Total War: história vs. fantasy
V nadväznosti na oznámenie Total War Saga: Thrones of Britannia sme sa pre vás rozhodli spracovať špeciál, v rámci ktorého vedľa seba postavíme historickú sériu Total War a momentálne veľmi populárny Total War: Warhammer, ktorý je fanúšikmi klasických zástupcov tejto značky často zavrhovaný. V čom podľa nás jeden zaostáva a druhý vyčnieva, zistíte v nasledujúcich riadkoch.
História vs. fantasy
Najvýraznejšou odlišnosťou týchto dvoch sérií je samozrejme zasadenie. V tomto ohľade ani jedno z diel výrazne nezaostáva ani nevyčnieva, proste a jednoducho cielia na určité hráčske spektrum. Fanúsikovia zásadných momentov ľudských dejín mohli vďaka zástupcom historickej vetvy série Total War viesť Rím k výšinám prostredníctvom Total War: Rome II, organizovať krížové ťaženie v Medieval II: Total War, brániť česť svojho pána v rámci Total War: Shogun 2 či bojovať za slobodu v Empire: Total War. Spektrum ponúkaných ér bolo veľmi rozsiahle na to, aby si medzi nimi každý našiel to svoje. Niektorým hráčom to však nestačilo. Tak dlho volali po presunutí značky do fantasy sveta, až sa nakoniec dočkali.
Druhá vetva série Total War je zameraná na temné fantasy univerzum Warhammer, ku ktorému má rad hráčov blízko predovšetkým vďaka jeho pochmúrnosti, prepracovanej histórii a surovosti. Zatiaľ vývojári z Creative Assembly do sveta vypustili len dva diely, Total War: Warhammer I a Total War: Warhammer II. Obe diela majú však vďaka svojmu zasadeniu veľmi silnú hráčsku základňu, ktorá každým dňom rastie, pretože sú na rozdiel od svojich historických bračekov ďaleko viac prístupné aj tej hernej komunite, ktorá sa napríklad toľko nezaujíma o stratégie ako také, ale fandia žánru fantasy. Milovníci dejín z nich však nie sú práve dvakrát nadšení, podľa ich názoru totiž značne odpútavajú pozornosť vývojárov od klasiky, ktorej by sa mala venovať väčšia pozornosť ako finančne úspešnému nováčikovi.
Total War: Warhammer ťahá predovšetkým variácia rás
Podľa mnohých hráčov je zásadným problémom klasickej historickej série Total War predovšetkým malá odlišnosť jednotlivých frakcií. Samozrejme aj tu nájdete unikátne jednotky, väčšinou však nejde o nič, čím by sa skutočne líšili od svojich sokov. Prakticky sú to stále rovnaké postavičky, len majú iný vzhľad či výstroj. Kým bola väčšina národov súčasťou jedného celistvého balíčka (Medieval: Total War 2, Total War: Rome), nikomu to až tak nevadilo. Teraz nám však vývojári z Creative Assembly predávajú značne osekané diela, ktoré sprevádzajú menšie DLC balíčky, prostredníctvom ktorých sú projekty zamerané na dejiny rozšírené o nové zoskupenia, ktoré toho reálne veľmi neponúkajú. Fakticky týmto spôsobom pochovávajú klasickú značku, pretože rozdeľujú niečo, čo by malo zostať za všetkých okolností kompletné.
Fantasy trilógia Total War: Warhammer má v tomto ohľade veľmi veľkú výhodu. Rozsiahle univerzum ponúka hráčom okrem zástupcov ľudského druhu aj rad ďalších rás, čím sa pre Creative Assembly otvárajú dvierka, cez ktoré môžu bez väčších problémov prepchať nemalý počet platených balíčkov bez toho, aby ich hráči kritizovali s takým zápalom ako v prípade historických projektov (Total War: Rome 2, Total War: Shogun 2). Spoplatniť možno ako dosiaľ nepoznané frakcie, tak aj menšie rozšírenie expandujúcej vojska počiatočných zoskupení o pár nových vojačikov narušujúcich v mnohých ohľadoch balans celku. Povedať sa proti tomu však nedá veľa, pretože každý nováčik disponuje väčšinou špecifickými hernými mechanizmami a armádou, s ktorou drví už ustálené krajiny.
