The Walking Dead: Saints & Sinners (RECENZIA) – Zatopeným mestom v rytme jazzu

Obsah recenzie The Walking Dead: Saints & Sinners (Oculus Quest)

1. V New Orleans je riadne neživo
2. Príbeh s nádychom stereotypu
3. Príručka prežitia pre mierne pokročilých
4. Škrípanie kovu a kostí na vlastnej koži
5. Výlet do zamoreného New Orleans nie je pre každého
6. Recenzia The Walking Dead: Saints & Sinners: záverečné hodnotenie
7. HW nároky pre The Walking Dead: Saints & Sinners PC

V New Orleans je riadne neživo

• Recenzia: 31. 1. 2020 • Autor: Jakub Němec

Univerzum The Walking Dead ponúka rozsiahle príbehové možnosti pre každého, kto má odvahu do neho vkročiť a zaplatiť mastnú sumu za licenciu. Spoločnosť Skydance, ktorá stojí za filmami ako Terminátor: Temný osud, Mission Impossible: Fallout alebo World War Z, sa rozhodla investovať do tejto značky, previesť ju do digitálnej podoby, a tým vstúpiť na pole počítačových hier. Za svoj vzor si však neberie seriál od televízie AMC, ale využíva reálie slávnej komiksovej predlohy, v ktorej sa to len hemží nemŕtvymi, tu nazývanými walkermi alebo chodcami.

V rámci The Walking Dead: Saints & Sinners sa ako bezmenný hrdina (označovaný ako Turista) vydáme na juh USA, presnejšie do New Orleans, ktoré je okrem zástupov hladných bezmozgov postihnuté ešte záplavami a vojnami miestnych gangov, skrátka všetkým, na čo sme si vo svete podľa najtemnejších predstáv Roberta Kirkman zvykli. Uprostred tohto chaosu sa objavíte vy a chlapík menom Henri, ktorý vám vysvetlí, že v starom dobrom Orleanse nie je bezpečne a že tu ide o krk každú minútu (to je mi ale prekvapenie). Aby svojmu tvrdeniu dal poriadnu váhu, nechá sa vami v podstate popraviť (ak teda vyhoviete jeho prianiu) a nechá vás na pospas zombíkom, aby ste si poradili sami.

Vstup do hry je surový ako steak ešte behajúci po lúke a ďalšie minúty nebudú oveľa mierumilovnejšie. Chopíte sa skrutkovača a vydáte sa v ústrety nemŕtvym, aby ste pomocou tohto nástroja správneho domáceho majstra nakukli do dutiny lebečnej všetkých hladných zombošov stojacich v ceste k vášmu bezpečnému úkrytu – školskému autobusu stojacemu uprostred cintorína. Z tejto centrály budete pravidelne vyrážať do terénu, aby ste plnili úlohy vedúce k objaveniu tajomstva veže. Počas toho sa stretnete s celým radom preživších, ktorí s vami budú chcieť spolupracovať, alebo vám pôjdu po krku. Počas približne pätnástich hodín herného času vám niektorí prirastú k srdcu, zatiaľ čo iní skončia ako potrava pre miestnych gurmánov.

Príbeh s nádychom stereotypu

Zážitok z The Walking Dead: Saints & Sinners si skrátka môžete ušiť sami sebe na mieru. Príbehová zápletka totiž nie je tak silný ťahúň a dala by sa prirovnať k jednému, možno dvom dielom televízneho seriálu. V rámci relatívne krátkych misií sa vydávate do zamorených zón, aby ste v nich našli dôležité súčiastky alebo utajované materiály. Komu teda vadia úlohy v zmysle „nájdi a prines“, asi by sa mal poobzerať po inom titule. Mierne stereotypnú náplň našťastie obohacujú prekážky, ktoré vám vývojári zo Skydance Interactive postavia do cesty. Rad misií totiž môžete vyriešiť po svojom a mnohokrát vám pomôže aj šťastena pochovaná pod zhnitými telami nepriateľov.

Poďme si všetko ukázať na príklade. Od záhadnej ženy som dostal za úlohu vyzdvihnúť tajné materiály z centrály miestneho vládnuceho gangu, ktoré ktovie prečo boli ukryté vo fontáne záhrady jedného domu. Tak som sa vyzbrojil svoju baseballovou pálkou vzor Negan, hasičskou sekerou, dvoma vojenskými nožmi a revolverom (ktorý kvôli hlasnému zvuku lákajúcemu chodcov používam len vo chvíľach najvyššej núdze), naskočil som na svoju vernú pramicu prekonávajúcu zatopené časti mesta a hurá do akcie. Cestou som spacifikoval pár zotletých zvedavcov a stál pred domom. Čo teraz? Banda indivíduí ma prehovárala, aby som s nimi dom prepadol a vystrieľal miestne osadenstvo. To som odmietol, tak sa do stráží pustili na vlastnú päsť, ale po chvíli padli.

