Ace Combat 7: Skies Unknown (RECENZIA) – japonský Maverick hlási návrat po desiatich rokoch

Obsah recenzie Ace Combat 7: Skies Unknown (PS4 Pro)

1. Vymyslený kontinent Osea hlási povolenie na pristátie
2. Premenlivá obťažnosť kazí inak zábavné misie
3. Jedno prejdenie kampane na úplné zdolanie Ace Combat 7 stačiť nebude
4. Ace Combat 7 je prísna arkáda s jemnými prvkami simulácie
5. Nádherné lietadlá a rozmazané lúky v Ace Combat 7
6. Najkrajšie nebo herného priemyslu
7. Nie bezchybná, stále ale najlepšia letecká arkáda súčasnosti
8. Recenzia Ace Combat 7: Skies Unknown: záverečné hodnotenie
9. HW nároky pre Ace Combat 7: Skies Unknown PC

Vymyslený kontinent Osea hlási povolenie na pristátie

• Recenzia: 19. 1. 2019 • Autor: Filip Němec

Pri pohľade na číslovku 7 v názve hry to vyzerá tak, že séria Ace Combat je dosť protekčné dieťa a veľmi často vychádza nejaký nový diel, ak vezmeme do úvahy aj to, že častokrát autori nový prírastok do série vydali bez poradovej číslovky. A napriek tomu je to už dlhých desať rokov, čo vyšiel posledný diel tejto obľúbenej leteckej arkády. Ace Combat 7: Skies Unknown bol síce oznámený už v roku 2015 na podujatí PlayStation Experience (značka sa tak vrátila späť do PlayStation stajne, potom čo šiesty diel vyšiel iba na Xbox 360), potom však dvakrát došlo k odloženiu hry. Avšak takmer symbolicky, desať rokov od vydania šiesteho dielu, vychádza Ace Combat 7.

Príbeh siedmeho dielu nás opäť zavedie na vymyslený kontinent Osea, respektíve do jeho vzdušného priestoru. Okrem príbehových filmov a neplánovaných kontaktov vášho stíhača s tvrdou zemou totiž na povrchu kontinentu Osea príliš veľa času nestrávite. Ak je pre vás táto séria novinkou, možno vás prekvapila zmienka o príbehových filmíkoch, ale práve to je jednou z predností série. Hoci ide o vcelku priamočiaru leteckú arkádu, každý diel si potrpí na pomerne zaujímavý príbeh, ktorý je rozprávaný nielen ingame animáciami, ale aj renderovanými krátkymi filmami.

Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch, aj tentoraz nás scenáristi zoznámia s trojicou rozličných charakterov, ktoré spolu z počiatku nemajú nič spoločné. Zatiaľ čo vy, letec Osejskej federácie a jediná postava, za ktorú si zahráte, sa zoznámite aj s postavami, ktoré reprezentujú nepriateľa – technicky taktiež vyspelé kráľovstvo Erusea. Ťažiskovým prvkom príbehu ale nie je skutočnosť, že sa oddelené cesty našej trojice hrdinov nakoniec príjemne prepletú, ako to, že po celú dobu vlastne nebudete vedieť, či bojujete za tie dobré alebo zlé. Príbeh má rozhodne svoje muchy a určite vám nevystrelí mozog z hlavy, ale na leteckú arkádu ide opäť o veľmi príjemné prekvapenie, ktoré robí z Ace Combat 7: Skies Unknown jedinečný titul.

Premenlivá obťažnosť kazí inak zábavné misie

Poďme už ale konečne na tie lietadlá! Ace Combat 7 je po vzore svojich predchodcov rozčlenený na sériiu oddelených misií, ktoré sú pospájané spomenutými krátkymi filmami. Po krátkom brífingu si vyberiete z dostupnej palety lietadiel, navolíte jednu špeciálnu muníciu a mierite na ranvej. Náplň misií pomerne vydarene kombinuje zostreľovanie vzdušných cieľov s o niečo menej zábavnou elimináciou pozemných jednotiek a najmä budov. V tomto ohľade autori namiešali svoj obvyklý kokteil vojenskej zábavy, ktorý aj napriek jasnej špecializácii na boj so stíhačkami len tak neomrzí.

Kameň úrazu príde v momente, kedy vás hra začne nútiť viac rozmýšľať nad tým, akú stíhačku si do boja vezmete a ako ju vybavíte. Na to slúžia briefingy na začiatku každej misie, tam sa totiž dozviete, čomu budete čeliť a čo vás čaká. Ak sa vydáte obliehať nepriateľské letisko, vyberiete si stroj vhodnejší na boj vzduch-zem a vybavíte ho automaticky navádzanými raketami rovnakej špecifikácie. Bohužiaľ už sa ale častokrát nedozviete, že proti vám nepriateľ povolá aj letku stíhačov a v polovici misie tak zistíte, že ste na ňu nevhodne vybavení.