Hlavnými aktérmi konfliktu v Total War: Warhammer II sú vznešení a temní elfovia, jaštery a zákerní potkaní skaveni.
Vedľa stredne zásadných frakčných DLC sa ako v prípade Total War: Warhammer, tak aj v prípade klasickej historickej série môžeme stretnúť s kampaňovými balíčkami. Tie sú pri druhom spomínanom zamerané predovšetkým na hlavné ťahanie významných postáv našich dejín (Augustus, Hernán Cortés, Karol Veľký, Alexander Veľký, William Wallace, Hannibal), ktorým nebol daný dostatok priestoru v rámci hlavnej kampane Cilic primárne na vývoj frakcií (a nie na príbehy jednotlivcov). Osobne som bol v tomto smere zrejme najviac zaujatý scenári v Medieval II: Total War Kingdoms, kde som mohol napríklad za Hernána Cortésa vyčistiť Nový svet od pôvodných obyvateľov neschopných pochopiť, kto má v boji navrch.
Zástupcovia fantasy ponúkajú naopak skôr scenáre zacielené na nové zoskupenia a celkovú rovnováhu, ktorá býva často príchodom zelenáčov so silnými jednotkami a o niečo efektívnejšími hrdinami citeľne narušená. Samotné rozprávanie mi v nich príde trošku zabudnuté, hoci svet Warhammeru ponúka dostatok zaujímavých námetov, s ktorými by sa dalo za istých okolností veľmi efektívne pracovať. Úprimne dúfam, že sa v nasledujúcich mesiacoch minimálne v Total War: Warhammer II konečne dočkáme niečoho hodného kníh z tohto univerza.
Spektrum jednotiek nebolo v Medieval: Total War 2 nijako zvlášť oslnivé, ich animácie však boli spracované skutočne kvalitne.
Klasický Total War má lepšie odladené bitky
Obmedzenejšie spektrum jednotiek v klasických historických dielach série Total War má svoje pre a proti. Ich rozsah nie je nijako závratný, dával však vývojárom z Creative Assembly priestorov poriadne sa pohrať s animáciami jednotlivých bojovníkov. Bitky vďaka tomu neraz ponúkali veľkolepý detailný zážitok, pri ktorom ste si mohli spomenúť na legendárne hollywoodske filmy plné kvalitných a hlavne krvavých stretov. Okrem toho bol tiež o niečo lepšie navrhnutý ich pathfindingom, takže sa nezasekávali o nepriateľské oddiely.
V Total War: Warhammer je to prakticky naopak. Celok vám ponúkne skutočne obsiahlu škálu jednotiek. Ich animácie bohužiaľ nie sú spracované práve najlepšie, takže občas neviete, či sa máte smiať, či plakať. Aj pathfindingom je tu mierne problematický. Veľké jednotky sa často zastavujú kvôli agresívnejšie naladeným jednotlivcom, ktorí sú schopní behom chvíle narušiť celkové fungovanie oddielu. Oveľa lepšie na tom nie sú ani veľké samostatne bojujúce monštrá, ktoré majú s pohybom občas tiež slušné problémy. Komplet v tomto ohľade zachraňuje predovšetkým prítomnosť mágie, ktorú budete za väčšinu hrateľných frakcií užívať prakticky neustále.
