšal s najostrejším objektívom čo doma mám, Canon EF 70-200mm f/2.8 L IS II USM a vyvolával v programe Canon Digital Photo Profesional 4.5.

Prednosti obrazu nového fotoaparátu sú totiž niekde inde. Canon EOS 5D Mark IV šumí menej ako jeho predchodcovia a pri starostlivo nastavenom (vypnutom) odšumení si ešte pomerne dobre udrží detaily v obraze. Stále veľa používateľov ešte nevníma, že rozdiel "šumí/nešumí" znamená len to, aké agresívne je spracovanie zaznamenaných dát fotoaparátom. Keď niečo šumí menej, je to len viac rozmazané, bez detailu. Canon EOS 5D Mark IV je v tomto pomerne vyvážený, ale odporúčam mať v menu fotoaparátu zapnuté maximálne slabé odšumenie pri vysokej hodnote ISO. Ostatné hodnoty robia snímku trochu bahnitú bez detailu, obzvlášť pri hodnote nad ISO 2000. Skúšal som fotoaparát pri hodnote do ISO 6400 a pri práci ma to nijak nelimitovalo. Odšumenie budem mať však radšej vypnuté a nechám si to až na spracovanie.

Keď už sme pri tom spracovaní. Najväčším prínosom nového senzora je to, že možno do RAW dát pomerne silno zasahovať aj v tieňoch, bez nejakého negatívneho vplyvu na kvalitu snímok. Dynamika dát je bohatšia, môžete pri spracovaní agresívnejšie presvetľovať. Podobnú skúsenosť som mal už pri testovaní Canon EOS 80D, ktorý má v prípade fotoaparátov APS-C jednoznačne najlepší senzor. Kvalitu obrazu potvrdilo aj laboratórium firmy DxO, ktoré hodnotí senzor fotoaparátu 5D Mark IV ako to najlepšie od firmy Canon.

Možno trochu prehliadaná je ďalšia novinka, ktorá sa pri fotoaparáte Canon objavuje. Je to odstraňovanie chýb objektívov priamo pri fotografovaní, neviete potom, čo je vinetácia, aberácia, distorzia. Pomocou Digital Lens Optimizer navyše výrazne zlepšíte kvalitu objektívov. Keď to preženiem (nie veľmi), z priemerného objektívu Canon EF 17-40mm f/4 L USM vám urobí monofokálny objektív Zeiss.

Tiché mľasknutie, nehlučná uzávierka

Možno vám to príde ako drobnosť, ale zvuk uzávierky je pre fotografa divokej prírody pomerne zásadný. A to najmä v "normálnom" nastavení bez rôznych silent režimov, ktoré sú rôzne obmedzujúce (fotografovanie v Live View, zníženie počtu snímok v sekvencii). Bohužiaľ som vo svojej tvorbe mal smolu iba na hlučné, Canon EOS 5D Mark II (asi najhlučnejšia zrkadlovka zo všetkých) a fotoaparáty 1D, ktoré sú síce o trochu lepšie, ale hlučné sú tiež. Až s Canon EOS 7D Mark II a Canon EOS 5DS (R) sa to výrazne zlepšilo a novinka Canon EOS 5D Mark IV ide v ich šľapajach.

Canon EOS 5D Mark IV má v bežnom nastavení zvuk veľmi tichý. Keby som sa to mal pokúsiť opísať, ide o veľmi krátke tlmené mľasknutie. Nárazy zrkadla sú potlačené vďaka novému špeciálnemu mechanizmu, ktorý zvuk uzávierky tlmí.
Uzávierka zvládne veľmi príjemných 7 snímok za sekundu, čo mi pripadá dostačujúce. Môj stále najpoužívanejší fotoaparát Canon EOS 5D Mark II má len 3 snímky za sekundu a takmer nikdy ma to nelimitovalo, predchodca Canon EOS 5D Mark III mal 6 snímok za sekundu. Ak zapnete tichý Silent Mode, znížite frekvenciu na 3 snímky za sekundu.

