Ako sa starať o škrečky

Ako sa starať o škrečky – OBSAH

1. Čo potrebujete vedieť pred zaobstaraním škrečka
2. Druhy škrečkov
3. Klietka
4. Potrava a kŕmenie
5. Zdravie škrečkov
6. Ako skrotiť škrečka

Čo potrebujete vedieť pred zaobstaraním škrečka

Ako každý domáci maznáčik, aj chov škrečka má určité vlastnosti, ktoré je dobré mať na pamäti ešte pred tým, než sa do neho pustíte. Akokoľvek je starostlivosť o škrečka v podstate nenáročná, pamätajte najmä na nasledujúce:

• Škrečok je samotár, chov viacerých škrečkov, či už samcov, alebo samičiek, by nemusel robiť dobrotu a mohlo by dochádzať k nepríjemným bitkám.
• Škrečok je akčné zviera, potrebujete preto klietku bohatú na podnety v podobe preliezačiek, hojdačiek a ďalších prvkov.
• Škrečky sú hlodavce a majú veľmi ostré zuby, počítajte preto s poškodením plastových alebo drevených prvkov v klietke.
• Ide o nočné zviera, takže klietku alebo terárium so škrečkom umiestnite na také miesto, z ktorého vás v noci nebude rušiť.

Druhy škrečkov

Vo zverimexoch a u chovateľov nájdeme najčastejšie tri druhy škrečkov. Ako sa od seba líšia?

• Škrečok sýrsky (tiež zlatý) je výrazne väčší, dosahuje dĺžku až 20 cm a hmotnosť 150 g. K dispozícii je so všetkými typmi srsti – krátkosrstý, rex (zvlnená srsť) aj dlhosrstý.
• Škrečok džungársky je menší, meria maximálne 12 cm a zriedkakedy býva ťažší ako 50 g. Medzi hobby chovateľmi patrí k najobľúbenejším.
• Škrečok Roborovského (tzv. Škrečok roborovský) patrí medzi najmenšie druhy škrečkov na svete, dosahuje dĺžku maximálne 5 cm a váži medzi 20 a 25 gramami. Má špecifické sfarbenie – pieskovo žltý chrbát a biele brucho. Výrazné sú dlhé hmatové fúzy.

Klietka

Chov škrečkov je možný ako v klietke, tak v teráriu. V oboch prípadoch budú spokojní, pokiaľ bude ich obydlie dostatočne vybavené. Klietka im vďaka mrežiam ponúka lepší priestor na šplhanie. Tiež radi behajú, za deň sú schopní nabehať aj 9 kilometrov. Klietka by preto nemala byť menšia ako 60 × 40 pre menšie druhy.

Ako veľkú klietku pre škrečka sýrskeho? Aspoň 80 × 50 cm. Výška nie je tak dôležitá, ale akokoľvek ich baví šplhanie, pád z výšky im rozhodne dobre neurobí. Pamätajte ale, že škrečky tiež radi hrabú a výška podstielky by mala byť aspoň 10 až 15 centimetrov. Najvhodnejším materiálom sú hobliny alebo kukuričná podstielka, ktorá je bezprašná. Zaujímavou voľbou je Asan, ktorý je vyrobený zo zlisovaného papiera. Škrečok si rád stavia hniezdo, dajte mu preto do klietky napr. trochu sena, papierovú vreckovku alebo látku. S tým už si škrečok poradí.

Dôležitým parametrom je rozstup mreží klietky. Pamätajte totiž na to, že škrečky sú celkom flexibilné zvieratá a pretiahnu sa aj celkom úzkymi medzerami. Platí, že sa pretiahne čímkoľvek, čo je širšie ako škrečkova hlava. Mreže by preto od seba nemali byť vzdialené viac ako 0,5 cm.

Pokiaľ sa rozhodnete pre škrečka použiť terárium, rozhodne ho nezakrývajte, hrozí nedostatok vzduchu. Potom ale myslite aj na to, aby sa škrečok nebol schopný nepozorovane dostať von. Klietka alebo terárium umiestnite na pokojné miesto, kde nie je prievan a ani naň nepraží slnko.

Čo sa týka výbavy klietky, základom je miska na potravu. Tá by mala byť kameninová alebo porcelánová, tie plastové škrečok rád prevracia. Ďalej je pochopiteľne dôležitá napájačka a domček, kde škrečok nájde svoj úkryt. Aby bol škrečok v klietke spokojný, potrebuje čo najširšiu škálu prvkov, ktoré ho zabavia, napr. kolotoče, preliezačky, tunely. Škrečok určite ocení aj tak základnú vec, ako je rolka od toaletného papiera. Je ideálna na hryzenie aj ako tunel a v domácnosti ich je nekonečná zásoba.

