• Autor: Filip Němec
Zatiaľ čo majitelia stolných počítačov majú na výber z pestrej škály VR headsetov, na konzolách roky kraľovalo staručké PlayStation VR. Tomu je ale koniec, 22. februára vydané PlayStation VR2 prináša na PlayStation 5 virtuálnu realitu aktuálnych štandardov, vylepšenú o technológie, ako je haptická odozva alebo adaptívne triggery. Ako sa nám PS VR2 páči a predovšetkým, ako sa na ňom hrá, zistíte v našej recenzii.
zdroj: Sony
Keď v roku 2016 vychádzala prvá generácia PlayStation VR, hraniu vo virtuálnej realite sa prisudzovala žiarivá budúcnosť. Časť hernej komunity aj vývojárov dokonca bola presvedčená, že do pár rokov sa hranie presunie do virtuálneho priestoru kompletne, pretože prečo pasívne sedieť na gauči a pozerať na plochý obraz televízora, keď môžete byť priamo vo vnútri hry.
Lenže v nasledujúcich rokoch k žiadnemu prelomu nedošlo, a to aj napriek tomu, že práve PS VR je jedným z najúspešnejších VR headsetov a do veľkej miery vďačíme práve Sony za to, že hranie vo virtuálnej realite neskončilo v prepadlisku kremíkových dejín ako napríklad 3D televízory. Je to ale taktiež Pyrrhovo víťazstvo. Predaných viac ako 5 miliónov PS VR1 je na čisto herný VR headset úctyhodný výkon, lenže keď dáte okrem toho 120 miliónov predaných kusov PlayStation 4, pre ktorý bolo PS VR1 určené, pôsobí to skôr ako zlyhanie.
VR hranie sa skrátka zatiaľ masovo nepresadilo. Niet sa ale čomu čudovať, vyložených blockbusterov príliš veľa nevyšlo, pričom nie každý chce investovať do VR helmy pomerne vysokú čiastku a k tomu ešte kupovať hernú konzolu alebo výkonný herný počítač. Nehovoriac o nepohodlí, problémoch s nevoľnosťou z kinetózy, náročnosti na priestor a tak ďalej.
Možno si hovoríte, že s takto pesimistickým úvodom asi recenzia PS VR2 neskončí vôbec dobre, ale opak je pravdou. Toto skeptické úvodné ohliadnutie má na svojom konci zvrat – PS VR2 totiž dáva tomuto odvetviu nádej. Nič nie je isté, ale minimálne ako prísľub budúcnosti VR hrania na konzolách funguje PS VR2 výborne.
Už rozbaľovanie krabice dáva najavo, že prebehol nejaký technologický vývoj. V balení nájdete len dva ľahučké ovládače a ich USB-C nabíjací kábel, slúchadlá a helmu s jediným 4,5 m dlhým káblom, taktiež s USB-C koncovkou. A to je všetko. Žiadne hrubé káble či externé výpočtové jednotky. Pravda, PS VR2 síce nie je bezdrôtový headset, ako sa pôvodne dúfalo, ale realita je taká, že tenký a dlhý kábel pri hraní takmer nijako nevadí.
Dizajn pritom vychádza z čistého bielo-čierneho vzhľadu PlayStation 5. Najviac sa mi páčia ovládače, ktorým sa pochopiteľne budem venovať podrobnejšie, ale čo sa vzhľadu týka, naozaj patrí k tomu najkrajšiemu na poli VR periférií. Helma samotná už na mňa zapôsobila o niečo menej ako pri prvej verzii. Štvorica kamier v rohoch priezoru pôsobí veľmi technicky, ako by išlo o nejaký prototyp, ale inak vyzerá helma pekne.
Dosť ale prezerania. Oproti PS VR1 nie je potrebné žiadne zložité zapájanie, ktoré ma úprimne často od hrania úplne odradilo, a tak som si radšej pustil nejakú klasickú hru. Tomu je ale koniec, stačí zapojiť kábel vedúci z helmy do USB-C portu na prednej strane konzoly a je hotovo. Potom už len zapnúť helmu tlačidlom na spodnej strane priezoru, headset príjemne zavibruje na znamenie zapínania a PlayStation 5 už vás prevedie jednoduchým českým návodom úvodnej kalibrácie.
Ako je u Sony dobrým zvykom, aj z niečoho tak triviálneho a skoro až otravného urobí spektakulárnu show naznačujúcu, že hranie s PS VR2 jednoducho bude zážitok. Hovorím najmä o úvodnom skenovaní vášho okolia a nastavení herného priestoru, ktoré sprevádzajú efektné animácie. Priestor pre váš pohyb si môžete veľmi detailne nastaviť podľa rozostavenia okolitého nábytku, konzola vás tak pri hraní vždy upozorní ešte predtým, než napríklad vrazíte rukou do steny. Stratiť totiž orientáciu, kde práve stojíte, nie je pri hraní vo VR nič zložité.
