NHL 21 (RECENZIA) – Funkčný, ale hrdzavejúci stroj

NHL 21 (RECENZIA PS4 Pro) – Obsah článku

1. Keď nemáš s kým súťažiť, klesá tvoja výkonnosť
2. Starý engine novým kúskom nenaučíš
3. Tréner, ja chcem späť do druhej formácie
4. V tíme všetko po starom
5. Tak zase za rok?
6. Recenzia NHL 21: záverečné hodnotenie

Keď nemáš s kým súťažiť, klesá tvoja výkonnosť

Dnešnú recenziu začnem trošku zostra a bez okolkov – konkurencia je potrebná a je výhodná (nielen) pre hráčov počítačových hier. To jasne vidíme na Molochovi menom EA Sports, ktorý vydáva dokopy päť športových sérií a s každou to ide od desiatich k piatim. Madden NFL 21 tento rok zlizol od recenzentov poriadnu ranu za uši kvôli úplnému minimu zmien v podaní amerického futbalu (Metacritic 63 – 69 %) a situácia sa opakovala aj s hrou FIFA 21, v ktorej tvorcovia útočníkov premenili na klíčkujúcich šialencov, z obrancov urobili soľné stĺpy a z brankárov odrážacích panákov. Obe série môže zachrániť prechod na novú generáciu konzol, kde sa môžu vytiahnuť s novou grafikou a prepracovanejšími mechanikami využívajúcimi výkon oboch strojov.

Ale nikto mi nevyhovorí, že obe série stagnujú na mieste, pretože buď nemajú priameho konkurenta (americký futbal), alebo sa konkurent tento rok uspokojil s „obyčajnou“ aktualizáciou a maká na nabúchanej verzii na budúci rok (eFootball PES 2021). V EA môžu byť spokojnejší s UFC 4, ktorá si v recenziách viedla dobre, ale komunita už taká spokojná nie je (aspoň podľa Metacritic). Ako to vyzerá, keď narazia v EA Sports na stenu menom „lepší súper“, ukazuje séria NBA Live, ktorá sa zbalila zo scény po niekoľkých nevľúdnych porovnaniach s NBA 2K. Tohtoročná NBA 2K21 totiž predvádza najlepšie podanie športu na herných zariadeniach (a bohužiaľ tiež suverénne najagresívnejšiu mikrotransakčnú politiku).

Nakoniec som si nechal EA Sports, ktorý dnes bude stáť vo svetle reflektorov – NHL 21. Pripadá mi, že si vo vedení EA posledné roky hovoria, že ten hokej teda vydajú, keď už platia drahú licenciu. Veď to ľudia kúpia, pretože hokej je fajn, no nie? Prečo sa snažiť s novým enginom alebo prekopaním zastaraných mechanik, keď konkurencia v podstate neexistuje? A tak vo vancouverskej pobočke EA dostanú zelenú na ďalší ročník, ale nič v základe nemôžu zmeniť, takže sa snažia upravovať vekom zašlú hru o zaujímavejšie módy (World of Chelm v NHL 19), hrať na nostalgickú strunu (NHL 20) alebo upraviť obľúbené režimy o „príbehovejšie“ poňatie, čo ukazujú v kariére Be A Pro v tohtoročnej NHL 21. nie je to však málo?

Starý engine novým kúskom nenaučíš

Než sa však pozrieme na to, čo sa v tohtoročnej hokejovej sezóne ukuchtili za novinky, zopakujme si, čo sa takmer vôbec nezmenilo. Tvorcovia síce pred vydaním tvrdili, že si dali záležať na lepšom pohybe a kľučkách, čo v praxi platí len v prípade najväčších hviezd, inak vás budú stále trápiť rovnaké problémy ako vlani, a to ma skrátka štve. Na každý dobrý nápad totiž pripadne kôpka smradľavého hnoja, s ktorým sa musíte naučiť žiť. Ako príklad uvediem podľa mňa skvelú mechaniku Skill Stick, vďaka ktorej si môžete skúšať s pukom rôzne triky, ale môže stať, že pri prejazde okolo bránky sa hokejka zasekne do modelu bránky či sa hráč automaticky natiahne po puku pri modrej čiare tak, že sa dostane z útočného pásma (bez toho, aby bol pod tlakom). To je len špička ľadovca, teraz sa dostávame k umelej inteligencii.

