LNP/BP – lightningové a bitcoinové protokoly

LNP/BP: Nežný úvod – OBSAH

1. Úvod
2. Vrstvy pred Bitcoinom
3. „Reinterpretačné vrstvy“ v Bitcoine
4. „Vynechávajúce vrstvy“ v Bitcoine
5. Rozdiel oproti kreditu
6. Hybridné idey
7. LNP/BP ako TCP/IP: Ako?
8. LNP/BP ako TCP/IP: Prečo?

Úvod

Začnime tajomnou skratkou „LNP/BP“ (Lightning Network Protocol/Bitcoin Protocol). V poslednom roku sa stalo pomerne bežným, že sa s ňou niektorí nadšenci do Bitcoinu oháňajú: Aj ja ju mám vo svojom biu na Twitteri, rovnako ako ďalší kolegovia Bitcoineri. Tiež som sa na Twitteri pustil do dlhej a hlučnej hádky s kamarátom Vortexom o používaní tohto „LNP/BP“ meme namiesto menej presného „BTC/LN“ (ktorému dával prednosť, aby vyjadril rovnaký základný koncept... než nakoniec kapituloval po mojom otravnom naliehaní).

Pre mňa to vlastne Twitterom nekončí: spoločne s Maximom Orlovským som sa dokonca rozhodol použiť ho ako názov malej neziskovej asociácie, ktorá vznikla za účelom podpory výskumných a vývojových projektov súvisiacich s Bitcoinom (vrátane RGB, Magical, Proofmarshall, Storm, Lightspeed a ďalších).

Ale čo vlastne myslíme touto skratkou? Je to triviálny pokus o využitie paralelnosti medzi Bitcoinom a internetom, konkrétne sériou internetových protokolov (Internet Protocol Suite), známou ako „TCP/IP“. Zjavne to má niečo spoločné s „vrstvenou architektúrou“, na rozdiel od „monolitickej“... ale čo sú teda presne „vrstvy“ Bitcoinu? Zdá sa, že okolo nich panuje veľký zmätok (prinajmenšom terminologický, ale možno aj koncepčný). Je celý Lightning Network skutočne „2. vrstvou “Bitcoinu? Čo je potom samostatný Lightning kanál? Je Liquid Federation skutočne „vrstvou 1,5“, ako sa niekedy tvrdí, alebo je to snáď skôr „imaginárna vrstva i“, ako som napoly žartom namietol? Ak sú strong federations „vrstvami“, sú nimi tiež multi-sig cold-storage úschovne búrz a zmenární? A čo off-chain reťazce state-chains alebo platobné kanály channel factories, RGB assety, skriptovacie systémy na báze OP_RETURN? Je všetok ten humbuk okolo systémov „3. vrstvy“ iba nezmyselný šum, podobne ako „web 3“?

Cieľom tohto článku je predovšetkým pokúsiť sa zhrnúť, objasniť a systematizovať diskusiu o systéme „LNP/BP“, čo dúfam zníži zmätok.

Vrstvy pred Bitcoinom

Koncept „abstrakčnej vrstvy“ je zjavne starší ako Bitcoin. Všeobecne je myslenie o „vrstvách“ ako mentálnom modely užitočné pre označenie všetkých tých zložitých systémov, ktoré možno zmysluplne rozčleniť do usporiadanej série subsystémov, z ktorých každý je prísne závislý od tých predchádzajúcich. Preto sa používa analógia s vertikálnym radením, kedy veci, ktoré sú „hore“, stoja na ramenách iných vecí „dole“, pričom tých druhých je v porovnaní s prvým spomínaným ďaleko náročnejšie sa bezpečne dotknúť, pohnúť s nimi alebo ich zmeniť (ako v rôznych poschodiach veže Jenga).

Veľmi dobrý príklad tejto analógie, starší ako samotný internet, možno nájsť v architektúre, kde rôzne „shearing vrstvy“ jednej budovy predstavujú jej nezávislé komponenty, z ktorých sa každý vyvíja v rôznych časových rámcoch s rôznou životnosťou.

V informatike môžeme vidieť zrejmý príklad tohto konceptu v dualite hardware/software (niekedy s ďalšími medzivrstvami známymi ako middleware, firmware atď.), kde základná, komplexná, fyzická konfigurácia elektronických komponentov môže byť tiež popísaná abstraktnejším a jednoduchším spôsobom, ako nejaká funkčne zaujímavá „informačná konfigurácia“.

