Spektrum skutočne unikátnych hier sa každým rokom citeľne stenčuje, pretože všetky použiteľné a hlavne zaujímavé témy už boli dávno využité a teraz len prechádza recyklačným procesom, na ktorom profitujú predovšetkým veľké korporácie. Občas sa však na scéne objaví aj výtvor od menšieho štúdia, ktorému sa podarí chytiť príležitosť za pačesy a vytvoriť niečo originálne ešte predtým, než sa toho chytil niektorý z gigantov, ktorým sa konkuruje vskutku ťažko.
V poslednej pol dekáde malej tvorivej firmy zažiarili v skutočne malom množstve prípadov, medzi ktoré však osobne zaraďujem práve príbehový survival We Happy Few z produkcie Compulsion Games, ktorí svoje dielo v predchádzajúcich mesiacoch ladili v predbežnom prístupe, z ktorého ho pred pár dňami vypustili. Čo na ich špecifickú novinku hovoríme, nájdete v našej recenzii.
Žáner: Akčná adventúra, survival | Vývojár: Compulsion Games | Vydavateľ: Gearbox Publishing , Microsoft | Dátum vydania a Platformy: PS4, PC, Xbox One (10. augusta 2018) | Homepage: compulsiongames.com/en/10/we-happy-few
(16. 8. 2018) Množstvo pacientov v nejednej psychiatrickej liečebni jasne dokazuje, že nástrahy každodenného života nie sú pre každého. Mentálne slabší jedinci či ľudia skúšaní nástrahami osudu často končia v ich útrobách, kde následne strávia nemalú časť svojej životnej cesty. Bojovať s týmto problémom sa rozhodli v anglickom mestečku Wellington Wells, ktorého obyvatelia žijú vo futuristickej verzii šesťdesiatych rokov, čo v praxi znamená, že majú k dispozícii technológie, o ktorých sa nám v tom čase ani nesnívalo.
Asi najvýraznejším výdobytkom ich spoločnosti je zázračná pilulka šťastia, ktorá po požití úplne mení vnímanie okolitého sveta, ktorého hlavným symbolom je strýko Jack dozerajúci z televíznych obrazoviek na to, aby mali všetci stály prísun piluliek. Všetko totiž nie je, ako sa zdá, a tak je nutné udržať miestnych poriadne nadopovaných.
Príbeh v malebnom mestečku Wellington Wells odštartujete v koži redaktora miestnych novín Artura Hastingsa. Ten sa jedného krásneho dňa pri cenzurovaní novinových výtlačkov rozhodne, že už ho nebaví naďalej tápať v nevedomosti, a tak si jednoducho v práci nevezme svoju dennú dávku myseľ ovplyvňujúcich piluliek. V momente, keď tento fakt zistí zvyšok spoločnosti, je z ich stredu vyhostený, čím de facto začína jeho cesta za temnou pravdou, ktorá zostáva ostatným nadopovaným obyvateľom skrytá. Na svojej výprave okrem rôznych skutočností odkrýva hlavný protagonista tiež svoju pochmúrnu minulosť, na ktorú si vďaka stálej konzumácii drog už prakticky vôbec nespomína.
Hoci je Arthur Hastings primárnym aktérom tohto veľkolepého divadla, dostávajú vedľa neho na javisku priestor tiež ďalší dvaja protagonisti, ktorých osudy sú vo finále rovnako dôležité, ako príbeh cenzora, ktorý sa rozhodol zisťovať. Prítomná je tu tiež geniálna chemička Sally a pološialený Ollie. Každá z postáv disponuje unikátnym rozprávaním a zručnosťami, ktorými sa od seba odlišujú. Arthur je napríklad obdarený rýchlymi nohami, takže je schopný väčšinu problému vyriešiť útekom. Ollie sa naopak spolieha na brutálnu silu a mechanické pomôcky. No a Sally vsádza predovšetkým na nenápadnosť a talent na vytváranie prvotriednych výrobkov, ku ktorým sa bez receptu ostatné postavy len tak nedostanú.
Hoci išlo spočiatku o sandbox, časom tvorcovia z We Happy Few urobili príbehový survival s jasne vymedzenými lokalitami a presne navrhnutým príbehom, čím nejedného hráča veľmi príjemne prekvapili. Primárna dejová linka má veľmi slušné tempo, ktoré nie je nejako zvlášť narušované rozsahom jednotlivých území, vedľajšími úlohami či rôznorodo rozmiestnenými postavami. Rozprávanie je ako celok rozdelené do niekoľkých navzájom prepojených aktov prezentujúcich celý príbeh, zacielený na osud a históriu Wellington Wells, ktorého vývoj je postavený na prekvapivo oslnivých udalostiach. Aby som bol úprimný, tak kvalitne napísaný komplet som už dlho nevidel, tvorcovia si za neho zaslúžia nemalú pochvalu, pretože dozaista patrí medzi primárnych ťahúňov ich unikátneho titulu.