Tieto problémy spolu s relatívne vysoko nastavenou obtiažnosťou tak niektoré misie robia aj na najľahšej obtiažnosti extrémne ťažkými, a to aj z pohľadu vcelku ostrieľaného hráča série. Najmä tie, v ktorých musíte v rámci časového limitu eliminovať daný počet cieľov. Celú situáciu potom komplikujú veľmi striedmo rozostavané checkpointy. Ide o naozaj ojedinelé okamihy, ale môžu byť natoľko frustrujúce, že výsledný zážitok z hry chtiac nechtiac poznamenajú.

Jedno prejdenie kampane na úplné zdolanie Ace Combat 7 stačiť nebude

Ak to ešte z predchádzajúcich riadkov nebolo evidentné, Ace Combat 7: Skies Unknown je síce prvý zárez autorov na novej generácii konzol, ale všetky fundamenty série zostali zachované. Relatívne krátka kampaň tak stojí na veľmi širokej škále lietadiel, kde nájdete americké stealth lietadlo F-22A Raptor alebo švédsky a nám veľmi dobre známy Gripen C. Za každú absolvovanú misiu (a tiež to, ako dobre si pri jej plnení stojíte) získate kredity, za ktoré si neskôr vo veľmi košatom strome nakúpite nielen nové lietadlá, ale aj ich početné vylepšenia alebo nové zbrane. 

Pri pohľade na približne sedemhodinovú hernú dobu kampane, prírastky kreditov a až neuveriteľnú rozsiahlosť zoznamu dostupných lietadiel a ich upgradov je jasné, že autori vsádzajú na znovu hrateľnosť. Koniec-koncov, tým sa ani nikdy netajili. Pokiaľ chcete svoju leteckú flotilu vylepšiť na maximum, budete musieť rad misií opakovať alebo si rovno spustiť kampaň od začiatku s aktuálnou výbavou, hra teda vlastne ponúka taký New Game+ režim, hoci to sama priamo neprezentuje. Osobne mi však viac vyhovoval spôsob, ktorý používali skoršie diely série, kedy sme nové stíhačky a ich vybavenie získavali za absolvované misie v priebehu celej kampane.

Ace Combat 7 je prísna arkáda s jemnými prvkami simulácie

Nikdy ma nebavili letecké simulátory. Nezaujímali ma rozdiely medzi stíhacím bombardérom alebo sprievodnou či údernou stíhačkou. Vlastne ma lietadlá vôbec nezaujímajú, séria Ace Combat si ma ale získala svojou prístupnosťou, ktorú veľmi šikovne kombinuje so surovosťou vzdušných súbojov, pri ktorých autori zahrajú na viac či menej ukrytú mužskú stránku v každom hráčovi. Pri každom prudkom obrate, zostrelení nepriateľského lietadla pár metrov nad zemou či obyčajnom chlapčenskom podpichovaní cez vysielačku sa v každom mužovi prebudí jeho bojovné a animálne ja, ktoré si také momenty neuveriteľne užíva.

Ace Combat 7 je ale skvelou voľbou aj pre tých, ktorí naopak vedia, aký je rozdiel medzi Su-27 Flanker a Su-47 Berkut. Ponúka pochopiteľne nielen niekoľko úrovní obtiažnosti, ale taktiež dva režimy ovládania, ktoré výrazným spôsobom menia zážitok z hrania. Pri arkádovom režime sa stíhačka ovláda ako bežné pozemné vozidlo, avšak lietadlá v skutočnosti zatáčajú jednak náklonom do strany a zároveň natočením smerového kormidla či zadných klapiek. V tomto ohľade ponúka Ace Combat 7 aj niekoľko ďalších možností a je len na vás, ako realistický chcete mať zážitok alebo naopak ako veľmi jednoducho chcete hru ovládať.

Nádherné lietadlá a rozmazané lúky v Ace Combat 7

Keď autori obhajovali dvojnásobný odsun vydania, argumentovali tým, že úplne prvýkrát vyrábajú Ace Combat na novú generáciu konzol a chcú si byť istí, že to robia správne. Či to naozaj urobili správne, si jasne zodpovieme na konci recenzie, ale už teraz môžem prezradiť, že všetko urobili prakticky rovnako ako v predchádzajúcich dieloch. Podobný štýl príbehu, kostra kampane aj herná náplň a tiež vizuálne spracovanie. Ace Combat 6 bol na Xboxe 360 benchmarkom všetkého, čo sa odohrávalo vo vzduchu a rovnaké je to aj v príapde siedmeho dielu. Už ale nejde o tak obrovský rozdiel ako predtým. Ace Combat 7: Skies Unknown rozhodne vyzerá dobre, ale nepatrí medzi úplnú špičku.