Štvorvrstvový model TCP/IP je pravdepodobne najznámejším príkladom vrstvenej architektúry spolu so svojím „akademickým/byrokratickým“ konkurentom, sedem-vrstvovým OSI modelom. V modeli OSI máme „vrstvu 1“, známu tiež ako „fyzická“, prenášajúca skutočné surové bitové toky; „vrstvu 2“, často prezývanú ako „dátový kanál“, definujúcu serializačný formát dát; „vrstvu 3“, nazývanú tiež „sieťová“, rozhodujúcu o smerovaní ceste dát; „vrstvu 4“, tzv. „transportnú“, spravujúcu prenosové protokoly; „vrstvu 5“, nazývanú tiež „relačnú“, udržujúcu spojenie a riadiace porty a relácie; „vrstvu 6“, tzv. „prezentačnú“, spravujúcu formát dát a šifrovanie; a „vrstvu 7“, tzv. „aplikačnú“, ktorá riadi konečné interakcie človek-počítač.

Rovnaký mentálny model je tiež do istej miery dôsledne používaný v mnohých čiastkových oblastiach, od vykresľovanie OpenGL po objektové programovanie, vždy v súvislosti s konceptmi skrývania informácií, zapuzdrení, tunelovaní, modularity, štandardizácie, opakovaného použitia, nehomogénnej časovej závislosti, bezpečnosti izoláciou atď.

„Reinterpretačné vrstvy“ v Bitcoine

V súvislosti s Bitcoinom sa termín „vrstvy“ pôvodne používal vo zvyčajnom internetovom význame, v súvislosti s informačnými presahmi pre komunikáciu blokov a transakcií medzi uzlami a ťažiarmi (pozri príklady tu a tu).

Nový význam výrazu „vrstvy nad Bitcoinom“ sa objavil v roku 2013, kedy bol oznámený vznik protokolu „Mastercoin“ (dnes už nazývaného „Omni-layer“, zmena značky bola nevyhnutná kvôli typickým problémom s doručovaním, správou a transparentnosťou, ktoré sprevádzajú „ICOs“ centralizovaných spoločností).

Mastercoin bol protokol, ktorý dovoľoval niektoré (validné) Bitcoinové transakcie tiež reinterpretovať „optikou“ ďalšej sémantiky, čo umožňovalo vydávať vlastné digitálne aktíva (napr. IOUčka, akcie, opcie, licenčné poplatky, hlasovacie práva, zberateľské predmety, certifikáty atď.) a vytvárať komplexné kontrakty (prinášajúce napr. p2p atomické výmeny, gambling, finančné deriváty, distribúciu dividend atď.). J. R. Willett, jeho hlavný vývojár, ho opísal slovami: „Sme protokolovú vrstvou nad Bitcoinom, ktorá pridáva ďalšie funkcie. Používame Bitcoin podobne ako e-mail používa základnú vrstvu TCP/IP. "

Ďalšie projekty posilňujúce túto definíciu „druhej vrstvy“ čoskoro nasledovali: od Counterparty (veľmi podobnému Mastercoinu, ale bez pochybného modelu ICO) až po viacero nápadov Colored Coin (oddeľujúce reprezentáciu vydaných aktív na hornej abstrakčnej vrstve od dynamiky contraktov, delegovanú späť „dole“ na natívne skriptovacie systémy Bitcoinu). Všeobecný názov pre tieto experimenty vtedy typicky znel „Bitcoin 2.0 protocols“. V dobre napísanom blogovom príspevku ich mladý novinár a budúci ICO-launcher, Vitalik Buterin, označil za „metaprotokoly“ (pravdepodobne nie príliš jednoznačné pomenovanie, pretože tento výraz už označuje niečo celkom iné: protokol slúžiaci na definovanie iných protokolov). A ďalej výraz „protokoly druhej vrstvy“ bol tiež celkom bežný.