Netvrdím, že všetci hokejisti sú Einsteinovia ašpirujúci na Nobelovu cenu, ale NHL 21 robí z ich digitálnych verzií úplných blbcov. Športovci vytváraní v EA Vancouver by skrátka mali papať viac písmenkovej polievky, aby sa do ich mozgovní z jednotiek a núl dostali aspoň náhodne litery I a Q. Čo ja viem, možno by to pomohlo. Ako inak si vysvetliť, že sa umelá inteligencia občas rozhodne k revolučným krokom, ako keď: brankár istiaci puk na zemi rozohrá protihráčovi pred prázdnu bránku; sa spoluhráč samovražedne a bezdôvodne rozbehne v ústrety Zdena Cháru, ktorý má nabité na príklep (nemocnice tieto príklady istia); sa hráč zasekne v bránke a nevie, kadiaľ z nej von. To je len zlomok vecí, na ktoré sa počas hrania NHL 21 musíte pripraviť a ktoré by vyriešil nový engine.

Ten je potrebný ako soľ aj z dôvodu grafického spracovania. Z pohľadu nad ihriskom to ešte funguje slušne, ale pohľad zblízka je značne nelichotivý. Mimo pár najväčších superstar zámorskej súťaže totiž spoznáte na prvý pohľad málokoho, pretože „priemerných“ hráčov identifikujete skôr s veľkou dávkou predstavivosti (odlišuje ich však štýl korčuľovania). Pri atmosférických záberoch do hľadiska radšej zatvorte oči, pretože miestne publikum prešlo lobotomickým zákrokom, vyjavene hľadia s otvorenými ústami, podivne hýbu končatinami a možno sa na dlho stanú hosťami vašich nočných môr. Na záver tejto hanopisnej časti si ešte dovolím poznamenať, že prechod na nový engine by možno konečne otvoril dvere pre hráčov vlastniacich PC, na ktorých NHL 21 tento rok opäť neuvidíme.

Tréner, ja chcem späť do druhej formácie

Možno z dvoch predchádzajúcich kapitol vyznieva, že tohtoročný digitálny hokej je ekvivalentom herného pekla, ale nemusíte sa báť. Ak ste dlhoroční fanúšikovia série, potom ste na vyššie zmienené problémy získali prirodzenú rezistenciu, takže to bolo skôr varovanie pre nováčikov (a psychicky labilnejších jedincov, ktorí nechcú kupovať nový ovládač). NHL 21 si totiž ide vo svojom klasickom režime, čo znamená dynamický, arkádou priviazaný zážitok, v ktorom sa jazdí hore a dole stále v absolútnom nasadení (a hystericky sa raduje z gólu na 1 : 5 v posledných sekundách). V preklade sa budete pri hre slušne baviť, pretože v jadre sa podarilo zachovať zábavnosť, len sa musíte vyrovnať s menšími, ale o to viac iritujúcimi nedostatkami.

Vypichnúť by som v NHL 21 chcel predovšetkým kariéru hokejistu Be A Pro. Tá bola obohatená o rad rozhovorov (pomocou titulkov, postavy len nemo predstierajú paródiu na hovor pri kauflanďáckej hudbe) a volieb, ktoré vás o niečo viac vtiahnu do hry. Občas síce dôjde k humorným (kúpa auta zvýši vašu rýchlosť, najatie právnika zase agresivitu), zvláštnym (tréner vás stiahne z prvej formácie, pretože nie ste produktívny po zápase s nula gólmi a štyrmi prihrávkami) a vyložene nechceným (hráte v útoku sa sólistom, čo vám nenahrá) situáciám, ktorým sa nemáte ako brániť. Aj hodnotenie výkonu je zvláštne a musíte sa naučiť, že za každý prijatý gól v podstate môžete vy, aj keď nie ste na ihrisku.

