Valhalla (RECENZIA) – Ragnarök prichádza, pripravte sa na boj

Obsah recenzie Valhalla

1. Naostrite meče, Valhalla otvára svoje vrátka
2. Dosková hra Valhalla – Pravidlá
3. Chytľavá hrateľnosť s niekoľkými problémami
4. Recenzia Valhalla: záverečné hodnotenie

Naostrite meče, Valhalla otvára svoje vrátka

• Recenzia: 20. 12. 2019 • Autor: Jakub Němec

V dnešnej dobe patrí severská mytológia medzi najobľúbenejšie zdroje inšpirácie nielen vo svete počítačových hier (napr. God of War), ale aj v literatúre, filmoch a doskovkách, o ktoré v dnešnej recenzii pôjde predovšetkým. Poľský autor stolovej hry Valhalla, Łukasz Woźniak (King & Assassins, 7 Days of Westerplatte), sa totiž u germánskych a nordických povestí inšpiroval viac než dosť, pričom sa zameral na najepickejšiu chvíľku vikingských legiend – Ragnarök. Už od začiatku partie viete, že ľudstvo smeruje k záhube, ale to predsa nie je dôvod na paniku, pretože bojovníci z drakkarov vítajú smrť s otvorenou náručou, len musí prísť počas bitky.

Čo by ste to boli za jarla, teda náčelníka kmeňa, keby ste ženám a mužom svojho kmeňa zamedzili hrdinsky padnúť ranou nepriateľa, čo im prinesie večnú spásu po boku vládcu bohov Ódina, s ktorým budú hodovať v sieňach Valhally. Základná premisa stolnej hry teda predurčuje jej priebeh, takže počas približne hodinových partií budete neustále útočiť na svojich súperov a zároveň sa brániť ich výpadom, pričom vašou najväčšou snahou bude víťaziť a nechať umierať svojich verných bojovníkov. Čím viac vám ich na bojisku padne, tým väčšiu šancu máte na víťazstvo.

Valhalla teda patrí k vysoko konfliktným doskovým hrám, v ktorých svoju úlohu hrá taktické a krízové myslenie odvodené od hodu kockami. Tie sú totiž jediným spôsobom, ako môžete aktivovať svojich bojovníkov. Po prekrytí potrebných symbolov z kociek sa jeden alebo viac šťastlivcov zúčastní šarvátky a dostanú tak príležitosť ukázať svoju statočnosť (a zomrieť). Svojich udatných spolubojovníkov môžete podporiť unikátnymi vlastnosťami, vytváraním komb aktiváciou vhodných bojovníkov a využívaním akčných kariet, ktoré dokážu výrazne zamávať výsledkom bitky. Ako sami odtušíte, pravidlá nie sú nijak zložité, ale ponúknu vám pocit záverečného, epického a nemilosrdného konfliktu medzi vikingskými kmeňmi.

Dosková hra Valhalla – Pravidlá

Už od prvého nahliadnutia do manuálu vám bude jasné, že vo Valhalle sa nešetrí krvavými šrámami a smrť spolu s valkýrami bude vašim bojovníkom stále v pätách. Na začiatku každej partie musíte najskôr rozhodnúť, či sa pustíte do základnej verzie hry, alebo si ju okoreníte niektorým zo siedmich prítomných rozšírení. Potom premiešate všetky potrebné karty, rozdáte hráčske dosky a pridelíte rodové štíty. Potom sa každému prítomnému pri stole náhodne priradí trojica jarlov. Z nich si hráči vyberú svojho vyvoleného a ten potom určí základnú taktiku v nadchádzajúcom zápolení. Po úprave počtu kariet na základe účastníkov posledného boja Vikingov a pridelení štartovných bojovníkov už nič nebráni započatiu partie.

Tá prebieha v kolách, pričom sa v pravidelných rotáciách dostávajú na rad hráči, ktorí majú k dispozícii štyri základné akcie – vyložiť akéhokoľvek bojovníka z ruky, vyložiť dvoch bojovníkov s celkovou silou 3, pribrať dve karty a jednu z nich si vybrať alebo sa pustiť do boja. Postupom času zistíte, že sa neoplatí obsadiť si všetky štyri miesta iba silnými bojvníkmi so silou 6+. Tí sa totiž zle aktivujú. Naopak je výhodné mať vo svojich radoch aj lukostrelcov, štítonoscov alebo ľadových obrov. Akonáhle ste so svojou družinou spokojní, môžete vyzvať niektorého z ostatných jarlov na súboj.