Vzhľadom na to, že obvykle využívajú opkód skriptu „OP_RETURN“ v rámci transakcií Bitcoinu, mohli by byť tieto protokoly v skutočnosti považované za „vrstvu 3“, zatiaľ čo ich vrstva 2 by bola interpretáciou dátového poľa informácií v samotnom opkóde, ktorý by mohol byť použitý aj na niečo jednoduchšie ako schémy digitálnych aktív. Za historický príklad možno uviesť mobilnú aplikáciu Eternity Wall (po čase vypnutá, pretože tvorca úprimne uznal absolútnu neškálovateľnosť metódy), kde ste mohli tiež odpovedať a „lajkovať“ správy ostatných ľudí, v jednoduchej, ale efektívnej „Sociálnej Sieti na Blockchaine“ (nie že by ju dnes shitcoineri stále niekde neshillovali ako škálovateľný zázrak, ktorým samozrejme nie je).

Túto konkrétnu konceptualizáciu možno nazvať „reinterpretačná vrstva“ alebo „znovupoužitie infraštruktúry“. Úplne každý „event“ druhej vrstvy je platnou a potvrdenou Bitcoinovou transakciou v rámci prvej vrstvy, reinterpretovanou v sémantike vyššieho rádu tak, aby znamenala niečo viac ako iba obyčajný bitcoinový prevod. Ekonomické aktívum bitcoin (s „b“) nemusí byť nutne znovu použité, zatiaľ čo technologická infraštruktúra Bitcoin (s „B“) je využívaná na presun viacerých ďalších aktív. Reinterpretačnými vrstvami to ale zďaleka nekončí, pod pokrievkou je ešte oveľa viac.

„Vynechávajúce vrstvy“ v Bitcoine

Druhé, celkom odlišné použitie výrazu „druhá vrstva nad Bitcoinom“ sa objavilo v rámci debaty o niekoľkých problémoch vzniknutých tým, že Bitcoin bol pôvodne koncipovaný ako protokol „globálneho konsenzu“. Hoci je decentralizované riešenie problému double-spendingu v Bitcoine, tzv. „Timechain“, nesporne geniálny, zo svojej podstaty ho nemožno škálovať. Predpokladá, že každý uzol v sieti musí mať navždy o všetkom prehľad: každá jednotlivá transakcia v reťazci musí byť stiahnutá a overená každým aktérom, ktorý kedy bude systém používať, a to aj v ďalekej budúcnosti. Z toho tiež vyplývajú vážne obmedzenia súkromia a zameniteľnosti, ktoré umožňujú akúkoľvek forenznú analýzu a pokus o deanonymizáciu.

Neexistujú triviálne riešenia: ak striktne obmedzíte veľkosť a frekvenciu blokov v Timechaine, potom síce zostane záťaž validácie pre všetky uzly zvládnuteľná, ale zásoba „blokového priestoru“ neuspokojí tak veľký dopyt a veľmi zvýši transakčné poplatky a čakacie doby. Pokiaľ naopak necháte veľkosť a frekvenciu rásť, potom sa cena „blokového priestoru“ zníži, ale rastúce náklady na prevádzku uzlov budú centralizovať topológiu celého systému.

Existuje šikovný a netriviálny spôsob, akým zmierniť základné limity globálnych konsenzuálnych systémov, bez toho, aby sa obetovala ich decentralizácia: presunúť časť aktivít na „druhú vrstvu“. Väčšina používateľov sa jednoducho môže zdržať odovzdania každej transakcie do bloku, kým to nie je nevyhnutné, a udržať tak väčšinu prevádzky mimo verejný Timechain, ktorý sa používa iba na riešenie konfliktov alebo periodické zúčtovanie. Najznámejším príkladom takéhoto prístupu je bezpochyby Lightning Network: systém, kde môžu byť validné Bitcoinové transakcie lokálne prenášané medzi dvojicami používateľov a spájané do „smerovacích ciest“, na rozdiel od priamej interakcie s Timechainom, za účelom vyrovnania hodnoty medzi platcami a príjemcami na okrajoch transakčné štruktúry.

