Bitcoin (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ)

Čo všetko sa v článku o bitcoinoch dozviete?

1. Prečo Bitcoin vznikol: Odluka peňazí od štátu
2. Čo je to Bitcoin?
3. Bitcoin ako deflačná mena
4. Bitcoin a monetárna ekonómia
5. Ťažba a vytváranie bitcoinov
6. Ako funguje bitcoinová peňaženka?
7. Priebeh bitcoinovej transakcie
8. Čo vlastne Bitcoin rieši po technickej stránke?
9. Ako získať a ako kúpiť bitcoin?
10. Ako a kde bitcoinom zaplatiť?
11. BTC a EUR – aký je kurz a cena bitcoinu?

Prečo Bitcoin vznikol: Odluka peňazí od štátu

Bitcoin má ďaleko väčší presah, než si väčšina ľudí uvedomuje. Bitcoin nemožno pochopiť behom chvíle, ani po prečítaní jedného článku a ani po účasti na jednej kvalitnej prednáške. Najtrefnejšie označenie je živý organizmus, ktorý žije svojím vlastným životom. Vyvíja sa, prispôsobuje, rozmnožuje a bráni. Iní ho opisujú ako vírus či trójskeho koňa, ktorý nezištne nabúrava a opravuje to, čo je na tomto svete zle.

V minulosti vnímali mnohí Bitcoin ako platobný prostriedok – akýsi lepší PayPal. S údivom potom sledovali, že ľudia s Bitcoinom vlastne až tak veľmi neplatia, ale skôr ho hodlujú (dlhodobo držia). Skutočnosť je totiž taká, že Bitcoin je ďaleko bližšie plnohodnotným peniazom, ako obyčajnému platobnému inštrumentu. A pretože fiat peniaze už takmer stratili funkciu uchovávateľa hodnoty, je to práve Bitcoin, ktorý túto funkciu svetu navracia.

Okrem navrátenia funkcie úspor má Bitcoin potenciál zásadne premeniť aj globálnu ekonomiku. Tá je totiž v posledných päťdesiatich rokoch výrazne poznamenaná existenciou čistých fiat peňazí – peňazí bez nadväznosti na zlato či akúkoľvek inú kotvu, ktorá by krotila štátnu monetárnu politiku. Papierové peniaze majú devastujúce následky: silné hospodárske cykly, obohacovanie finančného sektora na úkor iných sektorov, skracovanie rozhodovacích horizontov, zadlžovanie štátov, firiem a domácností. Ak chceme žiť v skutočne prosperujúcej spoločnosti, potrebujeme trhové usporiadanie – ktoré vyžaduje aj trhové peniaze. A jedinými skutočne trhovými peniazmi súčasnosti je Bitcoin.

Bitcoin predstavuje unikátnu kombináciu vlastností: decentralizáciu, dlhodobo udržateľnú motiváciu ťažiarov, predvídateľnú a nezmeniteľnú monetárnu politiku. História ľudstva je poznamenaná neustálym zneužívaním peňažného monopolu zo strany vladárov a štátov – v prípade Bitcoinu takým monopolom nikto nedisponuje. Suverénom je tu každý prevádzkovateľ bitcoinového uzla.

Bitcoin skrátka nie je ničím menším, než odlukou peňazí od štátu. V oblasti peňazí dnes funguje čistý monetárny socializmus: celý finančný systém je riadený centrálnou bankou, funguje na špeciálnych privilégiách, a privilegované inštitúcie sú pri problémoch zachraňované na úkor ostatných sektorov ekonomiky.

Čo je to Bitcoin?

Bitcoin je prvá a najpoužívanejšia kryptomena. Spustená bola dňa 3. 1. 2009 programátorom (alebo skupinou programátorov) vystupujúcim pod pseudonymom Satoshi Nakamoto. Bitcoin umožnuje vykonávať platby komukoľvek na svete – nie je potrebný žiadny bankový účet alebo registrácia; iba stiahnutie niektorej z mnohých bitcoinových peňaženiek. Globálne platby sú umožnené s pomocou peer-to-peer technológie, ktorá funguje bez akéhokoľvek ústredného správcu. Spracovanie transakcií a emisie (ťažba) sú vykonávané kolektívne, právo zapisovať nové transakcie vyhráva v priemere každých desať minút ten, kto poskytne adekvátny dôkaz o vynaložení dostatočného počítačového výkonu (tzv. proof-of-work). Transakcie sú zapisované do decentralizovanej databázy blockchainu.

Tvorca Bitcoinu, Satoshi Nakamoto, nevytvoril Bitcoin len tak „od stola“. V bitcoinovom whitepaperi odkazuje Satoshi na niektoré skoršie projekty, na ktorých technologických poznatkoch staval. Išlo najmä o projekty vyplývajúce zo skupiny tzv. cypherpunks – hackerských aktivistov, ktorí sa usilujú o posilnenie slobody pomocou technológií zlepšujúcich súkromie v digitálnom prostredí. Satoshi konkrétne spomína projekty Hashcash a b-money. Bitcoin je elegantným prepojením niekoľkých technologických poznatkov. Ide najmä o:

• Kryptografický hash: hash je výsledkom matematickej funkcie, ktorá z ľubovoľne dlhého textu alebo čísla vytvorí reťazec s fixnou dĺžkou. Ide o jednostrannú matematickú funkciu – hash je z textu alebo čísla jednoduché vytvoriť, je však nemožné z hashu spätne odvodiť pôvodný text či číslo (iným spôsobom, než skúšaním všetkých možností). Hash je ďalej veľmi jednoduché overiť. Vyskúšajte si sami: zo slova bitcoin vždy vzíde hash 6b88c087247aa2f07ee1c5956b8e1a9f4c7f892a70e324f1bb3d161e05ca107b. Tu sme využili hashovaciu funkciu SHA-256, ktorú využíva Bitcoin.
• Proof-of-work: ťažiari musia v rámci Bitcoinu poskytovať tzv. dôkaz prác (proof-of-work). Dôkaz dodávajú vo forme hashu, ktorý spĺňa požiadavku definovanú Bitcoinovým protokolom. Požiadavkou je, aby bol hash čo najmenší, tj. v praxi aby mal na začiatku určitý počet núl. Čím viac núl, tým ťažšie je taký hash nájsť. To zaisťuje, že transakcie do blockchainu zapisujú iba tí, ktorí vynaložili dostatočnú energiu (na odradenie od motivácie podvádzať), a že bitcoinové bloky vznikajú v priemere každých desať minút (na predvídateľné uvoľňovanie nových bitcoinov do obehu).
• Reťazenie hashov: jednotlivé bitcoinové bloky na seba nadväzujú, cez odkazovanie na hash predošlého bloku. Celý blockchain je tak reťazec na seba nadväzujúcich blokov, od prvého Genesis bloku až do dnešného dňa.
• Páry kryptografických kľúčov: základným identifikátorom v rámci Bitcoinu je tzv. privátny kľúč. Ide o alfanumerický reťazec vygenerovaný kryptografickou funkciou. Z privátneho kľúča je možné vygenerovať verejné kľúče, z ktorých je potom možné vygenerovať bitcoinovú adresu na prijímanie platieb. Utrácať bitcoiny na takto vygenerovanej adrese potom môže len a len zodpovedajúci privátny kľúč. Na generovanie privátnych kľúčov využíva Bitcoin algoritmus ECDSA.

Bitcoin funguje už vyše desať rokov bez jedinej odstávky. Počas tejto doby došlo k mnohým technologickým vylepšeniam, hackom bitcoinových búrz a služieb, snahám o reguláciu a zákazov. Bitcoin však stále beží a oslovuje ďalších a ďalších programátorov, ekonómov, investorov aj bežných ľudí, ktorí hľadajú prostriedok na uchovanie kúpnej sily, ktorý nie je možné jednoducho konfiškovať.

Bitcoin ako deflačná mena

Celkový počet Bitcoinov nebude nikdy vyšší ako 21 miliónov. Nejde pritom o nejaký planý sľub vývojárov, ale o limit, ktorý je zabudovaný priamo do bitcoinového protokolu – súboru pravidiel, ktoré definujú, čo vlastne Bitcoin je. Na dodržiavanie protokolu dohliada decentralizovaná sieť tzv. nodov – plnohodnotných uzlov siete. Tých na svete beží v rade desiatok tisíc.

Hoci celkový počet bitcoinov nikdy nepresiahne 21 miliónov, počet bitcoinov v obehu bude v skutočnosti nižší a pravdepodobne bude klesať. Už teraz vieme, že zhruba 3,8 milióna bitcoinov sa nepohlo dlhšie ako 5 rokov. Pravdepodobne ide o bitcoiny, ku ktorým majitelia stratili privátne kľúče. Toto číslo bude vplyvom neopatrného zaobchádzania s privátnymi kľúčmi pravdepodobne rásť. Bitcoin tak predstavuje deflačnú menu – menu, v ktorej počet jednotiek v obehu s časom klesá.

Vyššie uvedené v praxi znamená, že s pravdepodobným rastom hodnoty bitcoinu sa bude potrebné množstvo mincí na nákup tovaru zmenšovať. Priemerná veľkosť transakcie sa zníži a čím ďalej tým viac budeme namiesto celých bitcoinov uvažovať v Satoshi. Niektoré bitcoinové projekty – napríklad platobná nadstavba Lightning Network – s týmto už dopredu počítajú, uvádzajú všetky hodnoty práve v jednotkách satoshi.

Nezávislosť Bitcoinu na akejkoľvek autorite je základným pilierom jeho dôveryhodnosti. V rámci bitcoinovej komunity sa postupne zažilo heslo „nedôverujte, overujte“ (do not trust, verify) – všetok zdrojový kód, rovnako ako rôzne softvérové implementácie a infraštruktúra okolo (napr. peňaženky) sú otvorené a transparentné. Každý si tak môže overiť, že Bitcoin skutočne funguje tak, ako ostatní tvrdia – a že napríklad uvoľňovanie nových jednotiek do obehu nemôže nikto zmeniť.

Bitcoin a monetárna ekonómia

„Fiat lux“, alebo „nech je svetlo“ – podľa knihy Genesis prvé slová vyrieknuté Bohom. Stvoriteľ tu z prázdnoty stvoril svetlo. Dnešné národné meny s tzv. núteným obehom sa často nazývajú „fiat peniaze“ práve preto, že ich hodnota aj samotná existencia plynie z príkazu; nie však Boha, ale úradníka centrálnej banky.