Modely samotných stíhačiek sú však skvelé a čo viac, bez výhrad verné svojim predlohám do najmenšieho detailu. Pri bližšom pohľade ale stále nejde o tak fantastické detailné objekty, ako sú napríklad autá v pretekárskych hrách. Kde Ace Combat 7 pokrivkáva najviac, sú textúry všetkého, čo sa nachádza na zemi. Základne, budovy, tanky, dokonca aj pristávacie dráhy, to všetko by si zaslúžilo podstatne väčšiu starostlivosť. Keď v jednom z raných rozhovorov autori možno až príliš úprimne prezradili, že chcú vybalansovať pomer investovaných zdrojov s dĺžkou kampane, vlastne nepriamo potvrdil, že sa jednoducho niekde šetriť muselo.

Najväčším kameňom úrazu sú pre mňa textúry povrchu jednotlivých lokácií. Rovné priestranstvá, ako lúky či lesy sú v natoľko nízkom rozlíšení, že veľmi nešikovne mätú v odhadovaní vzdialenosti lietadla od zeme. Častokrát som len tak tak vybral istý náraz do zelenej lúky len kvôli tomu, že jej textúry boli až tak rozmazané, že som si naivne myslel, že sa nachádzam ešte vysoko vo vzduchu.

Najkrajšie nebo herného priemyslu

Čím naopak Ace Combat 7 prekvapuje (pozitívne), je technológia True Sky (tá zažila premiéru už v spomínanom šiestom diele), ktorá dokáže vykúzliť fascinujúce scenérie nad horizontom. Siedmy diel má rozhodne najkrajšie mraky medzi súčasnými hrami a je fascinujúce ich nielen sledovať, ale najmä nimi prelietavať. Niekedy začnete misiu nad nadýchanými smotanovými baránkami, inokedy sa musíte predierať nepriestupným čiernym mračnom, ktoré je nasiaknuté dažďovou vodou. Vzdušné radovánky potom k dokonalosti privádza dynamické počasie, ktoré už sa takisto ukázalo v predchádzajúcom diele, ale až sedmička ho doviedla takmer k dokonalosti.

Začať misiu pri ľahkom daždíku, ktorý spoznáte len vďaka tomu, že sa vám na kokpite stíhačky občas objaví jemný potôčik dažďovej vody a zakončiť ju v prudkom lejaku je úplne bežným scenárom. Počítať treba aj s extrémami, ako búrka, pretože ak si nedáte dostatočne pozor, môže do vašej stíhačky udrieť blesk, čo vám síce príliš neublíži, ale na krátky čas vyradí elektronické systémy, takže si na pár perných sekúnd pripadáte ako bratia Wrightovci na klzáku. Počasie ovplyvňuje aj správanie a ovládateľnosť stíhačky, takže je pri nepríjemnom počasí treba počítať aj s horším manévrovaním.

Nie bezchybná, stále ale najlepšia letecká arkáda súčasnosti

Práve takéto momenty vo mne vyvolávali spomienky na legendárny Top Gun a po vzore Mavericka a Goosa som mnohokrát riskoval tak, že som sa nepriateľským lietadlám ľstivo schoval v bleskami sršiacich mrakoch, kde ma ich radary nemohli odhaliť. O podobné chvíľky nebudete mať pri hraní Ace Combat 7 núdzu a o to viac ma mrzí, že má hra niekoľko veľkých nedostatkov. Rozhodne nepoteší pomerne krátka kampaň, ktorú navyše musíte chtiac nechtiac absolvovať viackrát, ak si chcete kúpiť tie najlepšie stroje. Niektoré pasáže mi navyše veľmi ztrpkly vďaka vysokej obtiažnosti niekoľkých misií. Trocha balansovania by rozhodne neuškodilo.

Na druhú stranu sedmička má opäť vcelku vydarený multiplayer, kde môžete až v ôsmich hráčoch naraz zápoliť proti sebe. Trochu limitujúci je časový odpočet na päť minút, ale väčšinou sme sa do tej doby stihli všetci zlikvidovať. Ak to s Ace Combat 7 myslíte vážne, multiplayer je rozhodne miestom pre vás, ak ste ale skôr občasným hráčom, pripravte sa na pekný výprask.

