Sir Clive Sinclair
Vynálezca, inovátor, bonviván

Sir Clive Sinclair a jeho život – OBSAH

1. Sir Clive Sinclair: priekopník (nielen) vo svete výpočtovej techniky
2. Kvôli 2. svetovej vojne vyrastal na vidieku
3. Sinclair predbehol svoju dobu – často na škodu veci
4. Sinclair ZX80 (1980) bol prvý skutočný počítač
5. Počítača Sinclair ZX 81(1981) sa predalo pol milióna kusov
6. Tlačiareň ZX Printer (1981): tepelná tlač v najextrémnejšej podobe
7. Počítač ZX Spectrum (1982) sa zapísal do histórie
8. Počítač Sinclair QL: finančná katastrofa
9. ZX Spectrum 128 (1985): ďalší krok vedľa
10. Priekopník elektromobility? Sinclair C5 (1985)
11. Cambridge Z88: Posledný počítač Cliva Sinclaira a prvý ultrabook
12. Podmorský skúter? Sinclair nepoľavil ani v 90. rokoch
13. Sinclairov osobný život by vystačil na celú knihu

Sir Clive Sinclair bol priekopníkom vo svete výpočtovej techniky

Clive Sinclair je u nás známy najmä vďaka osembitovému počítaču Sinclair ZX Spectrum (1982) – jednoducho preto, že to bol v 80. rokoch pravdepodobne najpopulárnejší osembitový počítač v socialistickom bloku. Bol jednoduchý, výkonný a ľahko sa klonoval, takže v Československu ste si mohli kúpiť klony Didaktik Gama a Didaktik M za československé koruny v bežnej obchodnej sieti, čo bolo dosť nezvyčajné. V krajinách bývalého Sovietskeho zväzu bolo vytvorených viac ako sto rôznych klonov tohto počítača a až do polovice 90. rokov to bol „domáci počítač prvého kontaktu“!

Hlavný dôvod bol jasný. Hry. Napriek trochu exotickej grafickej architektúre to bol počítač, ktorý bol na svoju dobu veľmi lacný a výkonný, ponúkal farebnú grafiku – a dalo sa naň ľahko naprogramovať, čo prinieslo doslova záplavu hier. Treba dodať, že Clive Sinclair nebol práve nadšený herným úspechom svojho stroja, pretože ho zamýšľal používať ako stroj na výučbu počítačovej gramotnosti, nie ako herný stroj, ktorý by spôsobil v Európe dominanciu konzol a domácich herných počítačov, Commodore a Atari.

Sir Clive Sinclair vyrastal na vidieku kvôli 2. svetovej vojne

Clive Sinclair sa narodil 30. júla 1940 priamo počas druhej svetovej vojny. Ako dieťa bol evakuovaný na vidiek – a to bolo dobre, pretože ich dom v anglickom Richmonde zasiahol nemecký nálet. Sinclairov starý otec vyvinul počas prvej svetovej vojny zariadenie na likvidáciu námorných mín, takže by sa zdalo, že bol predurčený na kariéru vojenského vynálezcu.

Vynálezcom sa napokon stal, ale úplne odlišným spôsobom. Hoci vynikal v matematike, škola ho nebavila, nemal rád šport a nerozumel si s rovesníkmi, uprednostňoval skôr dospelých z vlastnej rodiny. V 14 rokoch si navrhol vlastnú ponorku a mal radšej prázdniny, pretože mohol študovať presne to, čo ho naozaj bavilo. Jeho nezáujem o školu a finančné problémy otca ho nakoniec priviedli k rozhodnutiu, že nepôjde na vysokú školu, ale začať zarábať pomocou elektronických stavebníc zasielaných poštou.

O elektroniku sa zaujímal odmalička a bavila ho viac, ako škola. Niekoľko rokov pracoval ako redaktor časopisu Practical Wireless a veľmi skoro začal navrhovať svoje vlastné obvody. Vtedy sa objavila významná inovácia – polovodičový tranzistor – a Sinclair začal skúmať, ako stavať veci jednoduchším a lacnejším spôsobom. Práve snaha „zmenšiť, zlacniť, zjednodušiť“ ho motivovala počas celého života a viedla k celému radu inovácií.