Centrálne banky majú ako svoj hlavný cieľ starostlivosť o cenovú stabilitu. Cenovou stabilitu definuje väčšina významných centrálnych bánk ako nízky medziročný rast koša spotrebných cien (Consumer price index – CPI). Typický cieľ pre medziročný rast CPI – tzv. inflačný cieľ – je 2 %. V prípade inflačných tlakov (ceny rastú rýchlejšie, než stanovuje inflačný cieľ) začne centrálna banka reštriktívnou politikou znižovať ponuku peňazí (napríklad zvýšením úrokových sadzieb), počas deflačných tendencií menovú politiku naopak uvoľní. Centrálni bankári tak zdanlivo držia opraty národných mien pevne v rukách a s pomocou svojich matematických modelov a štatistických prieskumov presne vedia, ako viesť národ k žiarivej budúcnosti stability a prosperity. V skutočnosti však centrálne plánovanie úrokových sadzieb spôsobuje nafukovanie cenových a investičných bublín, pretože nové peniaze (tvorené v rámci uvoľnenej menovej politiky) sa v ekonomike nešíria rovnomerným tempom. Novo vytvárané peniaze tak nemajú neutrálny vplyv na ekonomiku; tomuto poznatku sa hovorí Cantillonov efekt.

The Cantillon effect: "the first ones to receive the newly created money see their incomes rise, whereas the last ones to receive the newly created money see their purchasing power decline as consumer price inflation comes about." https://t.co/glvGFWiRZj https://t.co/TUPlIlo78a

- Nick Szabo 🔑 (@ NickSzabo4) August 19, 2018

Kryptomeny na čele s bitcoinom fungujú na úplne odlišných princípoch. Najmä tu chýba centrálna autorita, ktorá ovplyvňuje ponuku peňazí. Satoshi Nakamoto úplne zámerne navrhol bitcoin tak, aby bolo tempo uvoľňovania nových jednotiek do obehu úplne transparentné a dlhodobo predvídateľné. Bitcoinový protokol stanovuje, koľko nových bitcoinov sa s každým vyťaženým blokom dostáva do obehu. Ťažiari a všetci ostatní užívatelia bitcoinu musia tento protokol nasledovať, ak chcú zostať súčasťou siete. Tempo uvoľňovania bitcoinov do obehu, aj ich finálny počet sú teda dopredu známe a nikto s tým nemôže nič urobiť. Nové bitcoiny sú navyše uvoľňované úplne férovo – na základe vynaloženého úsilia na nájdenie správneho hashu.

Čo to znamená v praxi? Keďže bitcoin nemá centrálne riadenú ponuku, je jeho cena na rozdiel od fiat mien skutočne trhová. Ponuka je dopredu daná a nemenná, cenu teda ovplyvňuje predovšetkým dopyt a celková trhová kapitalizácia. Krátkodobý dopyt prechádza cyklusmi, pre ktorých dve fázy sa zažili termínmi FOMO (fear of missing out) a FUD (fear, uncertainty, doubt). Dlhodobý cenový trend je prevažne rastúci, čo zodpovedá tomu, že ľudia po celom svete ešte len objavujú hodnotu vlastností bitcoinu, ako sú necenzurovateľnosť transakcií a prístupnosť komukoľvek a kdekoľvek na svete. Vzhľadom na fixnú ponuku a nemožnosti projekt centrálne zastaviť či regulovať sa čím ďalej častejšie hovorí o bitcoinoch ako dlhodobom uložení hodnôt.

Dotkne sa však okrem dopytu aj spomínanej trhovej kapitalizácie a zobchodovaného objemu. Trhová kapitalizácia (tj. počet jednotiek v obehu krát aktuálna cena jednotky) dosahuje začiatkom júla 2019 hodnoty okolo 200 miliárd dolárov. Pre porovnanie, celková trhová kapitalizácia zlata činí približne 7 000 miliárd dolárov. Trhová kapitalizácia má vplyv, okrem iného, na cenovú volatilitu – čím bude trhová kapitalizácia bitcoinu vyššia, tým nižšie výkyvy ceny možno očakávať. Už teraz je cenová volatilita bitcoinu oproti počiatočným rokom veľmi nízka – počas roku 2011 cena bitcoinu vystúpila behom pár mesiacov z 0,3 dolárov na 30 dolárov, potom spadla na 2 doláre. Takéto výkyvy Bitcoinu už v posledných rokoch nezažíva, a to práve kvôli vysokej trhovej kapitalizácii, pri ktorej je potrebný čoraz väčší objem peňazí na rovnaké percentuálne výkyvy v cene.

Napriek tomu je Bitcoin na pomery tradičných finančných trhov stále veľmi volatilný (nehovoriac potom o ďalších kryptomenách, ktoré majú trhovú kapitalizáciu oveľa nižšiu). Obchodovanie bitcoinu je veľmi stresovou záležitosťou okrem iného aj preto, že kryptomenové burzy sú otvorené 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Dlhodobo najbezpečnejšou stratégiou sa javí tzv. „hodl“ - dlhodobé držanie bitcoinu bez starosti o krátkodobé cenové výkyvy. Potenciálny investor by však mal byť oboznámený so všetkými náležitosťami držania privátnych kľúčov – a samozrejme by do takto špekulatívneho a experimentálneho aktíva nemal vkladať viac, než koľko si môže dovoliť stratiť.