Myšlienka je do istej miery podobná spôsobu, akým ľudia využívajú súdy a zmluvy v systémoch všeobecného práva: súdy môžu vytvárať verejne záväzné precedensy a dosahovať akéhosi „právneho globálneho konsenzu“, ale sú pomerne pomalé, drahé a zlé pre súkromie, takže obchodné strany zvyčajne podpisujú súkromné zmluvy a žiadajú súdy, aby ich overovali a vymáhali iba vtedy, keď dôjde ku konfliktu alebo je potrebné vykonať pravidelný verejný audit. Pokročilé Bitcoinové skripty môžu byť použité na to, aby sa pri operáciách minimalizovala potreba dôvery: na rozdiel od skutočných súdnych procesov sa proces Timechainového vysporiadania môže vyhnúť ľudskej zaujatosti a korupcii a spolieha sa predovšetkým na kryptografiu, stimuly a kód.

Lightning Network nie je jediným príkladom tohto druhu: tiež off-band interakcie medzi jednotlivcami potrebné na prípravu pokročilých kontraktov ako CoinJoin, PayJoin alebo CoinSwap (a v budúcnosti snáď tiež rôzne druhy Signature Aggregation) by mohli byť považované za prebiehajúce na druhej vrstve, pričom do Timechainu by v závislosti na scenári zasahovali len niektoré časti.

Túto konkrétnu koncepciu by sme mohli nazvať „vynechávajúca vrstva“ alebo „znovu-použitie aktív“. Každý „event“ druhej vrstvy je skutočný bitcoinový prevod, ktorý môže byť nakoniec vysporiadaný na prvej vrstve. Je vytvorený tak, aby bola zaručená prijateľná úroveň bezpečnosti, aj keď väčšina Bitcoinových transakcií použitých na dosiahnutie tohto cieľa nie je v skutočnosti vysielaná do celej siete a potvrdená v Timechaine. Technologická infraštruktúra Bitcoin (s „B“) nemusí byť nutne znovu použitá, zatiaľ čo ekonomické aktívum bitcoin (s „b“) je využívané za účelom sprostredkovania väčšieho počtu prevodov hodnôt.

Rozdiel oproti kreditu

Je zaujímavé si všimnúť, ako tieto „off-chain“ riešenia môžu nejakým spôsobom pripomínať inštitúcii kreditných systémov v kontexte komoditných peňazí. Napríklad používanie fyzického zlata bolo veľmi ťažko škálovateľné (aj keď z úplne iných dôvodov ako Bitcoin): mince z drahých kovov boli veľmi nákladné na skladovanie, prevod a overovanie. Preto ľudia od stredoveku začali namiesto fyzického zlata uchovávať, prevádzať a overovať certifikáty „papierového zlata“ vydávané dôveryhodnými tretími stranami. Na vrchole éry zlatého štandardu bolo možné globálny menový systém rozdeliť prinajmenšom na tri rôzne „vrstvy“: fyzické zlato, s ktorým výnimočne niektorí koncoví používatelia obchodovali priamo, ale častejšie ho ako rezervu držali centrálne banky; bankovky centrálnych bánk, ktoré väčšinou držali komerčné banky; bankovky komerčné banky, s ktorými priamo obchodovala väčšina koncových používateľov.

Iróniou je, že zatiaľ čo základná „vrstva 1“ z moderného fiat systému zmizla (osvedčenia centrálnych bánk už nie sú zameniteľné za nič), v hornej časti veže sa rozšírili nové „vrstvy“. Ako príklad možno uviesť, že keď dnes koncoví používatelia platia prostredníctvom nejakej „FinTech“ aplikácie ako PayPal, Venmo, GPay, Alipay alebo ApplePay, operujú na technickej „vrstve 6“, ktorá je väčšinou založená na tradičných bankových vzťahoch pod pokrievkou, ktoré zase predstavujú „vrstvu 5“ nad sieťou medzinárodných korešpondenčných bánk, ktoré sú „vrstvou 4“ nad lokálnymi centrálnymi bankami pôsobiacimi v právnom monopole v rámci svojich jurisdikcií, ktoré sú ale ďalej „vrstvou 3“ nad trochu základnejšou „vrstvou 2“ Federálneho rezervného systému Spojených štátov amerických (opäť pripomínam: „vrstva 1“ bohužiaľ chýba: už nie je možné vykupovať fyzické zlato).