Bitka prebieha relatívne svižne, pretože najskôr hádže kockami útočník a na základe padnutých symbolov sa bude snažiť vyzbrojiť čo najväčší počet svojich verných vazalov. Kedykoľvek môže kocky prehodiť, musí však pamätať na to, že s každým ďalším pokusom musí odložiť jednu kocku stranou, čím sa jeho možnosti rapídne zúžia. Našťastie môže svoj výpad podporiť akčnými kartami prinášajúcimi zaujímavé bonusy, rovnako ako vlastnosťami svojho jarla. Fáza obrany prebieha takmer identicky. Nakoniec sa zrovnajú sily na oboch stranách a určí sa víťaz. Ak vavríny slávy zobral útočník, musí všetkých aktivovaných bojovníkov poslať do Valhally (získa tak víťazné body, ale oslabí svoje rady), zatiaľ čo víťazný obranca môže svojich aktivovaných bojovníkov poslať na onen svet, ale môže sa rozhodnúť pre ich zachovanie.

Takto sa jednotliví hráči striedajú, kým niektorý z nich neprehrá štyri bitky, čím stratí všetky svoje štíty, alebo kým sa neminú karty, ktoré miznú raketovým tempom, pretože po základnej akcii si každý hráč na ťahu dve priberá. Jednu z nich si ponechá a druhú odhodí, čím ukončí svoj ťah. Vlastná skúsenosť ukázala, že víťazstvo v partii nemá nikto isté, pretože boje sa neustále prelievajú z jednej strany na druhú. Záverečné sčítanie bodov tak nepostráda potrebnú dávku napätia a hranica medzi ziskom primariátu alebo prepadnutím do poľa porazených je veľmi tenká. Viac sa o pravidlách dočítate v oficiálnom manuáli k hre prístupnom napríklad na tomto odkaze.

Chytľavá hrateľnosť s niekoľkými problémami

Keby som mal Valhallu hodnotiť len z pozície veľmi aktívneho a agresívneho hráča, ako sa v partiách počas Ragnaröku profilujem, tak budem vyslovene pozitívny, pretože ma baví konfliktný charakter priebehu hry. Keď nájdete partiu priateľov, ktorí s vami budú zápoliť s bezhlavým nadšením okoreneným iba malou porciou taktických prieťahov, budete sa baviť rovnako dobre ako ja. Problém nastáva vo chvíli, keď sa niekto rozhodne viesť partiu prehnane defenzívnym prístupom, alebo keď narazíte na lišiakov (na súpera bez vyložených kariet sa nedá útočiť), ktorí dokážu túto kockovo kartovú bojovku všetkým okolo znechutiť.

Ako problém sa môže javiť aj smola v namiešaní jarlov, z ktorých sa vám žiadny nemusí hodiť, zatiaľ čo súperi dostanú do rúk hrdinu schopného poraziť vašich druhov samotní bez pomoci. Mňa baví prekonávať tieto prekážky a hľadať cestičky, ako im znepríjemniť ich relatívne jednoduchú cestu k víťazstvu, ale určite sa nájdu aj takí jedinci, ktorých nezdar hneď v počiatkoch okamžite rozladí. A to radšej nehovorím o momentoch, kedy vám nebudú priať kocky, zatiaľ čo protihráčom padne, čo si len budú priať. Skrátka Valhalla nie je nič pre prudké povahy, ktoré sa nedokážu vyrovnať s tým, že niektorým zo súperov sú bohovia viac naklonení.

Našťastie sa tvorcom podarilo vybalansovať základnú hru pomocou rozširujúcich modulov, ktoré nedostatkom obrusujú hrany. Moje obľúbené rozšírenie je Lokiho pomsta prinášajúca bonusy porazeným – sú mnohokrát lepšie ako tie, čo dostane víťaz. Tiež špeciálne vlastnosti valkýr a trpaslíkov dokážu rozmetať starostlivo vypracovanú taktiku zo základnej hry. Keď sa do bitky zapojí Thor alebo Týr, tak je tiež veselo, pretože prítomnosť bohov zamotá hlavu aj tým najväčším veteránom. Ďalším významným plusom je temne ladená grafická stránka, ktorá mi učarovala od začiatku. Výrazne špinavý štýl sedí k severskému koncu sveta ako uliaty. Podarilo sa tiež spracovať symboliku, ktorá prejde do krvi veľmi rýchlo, a všetky nezrovnalosti behom chvíľky vyriešite vďaka kvalitnému českému prekladu, o ktorý sa postaral miestny distribútor REXhry. Valhalla mi skrátka prináša radosť, aj keď v nej často prehrávam, čo je podľa mňa tá najlepšia vizitka.

• Zdroje: Vlastné

Recenzia Valhalla: záverečné hodnotenie