Ťažba a vytváranie Bitcoinov

Nové bitcoiny sú generované prostredníctvom procesu ťažby. Ťažbu možno opísať ako „matematickú lotériu“ – právo na zaradenie transakcií do bloku a pripojenie tohto bloku na koniec blockchainu vyhráva ten, kto podá dôkaz o vynaložení dostatočného množstva výpočtového výkonu. Dôkaz je podávaný v podobe hashu začínajúceho na určitý počet núl. Ako sme si uviedli vyššie, taký hash je ťažké nájsť, ale jednoduché overiť. Prečo vlastne musia ťažiari vynakladať vysoký výpočtový výkon, ktorý zákonite znamená aj spotrebu veľkého množstva energie? Preto, aby systém mohol fungovať bez centrálneho správcu, a zároveň aby jeho účastníci boli odradení od podvodov. Zapisovať transakcie tak môžu iba tí, ktorí si toto právo „kúpia“, a cena za toto právo sa dynamicky mení tak, aby bolo vždy výhodnejšie prijať odmenu za vyťažený blok, než sa snažiť podviesť ostatných.

Odmena za vyťaženie bloku je dvojzložková: ťažiar získa novovytvorené bitcoiny, a zároveň aj transakčné poplatky transakcií, ktoré do bloku zaradil (a tým ich potvrdil ako vykonané). Novovytvorené Bitcoiny sú doteraz hlavnou zložkou ťažobnej odmeny – viac ako 90 % celkovej odmeny pochádza práve z titulu novovytvorených bitcoinov. Spočiatku to bolo 50 bitcoinov každých 10 minút, pričom každé 4 roky sa táto tzv. block subsidy delí na polovicu. Medzi rokmi 2009 – 2012 tak bolo do obehu púšťaných 50 bitcoinov každých 10 minút, v rokoch 2012 – 2016 25 bitcoinov, v rokoch 2016 – 2020 12,5 bitcoinu. V máji 2020 došlo k ďalšiemu deleniu a odmena za vyťažený blok z titulu block subsidy je teraz 6,125 bitcoinu.

Ťažiari sú tak v prvých rokoch existencie systému motivovaní predovšetkým novovzniknutými bitcoinmi, postupom času však musia začať prevládať zložky plynúce z transakčných poplatkov. Možno predpokladať, že okolo roku 2030 tak bude bezpečnosť systému závisieť predovšetkým na transakčných poplatkoch, nie novo vznikajúcich bitcoinov. Je preto mylné označovať bitcoin za systém s nízkymi transakčnými poplatkami – tie v priebehu času budú skôr rásť, a mala by tým pádom rásť aj ekonomická hodnota každej jednotlivej transakcie.

Ako funguje bitcoinová peňaženka?

Než sa dostaneme k priebehu bitcoinových transakcií, je potrebné sa zoznámiť s kľúčovým prvkom na interakciu s bitcoinom – bitcoinovú peňaženkou. Tá umožňuje bitcoiny prijímať, ukladať a platiť s nimi.

Bitcoinová peňaženka je softvér spravujúci používateľove privátne kľúče. Peňaženka sa môže nachádzať v mobilnom telefóne, notebooku, či v špecializovanom zariadení nazvanom hardvérová peňaženka. V peňaženke má používateľ schovaný svoj privátny kľúč, ktorým kryptograficky podpisuje bitcoinové transakcie. Je úplne zásadné, aby mal používateľ privátne kľúče vždy pod svojou kontrolou. Tomu sa bližšie venujeme v článku Hardvérové peňaženky – Ako bezpečne uchovávať bitcoin a ďalšie kryptomeny?

Verejná bitcoinová adresa je generovaná z privátneho kľúča a ide o reťazec čísel a písmen; adresa je ako číslo bankového účtu. Privátny kľúč oprávňuje na útraty bitcoinov, ktoré ležia na adresách, ktoré boli z privátneho kľúča generované. Bitcoinovú adresu môžete zverejňovať, avšak vždy s vedomím, že v takom prípade sa môže každý, kto adresu videl, pozrieť na zostatok (nemôže s ním však disponovať, pretože nemá zodpovedajúci privátny kľúč).

Priebeh bitcoinovej transakcie

Bitcoin umožnuje komukoľvek na svete zasielať finančné prostriedky s jednoduchosťou podobnou emailu. Nezáleží na tom, kde na svete sa človek nachádza, koľko má rokov, akého je vyznania či národnosti, alebo či je práve noc, víkend či sviatok. Jediné, na čom záleží, je, či má používateľ pripojenie na internet a či má vo svojej peňaženke bitcoiny.

Prvá dôležitá informácia je, že bitcoiny samy o sebe v podstate neexistujú; existujú iba záznamy v blockchaine o vykonaných transakciách a zostatkoch na bitcoinových adresách. Ak chcete teda poslať Bitcoiny, potrebujete na to len dve veci – verejnú bitcoinovú adresu príjemcu a svoj privátny kľúč.

Platba je realizovaná tak, že v peňaženke zadáte požadovanú sumu (v bitcoinoch či štátnej mene) a adresu príjemcu. Peňaženka následne vygeneruje bitcoinovú transakciu, podpíše ju vaším privátnym kľúčom a odošle podpísanú transakciu ďalším bitcoinovým uzlom. Podpísaná transakcia neobsahuje privátny kľúč – iba jeho „odtlačok“ vo forme kryptografického podpisu, ktorý je platný len v rámci jednej konkrétnej transakcie (tj. ani tento podpis nemožno zneužiť na odcudzenie bitcoinov). Každý v bitcoinovej sieti vie o všetkých existujúcich transakciách. Každá validná (správne podpísaná) transakcia sa totiž šíri sieťou distribuovaných uzlov, z ktorých niektoré uzly sú tzv. ťažobné – tu dochádza k finálnemu potvrdeniu transakcií vo forme ich zaradenia do bloku transakcií a pripojenie tohto bloku do blockchainu.