Napriek tejto povrchnej podobnosti je dôležité objasniť, že v súčasnosti prevládajúci pojem „druhá vrstva“ v Bitcoine je v skutočnosti niečo úplne iné ako „kreditná vrstva“ predchádzajúcich menových systémov! Napríklad Lightningové transakcie nie sú v žiadnom prípade prísľubom budúcich transakcií alebo „kreditom“ vytvoreným nejakú dôveryhodnou treťou stranou. Sú to skutočné, úplne validné Bitcoinové transakcie, ktoré môžu byť v prípade potreby účinne vysielané a odovzdávané do Timechainu, a to so silnými zárukami bezpečnosti a spravodlivosti založenými na teórii hier a kryptografii, na rozdiel od spoločenskej povesti, právnej zodpovednosti alebo priamej dôvery!

To, že by takáto druhá vrstva s obmedzenou potrebou dôvery mohla vôbec existovať, nie je niečo, čo by priekopníci Bitcoinu mohli považovať za samozrejmosť! Typickým príkladom je spôsob, akým si Bitcoinová legenda Hal Finney predstavoval budúcnosť škálovania Bitcoinu po takmer dvoch rokoch od vzniku systému: kombinácia dôveru nevyžadujúcej, ale neškálovateľnej vrstvy 1 s konkurenčnou sieťou škálovateľných, ale na dôvere založených „Bitcoinových bánk“. Bolo to niečo nečakané, keď sám Satoshi Nakamoto prišiel so zárodočnú myšlienkou toho, čo je dnes známe ako „off-chain platobný kanál“: druhá vrstva, ktorá nebola založená na nejakej dôveryhodnej tretej strane, ale na samosprávnych mechanizmoch. Pôvodná konštrukcia, ktorú vymyslel Satoshi, bola defektná, takže vývojárom ako Jeremy Spillman, Christian Decker a Joseph Poon trvalo ešte niekoľko rokov, kým tento koncept opravili a spojili ho s doplnkovým konceptom „atomického smerovania kreditov“ (ktorý existoval dokonca už pred samotným Bitcoinom) a vytvorili tak súčasnú Lightning Network. A tento evolučný proces stále nedospel ku koncu: pozri ako príklad návrh Eltoo.

„Vrstvy“ založené na dôvere, ktoré slúžia na transakcie a ukladanie bitcoinových aktív, môžu stále existovať (a v skutočnosti existujú: taká je dnes väčšina online búrz), ale ide o úplne odlišný druh „rozvrstvenia“ ako ten, ktorý stelesňuje Lightning Network. V prvom rade nie je aktívom presne bitcoin, ale kredit v podobe denominácie bitcoinu. A po druhé, skutočné Bitcoiny sa presúvajú v rámci validných transakcií, ktoré sa len vzhľadom na okolnosti riadia inou anti-double-spending stratégiou než okamžitým zverejňovaním globálneho konsenzu.

Hybridné idey

Rozdiel medzi sociálnymi „vrstvami“ založenými na dôvere a technickými „vrstvami“, ktoré potrebu dôvery minimalizujú, samozrejme nie je vždy jasný a jednoznačný. Na jednej strane sa napríklad používateľ v sieti Lightning Network môže rozhodnúť zriadiť platobný kanál so zníženými kryptografickými alebo herne-teoretickými zárukami, ak je protistrana dostatočne známa a uznávaná (napríklad obrovský likviditný uzol v sieti, prepojený so známou a renomovanou finančnou službou). Na druhej strane by sa tradičná full-custodial burza mohla rozhodnúť, že nejakým spôsobom zvýši dôvody svojich zákazníkov veriť jej, a to tak, že stransparentní technické detaily svojich cold-storage postupov a zavedie sofistikované stratégie „proof or reserve“, „proof of solvency“ a „proof of ownership“, založené na kryptografických zárukách, ktoré si môže ktokoľvek nezávisle overiť. Medzi týmito extrémami môže existovať mnoho rôznych kompromisov, ktoré stierajú hranicu medzi sociálnymi vrstvami založenými na dôvere a technickými vrstvami s minimalizovanou potrebou dôvery: off-chain reťazce Statechains by mohli nahradiť typické kanály Dryja-Poon v rámci niektorých konkrétnych topológií Lightning Network, zatiaľ čo niektoré custodial burzy by mohli vyvinúť svoje bezpečné a kryptograficky preukázateľné postupy v plnohodnotnej a vzájomne súčinnejšej strong federations.

