Započúvajte sa do Ishigurovho Súmraku dňa
Radi by ste siahli po zaujímavej knihe, ale na klasické čítanie vám v týchto sychravých jesenných dňoch chýba tá správna knihomolná nálada? Skúste sa započúvať do audioknihy Súmrak dňa, diela Kazua Ishigura, čerstvého držiteľa Nobelovej ceny za literatúru.
Stevens ako figúrka na šachovnici
Súmrak dňa je príbehom pána Stevensa, majordóma zo staroanglického panstva lorda Darlingtona. Jeho lojalita voči zamestnávateľovi je vskutku obdivuhodná; málokomu sa pošťastí byť v rovnakej miestnosti, v ktorej sa otvárajú medzinárodné politické diskusie a organizujú konferencie veštiace poriadny politický debakel.
Stevens to šťastie má, avšak všetky tieto aktivity ho nechávajú ľadovo pokojným. Stredom jeho záujmu je totiž jediné – odviesť bezchybnú prácu, aby bol jeho zamestnávateľ spokojný. Všetko ostatné ho len odvádza od práce. Človek by si povedal, kde v skutočnosti u pána Stevensa končí rýdza oddanosť a začína úplne obyčajné pokrytectvo.
Príbeh majordóma zabodoval
Prvýkrát Kazuo Ishiguro pána Stevensa predstavil čitateľom v roku 1989. Príbeh majordóma stihol ešte toho istého roku zabodovať; spisovateľovi sa podarilo získať jedno z najprestížnejších ocenení anglicky hovoriacich krajín, a síce Bookerovu cenu za literatúru. Kazuo Ishiguro sa knižnému klubu theguardian.com zveril s príbehom, ako sa mu podarilo Súmrak dňa napísať počas štyroch týždňov.
Prokrastinácii vtedy odzvonilo
Po prežívanom rozptýlení, ktoré spisovateľovi dlhodobo znemožňovalo nájsť čas a predovšetkým pevnú vôľu plne sa sústrediť na písanie, prišiel spoločne so svojou ženou na trochu nevšedný spôsob rozvrhnutia pracovného času – cvične si tento pracovný postup pomenovali „Veľký tresk“. Počas Veľkého tresku sa v Ishigurovi prebudil produktívny duch a skutočne sa rozpísal. Písaniu sa intenzívne venoval šesť dní v týždni po celé štyri týždne, v nedeľu si doprial voľno.
Za štúdiom do Sydenhamu
Mal vtedy 32 rokov, keď sa spoločne s manželkou presťahovali do domu v Sydenhame na juh Londýna, kde sa mu podarilo naplno sa oddať štúdiu. Pod rukami mu prešlo nespočetné množstvo kníh o britskom služobníctve, politike a zahraničných politických stratégiách, veľa brožúr a esejí vrátane titulu Nebezpečenstvo, ktoré poskytuje rolu gentlemana od Harolda Laskiho. Veľký tresk potom podľa Ishigura prišiel v pravý čas.
Nie vždy sa darilo
Niektoré novo vytvorené pasáže knihy, písané v popoludňajších hodinách, boli obsahovo v rozpore so stránkami Súmraku dňa, ktoré Ishiguro napísal počas rána. Vtedy bolo pre Kazua prioritou predovšetkým to, aby sa mu podarilo vyjsť so všetkými svojimi nápadmi na povrch a patrične ich rozviesť. Sám sebakriticky priznáva, že neobrúsené vety aj niektoré dialógy postáv nestáli za nič. Ich zmazanie však neprichádzalo do úvahy – Kazuo sa rozhodol, že v knihe zostanú, len ich upraví a dostanú nový punc.
Autorovi sa podarilo do príbehu zakomponovať krehký milostný príbeh pána Stevensa a slečny Kentonovej. Ishiguro spísaním tohto diela jednoznačne dokázal, že s láskou sa v literatúre nemusí prehnane plytvať; stačí jej prítomnosť zľahka naznačiť, a v čitateľovi, alebo poslucháčovi môže aj tak zanechať hlboký dojem.