Na koniec je potrebné spomenúť aj podporu PlayStation VR. Pre virtuálnu realitu autori pripravili menšiu kampaň, predsa len bežné hry sú na VR spracovanie bohužiaľ ešte stále veľmi náročné, a tak ide o mierne oklieštené už existujúce misie, avšak upravené tak, aby ste hranie mali čo najlepšie. Ace Combat 7 je pre PS VR skvele optimalizovaný a ponúka zážitok, ktorý vám iné hry poskytnúť nemôžu. Ak ste teda majiteľom aj PS VR, práve jeho podpora by pre vás mohla byť rozhodujúcim argumentom na kúpu.

Táto recenzia bola napísaná pre PS4 Pro verziu.

Recenzia Ace Combat 7: Skies Unknown: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 75 % Alza.sk

Hlavné parametre:Hrateľnosť

85 %

Audiovizuálne spracovanie

75 %

Znovu hrateľnosť

70 %

Klady

• Zasadenie do známeho (aj keď vymysleného) kontinentu Osea
• Skvelé modely reálnych lietadiel
• Krátka, ale skvelá kampaň pre PS VR
• Zábavné misie s premenlivou hernou náplňou
• Na leteckú arkádu podarený príbeh
• Pekné príbehové filmíky

Zápory

• Kolísavá obtiažnosť misií
• Občas mätúce briefingy
• Krátka kampaň nabádajúca k opakovaniu misií
• Miestami textúry vo veľmi nízkom rozlíšení

Filip Němec

My name is Filip Němec and I mostly write everything there is about game consoles. Couch playing is my thing. I'm not too picky when it comes to gaming genres, but I prefer action adventure and racing. I really enjoy the Uncharted series, and I look forward to the Half-Life 3 release.

Ace Combat 7: Skies Unknown – Dojmy z hrania

1. Nenáročná arkáda zaútočí v januári 2019
2. Prší, prší, len sa leje
3. Ace Combat 7 s podporou virtuálnej reality
4. HW nároky pre Ace Combat 7: Skies Unknown PC

Nenáročná arkáda zaútočí v januári 2019

• Dojmy z hrania: 14. 11. 2018 • Autor: Filip Němec

Letecké simulátory ma nikdy nebavili, Ace Combat ale vzdušné bojovanie podáva tak zábavným a najmä arkádovým spôsobom, že išlo v mojom prípade vždy o výnimku potvrdzujúcu pravidlo. S láskou spomínam, ako som pod školskou lavicou drtil na prvom modeli PSP Ace Combat: Joint Assault, a tak som neodmietol možnosť vyskúšať si hranie najnovšieho dielu. Ten už sa na rôznych výstavách ukazuje niekoľko rokov, siedmy diel tejto leteckej arkády bol totiž oznámený v roku 2015 na PlayStation Experience, po niekoľkých odkladoch sa ale už snáď konečne dočkáme vydania. To je naplánované na 19. januára 2019, avšak iba na konzoly Xbox One a PlayStation 4. PC verzia dorazí na pulty obchodov až 1. februára.

Ako by snáď autori zámer vydať hru až v budúcom roku mali úplne od začiatku, príbehová kampaň Ace Combat 7 sa totiž odohráva taktiež v roku 2019. Vžijete sa do úlohy pilota osejských vzdušných síl, ktorej bráni vymyslený kontinent Osea a stanete sa súčasťou konfliktu, ktorý autori okorenili tým, že nebude na prvý pohľad jasné, či náhodou nehráte za „tých zlých“. Viac o príbehu zatiaľ nevieme, z hrateľnej ukážky je však evidentné, že sa bude držať zabehnutého princípu. Ozvláštniť kampaň, pospájať jednotlivé misie, ale príliš nenudiť. Vzdušné vojny sú tu tým hlavným.

Rozpisovať sa o tom, ako sa Ace Combat 7 hrá, by vydalo na niekoľko odsekov. Ak ste však hrali niektorý z predošlých dielov, budete tu ako doma. Lietanie je veľmi ľahké, ale zároveň pohlcujúce a zábavné. Aj napriek extrémny príklon k arkáde sa budete naozaj cítiť ako neohrozený letec skutočných, ale aj fiktívnych prúdových lietadiel. Poďme sa však vrhnúť na novinky siedmeho dielu.