Sinclair predbehol svoju dobu – často na škodu veci

V roku 1961 založil spoločnosť Sinclair Radionics, ktorá sa začala zaoberať výrobou zosilňovačov a rozhlasových prijímačov. Stavebnice jeho rádia Model Mark I síce nebola ešte nebola technicky inovatívna, ale stála iba 49 pencí. Rádioprijímač MAT 100 už bol menší ako škatuľka od zápaliek!

V 70. rokoch 20. storočia sa objavilo niekoľko nových produktov – vreckových kalkulačiek. Jeho kalkulačka Sinclair Executive (1972) stále používala svietivé diódy, ktoré mali veľkú spotrebu energie, ale vďaka optickému zväčšeniu segmentov pomocou šošoviek a s využitím dosvitu, kedy diódam stačilo „bliknúť“ len občas, sa mu podarilo predĺžiť výdrž batérie na vtedy nevídaných 20 hodín.

Už vtedy sa objavila ďalšia črta jeho výrobkov – snaha o futuristický dizajn. Sinclair Executive je taký originálny dizajn, že sa dokonca dostal do Múzea moderného umenia v New Yorku. Podobne prelomové sú aj jeho digitálne The Black Watch (1975) a vreckový televízor Sinclair TV80 (1983), ktoré však poukazujú na istý problém, ktorý Sinclair mal. Predbiehal svoju dobu, išiel nad rámec toho, čo si trh vyžadoval, a neváhal siahnuť po veľmi inovatívnych riešeniach, ktoré však predstavovali technický kompromis, pretože technológia jednoducho nebola zrelá na jeho nápady.

Jeho elektronika je absolútne revolučná a využíva nové riešenia, ale jednoducho prišla skôr, ako boli k dispozícii správne komponenty. LCD displeje s nízkou spotrebou neboli ešte v tom čase tak rozšírené, preto Sinclair použil nové blikajúce LED diódy aj v hodinkách. Svietiace LED diódy však mali tak vysokú spotrebu, že jeho hodinky ukazovali čas len po stlačení tlačidla, čo však stále znamenalo, že hodinky vydržali na batériu asi 10 dní. Jeho kompaktný vreckový televízor TV80 vznikol skôr ako ploché panely, takže používal miniatúrnu obrazovku zväčšovanú Fresnelovou šošovkou.

Sinclair znova a znova dokazoval, že jeho nápady dokážu obísť limity súčasnej technológie, avšak hoci vytváral prelomové produkty, neboli užívateľsky vyladené, neboli jednoduché na používanie a mali mnoho kompromisov. Už hodinky The Black Watch predstavovali finančnú stratu a Sinclair TV80 sa predalo len asi 15 000 kusov – a popri neskorším vreckovými televízorom Casio s LCD panelom – to bol predajný prepadák.

Kvôli finančným problémom a ťažkostiam pri hľadaní investorov Sinclair postupne založil niekoľko spoločností, aby medzi nimi mohol prenášať duševné vlastníctvo. Ako zálohu založil spoločnosť Science of Cambridge, ktorá začala ponúkať počítačovú stavebnicu Microcomputer Kit MK-14 (1977). Bol to veľmi jednoduchý počítač s 256 bajtmi pamäte RAM (maximum na doske 640 bajtov, s externým rozšírením až na 2 170 bajtov – naozaj bajtov, nie kilobajtov!), 512 bajtov pamäte ROM, osemmiestnym numerickým displejom a kalkulačkovou klávesnicou. Programovalo sa hexadecimálne priamo v strojovom kóde, čo bolo zábavnejšie skôr pre inžinierov – ale už vtedy mal počítač priame vstupno-výstupné konektory a voliteľnú klávesnicu. Aby mohol začať s výrobou, musel predať vlastný dom. Bolo to veľmi technické zariadenie, ale predalo sa ho viac ako 15 000 kusov – a ukázalo potenciál lacného domáceho počítača.