Herný svet je skutočne rozsiahly. Prakticky každá z lokácií vám predstaví odlišne navrhnutý priestor, ktorého podrobný prieskum vám rozhodne nezaberie len pár minút. V niektorých častiach tohto šialeného univerza nájdete bojové arény, tunely plné mŕtvych tiel a ťažko stráženej základne, iné lokality pred vás naopak postavia životom pretekajúce ulice, predajné stánky a kontrolné body, oddeľujúce spokojne dopovaných od nezdrogovanej spoločnosti. Tá si totiž na pekne oblečených jedincov veľmi nepotrpia, takže ak sa budete chcieť pohybovať v ich radoch, musíte odhodiť módny oblek a vymeniť ho za roztrhané handry, ktoré sa zasa nepozdávajú nadopovaným strážcom a slušne odetým závislým. Šaty tu jednoducho robia človeka, takže je nutné správne vyberať, čo si na seba vezmete.
Líšiť sa nebude vo We Happy Few len pohľad ľudí na vašu osobnosť, ale aj spektrum úloh, ktoré vám budú zaujímavo vyzerajúci jednotlivci a narušené indivídua ponúkať v jednotlivých lokáciách. Normálnejšie typy po vás budú napríklad za určitú službu požadovať, aby ste im priniesli predmety, ku ktorým majú istý vzťah. Psychicky nestabilné kúsky sa oproti tomu zamerajú na svoje nereálne túžby a potreby, vďaka čomu sa neraz dostanete do nezávideniahodných situácií, v ktorých sa proti vám nakoniec napríklad postaví sám zadávateľ, ktorý podľahol svojej temnej stránke. Za plnenie zákaziek ste odmeňovaní vedomosťami, bodmi, cez ktoré možno vášho protagonistu vylepšovať po všetkých stránkach.
Okrem klasických ľudí zastúpených zdrogovanými aj čistými jedincami tú nájdete aj chorých, ktorí obývajú vykázané lokácie, kde po sebe navzájom zvracajú a potácajú sa v prívaloch agónie. S nakazenými si väčšinou veľmi nepokecáte, pretože ich komunikačné schopnosti nepatria k najlepším. Keď sa s nimi však stretnete, musíte si na nich dať poriadny pozor, pretože vás môžu nakaziť. Ideálne je zneškodňovať ich za pomoci zakrádania, umožňujúceho vám zbaviť sa väčšiny protivníkov bez toho, aby vám uštedrili jedinú ranu. Stealth nie je vo We Happy Few spracovaný vôbec zle, jeho hlavným nedostatkom je tupá umelá inteligencia, ktorú možno odpraviť relatívne ľahko, pretože jednotlivci spolu nie sú schopní aktívnejšie spolupracovať.
Všetky možné situácie môžete vo We Happy Few riešiť rôznymi spôsobmi. V nenápadnosti si obľubujúci hráči majú možnosť svojich protivníkov obísť alebo ich nepozorovane omráčiť a ukryť ich telá v tieňoch. Surovci sa môžu vrhnúť do boja a chytráci majú k dispozícii moderné technológie, s ktorých pomocou svojich oponentov dočasne odstavia alebo dokonca zabíjajú. Hra mi v tomto ohľade veľmi pripomína kultové Deus Ex a jemu podobné projekty, ktoré vsadili práve na väčšie množstvo alternatívnych ciest vedúcich k cieľu, z ktorých ste si mohli vybrať tú, ktorá vám vyhovovala najviac.
Bojovnejšieho hráča iste poteší, že sú strety postavené na relatívne jednoduchých princípoch. Vaša postava môže útočiť alebo sa kryť pred ranami oponenta. Pri oboch aktivitách samozrejme spotrebúva výdrž, takže je úplne nevyhnutné naučiť sa, kedy je dobré vrhnúť sa do ofenzívy a v akých prípadoch je naopak lepšie zostať v defenzívnej pozícii značne redukujúcej silu nepriateľovho výpadu. Prítomné sú tu vedľa vašich pästí tiež rôzne typy po domácky vyrobených kontaktných zbraní a predmetov, ktoré máte možnosť po prenasledovateľoch v núdzi hodiť. Za seba musím povedať, že mi súbojový systém kvôli prílišnej jednoduchosti príliš nesadol, iste sa však nájdu jedinci, ktorým bude vyhovovať.