Životnosť uzávierky bude opäť minimálne 150 000 cyklov ako pri "päťkových" predchodcoch.

Zostrenie je lepšie v režime Live View

Pri akčnejšom fotografovaní (reportáž, divoké zvieratá, šport) je zásadné, ako rýchlo a presne fotoaparát zaostrí v sťažených podmienkach (málo svetla, nekontrastné objekty). Je to vec, ktorá je pre mňa zásadná pri rozhodovaní o kúpe nového fotoaparátu. Aj preto vlastním fotoaparát Canon EOS 1DX Mark II. Ponúka sa teda porovnanie.

Canon EOS 5D Mark IV má 61-bodový AF systém, a z toho je dokonca 41 krížových. To ocenia najmä tí, ktorí používajú telekonvertory, kedy sa im minimálna clona zvýši na f/8. Autofokus totiž bude stále fungovať s množstvom zaostrovacích bodov.
Za bežných okolností sa Canon EOS 5D Mark IV drahšiemu príbuznému vyrovná a pri väčšine zaostrovacích bodov bez použitia telekonvertora len ťažko spoznáte rozdiely oproti "jednotke". Canon EOS 1DX Mark II má však stále navrch pri práci s telekonvertorom, a to najmä pri stmievaní. Z praxe by som odhadol, že tam, kde Canon EOS 5D Mark IV za súmraku po západe slnka už nezaostrí, Canon EOS 1DX Mark II to zvláda ešte 15 minút. Možno vám to príde ako drobnosť, ale ak fotografujete napríklad bobry európske s tradičnou nočnou aktivitou, je to vec pomerne zásadné.

Canon EOS 5D Mark IV má (podobne ako "jednotka") však jednu záľubu, ktorá v sťažených podmienkach, keď je skoro tma, pomôže. V režime Live View (zaostrenie cez displej), funguje zaostrenie oveľa lepšie. Teda, ak vám v tme bude fotoaparát zaostovať dopredu a dozadu bez zaostrenia na objekt, zapnite na hľadáčiku tlačidlo pre Liew View, prstom na dotykovom displeji označte, kam má byť zaostrené (malý obdĺžnik v obraze), a fotoaparát svižne a neomylne zaostrí. Ako sa blíži temná noc, automatické zaostrenie (po tom, čo už AF cez hľadáčik nezvláda) si pri fotografovaní predĺžite o 20 - 30 minút!
Opísaným spôsobom fotografujem v prípade, že za súmraku zvieratá v hľadáčiku už nevidím. Režim Live View mi umožní, aby som nielen videl, ale väčšinou aj presne zaostril.

Hoci sa firma Canon pri predstavení chválila väčším pokrytím hľadáčika zaostrovacími bodmi (vraj sa rozšírilo o 20 %), realita je stále zúfalá. Bodov je naozaj veľa, ale sú nahromadené na stred.

Dual Pixel RAW, posunutie roviny zaostrenia

Jednoznačne najväčšou novinkou fotoaparátu Canon EOS 5D Mk IV, na ktorú bol každý zvedavý, je fotografovanie v režime Dual Pixel RAW. Už keď som v praxi videl predstavenie funkcie na tlačovej konferencii k novému fotoaparátu, vedel som, že je to novinka prevratná. Len som si hovoril, či to bude praktické pri mojom fotografovaní. Pár obmedzení to totiž má.

Nová funkcia je určená na to, že ak v teréne nepresnejšie zaostríte, pri spracovaní snímky v Dual Pixel RAW môžete rovinu zaostrenia mierne posunúť. Toto možno iba v originálnom RAW konvertore Canon Digital Photo Professional 4.5, avšak šušká sa, že by sa to vo svojich nových verziách mohol naučiť aj rozšírený program Adobe Lightroom.