Svojím počínaním však mierne redukovali rady miestnym, a tak mi umožnili pozrieť sa po menej nápadnej ceste cez rozborené murivo. Podliezť dvere a povraždiť zvyšok zo zálohy? Nie, to nie je veľmi ľudské, ešte keď nás na svete zostalo tak málo, a preto som zvolil radšej dieru v plote, zneškodnil pasce z plechoviek a ostnatého drôtu, zlikvidoval jedného strážnika (toľko k humanite, ale stále lepšie ako všetkých, nie?), kradmo vybral fontánu a pálil späť k lodi. V podobnom duchu sa nesú všetky misie, skrátka záleží na vás, či práve túžite po chvíľkach brutálneho násilia alebo sa radšej vyhnete priamemu stretu.

Príručka prežitia pre mierne pokročilých

Na papieri všetko vyzerá neuveriteľne slobodne, problém však tkvie v tom, že podobný vzorec riešenia problémov využívajú tvorcovia takmer pri každej úlohe. Príliš nepomôžu ani okamihy, kedy sa máte postaviť proti ľudským protivníkom, ktorí sú jemne povedané dosť hlúpučkí. Ako inak nazvať vypatlanca, na ktorého mierite revolverom, ale pretože nie ste v jeho bezpečnostnej zóne, tak je mu to jedno. Čo na tom, že počas dvoch sekúnd zahynie potupnou smrťou. Jeho kolegovia sú k smrti prichádzajúcej spoza brán stráženého územia natoľko ľahostajní, že ani nepohnú brvou a pokračujú vo svojom hliadkovom korze ako keby nič. Všetko je o to viac zarážajúce, že pri najmenšom pohybe nemŕtveho sa zalarmuje kompletné osadenstvo a rozstrieľa ho ako komando smrti behom pár sekúnd.

Absenciu IQ miestnych preživších však bohato zastupujú práve walkeri používajúci mozog len na vyhľadávanie svojej potravy. Akonáhle vás zmerčia, už sa ženú pre žvanec hlava (a neskôr väčšinou) nehlava. V prípade, že narazíte na jedného či dvoch plúživcov, nemáte sa čoho báť. Nástrojov na ich likvidáciu sa váľa všade okolo dosť. Ja som najradšej používal svoju vernú sekerku zombiebijku, ale umlátiť tu môžete neodbytných stalkerov dokonca aj striebornou lyžičkou. Akákoľvek bitka s väčším počtom chodcov sa však razom zmení na boj o holé prežitie, kedy pelašíte, čo vám nohy stačia, aby ste sa ukryli.

Musíte tak neustále kontrolovať svoje okolie, aby vás nezaskočila banda rozpadlíkov, ktorí by si na vás vyskúšali kvalitu svojho chrupu. Predovšetkým vo chvíľach, keď sa vydáte preskúmať temné, zdanlivo opustené domy, budete mať srdce až v krku, pretože podozrivé zvuky sa budú ozývať zo všetkých strán a nikdy nebudete vedieť, či sa za dverami neskrýva smrteľná náruč pôvodných obyvateľov. Práve tieto chvíle patria k tomu najlepšiemu, čo dokáže The Walking Dead: Saints & Sinners ponúknuť, a mňa osobne bavilo snorenie po domoch viac ako hlavný príbeh, čo je trošku škoda.

Škrípanie kovu a kostí na vlastnej koži

Ak vám nie je nečestné rabovanie po chuti, potom v New Orleans veľmi dlho neprežijete. Získavanie predmetov z rôznych materiálov a odlišné kvality je totiž nutné pre výrobu vlastných artefaktov (zbrane, jedlo) v provizórnej dielni pri vašom domovskom autobuse. Tu si z ulovených súčiastok vytvoríte úžasné vymoženosti, ako rotačný krájač, ktorý svoje uplatnenie nájde vo svalovine oblasti krku všetkých chodcov v dohľade. Veľkú parádu môžete rozbehnúť aj s výbušnými šípmi smerujúcimi k propanbutanovým fľašiam. Variáciám v masakrovaní miestnych nemŕtvych sa jednoducho medze nekladú.

V tomto ohľade musím tiež pochváliť odozvu, ktorú prináša ovládanie na systéme Oculus Rift (resp. Oculus Quest pripojený k počítaču v rámci Oculus Link). Keď sa vám zasekne čepeľ armádneho noža do šedej mozgovej kôry nemrtvého nepriateľa, doslova cítite, ako vám oťažieva ruka námahou pri jeho vyťahovaní, a počujete, ako škrípe čepeľ o lebku. Realistickosť v tých najbrutálnejších chvíľach jasne podčiarkuje varovanie, že The Walking Dead: Saints & Sinners by sa nemalo objaviť v rukách hráčov mladších ako osemnásť rokov.

Počas hrania som nemal žiadny väčší problém ani s ovládaním jednotlivých prvkov. Označovanie a chytanie predmetov je relatívne pohodlné, aj keď vo chvíľach paniky (to je váš najväčší nepriateľ) som napríklad omylom chňapol po baterke namiesto noža. Ale aj svietidlo môže poslúžiť ako vhodný omračovací nástroj, keď je núdza. Pozdĺž bokov vám na dosah visia dve zbrane (pištole, nože či skrutkovače), za pravým ramenom si môžete siahnuť pre dvojručnú zbraň (puška, sekera, pálka a ďalšie) a za ľavým nájdete celkom prehľadný batoh. Pohyb po meste zvládate pomocou pravej analógovej páčky, zatiaľ čo obzeranie (okrem samotného pohybu vašej hlavy) obstaráva pravá páčka.