Chov škrečka vonku je možný len u tzv. džungarákoch, ktorí si bez problémov poradia aj s mrazmi. Na zimu zmenia farbu, budú takmer úplne biely a väčšinu času budú tráviť v hniezde. Pre ostatné druhy škrečkov je chov doma nevyhnutnosťou.

Škrečky môžu postihnúť aj kožné zápaly, plesne a strata srsti. Spôsobuje ich najčastejšie huba/pleseň rodu trichophyton mentagrophytes alebo microsporum genus. Veterinár na základe testov predpíše v prvej fáze anatiparazitikum. Pokiaľ nezaberie, je potreba siahnuť po protiplesňovom prípravku.

Potrava a kŕmenie

Ideálnym riešením na kŕmenie škrečka sú predpripravené zmesi, ktoré kúpite v chovateľských potrebách. Mali by byť čo najbohatšie, mali by obsahovať rôzne druhy obilia, kúsky sušeného ovocia a zeleniny. Zaujímavou voľbou sú aj granule. Ovocie a zeleninu môžete v malom množstve podávať aj v čerstvom stave.

Pri kŕmení sa nenechajte zmiasť prázdnou miskou – kŕmenie kŕmnou zmesou bohato stačí raz za týždeň. Škrečky totiž radi „škrečkujú“ a nemusí to vôbec znamenať, že by nemali čo jesť. Všetku potravu si totiž napred natlačia do lícnych torb a potom „na horšie časy“ schovajú v domčeku. V klietke by mala byť k dispozícii minerálna kocka a vetvičky ovocných stromov na ohryz.

Zdravie škrečkov

Aj škrečok môže ochorieť. Ako sa starať o škrečka, ktorý ochorel? Niektoré choroby si môže priniesť už zo zverimexu alebo od chovateľa, ktorý sa mu dobre nevenoval. Chorý škrečok býva apatický, nežerie a tiež býva agresívny – pokiaľ ho chcete chytiť, hryzie. Ak škrečok pôsobí choro, vezmite ho k veterinárovi, ideálne k takému, ktorý sa zameriava na malé hlodavce.

Medzi najčastejšie ochorenia škrečkov patria rôzne črevné ťažkosti, ako sú hnačky alebo nadúvanie. Problém môžu predstavovať aj najrôznejšie parazity (napr. klieštikovec) – to sa prejavuje úporným škrabaním, škrečok je schopný sa škriabať až do krvi. Veterinár v takom prípade predpíše na tento účel určené kvapky, je ale nutné ošetriť aj klietku škrečka a jej okolie (vhodný je prípravok Arpalit). Jedine tak sa zabráni návratu parazitov.

Ak škrečok kýcha, tečie mu z ňufáka, trie si nos labkami, ide o respiračné ochorenie. To môže vzniknúť kvôli prievanu, ale aj ako dôsledok stresu, napr. po transporte, alebo zanesenej či príliš prašnej podstielky. Obvyklým liečebným postupom je podanie antibiotík.

Ako skrotiť škrečka

Odpoveď na otázku, ako skrotiť škrečky, nie je jednoduchá. Nie každý škrečok je ochotný sa nechať skrotiť, niektorý sa nechá hneď, inému to bude trvať. Aby sa z škrečka stal váš kamarát, s ktorým sa budete môcť hrať a brať ho do rúk, bude potrebné si vybudovať jeho dôveru. To rozhodne nebude hneď, vyžaduje to trpezlivosť a čas. Je potreba na neho pravidelne hovoriť, tak sa naučí rozoznávať váš hlas.

Pokiaľ otvárate klietku a chcete si škrečka pohladiť, robte len pomalé pohyby. Škrečok sa veľmi ľahko zľakne. Pomôže napríklad, keď budete na podlahu klietky pokladať jeho obľúbené pochutiny – tým si spojí, že vaša ruka prináša dobré veci a nie je potrebné sa jej báť. Potom môžete nechať potravu na dlani a počkať, až škrečok príde. Po nejakej dobe ho skúste jemne pohladiť po chrbte. Zdvíhanie škrečka by malo byť až posledným bodom.

Škrečky sú akční a milí domáci miláčikovia. Chov škrečka nie je príliš náročný, ale rovnako ako každé iné zviera vyžaduje starostlivú starostlivosť aj socializáciu s majiteľom. Ide o samotárske zvieratá a až na drobné výnimky je pre nich najvhodnejší samostatný chov. Potrebujú dostatok podnetov, tzn. najrôznejších hračiek a preliezačiek v klietke. V takom prípade budú spokojní, šťastní a vy si pri pohľade na ich vyčíňanie užijete veľa zábavy.