Rovnako tak sa tvorcom Total War: Warhammer veľmi nepodaril ani návrh dobývacích bitiek. Namiesto klasického kruhového, štvorcového či obdĺžnikového obliehania, známeho z historických dielov série Total War, tu máme väčšinou pás hradieb, na ktorý je nutné plnou silou zaútočiť. Ak vám nepriateľ náhodou zničí obliehaciu techniku, nevadí, pešiaci totiž na údiv obrancov dokážu v okamihu vytiahnuť z vreciek rebríky a bez väčších problémov po nich na hradby vyšplhať, čím úplne zruinuje elementárnu myšlienku tohto typu šarvátky. Snáď sa podobného systému nedočkáme aj v Total War Saga: Thrones of Britannia, ktoré by mohlo kráčať v stopách svojich na dejiny zacielených kolegov.
Budovanie miest samotných je aktuálne v oboch vetvách série navrhnuté fakticky rovnako, čo sa mi práve dvakrát nepozdáva. Už v Total War: Rome II bolo možné nájsť trošku obmedzenejší model budovania miest, ktorý umožňoval expandovať mesto len do určitej miery. Zástupcovia série Total War: Warhammer bohužiaľ tento návrh úplne prevzali, takže tú rovnako ako v často kritizovanom Total War: Rome II máme priemerný systém výstavby metropoloy, ktorý fanúšikmi veľmi obľúbeného Medieval: Total War 2 skôr nahnevá, než zaujme. Nadchádzajúce Total War Saga: Thrones of Britannia bude (bohužiaľ) zrejme navrhnuté podobne, čo je minimálne podľa môjho názoru neskutočná škoda, pretože sa tu tvorcom ponúkala možnosť opäť sa vrátiť k podstatne zábavnejším koreňom.
Ktorá vetva série Total War je vo finále lepšia?
V predchádzajúcich odsekoch som vám načrtol väčšinu prvkov, ktorými disponujú obe vetvy série Total War. Povedať však jasne, že jedna línia je vyložene horšie ako druhá však nie je možné, pretože každý zástupca tejto značky má v konečnom dôsledku svoje svetlé a tienisté stránky, ktoré ho určitým spôsobom posúvajú, či naopak ťahajú ku dnu.
Zástupcovia fantasy trilógie zo sveta Warhammeru sú určení pre širšiu hráčsku komunitu – ponúkajú prepracovaný herný svet s bohatou históriou, pestrou škálou kúziel a rozsiahlym spektrom jednotiek. Kvôli snahe o oslovenie väčšieho počtu záujemcov však trpia nepopierateľnými neduhmi, ako sú značne zjednodušené obliehacie strety, mierne osekané bitky a nie príliš dobre navrhnutý pohyb jednotiek, ktoré sa hocikedy zasekávajú o oponentove sily bez toho, aby ste ich o to žiadali. Ruky preč by od neho mali dať komplexnejšie orientovaní hráči a milovníci histórie.
Na históriu zacielené projekty Creative Assembly sú na rozdiel od Warhammer trilógie zamerané predovšetkým na skalných fanúšikov dejín, čo je možno jedným z hlavných dôvodov, prečo nejdú tak na dračku ako zástupcovia fantasy vetvy. O niečo komplexnejšie orientovaným stratégom dávajú k dispozícii zásadné momenty našich dejín, slušne spracované bitky a kvalitne navrhnuté obliehacie šarvátky. Trápi ich väčšinou menší počet počiatočných frakcií, absencia širšej škály jednotiek a minimálna odlišnosť jednotlivých herných zoskupení.
Ja sám sa zaraďujem skôr k fanúšikom historických klasik, pretože mi nejako zvlášť nevadí komplexnosť a o niečo menej rozsiahla paleta dostupných bojovníkov. Možno práve preto sa neskutočne teším na pomaly sa blížiacu Total War Saga: Thrones of Britannia, ktorá odštartuje sériu, v ktorej sa snáď nakoniec opäť pozrieme aj do hráči veľmi žiadaného vrcholného stredoveku (samotnej Thrones of Britannia sa prebiehajú v stredoveku ranom).