Prší, prší, len sa leje

Zásadnou zmenou je dynamické počasie, ktoré už autori predstavili u predchádzajúceho dielu, ale v sedmičke je podstatne vylepšené. Na rozdiel od iných hier, kde mechaniky ako striedanie dňa a noci či premenlivé počasie pôsobia skôr ako marketingové prvky (ruku na srdce, tieto prvky má dnes každá druhá hra koketujúca s realizmom), v tomto prípade ide o systém úplne kľúčový pre celkovú hrateľnosť. Akonáhle pred sebou napríklad uvidíte tmavé mračná, mali by ste počítať s tým, že čoskoro bude vlhkosť vzduchu o dosť vyššia. A nielen to.

Akonáhle pod takými mrakmi preletíte, spustí sa na vás dážď, čo ovplyvní hrateľnosť aj vizuál. Pokiaľ ide o ľahký dáždik, o zmenu ovládateľnosti lietadla sa nemusíte príliš strachovať, predsa len Ace Combat 7 je čírou arkádou, ale na skle kokpitu sa vám objavia veľmi realistické kvapky, ktoré reagujú na zmenu smeru alebo rýchlosti. Teda, realisticky aspoň podľa mojich predstáv. Čitatelia mi musí odpustiť, že som v poslednej dobe nepilotoval žiadnu vojenskú stíhačku, takže mám len obmedzené predstavy, ako sa v týchto podmienkach môže taká dažďová voda správať. Úplne úžasný je potom efekt v momente, keď sa do dažďom nasiaknutých mračien priamo ponoríte. To sa autorom rozhodne podarilo.

Slabý dážď je ale len jedným z možných obrazov, aké môžu zmeny počasia vyvolať. Extrémom je silná búrka, v ktorej nielen veľmi zle vidíte, ale vďaka poveternostným podmienkam máte problémy tiež s ovládateľnosťou stíhačky. V krajnom prípade sa nakoniec môže stať to, že do vás udrie blesk, čo na malú chvíľu vyradí niektoré ovládacie prvky. To sa pri mojej ukážke bohužiaľ nestalo a som za to vlastne trochu rád, pretože by mohlo byť trochu otravné, pokiaľ by sa niečo také dialo každých päť minút. Len nech si autori také špeciality nechajú len k výnimočným príležitostiam.

Za to všetko môže technológia True Sky, ktorá robí divy, aj keď práve „len“ svieti slniečko. Práve táto technológia dokáže vykúzliť podľa môjho jedny z najkrajších oblôh, aké som kedy v hrách videl. Mraky, či už ide o čierne búrkové mračná či len nadýchané obláčiky, vyzerajú krásne. Je navyše skoro až neuveriteľné, že hra beží na Unreal Engine 4, ktorý je využívaný skôr na akčné strieľačky či adventúry, ale ako je vidno, zvládne aj závodné hry alebo napríklad leteckú arkádu.

Ace Combat 7 s podporou virtuálnej reality

Jednou zo špecialít Ace Combat 7 je tiež podpora virtuálnej reality, ktorá má byť ako na PS4, tak i na PC, ale práve konzola od Sony bude mať časovú exkluzivitu – ako jediná platforma ponúkne VR hranie už od prvého dňa. Hranie s PS VR je potom presne také, ako by ste očakávali. Každý prudší manéver či len náhle zrýchlenie okamžite pocítite, a ak patríte medzi jedincov, ktorí majú problémy s kinetózou, na Ace Combat 7 vo virtuálnej realite budete musieť zabudnúť alebo si každú misiu dávkovať po častiach.

Nechcem tým však povedať, že to je zle. Trúfam si tvrdiť, že Ace Combat 7 vo VR je v zásade najrealistickejšou hrou, akú som kedy hral, pretože onen pocit z preťaženia je podľa mňa neuveriteľne presný. A rovnako tak ako si piloti (a ich žalúdky) po čase zvyknú, aj vy a váš mozog si po pár misiách celkom iste zvyknete. Je to úplne fascinujúci zážitok, ktorý sa ťažko opisuje. Kým obyčajné vzlietnutie z lietadlovej lode je pri bežnom hraní úplne všedným zážitkom, ktorý vás skôr zdržuje od zábavnej akcie, vo VR ide o maximálne pohlcujúci moment, kedy sa váš stroj odlepuje od pevnej zeme a vaše oči sú pod virtuálnym zrýchlením stláčané do očných jamôk.

O tom všetkom sa budeme môcť presvedčiť už 19. januára, kedy Ace Combat 7 vychádza na Xbox One a PlayStation 4, na druhú spomínanú platformu s časovou exkluzivitou pre VR obsah. Až 1. februára sa potom budú môcť presvišťať po nebesiach taktiež majitelia PC.