Napriek tomu by som kariéru jedného hráča odporučil ako najzaujímavejší mód na desiatky hodín. Doslova totiž cítite, ako sa v každom zápase zlepšujete, čím prispievate k lepším výkonom tímu a dostávate väčší priestor na ľade. S rastúcimi skúsenosťami sa potom môžete vydať do krutých multiplayerových vôd sveta World of Chelm, kde si na férovku a bez pravidiel preveríte svoje skúsenosti proti nemilosrdným ľudským súperom. Osobne mi viac sedí hranie v trojici v rámci schémy Threes, ale ak ste sólista, môžete si užívať aj tzv. Ones. Naskočiť možno tiež do tímových bitiek v rámci EASHL. Záverom doplním, že sa prepracoval systém zručností, urýchlilo levelovanie a tvorcovia oživujú World of Chel tematickými sezónami s kozmetickými odmenami, ktoré získate iba hraním.

V tíme všetko po starom

Režimy, v ktorých si vyskúšate pozíciu trénera a máte pod sebou všetkých hokejistov jedného družstva, mnoho prevratných zmien nezaznamenali. V rámci módu Organizácia prevezmete úlohu manažéra tímu, ktorý sa musí starať o jeho ekonomický chod, športový rozvoj a smerovať k čo najlepším výsledkom (teda k Stanley Cupu), alebo sa len starať o mužstvo v rámci Sezóny (vrátane českej extraligy). Zvoliť môžete tiež možnosť fantasy draftu, resp. založiť nový tím a pokúsiť sa o spanilú jazdu ako svojho času Vegas Golden Knights. Popustiť uzdu svojej predstavivosti môžete tiež v HUT (Hockey Ultimate Team), v ktorom si poskladáte svoje mužstvo pomocou kartičiek, ktoré na vás vypadnú z celofánových balíčkov.

Podobne, ako v prípade futbalovej alternatívy FUT, aj tu veľmi záleží, ako veľmi ste ochotní otvoriť svoju peňaženku, pretože k najlepším hráčom je cesta bez kreditnej karty tŕnistá. Už druhý deň po vydaní som narazil na hráča s elitnými formáciami, ktorý ma rozdrvili bez mihnutia oka (čo chcete, keď v tíme máte juniorov z farmy). Môžete sa síce zlepšovať v rámci plnenia výziev (HUT Rush), prípadne porážať súpera ovládaného umelou inteligenciou, ale to nemusí vyhovovať každému. Jedno je však isté, v množstve režimov si vyberie každý hokejový fanúšik a môže tak tráviť s NHL 21 sychravé jesenné večery, než sa na nový rok opäť roztočí kolo zámorskej súťaže.

Tak zase za rok?

Povedzme si na rovinu, že NHL 21 postupuje vpred len malými krôčikmi a snaží sa vylepšiť hrateľnosť v rámci možností zastaraného enginu. Nič prevratné teda nedostanete, ale zároveň nejde o zlú hru. Paradoxne sa dolaďovaním dobrých základov dopracovalo NHL 21 k lepšiemu hodnoteniu než jej futbalový súputník od EA. To však neznamená, že občas nebudete zúriť nad umelou inteligenciou, nedostatkami v hrateľnosti a archaickosťou grafiky. Všetko však vyvažuje dobrá atmosféra televízneho prenosu, zábavné herné režimy a vylepšenia módu Be A Pro (čomu pomáha aj česká lokalizácia v podobe titulkov, aj keď občas prinesie nechtiac vtipné momenty).

Obrovskou fackou však je, že EA chce za NHL 21 plnú cenu 65 €, aj keď neprináša v zásade nič revolučné, a navyše nesľubuje ani žiadne vylepšenia pre novú generáciu konzol (ako napríklad FIFA 21, pri ktorej je nádej, že na PlayStation 5 či Xbox Series X/S tak veľkú investíciu obháji). Ak ste teda občasnými hráčmi, môžete pokojne zostať pri minulom ročníku digitálneho hokeja. Posun v rámci hrateľnosti si totiž všimnú iba hráči, ktorí sa virtuálnemu kĺzaniu na ľade venujú desiatky hodín, a tí už si NHL 21 vydanú 16. októbra na PS4 a Xbox One aj tak zaobstarali.

Táto recenzia bola napísaná na PS4 Pro verziu hry, ktorú poskytol miestny distribútor hry ABC Data.

• Zdroje: vlastné

Recenzia NHL 21: záverečné hodnotenie