Niekedy je ale kompletné odpojenie od okolitého sveta na škodu, ešte keď PS VR2 má okolo priezoru perfektné gumové tesnenie, ktoré zabraňuje vniknutiu okolitého svetla, takže ako u PS VR1 možno nemôžete aspoň po očku pozrieť sebe pod nohy. Preto je tu ale funkcia passthrough view, kedy stlačením príslušného tlačidla na spodnej strane priezoru vidíte pomocou kamery na helme okolo seba, čo vám umožní napríklad vziať si zo stola Sense ovládače a nie po nich po pamäti šmátrať ako pri PS VR1.
PS VR2 neponúka tie vyložene najmodernejšie technológie dneška ako napríklad Meta Quest Pro za 1 890 € ale rozhodne patrí svojím vybavením k tým lepším VR headsetom súčasnosti. Srdcom helmy je dvojica OLED HDR displejov s rozlíšením 2 000 × 2 040 px, pri ktorých jemnosti zabudnete na neustále presvitajúci raster pri PS VR1. Samozrejme neponúkajú takú ostrosť a sýtosť farieb ako klasický televízor, ale to je v prípade VR headsetov zatiaľ hudba budúcnosti. Avšak v porovnaní s ostatnými headsetmi v rovnakej aj mierne vyššej cenovej hladine je displej prvotriedny.
Celý zážitok výrazne vylepšuje podpora 90 alebo 120 Hz obnovovacej frekvencie, čo odďaľuje alebo pri menej dynamických hrách dokonca kompletne odstraňuje nástup kinetózy. Inak povedané u hier, ktoré sú rýchle a nadmerne sa v nich pohybujete, som u PS VR1 vydržal hrať len obmedzený čas, než som začal cítil miernu nevoľnosť (a to aj napriek mnohoročnému tréningu), ale v prípade PS VR2 vydržím hrať v kuse pokojne aj hodinu bez takmer akýchkoľvek následkov. Poteší aj zorné pole s rozhľadom 110 stupňov, vďaka čomu okraje helmy takmer nevnímate, a hoci k dokonalosti ešte trochu chýba, opäť ide v rámci konkurencie skôr o nadštandard.
Z úplne nových technológií v rámci PlayStation VR headsetov je pre mňa trochu nečakane víťazom sledovanie pohybu očí. Vďaka tomu, že hra vie, kam sa pozeráte, môže sledovaný priestor vykresľovať v najvyššom rozlíšení na úkor okolia, ktoré vnímate len periférne. Ešte úžasnejšie je ale ovládanie hry práve len pohybom očí, čo otvára úplne nové možnosti pre vývojárov. Zatiaľ ide skôr len o to, že si pohľadom vyberáte napríklad položky v inventári, alebo si pomáhate s mierením pri streľbe z luku pohľadom na cieľ, ale napríklad pripravovaná akcia Switchback VR bude reagovať na každé vaše žmurknutie, rovnako ako puzzle adventúra Before Your Eyes, ktorá má na tomto princípe postavenú celú hrateľnosť.
Helma si po vzore DualSense ovládača privlastnila aj technológiu haptickej odozvy, inak povedané headset dokáže využívať vibrácie, čo sa na prvý pohľad zdá ako otravný gimmick (kto by, preboha, chcel, aby mu niečo na hlave vibrovalo), ale v spojení s ďalšími vnemami, ako je obraz, 3D zvuk alebo vibrácie Sense ovládačov, ide o šikovnú funkciu, ktorá dokáže skvele dokresliť to, čo vidíte na obrazovke, ako napríklad prelet robodinousara nad vašou hlavou alebo čelný náraz do zvodidiel v Gran Turismo 7.
Komfort, ktorý PS VR2 prináša, či už ide o jednoduchú inštaláciu alebo zapojenie jediným tenkým káblom, dokresľuje po vzore iných headsetov absencia akejkoľvek externej kamery, ktorá by vás musela sledovať. Všetky kamery a ďalšie senzory sú umiestnené na samotnej helme, takže máte opäť o starosť menej.