Za potvrdenú transakciu je účtovaný poplatok, pričom výšku poplatku dopredu určuje používateľ. Priemerná výška poplatkov v bitcoinovej sieti prechádza značnými výkyvmi – niekedy prechádzajú transakcie s minimálnymi poplatkami (v rádoch jednotiek centov), inokedy je dopyt po rýchlom potvrdení transakcie vyšší a priemerné poplatky dosahujú niekoľko dolárov. Aj vzhľadom na to, že v budúcnosti budú transakčné poplatky rásť (keďže sa bude postupne znižovať block subsidy), je odporúčania hodné, aby sa všetci používatelia bitcoinu naučili pracovať s transakčnými poplatkami. Na to slúžia nástroje ukazujúce aktuálnu štatistiku transakcií čakajúcich na potvrdenie, ako je bitcoinfees.earn.com.

Vyššie uvedené však neznamená, že bitcoinové transakcie budú za všetkých okolností drahé. K udržateľnosti menších transakcií (či dokonca mikrotransakcií) s nízkymi či dokonca nulovými poplatkami sa postupne zavádza škálovacie riešenie v podobe mimoblockchainových transakcií, tzv. Lightning Network. Viac o tomto riešení si môžete prečítať v našom článku Lightning Network (Všetko čo chcete vedieť).

Samotná transakcia začína tak, že svoj privátny kľúč použijete na podpísanie (zabezpečenie) správy, ktorá obsahuje inputy = vstupné informácie (zdrojová transakcia alebo aj viac transakcií, vďaka ktorým ste práve odosielané bitcoiny nabili), množstvo (aké množstvo bitcoinov odosielate) a outputy = výstupné informácie (najčastejšie verejná bitcoinová adresa príjemcu).

Celá táto správa je následne odoslaná z vašej bitcoinovej peňaženky do rozsiahlej bitcoinovej siete. A v tejto chvíli prichádzajú k slovu ťažiari. Tí overia validitu transakcie, zahrnú ju do nového bloku spolu s ďalšími transakciami, a tento blok následne celý potvrdia (vyťažia) a zaradia do blockchainu. Blockchain totiž nie je nič iné, než reťazec na seba nadväzujúcich blokov s transakciami.

Pri bitcoinovej transakcii vždy sledujete počet potvrdení (confirmations). Transakcia bez potvrdenia je iba v pamäti uzlov, nebola však zatiaľ vyťažená. Prvé potvrdenie podáva informáciu o tom, že bola transakcia ťažiarom zaradená a vyťažená v poslednom bloku. Ďalšie potvrdenia potom znamenajú, že na tento blok ďalej nadväzujú ďalšie bloky a transakciu už nemožno spätne zmeniť.

Pri zasielaní vyšších čiastok je vhodné čakať na vyššie počty potvrdení, ideálne 6 a viac. Dôvodom je, že transakcia môže byť aj pri jednom či dvoch potvrdeniach súčasťou tzv. vyprchaného bloku – viac v našom článku o kryptomenových forkoch.

Čo vlastne Bitcoin rieši po technickej stránke?

Hlavným prínosom autora Bitcoinu, Satoshiho Nakamota, je vyriešenie problému double-spend (dvojitého utratenia) vynájdením blockchainu. Už skôr existovali rôzne distribuované databázy, ktoré by sa dali použiť ako úložisko toho, kto má koľko peňazí. Ak chce niekto previesť prostriedky z účtu na účet, musí sa nejako autorizovať, že sú to jeho prostriedky. Aby tá autorizácia fungovala bez prostredníka, môže sa použiť asymetrické šifrovanie, resp. podpisovanie asymetrickými kľúčmi. Účet by bol definovaný verejným kľúčom, a len ten, kto má zodpovedajúci súkromný kľúč, môže previesť prostriedky inam. Všetci ostatní ľahko overia, že podpis je správny, takže prostriedky naozaj posiela vlastník účtu. Rôzne metódy silného šifrovania sú známe od 70. rokov 20. storočia vynálezom RSA, teda tiež žiadna novinka (Bitcoin používa o niečo novšiu kryptografiu na báze eliptických kriviek).

Do vynálezu Bitcoinu však jeden problém stále pretrvával: Ak vlastník peňazí môže podpísať transakciu posielajúcu peniaze na účet A, čo mu bráni v tom, aby v tú istú chvíľu odoslal tie isté peniaze aj na účet B? Súkromný kľúč mu tým prvým podpisom samozrejme nikam nezmizne. A ako by sa v takom prípade mala sieť správať? Typický prípad je ten, že by si niekto za peniaze niečo kúpil a potom by chcel peniaze vrátiť: Kupec vytvorí transakciu, ktorá z jeho účtu A prevedie peniaze na účet obchodníka B. Obchodník vidí, že má prostriedky na účte, a urobí primerané protiplnenie (napríklad kupcovi predá tehlu zlata). Kupec vezme tehlu, odíde preč, a vytvorí inú transakciu, ktorá tie isté peniaze z účtu A prevádza na kupcov iný účet C. Ktorá z tých transakcií je správna? Tá prvá? Tá druhá? Žiadna? Čo keď obe vytvoria v rovnaký čas a každú z transakcií pošle do inej časti siete? Samotné distribuované databázy na toto nemajú odpoveď, tento stav nie je definovaný. Nedefinovaný stav by ale pre obchodníka mohol znamenať stratu zlatej tehly aj kryptomeny.