Nečakajte však zázraky, podľa mojich testov možno rovinu zaostrenia posunúť niekoľko desiatok milimetrov (zvyčajne jeden až dva centimetre), a to pomerne významne závisí na tom, ako dlhé použijete ohnisko, akú clonu a ako ďaleko fotografovaný objekt od senzora bude.

Často sa mi pri používaní minimálnych clôn na objektíve Canon EF 400mm f/2.8 L IS USM stáva, že pri fotografovaní pomerne drobných kolibríkov zo vzdialenosti 3 - 4 m zaostríte chybne na zobáčik a oko je mimo hĺbku ostrosti. Doteraz som to robil tak, že som oko zaostril vo vrstve, aby sa "zrovnalo" na zobáčik a chybné zaostrenie nebolo vidieť, ale najnovšie to bude možné dohnať pri spracovaní snímky uloženej v Dual Pixel RAW.

Nadšení budú najmä portrétni fotografi so supersvetelnými objektívmi, ako je napríklad Canon EF 85mm f/1.2 L USM. Keď zaostrí na nos, do oka tú rovinu zaostrenia pri spracovaní možno dotiahnuť. Pokiaľ však nebude mať slečna veĺmi dlhý nos. Z mojich testov vyplýva, že ďalej by to už nešlo.

Ďalšou praktickou výhodou Dual Pixel RAW je posúvanie bokehu (zobrazenie častí mimo hĺbku ostrosti), síce nie veľmi, ale ide to. Predstavte si, že zaostrujete cez trávu na ukryté zviera, ale až doma zistíte, že práve cez oko bolo jedno steblo. Nevadí, stačí posunúť pri spracovaní mierne do strany.

Používanie Dual Pixel RAW má niekoľko nevýhod. Dáta RAW sú skoro dvojnásobné, pomaly sa spracovávajú a zníži sa možnosť použitia dlhšej série pri fotografovaní, buffer sa rýchlejšie zaplní. Sekvenciu siedmich snímok za sekundu udržíte, ale iba sekundu, potom už budete čakať na ukladanie.

Osobne zvažujem, či vďaka obmedzeniu Dual Pixel RAW používať. Čas strávený pri počítači spracovaním je pre mňa podstatný, neznášam ho! Hoci mi novinka pri prvom testovaní doma na plyšových medvedíkoch dobre fungovala, na fotografovanie jeleňov a bobrov som si ju radšej vypol. Možno aj preto, že zrkadlovky Canon tradične zaostrujú tam, kam majú. Uplatnenie režimu Dual Pixel RAW vidím najmä v praxi portrétnych fotografov.

Time Laps so západom slnka

Potom, čo konkurenčná firma Nikon naučila svoje fotoaparáty robiť videá Time Laps už pred niekoľkými rokmi, dostala sa konečne funkcia aj do fotoaparátu Canon. Nielen že si vyhotovíte množstvo snímok v nastavenom intervale, ako to dokáže napríklad Canon EOS 7D Mark II, ale rovno sa vám uloží výsledné video vo formáte MOV a na displeji si ho môžete okamžite prehrať.

Nastavenie je veľmi jednoduché. Stačí na hľadáčiku prepnúť fotoaparát do režimu videa, v menu nastaviť interval robenia snímok (na zachytenie západu slnka odporúčam tak štyri sekundy, pri skúšobnom videu som mal šesť a slnko zapadlo na výslednej sekvencii príliš rýchlo), zadáte počet snímok, aby pokryli cca 30 minút. Zobrazí sa vám výsledný čas videa, vyhotovíte skúšobnú snímku na upravenie expozície, zapnete nahrávanie a už to ide. Zrkadlo je stále zdvihnuté, fotoaparát urobí fotografiu vždy len po štyroch sekundách. Fotografia bude v sérii použitá na automatické uloženie sekvenčného videa.