Sinclair ZX80 (1980) bol prvý skutočný počítač

Prvý skutočný počítač prišiel v roku 1980 – Sinclair ZX80 – bolo to zjavenie s cenou pod 100 libier – 99,95 libier za zostavený počítač, 79,95 libier za stavebnicu. Stavebnica neznamená, že sa „zostaví“ ako moderný počítač zapojením niekoľkých komponentov. Dostali ste dosku plošných spojov, čipy, ďalšie súčiastky – a problémom bola spájka a cín, takže to bol trochu zložitejší koníček ako dnes, ale Sinclair to vnímal ako súpravu na výučbu. Chcete sa učiť? Sledujte a oživte si vlastný počítač!

Tento počítač mal klávesnicu a futuristický dizajn, ale stále bol plný kompromisov: 1 kB RAM, iba membránová klávesnica – nie ako dnešné membránové klávesnice, kde membránu nevidíte, v tomto prípade membránová klávesnica znamenala, že samotná klávesnica je membrána! Procesor sa podieľal aj na generovaní videosignálu, čo zaberalo 80 % času – takže vždy, keď počítač niečo robil, obraz na chvíľu vypadol. Aby sa do pamäte zmestil program v BASICu, využívali sa tokeny: používateľ nevypisoval príkazy, ale každý celý príkaz bol špeciálnym znakom, ktorý musel byť správne nastavený na klávesnici. Bol to už väčší úspech, predalo sa približne 50 000 kusov, ale opäť mal typické sinclairovské kompromisy.

Počítača Sinclair ZX 81(1981) sa predalo pol milióna kusov

O rok neskôr prišiel prvý z legendárnych počítačov: Sinclair ZX 81 (1981). Bol značne zjednodušený, mal len štyri integrované obvody: procesor, ROM, RAM a ULA – zákaznícky obvod, ktorý nahradil 15 univerzálnych čipov z pôvodného ZX80. Vďaka tomu bol zásadne lacnejší a jednoduchší na výrobu – zostavený stál 69,95 GBP, ako stavebnica len 49,95 GBP! ZX 81 sa predalo viac ako pol milióna kusov a vzniklo množstvo klonov v USA (Timex 1000), Južnej Amerike (Microdigital TK82, Czerweny CZ 1000) aj v Ázii (Lambda 8300, Polybrain P118). V podstate ide o rovnaký stroj s niekoľkými vylepšeniami: blikanie zmizlo a používateľ si mohol vybrať, či bude počítač počas behu generovať obraz (pomalý režim) alebo vypne displej a spustí procesor na plný výkon (rýchly režim).

Tlačiareň ZX Printer (1981): tepelná tlač v najextrémnejšej podobe

Ďalším typicky neštandardným vynálezom Sinclaira bola tlačiareň ZX Printer (1981), ktorá používala špeciálny papier s hliníkovou vrstvou, ktorý sa teplotne doslova prepaľoval. Išlo pravdepodobne o najextrémnejšiu formu termotlače, ktorá existuje dodnes, napríklad v pokladniach, ale tu išlo o maximálnu jednoduchosť dizajnu bez ohľadu na trvanlivosť a potrebu kupovať exotický papier. Tlačiareň nemala vlastnú inteligenciu, tlač riadil samotný počítač.

Počítač ZX Spectrum (1982) sa zapísal do histórie

Najznámejším produktom Cliva Sinclaira je nepochybne ZX Spectrum (1982). Dodával sa v niekoľkých verziách, z ktorých najpozoruhodnejšia je tzv. „gumák“, teda počítač s gumovou klávesnicou, ktorá prekrýva membránu a vyzerá aspoň trochu normálne – a 48 kB pamäte RAM, do ktorej sa už zmestilo veľa programov. Existujú aj vzácnejšie verzie so 16 kB RAM a naopak, neskorší model ZX Spectrum Plus, ktorý priniesol plastovú klávesnicu namiesto gumovej, ale „gumák“ bol jednoducho klasikou, ktorá v prvej polovici 80. rokov priniesla do domácností farebné zobrazovanie.