V tradičnom svete sa tento problém rieši tak, že v prípade hotovosti nie je možné (resp. ľahké) klonovať fyzické objekty. Teda je ťažké naklonovať bankovku. Obchodník (a ostatní držitelia meny) majú teda istotu, že akonáhle kupec dá svoju bankovku niekomu inému, už ju sám nemá. V prípade bankových prevodov je prostredníkom banka; banka tiež ako centrálny bod ručí za to, že ak peniaze človek odošle z účtu, nebude ich môcť poslať znova. Centrálny bod ale v prípade Bitcoinu z mnohých dôvodov nechceme.

Satoshi Nakamoto vyriešil problém tzv. „Blockchainom“, čo je vlastne databáza transakcií. Idea je taká, že platí tá transakcia, ktorá sa dostane do blockchainu. V blockchaine nemôžu byť dve konfliktné transakcie, inak je celá časť začínajúcej konfliktnej transakcie neplatná. V prípade dvojitého utratenia blockchain nezaručuje, ktorá z transakcií bude nakoniec tá správna, ale zaručuje, že to bude vždy len jedna z nich a všetci budú vedieť, ktorá to je. Takže ak obchodník so zlatom uvidí, že v blockchaine je transakcia vedúca na jeho adresu, vie, že môže kupcovi dať zlato. Ak vidí, že je v blockchaine konfliktná transakcia, zlato mu nevydá a k žiadnemu obchodu nedôjde.

Z technického pohľadu je blockchain pomerne triviálna dátová štruktúra. Je to doslova reťazec blokov, kde každý nasledujúci blok obsahuje hash bloku predchádzajúceho. Tak je zaistené, že blok s hĺbkou X môže vzniknúť až potom, keď je známy blok X mínus jedna (pretože do tej doby nie je známy jeho hash). Blok je jednoducho kus dát, kde okrem odkazu na predchádzajúci blok sú najmä tie transakcie, ktoré sa týmto potvrdzujú. Tiež je tam transakcia, v ktorej idú nové bitcoiny a poplatky z potvrdených transakcií na účet prevádzkovateľa ťažby. Ak je blok platný, prevádzkovateľ ťažby dostane odmenu. Ak by blok obsahoval konfliktné transakcie, prevádzkovateľ ťažby by si posielal väčšiu odmenu než mu patrí, či by akokoľvek inak chcel pozmeniť sieť, nikto iný jeho blok neprijme, bude ignorovaný. Iný ťažiar medzitým vytvorí paralelný blok, a odmenu tak získa on.

Ak sa vrátime späť k obchodníkovi so zlatom, samozrejme by kupec mohol zaplatiť, nechať transakciu zapísať do blockchainu, odísť so zlatom, a potom vygenerovať paralelnú časť blockchainu k tej pôvodnej, ktorá by zneplatňovala jeho pôvodnú transakciu a potvrdzovala jeho novú transakciu. To je samozrejme nežiadúce. Tu sa uplatňuje tzv. „Proof of work“ – dôkaz práce.

Je to mechanizmus, kedy je tvorba bloku zámerne zložitá a musia sa na ňu vynaložiť peniaze. Myšlienka je taká, že na to, aby mohol kupec sfalšovať tú vlastnú transakciu, by musel vyťažiť paralelné bloky rýchlejšie ako zvyšok siete. Čo nemôže, pretože toľko výkonu nemá, pretože ten by ho stál veľa peňazí. Proof of work predpokladá, že väčšinu výkonu na ťaženie budú držať „dobrí“ ľudia, ktorí nebudú podvádzať.

Nakoľko je tento predpoklad pravdivý je otázkou, avšak v praxi by bol tento podvod natoľko drahý, že by kupec musel nakúpiť naozaj veľa zlata, aby sa mu to vyplatilo. A ak by kupoval veľa zlata, obchodník môže čakať na viac potvrdení, čím by podvod bol ekonomicky neefektívny. So vzrastajúcim počtom obchodníkom požadovaných potvrdení totiž stúpa aj počet falošných blokov potrebných na realizáciu podvodu; čím viac potvrdení, tým viac by bol podvod nákladnejší.

Obchodník teda môže čakať na toľko potvrdení, aby sa podvod určite nevyplatil. Za tehlu zlata môže chcieť napríklad 5 potvrdení, pre tonu zlata napríklad 100 potvrdení a platbu za kávu môže pokojne nechať bez potvrdenia, pretože je to malá čiastka („potvrdenie“ je počet blokov naviazaných na blok s danou transakciou vrátane tohto bloku).

Ako získať a ako kúpiť bitcoin?

Bitcoin možno získať tromi spôsobmi. Možno ho vyťažiť, kúpiť alebo zarobiť. Ťažba bitcoinu nie je nič jednoduché, a tak väčšine ľudí nezostáva nič iné, než si ho kúpiť za fiat peniaze, alebo dostať ako odmenu za odvedenú prácu.

Nákup bitcoinu?

Čo sa týka nákupu bitcoinov, existujú dva zásadne rozdielne varianty. Bitcoiny možno nakúpiť anonymne, teda bez verifikácie a odovzdania našich osobných údajov (meno a priezvisko, adresa bydliska, preukaz totožnosti) tretej strane, a alebo s tzv. KYC/AML, čo sú smernice, ktoré vyžadujú identifikáciu zákazníka.