Samostatnou kapitolou sú Sense ovládače, čo je rozhodne najväčšia inovácia PS VR2. Tie nahrádzajú staručké Move ovládače, ktoré Sony uviedlo na trh už v roku 2010 pôvodne pre PlayStation 3 PS Eye kameru, dávno predtým, ako vôbec vzniklo prvé PS VR. Nové Sense ovládače sú doslova o niekoľko úrovní inde a sú veľmi podobné napríklad Oculus Touch. Pripomínajú orb, do ktorého vložíte ruku, pričom vďaka prispôsobeniu tvaru aj rozmiestneniu tlačidiel pre ľavú či naopak pravú ruku nie sú zameniteľné.
Rozmiestnenie tlačidiel aj celkovú ergonómiu by som sa nebál označiť za perfektnú. Ovládače sa skvele držia aj pri dlhšom hraní a prvé, čo ucítite, je veľmi nízka hmotnosť. Tá má samozrejme svoju tienistú stránku a tou je aj nízka kapacita batérie, respektíve jej výdrž. Približne 4 hodiny sú na ovládač pomerne málo, na druhej strane asi nikto nevydrží hrať vo VR štyri hodiny bez prestávky, a tak nejde o zásadný problém. A keď budete 10 minút v kuse strieľať z luku v Horizon: Call of the Mountain, budete ďakovať inžinierom v Sony, že ovládače nemajú ani o gram viac, pretože aj tak vám budú umierať ruky vyčerpaním.
Oproti PS VR1 je tu pochopiteľne aj priepastný rozdiel v presnosti a spoľahlivosti. Len zriedka som narazil na veľmi drobné problémy, kedy som v hre uchopil nejaký predmet inak, než som chcel, ale na vine môže byť samozrejme aj optimalizácia danej hry. Pochopiteľne nemôžem zabudnúť na integráciu haptickej odozvy a adaptívnych triggerov, teda dvoch devíz PS5 ovládača DualSense.
Vo VR tieto technológie pôsobia ešte lepšie, ak ich vývojári vedia správne využiť. Asi už tušíte, že takéto strieľanie z luku v Horizon, keď vám trigger pri napínaní tetivy dáva spätnú väzbu priamo do prsta, je skrátka skvelé. Veľmi zaujímavá je aj technológia sledovania pohybu prstov, ovládač totiž rozpozná ich pohyb (teda okrem malíčka a prstenníka), vďaka čomu môžete pracovať aj s gestami.
Pokiaľ teda ide o hardvér ako taký, v Sony sa môžu potľapkať po ramenách a som si vcelku istý, že by som o PS VR2 hovoril ešte s väčším nadšením, keby bol na štarte poriadny lineup hier. Pri vydaní headsetu síce bolo k dispozícii viac ako 30 titulov, ale často išlo o hry, ktoré už vyšli skôr (Moss, Pistol Whip, Rez Infinite, No Man's Sky) alebo o klasické, tiež už vydané tituly, ktoré dostali patch umožňujúci hranie aj vo VR (Gran Turismo 7, RE: Village). O hrách, ktorým VR rozmer prakticky nič nepridáva, ako napríklad Tetris Effect: Connected, radšej nehovorím.
Tentoraz bohužiaľ chýba skôr tradičné zadarmo dostupné technologické demo s astrobotmi, ktoré nechýbalo pri vydaní PS VR1 alebo PlayStation 5. Jedinou veľkou PS VR2 exkluzivitou je Horizon: Call of the Mountain predvádzajúce možnosti PS VR2 v celej svojej kráse. Pokiaľ neviete, akú hru k headsetu zaobstarať, Call of the Mountain je skvelou voľbou, a to ako pre fanúšikov série, tak aj novo prichádzajúci. Ako sa ale dočítate v našej recenzii, niekoho by mohla zamrzieť nadmiera šplhania na úkor akcie.
Ale nebojte sa, PS VR2 má aj ďalšie ťaháky, ktoré podobne ako ja možno máte už dávno vo svojej hernej knižnici. Asi tušíte, že hovorím o Gran Turismo 7, ktorého PS5 verzia dostala zadarmo dostupný PS VR2 patch a vdýchla titulu úplne nový život. Pretekanie vo VR je totiž fantasticky vťahujúce a ťažko sa opisuje. Jednoducho sedíte v nadupanom fáre a cítite, ako skutočne idete 200 km/h. V spätných zrkadlách kontrolujete odstup jazdcov za vami, ktorých priblíženie spoznáte aj len podľa blížiaceho sa zvuku ich motora.
GT7 sekunduje Resident Evil: Village, ktorý tiež dostal bezplatný PS VR2 upgrade, a hoci taktiež nejde pôvodne o VR hru, skoro by som túto verziu z hľadiska prepracovanosti dal na úroveň Horizon: Call of the Mountain, pretože pocit pohltenia bol vďaka skvelej grafike snáď rovnako úžasný. Každá sekunda v hre je vďaka ponoreniu do toho temného, smrťou nasiaknutého sveta nervy drásajúca, a ak máte slabšie nervy, radšej sa do Resident Evil: Village ani nepúšťajte.