Za 174 libier to bol cenovo dostupný počítač – a etabloval Sinclaira ako priekopníka v oblasti počítačov. Treba poznamenať, že aj tu sa experimentovalo s neštandardnými prvkami v podobe rozširujúcich rozhraní: ZX Interface 1 priniesol podporu sériových rozhraní, ale aj neštandardný ZX Net a pomerne exotický ZX Microdrive, čo bolo „niečo ako floppy, ale s nekonečnou páskou“ – revolučné, lacné, ale zároveň trochu šialene navrhnuté páskové pamäťové zariadenie.

Rozhranie ZX Interface 2 prinieslo dva porty pre joystick, ale nebol to štandardný Atari/Kempston, ale jedinečný Sinclair Joystick, ktorý emuloval stláčanie číselných kláves. Opäť, motivácia bola dobrá – každá hra, ktorá umožňovala nadefinovať si ovládacie klávesy, automaticky podporovala Sinclair Joystick, ale išlo o neštandardné zariadenie. Ešte väčším problémom bol port ROM, ktorý mal obmedzenú kapacitu, ROMy boli drahé – každá stála 15 libier! – a preto bolo v tomto formáte vytvorených len 10 hier. V tom čase kraľoval kazetový magnetofón, ktorý bol síce málo spoľahlivý, ale oveľa lacnejší. Cez magnetofón sa vydala väčšina hier pre Spectrum – a chybovú hlášku „R Tape loading error, 0:1“ pozná z tej doby každý!

Sinclair pokračoval vo svojich typických chybách. Prihlásil sa do súťaže o oficiálny výučbový počítač pre britské školstvo, ktorú prehral so spoločnosťou Acorn. Iróniou je, že Acorn závidel Sinclairovi popularitu jeho počítačov, zatiaľ čo im sa podarilo vyhrať súťaž o oficiálny počítač BBC Micro. Na druhej strane Sinclair nebol nadšený, že sa ZX Spectrum stal populárnym herným strojom, pretože ho zamýšľal využiť ako počítač na vyučovanie. Tento príbeh bol v roku 2009 sfilmovaný vo filme „Micro Men“,ktorý rozpráva o dramatickom vývoji trhu s počítačmi v prvej polovici 80. rokov.

Počítač Sinclair QL: finančná katastrofa

V roku 1984 prišiel Sinclair QL (Quantum Leap), stroj, ktorý mal Sinclaira vyniesť do poloprofesionálneho sveta, ale namiesto toho ho finančne položil na kolená. Bol to obrovský výkonnostný skok, keď sa z typického osembitového procesora Zilog Z80A prešlo priamo na tridsaťdva bitový procesor Motorola 68008 – avšak s osembitovou externou dátovou zbernicou, čo bola dosť nevhodná voľba. Počítač bol oveľa zložitejší, než sa očakávalo, jeho operačný systém sa nezmestil do plánovanej pamäte ROM, takže prvé verzie sa dodávali s externým modulom – a všetko to zavŕšilo použitie dvojice mikrodiskov, ktoré boli teoreticky lacné, ale veľmi problematické a hlavne nekompatibilné so všetkým, čo používal zvyšok sveta.

Výsledok bol drahý, hardvérovo nedostatočný a úplne nekompatibilný. Sinclair očakával, že v prvom roku predá milión kusov, ale v skutočnosti predal celkovo asi 150 000 kusov – a používatelia museli svoje počítače rozširovať a modernizovať. Nakoniec to bol stroj, ktorý bol medzi tými, ktorí si ho kúpili, pomerne obľúbený, používal progresívne techniky, ako napríklad multitasking, a mal softvérový balík Psion, ktorý neskôr viedol ku vzniku populárnych vreckových počítačov, ale z finančného hľadiska bol neúspešný. Vylepšený ZX Spectrum Plus sa prehrieval – a plastová klávesnica sa zahryzávala do membrány, takže sťažnosti dosahovali približne 30 % – keď štandardom bolo 5 %. V tom čase sa začali presadzovať aj PC a Amiga – a to bol naozaj problém.