Bližšie k pravej podstate Bitcoinu má samozrejme prvý variant, pretože Bitcoin je predovšetkým o základných ľudských právach ako sú súkromie a sloboda.

Nákup bez verifikácie

1. Peer to peer burzy (Bisq, Hodlhodl)
2. Bitcoinové bankomaty (mapa ATM v SR tu)
3. Alza Paybox cez našu iOS/Android aplikácii (do 1000 € v hotovosti aj kartou)
4. Osobne

S verifikáciou

1. On-line zmenárne prijímajúci fiat peniaze (Bitstamp, Kraken, Coinmate)
2. Lightningové zmenárne, napr. Sparkswap, ZAP Olympus (zatiaľ v Bete)

KYC proces predstavuje veľmi závažné riziká, ktoré by bežný používateľ nemal brať na ľahkú váhu. A ako ich dobrovoľne podstúpi, mal by dôsledne zvážiť všetky pre a proti. Tejto téme sa podrobnejšie venujeme v 11. kapitole článku: Decentralizovaná P2P burza Bisq – Ako správne nakúpiť a predať bitcoin? (NÁVOD)

Výplata v bitcoinoch

Najlepší spôsob, ako získať bitcoin, je si ho zaslúžiť, čiže ho vymeniť za svoj čas, prácu a zručnosti. Takých možností zatiaľ nie je veľa, ale ak viete niečo, čo vie málokto, ste expertmi v odbore a ľudia a firmy si bez vás neporadia, je veľká pravdepodobnosť, že ste v pozícii, kedy zaplatené v bitcoinoch dostanete, ak na tom budete trvať.

Výmenou odvedenej práce priamo za bitcoiny sa šikovne vyhnete nepríjemnému a hocikedy komplikovanému procesu nákupu bitcoinov. Bitcoin je navyše jednou z najvzácnejších komodít na planéte Zem, ktorá v dlhodobom horizonte rastie na hodnote nielen z finančného hľadiska.

Okrem Alzy ponúkajú výplatu v bitcoinoch aj ďalšie firmy a spoločnosti. Ide predovšetkým o tie progresívnejšie a alebo tie, ktorých biznis model je založený priamo na bitcoine. Námatkovo sa môžete pozrieť na pracovné pozície u Topmonks, Satoshilabs, Braiins, a občas hľadajú nových kolegov aj Paralelný Polis v Prahe a Bratislave, ktoré fungujú kompletne a iba v kryptomenách.

Prijímanie bitcoinov

Hneď vedľa výplaty v bitcoinoch možno bitcoiny aj prijímať. Môžete predávať tovar a služby priamo za bitcoiny. Spôsobov, ako obchodovať či podnikať v bitcoinoch je veľa a hoci to nie je veľmi jednoduché, rozpoznávame dva druhy prijímania platieb.

1. Prijímame naozaj bitcoiny, máme privátne kľúče (BTCPay Server)
2. Využívame služby tretej strany, s bitcoinom nikdy reálne neprídeme do styku (OpenNode, Confirmo)

Prijímanie bitcoinu v prvom prípade nie je ľahká vec. Je potrebné zvážiť, či si môžete dovoliť riziko kurzovej volatility, a niekedy aj veľmi dlhého bearmarketu. Veľké firmy to majú samozrejme zložitejšie, pretože musia platiť dodávateľom a svojim zamestnancom a preto radšej nateraz volia cestu služieb tretích strán, ktoré chránia príjemcu Bitoinu pred volatilitou a zaisťujú pevný výmenný kurz.

Ťažba bitcoinu

Bitcoin možno samozrejme aj ťažiť, ale doby, kedy sa dal získať pomocou osobného počítača či notebooku, sú už dávno a nenávratne preč. Bitcoiny sa ťažia pomocou špecializovaných ASIC zariadení, ktoré sú vyrobené na jeden jediný účel, ktorým je práve ťažba bitcoinu. ASIC minerom sú drahé, neskutočné hlučné a ide o veľmi riskantnú investíciu.

Alternatívne je možné ťažiť altcoiny na tzv. GPU Rigs, a vyťažené altcoiny potom zameniť za bitcoiny. Ale ani tu vôbec nejde o jednoduchú záležitosť a pravdepodobnosť návratnosti investície je jedna veľká neznáma. V každom prípade sa ale vyhnite cloud miningu a všetkým službám, ktoré predávajú alebo prenajímajú ťažobný výkon. Takmer vždy ide o podvod, a ak nie, s najväčšou pravdepodobnosťou ide o zaručene stratovú záležitosť.

Ako a kde bitcoinom zaplatiť?

Hoci môže zdanie klamať, bitcoinom už zaplatíte na množstve miest a zaobstaráte si za ne veľa vecí. Obchody aj jednotlivci prijímajú bitcoiny čím ďalej tým viac, a to aj napriek Lightning Network.

Platba bitcoinmi na Alze

Na Alze si môžete zaobstarať širokú škálu tovaru od všetkej elektroniky cez trvanlivé jedlo, kozmetiku, literatúru, výbavu pre dom a záhradu až po hračky, veci na šport, drogériu, a dokonca aj automobily. Za toto všetko môžete zaplatiť bitcoinom. Inými slovami, už dnes môžete bitcoinmi pokryť značnú časť svojich nákupných potrieb.

