Po viac ako 10 rokoch som zo zvedavosti prešiel z iOS na Android. Jednu vec poviem rovno a netreba sa o tom hádať - pre bežného smrteľníka, ktorý telefón využíva na telefonovanie, písanie správ, šúchanie po internetoch a fotenie detí, domácich zvieratiek a zážitkov z dovolenky je (ak rozpočet dovolí) iPhone jednoznačne lepšia voľba. Celá rodina používa iMessage a FaceTime, jablkovému ekosystému sa ťažko niečo vytýka. Ale čo ak máte hlboko do vrecka a treba "len nejaký telefón"? V takej situácii som bol teraz ja. Po zrelej úvahe som si vybral Moto G6 Power. Zásadne odmietam myšlienku dopingu, preto som sa oblúkom vyhol Xiaomi, Samsungu, Nothing, a iným výrobcom, ktorí majú potrebu dochucovať Android podľa vlastných predstáv. Lebo nalepiť na operačný systém vlastný skin a potom vykompenzovať vzniknuté škody štyrmi giga RAMky naviac, to je riešenie na problém, ktorý nemusel existovať. Preto som chcel Pixel, ale - rozpočet. A tak Motorola. Za cenu dvoch plných nádrží benzínu sa to lepšie asi spraviť nedá. Samozrejme, že mám čo vytknúť. Displej je príliš veľký, nezmyselne veľký. Neviem, aké rifle nosia ostatní, ale mne telefôn z vačku trčí a to mám meter deväťdesiat. Manipulácia jednou rukou nedáva zmysel, vždy si musím niečo položiť, aby som s mobilom vybavil, čo treba. To je podľa mňa najväčšie mínus, výrobcovia by sa jednoznačne mali vrátiť k menším rozmerom. Náročnejší používatelia rýchlo narazia na výkonnostné limity mobilu, Motorola ponúka len 4GB RAM, ale pridáva ďalšie 4, ktoré si požičiava z interného úložiska. Ak nie je plné, malo by to teda dobre fungovať. Ako najväčšiu výhodu vnímam výdrž batérie, za jeden deň sa nedá vymlátiť. Ráno som telefón nabil na 78% a celý deň som bol v pohybe, telefón som prakticky z ruky nepustil - navigácia, hudba, sociálne siete, mail, nejaký jutub, atakďalej. Večer mám 55% baterky. Uau.