ZX Spectrum 128 (1985): ďalší krok vedľa

Sinclair prechádzal od úspechu k neúspechu ako na húsenkovej dráhe, vytvoril ešte prvú verziu vylepšeného Spectra – Sinclair ZX Spectrum 128 (1985), ale o rok neskôr musel značku predať britskému výrobcovi. Amstrad. Spectrum 128 priniesol nový režim s rozšírenou pamäťou a pokročilou hudbou, ale pôvodný Spectrum bol do neho akoby zašitý, takže počítač mal dva režimy a dva BASICy s dvoma rôznymi spôsobmi ovládania. Opäť mal problematickú klávesnicu – a aby bolo možné počítač civilizovane ochladiť, výkonové tranzistory mali na pravej strane výrazný hliníkový chladič, umiestnený tak, aby ste si oň mohli popáliť ruku.

Priekopník elektromobility? Elektrická trojkolka Sinclair C5 (1985)

Toto však nebolo jediné fiasko Sinclaira; v tom čase sa Sinclair pustil aj do elektrickej mobility a navrhol model Sinclair C5 (1985). Bola to vízia elektromobility, ale nebolo to auto, ale trojkolka bez strechy, ktorú bolo možné riadiť bez vodičského preukazu. Ako už niekoľkokrát predtým, Sinclair predbehol svoju dobu. Bohužiaľ, nejazdila veľmi rýchlo – limit bol 15 míľ za hodinu, a nie príliš ďaleko – dojazd bol 20 míľ (30 km) v ideálnych podmienkach, do kopca to veľmi nešlo, museli ste šliapnuť na pedál, nemohli ste si odviezť takmer nič, a ak bolo zlé počasie, museli ste si vziať pršiplášť, ktorý sa dal kúpiť. Samozrejme, nemohlo byť príliš chladno, vtedy batéria nedávala dostatočný prúd – alebo príliš horúco, kedy sa prehrievala. Navyše, v bežnej premávke to bolo naozaj nebezpečné, pretože vodič sedel nízko a sám toho veľa nevidel – ale hlavne, ostatní vodiči ho sťažka videli. Jazda bola taká riskantná, že v Holandsku jazdu na tejto trojkolke rovno zakázali!

Napriek všetkým chybám sa predalo 17 000 trojkoliek, čo paradoxne stačilo na to, aby sa stala najpredávanejším elektromobilom až do roku 2010, ale aj tak bola strata približne 7 miliónov libier a predaj značky Sinclair bol v podstate jedinou možnosťou.

Spoločnosť Amstrad, ktorej Sinclair musel predať svoju značku počítačov, zjednodušila dizajn ZX Spectra 128 a predávala ho v niekoľkých verziách: dve verzie s kazetovým magnetofónom (+2, +2A), verzia s neštandardnou 3" disketovou mechanikou (+3) a potom sa pod značkou Sinclair predával domáci počítač (Sinclair PC200). Vo všetkých prípadoch však išlo skôr o finančné dojenie značky Sinclair, pričom sa celkovo predalo približne 5 miliónov kusov všetkých verzií ZX Spectra.

Cambridge Z88: Posledný počítač Cliva Sinclaira a prvý ultrabook

Clive Sinclair vyrobil ďalší počítač pod značkou Cambridge Computer. Bol to inovatívny počítač Cambridge Z88 (1988), ktorý by sme dnes s jeho hmotnosťou 0,9 kg nazvali ultrabookom: vydržal fungovať 20 hodín na štyri tužkové batérie AA a vo forme dosky formátu A4 s gumovou klávesnicou a nepodsvieteným displejom úzkeho tvaru s rozlíšením 640 × 64 pixelov umožňoval kancelársku prácu. Počítač bolo možné rozšíriť až na 3,5 MB RAM a údaje sa ukladali na moduly EPROM, dnes by sme povedali SSD.