Druhým spôsobom, ako zaplatiť za tovar na Alze vrátane využitia Lightning Network, je služba Cryptopay. Tá ponúka takmer nulové poplatky, a narozdiel od bežnej platby bitcoinom zaisťuje o niekoľko úrovní lepšie transakčné súkromie.

Platba bitcoinom kdekoľvek inde

Bitcoin sa dá nepriamo zaplatiť takmer kdekoľvek a za čokoľvek. Len je potreba hľadať spôsoby a cestičky, ako na to. V zahraničí existujú služby podobné Cryptopay a používanie kreditných kariet je napr. v USA a Kanade bežná vec.

Ak máte finančnú disciplínu a zvládnete zostatok na kreditnej karte vyrovnať včas, môžete veselo nakupovať na kreditku všetko, čo potrebujete a ku koncu mesiaca vyrovnáte zostatok cez Cryptopay pomocou platby v bitcoinoch.

Platba bitcoinom prostredníctvom darčekových kariet a kupónov

Jednou z najpoužívanejších ciest, ako zaplatiť bitcoinom za tovar a služby, je nákup darčekových poukazov. Jednoducho kúpite darčekový poukaz, a ten potom uplatníte u daného obchodníka.

Vďaka Bitrefillu môžete nakupovať bitcoinom hry a softvér, ale aj ubytovanie v hoteloch alebo letenky.

Nákupy za bitcoin s poriadnou zľavou

Veľmi zaujímavá je aj platforma Purse.io, ktorá funguje na základe ponuky a dopytu nákupu tovaru na Amazone. Na jednej strane sú ľudia s darčekovými šekmi, ktoré nemajú za čo minúť a radšej by uvítali peniaze. Na druhej je niekto, kto si potrebuje zaobstarať nejakú vec a rád by zaplatil bitcoinmi.

Purse.io je jednou z prvých platforiem, ktorá odráža vzácnosť bitcoinu. Bitcoin je deflačný a vzácnejší, než akékoľvek štátne peniaze, a preto sú ľudia ochotní si za bitcoiny priplatiť. Purse funguje jednoducho tak, že si vyberiete vec, ktorú chcete kúpiť s určitou percentuálnou zľavou, napr. 30 %. Ak sa na druhej strane platformy nájde človek, ktorý potrebuje bitcoiny a má napríklad darčekový kupón, alebo nemá ako bitcoiny zaobstarať, zaplatí za vašu objednávku na Amazone a vy mu prostredníctvom Purse zaplatíte v bitcoinoch s 30 % zľavou.

BTC a EUR – aký je kurz a cena bitcoinu?

Cena bitcoinu po niekoľkých pádoch a neustálom kolísaní kurzu narástla až do takmer závratných výšin. Budúce cenové úrovne nemôže nikto s istotou predvídať, hoci mnohí sa o to snažia. Už teraz však vieme, že ide o bezprecedentný pokus o decentralizované neštátne peniaze a po desiatich rokoch existencie sa Bitcoinu darí veľmi dobre. Aktuálny kurz (EUR) a jeho vývoj za posledné mesiace môžete sledovať napríklad na stránkach Coinmarketcap.

Aktuálny kurz Bitcoin

Každú chvíľu sa možno dočítať o kryptomene, ktorá aktuálne dosahuje vyššie zhodnotenie než bitcoin. Bol to však práve bitcoin, ktorý sa týmto iným menám vydláždil cestu – a je svojou komunitou, počtom uzlov, objemom transakcií a množstvom kvalitných vývojárov neprekonaný, a pravdepodobne aj neprekonateľný. Pravý význam Bitcoinu ešte len svet objavuje – a nikdy nie je neskoro sa do neho ponoriť a naučiť sa s ním pracovať.

Bitcoin (VŠETKO, ČO CHCETE VEDIEŤ): Autori článku

Josef Tětek

Josef Tětek je členom správnej rady Liberálneho inštitútu, kryptomenám sa aktívne venuje od roku 2015 (publikácia na Finmag.cz, BTCtip.cz). Do budúcnosti vidí najväčší potenciál v Lightning Network, cross-blockchainových riešeniach a decentralizovaných burzách. @KryptoJoseph na Twitteri.

Aleš Janda

Bitcoinovým nadšencem od roku 2010. Od roku 2011 se rád setkával s lidmi, se kterými obchodoval bitcoiny, až do roku 2014, kdy přes něj začali podvodníci prát špinavé peníze. V roce 2013 vyřešil krádež bitcoinů z tehdejšího tržiště Bitcash.cz. Na základě poznatků ze zkoumání pak vytvořil první stránku, která dokázala trasovat bitcoiny: WalletExplorer.com. Tím se zabývá dosud: od roku 2015 pracuje jako analytik a výzkumník pro firmu Chainalysis zabývající se trasováním kryptoměn, kde zkoumá, jak přesně transakce různých kryptoměn fungují a co se z nich dá vyčíst. Příležitostně pomáhá policii v odhalování kryptoměnových podvodů, i je častým členem centra „kryptoanarchie“ v Paralelní Polis.

Michal Mikle

Som overclocker a nadšený Bitcoiner. Pri počítačovom hardvéri ma nevyužitý výkon nenecháva chladným a pre svoje záľuby hocikedy siahnem aj po tekutom dusíku či po iných extrémnych metódach chladenia. Založil som službu pre optimalizáciu Intel procesorov delid.cz, skladám PC na mieru a baví ma téma súkromia a bezpečnosti. Okrem digitálneho sveta sa zaujímam o permakultúru a ďalšie systémy nízkej časovej preferencie.