Určitá hybridizácia je možná aj medzi vyššie spomínanými „reinterpretačnými vrstvami“ a „vynechávajúcimi vrstvami“: napríklad projekt RGB možno na jednej strane považovať za pokus o využitie infraštruktúry Bitcoin na správu rôznych tokenizovaných aktív, ale zároveň ide o technológiu striktne súvisiacu s Lightning Networkom a experiment okolo konceptu „validácie na strane klienta“ (client-side-validation), ktorý bol bol pôvodne určený na správu bitcoinových aktív prostredníctvom iného druhu infraštruktúry. Niečo podobné možno povedať aj o Issued Assets na platforme Liquid alebo o návrhu Proof Marshal od Petera Todda.

Interakcia medzi takými abstrakčnými vrstvami môže byť netriviálna: teoreticky môžete smerovať RGB token, ktorý predstavuje na dôvere založený IOU denominovaný v aktíve bitcoin, cez kanál Lightning Networku otvorený vo federatívnom side-chaine Liquid Networku. Áno, ja viem, je to celkom hračka. Teraz si môžete na chvíľu sadnúť a poriadne to spracovať, nech máte jasno.

LNP/BP ako TCP/IP: Ako?

Nakoľko dobre teda meme „LNP/BP“ reprezentuje rôzne spôsoby „vrstvenia“ vývoja Bitcoinu a nakoľko zachováva zmysluplnú a konzistentnú analógiu s najznámejším príkladom „rozvrstvenia“, menovite Internet Protocol Suite, známym tiež ako „TCP/IP“?

Najprv niekoľko slov k výrazu „TCP/IP“: používa sa na označenie veľmi bohatej série otvorených protokolov, spolu označovaných ako „Internet“, a to explicitným pomenovaním skratiek protokolu, ktorý tvorí základnú vrstvu (ak nepočítame fyzickú „vrstvu 0“) celého stohu (alebo „Internet Protocol“, Skrátene „IP“), spolu s najpoužívanejším z niekoľkých protokolov druhej vrstvy postavených priamo nad tú základnú (čiže „Transmission Control Protocol“, skrátene „TCP“). Je dôležité pripomenúť, že samotná séria TCP/IP sa neobmedzuje iba na dva protokoly IP a TCP! Okrem protokolu TCP existuje niekoľko ďalších dôležitých protokolov druhej vrstvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou série, ako napríklad UDP, SCTP a ICMP. Máme tiež viacero veľmi dôležitých protokolov nad TCP, ktoré sú taktiež neoddeliteľnou súčasťou série, ako napríklad HTTP (známy ako „The Web“), SMTP, FTP a SFTP.

V tomto zmysle znie analógia naznačená výrazom „LNP/BP“ celkom elegantne: je určený na to, aby reprezentoval veľmi bohatú sériu otvorených protokolov, spoločne známych ako „Bitcoin“, a to explicitným pomenovaním skratiek protokolu, ktorý tvorí základnú vrstvu celého stohu (alebo „Bitcoin Protocol“, skrátene „BP“), spolu s najpoužívanejším z niekoľkých protokolov druhej vrstvy postavených priamo nad tou základnou (alebo „Lightning Network Protocol, skrátene „LNP“). Veľmi krásne! Výborná symetria! Samotná séria LNP/BP by sa samozrejme neobmedzovala iba na dva protokoly BP a LNP! Diskutuje sa o niekoľkých ďalších dôležitých protokoloch druhej vrstvy alternatívnych k LNP, ktoré by boli neoddeliteľnou súčasťou série, ako napríklad nejaký „ELTOM Network Protocol“, „Elements Federation Protocol“ alebo „Statechain Entity Protocol“ alebo akýsi „Proofmarshal Notary Protocol“. Rovnako tak dobre by mohlo fungovať mnoho veľmi dôležitých protokolov nad LNP, ktoré by tiež boli neoddeliteľnou súčasťou série, napríklad protokoly pre pokročilé úschovy, ako Discrete Log contracts, pokročilou správou LN-services ako Watchtowers, alebo dokonca zložitejšie zálohovacie protokoly a messaging protokoly nad LNP (návrhy Storm a Lightspeed spomínané v úvode tohto článku sú taktiež experimenty v tomto smere). Niektoré protokoly 3. vrstvy nad LNP by tiež mohli premosťovať platby medzi rôznymi systémami 2. vrstvy (časti LNP ako HTLC-routing a Sphynx by mohli byť jednoducho oddelené a interpretované v tomto zmysle).