Bol to síce mimoriadne vyspelý stroj, ale ako zvyčajne – nebol s ničím kompatibilný, obrazovka sa nedala polohovať a nebola podsvietená, takže jeho úžitková hodnota bola obmedzená – klasický Sinclair. V 90. rokoch sa vrátil k elektromobilite a navrhol ultraľahký elektrický bicykel Zike (1992), ktorý vážil len 11 kg a bol schopný rekuperácie, ale napriek tomu sa ho predalo len 2 000 kusov, údajne kvôli zlej povesti Sinclairu C5.

Podmorský skúter? Sinclair nepoľavil ani v 90. rokoch

Potom sa zameral na príslušenstvo pre klasické bicykle – prídavný motor Zeta, ktorý sa dodával v troch verziách, pričom posledná, Zeta 3, sa predávala aj po roku 2000. V roku 2002 premenil Zeta na Wheelchair Drive Unit, elektromotorový upgrade pre invalidné vozíky – ale to by nebol Sinclair, aby to vyrobil prakticky, takže výsledkom nebol elektrický invalidný vozík, ale asistovaný invalidný vozík ovládaný osobou, ktorá ho riadi. Sinclair navrhol aj skladací bicykel A-Bike (2006) a „podmorský skúter“ Sea Scooter (2001), ktorý chytil potápač a mohol ho ťahať rýchlosťou až 3 km/h počas jednej hodiny. Bicykel A-Bike bol neskôr ponúkaný aj v elektrickej verzii – a spolu so skútrom Sea Scooter to boli úspešné produkty.

Sinclairov osobný život by vystačil na celú knihu

Život Cliva Sinclaira bol ako na horskej dráhe. Niekoľkokrát zbohatol a skrachoval – a pretože mal zmysel pre riziko, hral poker a dokonca vyhral prvú sériu Celebrity Poker Club. Jeho milostné vzťahy vyzerali podobne, v roku 1985 sa rozviedol so svojou prvou manželkou Ann Trevor-Briscoeovou – v tej dobe išlo o najdrahší rozvod. Mal množstvo mileniek, vo veku 70 rokov sa stihol oženiť s bývalou kráľovnou krásy Angie Bownessovou, ktorá bola o 36 rokov mladšia – a zrejme nešlo len o pôvab peňazí, pretože Sinclair bol známy nielen svojou charizmou, ale aj prenikavou inteligenciou, keďže v rokoch 1980 až 1997 bol šéfom britskej Mensy s IQ 159.

Hoci bol priekopníkom v oblasti počítačov, sám počítače ani internet nepoužíval a bol skeptický voči umelej inteligencii, dokonca tvrdil, že príchod umelej inteligencie presahujúcej ľudskú inteligenciu by viedol ľudstvo k „veľkým problémom s prežitím“. V roku 1983 bol povýšený do rytierskeho stavu a napriek opakovaným neúspechom ešte v roku 2010 plánoval vytvoriť novú verziu elektromobilu Sinclair X1, ktorá by vyriešila problémy jeho modelu C5.

Sinclair bol mimoriadne činorodý a aktívny, zanechal po sebe tri deti, päť vnúčat a dve pravnúčatá. Urobil veľa vecí a vyskúšal veľa slepých uličiek. Hoci bol niekedy mimoriadne úspešný, občas sa zdá, že šlo skôr o zhodu okolností, že sa príliš nezaujímal o to, ako ľudia jeho výrobky skutočne používajú a čo od nich naozaj chcú. Sinclair inovoval svojím vlastným spôsobom, obchádzal limity svojej doby a neváhal riskovať pri hľadaní revolučných konceptov. Možno nebol najlepším podnikateľom v oblasti technológií, ale určite bol mimoriadne kreatívnym inovátorom a veľkým vynálezcom našej doby, pre ktorého nebolo nič nemožné.