Napriek tomu sa tu môže vyskytnúť jedna veľká nepríjemnosť. Niekomu môže spôsobiť nevoľnosť pokľaknutie, ktoré je tu riešené len cez tlačidlo a nemožno ho riešiť pohybom vlastného tela smerom k podlahe. U mňa sa v tomto našťastie neprejavila kinetóza pri hraní v stoji ani posediačky, takže záleží naozaj na tom, ako všetko zvládne váš žalúdok. O zmiernenie nevoľnosti sa postará tiež veľmi slušná rýchlosť snímok, vďaka ktorej som nezaznamenal žiadne väčšie trhanie obrazu, kvôli ktorému by som musel siahať pre kýblik na vracanie.

Výlet do zamoreného New Orleans nie je pre každého

Na záver recenzie sa sluší zhodnotiť celé dielo, čo nebude pri The Walking Dead: Saints & Sinners nič ľahké, pretože sa v rôznych aspektoch pohybuje medzi priemerom a skvelým hodnotením. Technické spracovanie v rámci VR hier sa radí k tomu lepšiemu, na čo môžete naraziť – mlátenie walkerov rôznymi zbraňami je uspokojivo drsné, orientácia v hernom priestore sa aj podarila a v pohybe (okrem pokľakávania) tiež nevidím problém. Prehľadávanie lokácií je zábava, rovnako ako potýčky s hordami hladných obyvateľov niekdajšej kolísky jazzu. Lenže sa cestou budete potýkať s repetitívnymi misiami a narazíte na hlúpu umelú inteligenciu ľudských preživších.

Vo výsledku tak dostaneme nadpriemerný titul, ktorý by s troškou starostlivosti mohol byť o niečo lepší. Takto si musíte dobre premyslieť, či chcete pre svoj VR systém relatívne slušný kúsok – ktorý medzi VR konkurenciou vyniká a ospravedlníte tak niektoré jeho chyby, ktoré by vás na tradičných herných zariadeniach štvali – alebo radšej počkáte na Half-Life: Alyx a budete sa modliť, aby dopadol lepšie a vyvaroval sa vyššie uvedených chýb, predovšetkým v rozprávaní. Ak svoje okuliare na virtuálnu realitu nasadíte na hlavu na hodinku denne, bude vás The Walking Dead: Saints & Sinners vydaný 23. januára 2020 pre počítačové VR systémy baviť, ale v prípade, že pri ňom budete chcieť presedieť popoludnie, v mnohom vás aj v rámci relatívne slušnej ceny sklame. Titul sa neskôr pozrie aj na PS VR a samostatný Oculus Quest.

Táto recenzia bola napísaná pre Oculus Quest (cez službu Oculus Link).

• Zdroje: Vlastné

Recenzia The Walking Dead: Saints & Sinners: záverečné hodnotenie

Hodnotenie 74 % Alza.sk

Hlavné parametre: Hrateľnosť

85 %

Audiovizuálne spracovanie

75 %

Znovu hrateľnosť

65 %

Klady

• Pohlcujúca atmosféra
• Práca s licenciou
• Viac spôsobov riešenia úloh
• Bohaté možnosti likvidácie nemŕtvych
• Prehľadávanie lokácií v rámci prežívania
• Audiovizuálne spracovanie boja
• Dabing postáv

Zápory

• Po čase repetitívne misie
• Hlúpa umelá inteligencia NPC postáv
• U niekoho možno kinetóza
• Občas mdlé textúry

---

The Walking Dead: Saints & Sinners (Oculus Quest) – Verdikt:

The Walking Dead: Saints & Sinners patrí vďaka svojmu technickému spracovaniu medzi lepšie VR hry, ktoré si môžete na svoje „čarovné“ okuliare zaobstarať. Vďaka práci štúdia Skydance Interactive sa pozriete do zničeného New Orleans, kde sa preháňajú hladní walkeri, ktorých môžete nápadito likvidovať po desiatkach a pritom hľadať zásoby pre svoje prežitie. Titul však trpí pomaly prichádzajúcim stereotypom v hlavných misiách a slabou umelou inteligenciou NPC postáv, čo hru zráža mierne do kolien. Napriek tomu sa po nej vlastníci VR technológií môžu po očku pozerať – v ešte stále slabej konkurencii je Walking Dead: Saint & Sinners tak trochu jednookým kráľom medzi slepými.

Jakub Němec

Hranie počítačových a doskových hier patrí k môjmu životnému štýlu už viac ako dvadsať rokov, pretože ma baví preskúmavať nápadité príbehy a svety, ktoré môžem sám ovplyvniť, prípadne sa rád zabavím v športových a pretekárskych tituloch. O svojich dojmoch z návštev týchto fantazijných miest neobmedzených možností píšem s rôzne dlhými prestávkami cez trinásť rokov, z toho posledné tri roky pre Alza Magazín.