V porovnaní s niektorými alternatívnymi, menej sofistikovanými pokusmi o zdôraznenie analógie, ako je „BTC/LN“ (kde je poradie vrstiev otočené, charakteristika „protokol“ je vynechaná, miesto názvu protokolu je použitý price-ticker aktíva a homonýmia medzi prvou vrstvou a celou sériou sa stráca), je myslím zrejmé, ako skutočne hladko výraz „LNP/BP“ funguje.

Teraz zaujímavá otázka: je TCP „vynechávajúcou vrstvou“ nad IP? Alebo je skôr „reinterpretačnou vrstvou“? Aj keď je asi druhá možnosť viac doslovnou paralelou, existuje silný argument aj pre prvú možnosť: každá komunikácia TCP je tiež validnou komunikáciou IP s určitým dodatočným významom, ale namiesto toho, aby bola vysielaná do obrovských jednotiek globálnej siete v štýle multi-cast (ako je to typické pre podprotokol IGMP protokolu IP), je vysielaná iba unicastom po špecifickej sieťovej ceste tak dlho, kým spojenie TCP trvá. už bolo poukázané na to, Že analógia je v tomto zmysle správna a celkom prenikavá: každá transakcia LNP je tiež validnou transakciou BP s určitým dodatočným významom, ale namiesto toho, aby bola vysielaná do globálneho konsenzu, je len unicastovaná po určitej sieťovej ceste tak dlho, kým bežia kanály LNP.

LNP/BP ako TCP/IP: Prečo?

Prečo je ale táto analógia s TCP/IP vôbec dôležitá? Okrem potvrdenie a posilnenie veľmi úspešného meme „Bitcoin je internetom peňazí“ si myslím, že existujú veľmi dobré dôvody, prečo zdôrazniť toto konkrétne porovnanie s viacvrstvovou sériou internetových protokolov (Internet Protocol Suite).

Prvým dôvodom je zdôraznenie významu takejto „vrstevnatosti“, predovšetkým v kontexte bezpečnostne kritických a politicky kontroverzných projektov, ako je Bitcoin. Na jednej strane by možnosť meniť základnú vrstvu Bitcoinu príliš často, bez väčšieho odporu a zotrvačnosti, rozhýbala vážne spoločenské a politické útočné tendencie. Nulová zmena systému by však na druhej strane viedla k technologickej stagnácii a prípadnému zastaraniu celého systému. Vrstvenie nám umožňuje využívať to najlepšie z oboch svetov: rýchle inovácie v horných vrstvách, dlhodobú spoľahlivosť v spodných vrstvách. Rovnaký koncept presahuje sféru času, a to do sféry rozmanitosti ľudí, prístupov a myšlienok. Na jednej strane by obrovské rozšírenie alternatívnych implementácií základných vrstiev bez väčšej konvergencie a štandardizácie otvorilo vážne riziká zlyhania konsenzu. Na druhej strane by však nulová konkurencia znamenala monokultúru a koncentráciu rizík do jediného prístupu. Vrstvenie nám umožňuje využívať to najlepšie z oboch svetov zas a znova: rôznorodú konkurenciu na horných vrstvách a dôslednú konvergenciu na vrstvách spodných. Túto myšlienku o LNP/BP ako viacvrstvovom mentálnom modely, kde by spodné vrstvy mali zostať vysoko konzervatívne, spoľahlivé, sústredené a štandardné, zatiaľ čo horné vrstvy môžu byť vysoko evolučné a konkurenčné, som vyjadril v jednej zo svojich prednášok (v ktorej preberám aj veľa ďalších zvláštnych cross-layer kompromisov) a myslím, že to naozaj dáva zmysel.