Posledný titul, ktorý skrátka musím výslovne spomenúť, je Kayak VR: Mirage. Že ste o ňom nepočuli? Za 20 eur dostanete zatiaľ vizuálne najpokročilejšiu PS VR2 hru, v ktorej sa v kajaku plavíte najrôznejšími prostrediami v rozličných poveternostných podmienkach či dennej dobe. Ide o pomerne jednoduchý titul, kde môžete buď relaxovať, alebo pretekať s duchmi ostatných hráčov, ale svojou prepracovanosťou vás úplne očarí. A konečne je to presne ten titul, ktorý necháte hrať návštevu… pokiaľ im nechcete platiť srdcový bypass po zapnutí Resident Evil: Village.
Túto svätú štvoricu samozrejme sprevádzajú ďalšie hry, ale to už by bolo nad rámec tohto článku. Pokiaľ by vás zaujímali tipy na ďalšie kvalitné PS VR2 tituly, mrknite na náš pravidelne aktualizovaný článok najlepších hier pre PlayStation VR2.
Ako vidíte, hernú ponuku nakoniec zachraňujú updaty už vydaných titulov, jedna podarená exkluzivita a nenápadný, no dych vyrážajúci Kayak VR: Mirage. Inak výborný výsledný zážitok z hardvéru PS VR2 teda nakoniec trochu zráža chabá ponuka obsahu, ktorý sa však bude rýchlo rozrastať. Na dvere už klope Resident Evil 4 Remake, spomínané The Dark Pictures: Switchback VR, akčná adventúra The Walking Dead: Saints & Sinners Chapter 2 – Retribution alebo napríklad taktické strieľačky Crossfire: Sierra Squad a Firewall Ultra.
Ak tak o PS VR2 zatiaľ len premýšľate, pokojne si ešte pár týždňov alebo aj mesiacov počkajte. Jeho zakúpenia sa ale nemusíte báť, pretože ide o skvelý VR headset, aj keď priznávam, že niekoho môže odradiť relatívne vysoká cena. Zdôrazňujem ale relatívne, pretože ak už máte doma PS5, tých necelých 600 €, koľko PS VR2 stojí, je vzhľadom na použité technológie adekvátna čiastka. Pokiaľ ale budete kupovať PS VR2 spolu s PlayStation 5, už je to pochopiteľne vcelku významná investícia.
Z porovnania s inými PC headsetmi v podobnej cenovej hladine nevychádza PS VR2 vôbec zle. Naopak ich prekonáva napríklad prítomnosťou sledovania pohybu očí, lepším displejom, širším zorným poľom a bez diskusie aj ovládačmi. A pokiaľ dám bokom headsety ako Meta Quest nevyžadujúci pre svoj chod výkonný PC (a vizuálne teda nepredvádza žiadnu parádu), ak skrátka chcete hrať s kvalitnou VR helmou graficky pôsobivé hry, kombinácia PS VR2 a PS5 vo výsledku nevychádza finančne vôbec zle.
Vydanie PS VR2 rozhodne nie je zárukou žiarivej budúcnosti hrania vo virtuálnej realite, ktoré má stále veľké množstvo nedostatkov a prekážok. Rozhodne ide ale o prísľub, že vyrobiť skvelý hardvér na VR hranie je možné... a teraz sú na rade vývojári, aby nás zasypali obsahom.
• Zdroje: Vlastné
Záverečné hodnotenie
PlayStation VR2
PS VR2 je po stránke konštrukcie aj použitých technológií vynikajúci VR headset. Pomer ceny a výkonu je výborný, pretože za 600 € dostanete technológie, ktoré nájdete často pri oveľa drahších zariadeniach, pričom Sense ovládače podľa mňa patria k tomu úplne najlepšiemu, čím môžete VR hry ovládať. Teraz už zostáva „len“ dodať kvalitné hry a o zábavu bude postarané.
Klady
Zápory
Filip Němec
Hry boli mojím najlepším priateľom aj milenkou už od detstva. O hrách som začal písať už na strednej škole, čím som vysedávanie pri herných strojoch ospravedlňoval najskôr pred rodičmi a teraz pred manželkou. V minulosti som vo forme textu aj herných relácií prispieval do magazínov ako Games.cz, Eurogamer.cz či Zing.cz. V Alza Magazíne mám na starosti herné konzoly všetkého druhu a z hier potom najmä preteky, v osobnej rovine som navyše hlavným strojcom vyostrených diskusií medzi konzolistami a PC Master Race.