Je to veľmi jednoduché, je len škoda, že výsledné video je len v rozlíšení Full HD, čo je v dobe 4K rozlíšenia trochu škoda. Ale neplačte, oveľa drahší Canon EOS 1DX Mark II videa Time Laps nepodporuje vôbec.

4K video, Wi-fi a GPS

Canon EOS 5D Mark IV poskytuje možnosť vyhotovenia kvalitného filmového záznamu, ktorý svojou kvalitou konkuruje profesionálnym kamerám. Videosekvencia je až v 4K rozlíšení (4 096 x 2 160) pri rýchlostiach snímania 30, 25 a 24 snímok za sekundu. Oproti Canon EOS 1DX Mark II teda nemá v plnom rozlíšení 60 snímok za sekundu, čo môže niektorým používateľom používajúcim fotoaparát ako kameru vadiť. Ďalším "nedostatkom" môže byť, že v najvyššom rozlíšení je scéna orezaná, nenahráva sa všetko, čo ste videli na displeji fotoaparátu. Možno zvýšiť rýchlosť snímania videa, ale pri 120 snímkach za sekundu to bude už len rozlíšenie 1080 x 720 px. Ešte dodám, že videá možno nahrať v HDR, kedy sa zaznamená veľký dynamický rozsah kontrastnej scény. Trúfam si tvrdiť, že oproti predchodcom sú možnosti ovládania pri nahrávaní videa dokonalé.

V prípade Canon EOS 5D Mark IV je navyše možné vyhotovovanie samostatných snímok vo formátoch JPEG s rozlíšením 8,8 megapixelov zo 4K filmov.
Vďaka vstavanej Wi-Fi je možné tento fotoaparát pomocou aplikácie Canon Camera Connect vzdialene ovládať a prenášať súbory do cieľového umiestnenia. Canon EOS 5D Mark IV súčasne umožňuje automaticky ukladať do EXIF dát súradnice aktuálnej polohy a uľahčuje tak správu snímok. Tu by som snáď len odporučil starostlivé nastavenie funkcie, nech zbytočne nespotrebujete energiu z batérie, ktorá už tak málo vydrží.

S "päťdéčkom" na jelene a bobry

Zapožičanie fotoaparátu Canon EOS 5D Mark IV sa časovo zhodovalo s jeleňou rujou v Českom Švajčiarsku a fotografovaním bobrov na Šumave. Nechal som teda doma Canon EOS 1DX Mark II a bez dlhého skúšania som "päťdéčko" hneď nasadil v praxi.

Obe príležitosti sú veľmi náročné na schopnosti fotoaparátu fungovať za tmy (jelene sú aktívne pred svitaním, bobry po súmraku), preverenie teda bolo dôkladné. Spätne hodnotím, že som mal odšumenie fotoaparátom nastaviť menej agresívne, fotografie pri hodnote ISO 3200 síce nešumia, ale laniam chýba srsť, asi ako keby som fotografoval hnedé rosničky bez kožuchu.

Nadšený som najmä zo zaostrenia, a to hlavne za tmy pri použití telekonvertora, tam je posun jednoznačne najväčší. Čarovný je dotykový displej, až sa skoro čudujem, že výrobcovi trvalo jeho nasadenie tak dlho. Príjemné je ukladanie Time Laps videa priamo vo formáte MOV.

A čo mi vadí? Len stručne: chýba slot na rýchle CFast karty, 4K video len pri 30 snímkach za sekundu, absencia vstavaného blesku (a nie je možné ovládať ostatné blesky), nie sú podsvietené tlačidlá, displej nie je výklopný.

Záver mám aj tak jasný. V prípade Canon EOS 5D Mark IV už neriešim, či kúpiť alebo nekúpiť, ale otázku kedy. Rovnako ako pri súčasnom "päťdéčku" to bude dokonalý záložný fotoaparát, ktorý vo svojej praxi budem nakoniec opäť používať častejšie ako vlajkovú loď Canon EOS 1DX Mark II.