Druhým dôvodom na zdôraznenie tohto porovnania je inšpirácia podobnosťami medzi niektorými historickými udalosťami, ktoré sa týkali série TCP/IP, a dôležitými míľnikmi v prvých desiatich rokov existencie Bitcoinu. Konkrétne príbeh tzv. „protokolových vojen“ vykazuje prekvapivú podobnosť s terajšou debatou o „Bitcoinovom maximalizme“, zatiaľ čo príbeh pokusu o prevzatie „IPv7“ úzko odráža to, čo sa odohralo okolo útoku NYA na Bitcoin v roku 2017. V oboch prípadoch možno históriu TCP/IP využiť ako poučenie o bezkonkurenčných výhodách otvorených, nezávislých a konvergentných štandardov. Hoci sa história nikdy presne neopakuje, niektoré spoločenské a technické dynamiky sa často vracajú, takže robia z oboch udalostí dôležité zdroje inšpirácie.

Tretím dôvodom, prečo toto porovnanie zdôrazniť, je ešte viac vyzdvihnúť skutočnosť, že prevody hodnoty prostredníctvom správne namyslených „technológií druhej vrstvy“ v Bitcoine nepredstavujú „kredit“, „IOUčka“ alebo oddelené aktíva (ako sa zdá z niektorých skreslených rozprávaní okolo Lightning Network), ale plnohodnotné bitcoinové prevody. Ako bolo uvedené vyššie, medzi kreditnými systémami a off-chain stratégiami existujú niektoré dôležité podobnosti, ale taktiež aj zásadné rozdiely. Meme o LNP/BP pomáha tieto skutočnosti objasniť: rovnako ako je spojenie TCP neoddeliteľnou súčasťou série Internet suite, je kanál LNP neoddeliteľnou súčasťou série Bitcoinových protokolov.

Posledný dôvod vidím vo veľmi dlhodobom terminologickom a didaktickom probléme: homonýmia medzi Bitcoinom (myslené ako protokol, softvér a sieť) a bitcoinom (myslené ako jednotka obmedzenej zásoby „digitálneho zlata“ vytvoreného v rámci protokolu), ktorá u nováčikov vždy vyvoláva určité zmätky. Tento zdroj potenciálnych nedorozumení síce nie je možné úplne odstrániť, ale už teraz sa zmierňuje stále častejším používaním jednotky „satoshi“ namiesto historickej jednotky „bitcoin“ (tento prechod nevzniká prirodzene iba z nutnosti čeliť „jednotkovej frustrácie“, ktorou trpí prekvapivo vysoký počet „nocoiner“ nováčikov, a znížiť počet núl pred desatinnou čiarkou s postupným nárastom hodnoty „bitcoinu“, ale je tiež mimochodom bližší spôsobu, akým skutočný softvér Bitcoinu kóduje sumy pod pokrievkou). Označovanie série protokolov ako „LNP/BP“ namiesto „Bitcoin“, aspoň v prípadoch s rizikom určitých nejasností, je ďalším didaktickým nástrojom, ktorý možno použiť na objasnenie a odlíšenie.

Teraz konečne poznáte tajomstvo „LNP/BP“. Viete, čo sú to vrstvy v kontexte Bitcoinu, aj mimo neho. Viete, prečo by sa nikto nemal pokúšať príliš veľa spôsobmi a príliš hlboko meniť základnú vrstvu Bitcoinu, zatiaľ čo na vyšších vrstvách je stále potrebné rýchly vývoj a rôznorodá konkurencia. Viete, prečo je Bitcoin ešte viac „ako internet“, než ste si mysleli. Viete, prečo si túto skratku musíte dať do svojho bia na Twitteri, ak chcete byť cool. Používajte tieto znalosti zodpovedne.

Giacomo Zucco

Po ukončení štúdia fyziky na Milánskej univerzite v Taliansku pôsobil niekoľko rokov ako technologický konzultant v spoločnosti Accenture, prevažne v oblasti tradičných platieb. Po tom, ako v roku 2013 objavil Bitcoin, opustil svoju „ctihodnú“ pracovnú pozíciu, aby sa mohol podieľať na niekoľkých startup-och zameraných na Bitcoin (niekoľko úspešných skúseností s peňaženkami, niekoľko zmiešaných skúseností s ťažbou, niekoľko neúspešných skúseností s nezmyslami typu „blockchain tracking“). V roku 2015 vytvoril v Miláne výskumné a vývojové centrum zamerané na Bitcoin, ktoré neskôr rozšíril v rámci výskumnej a poradenskej siete BHB do Švajčiarska a ďalších miest. V roku 2018 predal svoje firemné podiely, aby sa mohol venovať svojim aktivitám na voľnej nohe (a rodine).