Na boj použiteľné predmety je tu možné nájsť či vyrobiť. Spektrum vecí, ktoré je možné stvoriť z po zemi pobraného neporiadku je rozsiahlejšie, než by jeden čakal. Sformovať tú možno obleky, liečivé prostriedky, jedlo, pitie, náradie, zbrane a samozrejme chemikálie, ktorými si môžete zdvihnúť dočasne náladu. Nutnosť stabilnej konzumácie, odpočinku a doplňovania tekutín mi popravde v We Happy Few veľmi nevyhovoval, pretože podľa môjho názoru tieto prvky patria skôr do čistokrvných Survival a sandboxov, nie do príbehovo orientovaného titulu.
Technický stav tohto kúsku je vec, o ktorej by sa mohli viesť dlhé diskusie. V menej rozsiahlych oblastiach sa optimalizácii darilo celkom dobre, keď však dorazíte do zaľudnenejších mestečiek či vizuálne bohatších priestorov, začne fps meter skákať rovnako ako vozík na starej horskej dráhe. A aby toho nebolo málo, nemožno tu plne nastaviť ovládanie, niektoré klávesy zostávajú aj po predefinovaní nefunkčné, čo je častým nešvárom hier postavených na tomto engine.
Grafická stránka We Happy Few má našťastie čo ponúknuť aj tým najnáročnejším hráčom, čím sa dá do istej miery ospravedlniť spomínaná problematická optimalizácia. Celá hra je ladená veľmi špecificky. Ak ste riadne nadopovaní, svet je plný farieb a dych vyrážajúcich výjavov. Keď si však nevezmete svoju dávku, stane sa z vášho okolia rozpadnutá diera, z ktorej vyžaruje všetko pohlcujúca temnota skresľujúca myseľ čistých jedincov, neschopných sa vysporiadať s realitou. Dizajn jednotlivých lokácií väčšinou zodpovedá tomu, kto ich obýva, takže nikde nenájdete totožné štruktúry. Vždy sa líšia ako v rámci detailov, tak aj po stránke elementárneho návrhu.
Vývojári z Compulsion Games v predchádzajúcich mesiacoch na svojom projekte usilovne pracovali a nakoniec nám dali k dispozícii príbehový survival. We Happy Few disponuje kvalitným dejom, zaujímavými postavami, obstojnými vedľajšími úlohami, radom vtipov, unikátnym vizuálom, rozsiahlym spektrom možností a perfektným návrhom lokácií, ktorých prieskum som si nebývalo užíval. Celkový zážitok z hrania bohužiaľ mierne narúša občas nezbedná optimalizácia, jednoduchý súbojový systém a nie príliš múdra umelá inteligencia, ktorú väčšinou nie je vôbec náročné zmiasť. Hoci tento kúsok obsahuje spomínané nedostatky a zatiaľ jej chýba sandboxový režim, ide o titul zasluhujúci si pozornosť, ktorá prislúcha AAA hrám.
We Happy Few je skutočne podarené dielo cieliace primárne na unikátny koncept, ktorý zaručene nie je určený pre každého. Za seba by som investíciu do neho odporučil primárne milovníkom kvalitných adventúr a nie príliš náročných príbehových Survival, ktorí bažia po tom, aby mohli zavítať do sveta plného satiry a pretvárky, ktorého obyvatelia žijú svoj sen. Ruky preč by od neho mala dať skupina zaprisahaných obdivovateľov prežívania, rozsiahlych sandboxov a klasických dejových projektov, ktorým by nadmiera akcie nemusela robiť dobre. Osobne však tomuto kúsku dávam palec hore.
Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu.
Klady
Zápory
Ondřej Zeman
My name is Ondřej Zeman. I've been playing video games since I was a kid, and over the past few years, my hobby has become a professional reality. Now, I write several dozens of video game reviews. I mostly play strategy games, turn-based RPGs, and quality FPS.
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky | |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 7 64-bit | Windows 7 64-bit |
Procesor | Intel Core 2 Duo E7400 2.80 GHz/AMD Phenom 8450 Triple-Core | Intel Core 2 Quad Q9300 2.5 GHz/AMD Phenom II X4 820 |
Grafická karta | NVIDIA GeForce GTX 280/Radeon HD 6750 | NVIDIA GeForce GTX 470/Radeon HD 6870 |
DirectX | DirectX 11.0 | DirectX 11.0 |
Operačná pamäť | 8 GB | 8 GB |
HDD | 6 GB | 6 GB |